Choroby slnečnice ročnej a riziko výskytu popolavej hniloby v suchých a teplých rokoch

24. 05. 2016 Ing. Peter Bokor, PhD.; Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Choroby Zobrazeno 3234x

Vývoj slnečnice ročnej a zdravotný stav porastov bol v roku 2015 nepriaznivo ovplyvnený výrazným nedostatkom zrážok v období kvitnutia, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo aj na výške dosahovaných úrod nažiek slnečnice. Veľmi nízke úhrny zrážok a vysoká teplota vzduchu v rastových fázach kvitnutie a tvorba nažiek spôsobili, že nažky neboli plne vyvinuté a priemerná úroda na Slovensku bola nižšia v porovnaní s rokom 2014. Aj napriek takýmto nepriaznivým podmienkam bola priemerná úroda slnečnice ročnej v roku 2015 na Slovensku 2,41 t/ha. V roku 2014 bola priemerná úroda 2,62 t/ha a v rok predtým 2,33 t/ha.

V porovnaní s inými poľnohospodárskymi plodinami (kukurica na zrno, cukrová repa, sója) zaznamenala slnečnica medziročný pokles úrod len o 3,85 %. Pri kukurici bol zaznamenaný medziročný pokles o 40,64 % a pri cukrovej repe klesla úroda v porovnaní s rokom 2014 o 26,97 % (tab. 1). Aj tieto údaje potvrdzujú, že slnečnica ročná patrí medzi suchovzdorné rastliny a dokáže sa veľmi dobre prispôsobiť nepriaznivým podmienkam.

Tab. 1: Porovnanie priemernej úrody (t/ha) vybraných plodín v rokoch 2014 a 2015 na Slovensku

Zdravotný stav porastov slnečnice

Sucho ovplyvnilo aj zdravotný stav porastov slnečnice a výskyt chorôb. Najrozšírenejšou chorobou bola popolavá hniloba slnečnice, naopak fuzáriové vädnutie, ktoré patrilo k najškodlivejším na Slovensku v roku 2014 nebolo v roku 2015 zaznamenané.

Popolavá hniloba slnečnice

Nedostatok zrážok v letnom období, vysoké teploty a suchom stresované rastliny sa podpísali pod vysoký výskyt popolavej hniloby v porastoch slnečnice. Až na štvrtine z hodnotených lokalít (27 %) bolo možné v porastoch slnečnice pozorovať viac ako 50 % napadnutých rastlín so symptómami popolavej hniloby. Najviac bolo ochorenie rozšírené v porastoch juhozápadného Slovenska (75–80 % chorých rastlín v porastoch). Len na jednej lokalite ochorenie nebolo zaznamenané a menej ako 20 % chorých rastlín bolo zaznamenaných na 22 % z hodnotených lokalít. Patogén Macrophomina phaseolina, ktorý popolavú hnilobu spôsobuje, vyvoláva spomalenie rastu, vädnutie a núdzové dozrievanie napadnutých rastlín. Straty na úrode nažiek bývajú 10–60 % a v niektorých prípadoch môžu dosiahnuť až 80 %. Na napadnutých rastlinách sa vytvárajú len malé úbory, hmotnosť nažiek sa znižuje o 13–36 % a obsah oleja v semenách je nižší o 5–8 %. Aj tieto údaje naznačujú o aké nebezpečné ochorenie sa jedná.

Najvýraznejšie symptómy popolavej hniloby sú viditeľné v dolnej časti stonky, kde sa tvoria čierne škvrny. Neskôr spodná časť stonky sčernie, zúži sa, korene odumierajú a spolu so stonkou podliehajú suchej hnilobe. Postupne spodná časť stonky nadobúda popolavo-sivé sfarbenie. Dreň v stonke sa scvrkáva, vysychá a vytvárajú sa v nej priečne prázdne miesta. V dreni stonky sa vytvárajú drobné, čierne mikroskleróciá patogéna, ktoré patria k najdôležitejším a najspoľahlivejším identifikačným znakom ochorenia.

Huba prežíva mikroskleróciami v pôde a na nerozložených zvyškoch napadnutých rastlín. Mikroskleróciá patogéna klíčia pri teplotách 28–35 °C, na povrchu koreňov klíčnym vláknom, ktoré môže priamo prerastať do rastlinných pletív. Mycélium postupne preniká do cievnych zväzkov, do hlavného koreňa a do spodnej časti stonky rastliny. V týchto častiach patogén vytvára množstvo mikrosklerócií. Rozširovanie a rozvoj patogéna sa zvyšuje pri vysokej teplote pôdy a nízkej vlhkosti. Optimálna teplota pre rast mycélia huby je okolo 30 °C a mycélium začína rásť pri teplotách nad 15 °C. Rozvoj popolavej hniloby podporuje suché a teplé počasie a obyčajne sa výrazne prejaví na rastlinách ak teplota pôdy dosiahne 25–30°C. V mesiacoch júl a august bola v roku 2015 táto teplota výrazne prekonaná, pričom aj priemerná mesačná teplota pôdy v oblasti juhozápadného Slovenska bola 24,4 resp. 24,3 °C (tab. 2).

Ochrana proti popolavej hnilobe je veľmi problematická. K dôležitým ochranným opatreniam patrí dodržiavanie základných agrotechnických opatrení, ako sú striedanie plodín, používanie zdravého, moreného osiva slnečnice, pestovanie rezistentných hybridov slnečnice a dostatočné prihnojovanie rastlín fosforom a draslíkom. Odporúča sa tiež pestovať nižšie hybridy slnečnice. Vysoké rastliny môžu prispieť k zvýšeniu stresu rastlín a odčerpaním väčšieho množstva vody z pôdy môžu zvyšovať infekčný potenciál huby prítomnej v pôde. Významným opatrením pre redukciu patogéna a likvidáciu zdroja infekcie v pôde je aj hlboká orba. Udržiavanie optimálnej vlhkosti pôdy a prípadná závlaha v čase veľkého sucha rovnako znižujú riziko infekcie rastlín slnečnice hubou M. phaseolina. Pretože patogén prežíva v pôde a symptómy ochorenia sa objavujú neskoro po infekcii slnečnice, je použitie fungicídnych prípravkov na ochranu proti tomuto patogénovi veľmi problematické.

Na základe relatívnej účinnosti fungicídnych prípravkov na ochranu slnečnice proti výskytu popolavej hniloby je najvhodnejšie aplikovať fungicíd v rastovej fáze 14–16 listov. Ošetrenie rastlín v tomto termíne je vysoko účinné proti hube Macrophomina phaseolina. Ako účinné sa javia ošetrenia v rastovej fáze 4–8 listov, začiatok kvitnutia a plné kvitnutie. Ošetrenie na konci kvitnutia je menej účinné. Pri pestovaní slnečnice sa počas vegetačnej doby väčšinou aplikujú fungicídy v dvoch termínoch: na začiatku predlžovacieho rastu vo fáze od 4 do 16 listov a v období kvitnutia. Presný termín aplikácie závisí od voľby agronóma na základe poznania pozemkov, zamorenie pozemkov skleróciami a zvýšeným rizikom výskytu bielej hniloby, častým výskytom čiernej resp. sivej škvrnitosti slnečnice a podobne. V prípade, ak pestovateľ nemá problémy so zamorenými pozemkami a výskytom bielej hniloby na začiatku vegetačnej doby a nemusí ošetrovať vo fáze 4 – 8 listov (najvhodnejší termín na zastavenie myceliárnej infekcie), je vhodnejšie ošetriť porasty slnečnice vo fáze 14–16 listov, aby sme znížili riziko výskytu popolavej hniloby.

Rastliny slnečnice so symptómami popolavej hniloby, ktorá patrila k najrozšírenejším a najškodlivejším chorobám slnečnice v roku 2015

V dreni spodných častí stoniek napadnutých rastlín slnečnice sa nachádza veľké množstvo mikrosklerócií, ktoré patria k najdôležitejším a  najspoľahlivejším identifikačným znakom ochorenia

Detail mikrosklerócií v dreni a v napadnutom pletive stonky

Tab. 2: Priemery vybraných klimatických prvkov zo štyroch lokalít v Nitrianskom kraji v mesiacoch jún, júl, august v rokoch 2013–2015

Tab. 3: Úhrny zrážok (mm) v letných mesiacoch v rokoch 2013–2015 v Nitre a v Trebišove

Ostatné choroby v porastoch slnečnice

Mimoriadne až extrémne nízke zrážky v júni a v júli na Slovensku (tabuľky 2 a 3) výrazne ovplyvnili výskyt chorôb v porastoch slnečnice. Fuzáriové vädnutie slnečnice sme v roku 2015 na Slovensku nepozorovali ani na jednej z hodnotených lokalít. Výskyt sivej a čiernej škvrnitosti slnečnice bol pozorovaný len v minimálnej miere. V niektorých porastoch bol zaznamenaný výskyt múčnatky na slnečnici, hrdze slnečnice, alternáriovej škvrnitosti a hlavne, už spomínanej, popolavej hniloby slnečnice.

Kvôli suchu a slabým zrážkam v júni i v júli bol výskyt symptómov sivej škvrnitosti slnečnice, ktorú spôsobuje huba Diaporthe helianthi zaznamenaný v porastoch slnečnice len na 4 lokalitách v oblasti juhovýchodného a na 3 lokalitách v oblasti juhozápadného Slovenska. Len na jednej lokalite na východnom Slovensku bol zistený vyšší počet napadnutých rastlín (8 %), na ostatných siedmich lokalitách bolo napadnutých menej ako 1 % rastlín. Podobne nízky počet rastlín so symptómami sivej škvrnitosti slnečnice bol pozorovaný aj v roku 2013.

V roku 2015 bola intenzita výskytu čiernej škvrnitosti na väčšine lokalít v rozmedzí od 1 do 10 %. Len na 2 lokalitách (4,5 % z celkového počtu hodnotených lokalít) bol zistený výskyt čiernej škvrnitosti slnečnice vyšší ako 20 %. Čierna škvrnitosť slnečnice, spôsobená hubou Phoma macdonaldii patrí k ochoreniam slnečnice, ktoré bolo v minulých rokoch zaznamenávané v porastoch slnečnice vo veľkej miere, najmä na juhozápadnom Slovensku. Napríklad v roku 2012 bolo možné na lokalitách v Nitrianskom a v Trnavskom kraji symptómy čiernej škvrnitosti slnečnice pozorovať skoro na všetkých rastlinách a intenzita napadnutia porastov bola vysoká (90–100 %).

Aj napriek vyšším úhrnom zrážok v druhej polovici mája boli len na jednej lokalite (zo 45 hodnotených) v roku 2015 zaznamenané symptómy bielej hniloby po askospórových infekciách vrchných častí rastlín a úborov slnečnice patogénom Sclerotinia sclerotiorum. Minimálne zrážky v jarnom období a tiež v lete neumožnili rozvoj tohto patogéna a rozšírenie bielej hniloby v porastoch slnečnice. Aj symptómy bielej hniloby v spodnej časti stoniek a následné vädnutie rastlín slnečnice boli v roku 2015 veľmi zriedkavé. Výskyt rastlín so symptómami bielej hniloby slnečnice bol pozorovaný len na polovici z hodnotených lokalít (51 %), pričom intenzita napadnutia porastov nebola vysoká (do 5 %) a na väčšine lokalít bolo napadnutých menej ako 1 % rastlín. Len na jednej lokalite na juhozápadnom Slovensku bol zistený vyšší výskyt bielej hniloby - 44 %.

Symptómy hrdze na listoch slnečnice, ktorá sa vo väčšej miere vyskytovala najmä na východe Slovenska

Symptómy čiernej škvrnitosti bolo možné pozorovať v roku 2015 v porastoch slnečnice len zriedka

Sucho 2015

Sucho robilo problémy viacerým pestovateľom slnečnice na Slovensku nielen počas vegetácie, ale už pri zakladaní porastov. Nedostatok vlahy sa zvyšoval aj v apríli, keď padlo v priemere na východnom Slovensku len 41 % a na západnom 46 % zrážok v porovnaní s dlhodobým normálom. V prvej polovici vegetačnej doby bol zdravotný stav porastov dobrý a v porastoch neboli na rastlinách slnečnice pozorované symptómy chorôb. Máj 2015 bol na väčšine územia Slovenska zrážkovo normálny až nadnormálny. Boli to hlavne zrážky vo forme prehánok a búrok, ktoré boli priestorovo veľmi rozdielne. Úhrn zrážok pre celé územie Slovenska dosiahol 102 mm, čo predstavuje 134 % normálu. V mesiacoch jún a júl, ktoré boli výrazne zrážkovo podpriemerné, padlo na Slovensku len 45 % resp. 58 % zrážok v porovnaní s dlhodobým normálom. Teplotne boli oba mesiace vysoko nadpriemerné. Intenzívnejšie zrážky boli v oblastiach pestovania slnečnice zaznamenané po dlhotrvajúcom suchu až ku koncu augusta.

Záver

Zdravotný stav väčšiny porastov slnečnice na Slovensku v roku 2015 bol dobrý. V porastoch slnečnice boli len v minimálnej miere pozorované symptómy bielej hniloby, sivej škvrnitosti a čiernej škvrnitosti.

K najrozšírenejším a najškodlivejším chorobám slnečnice v tomto roku patrila popolavá hniloba. Rozšírenie ochorenia podporilo najmä dlhé obdobie s vysokými teplotami a minimálnymi zrážkami.

Napriek suchu, ktoré museli rastliny slnečnice prekonať, boli hektárové úrody nažiek slnečnice dobré a hektárový priemer slnečnice v roku 2015 na Slovensku (2,41 t/ha) bol len o niečo nižší v porovnaní s rokom 2014 (2,62 t/ha - najvyššia priemerná úroda). Potvrdilo sa, že slnečnica ročná patrí medzi plodiny, ktoré sú relatívne dostatočne odolné proti suchu a straty na úrode v suchom roku sú nižšie, v porovnaní s inými plodinami (kukurica, cukrová repa).

Choroby slnečnice ročnej a riziko výskytu popolavej hniloby v suchých a teplých rokoch