BASF
BASF
BASF

Chemap Agro s.r.o.

Dlhánik kukuričný - nový škodca okopanín

03. 08. 2016 Ing. Ján Tancik, Ph.D.; Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Škůdci Zobrazeno 7533x

Dlhánik kukuričný (česky dlouháč) - Tanymecus dilaticollis Gyllenhal, 1834 (Coleoptera: Curculionidae) je významný škodca v aridných a semiaridných regiónoch juhovýchodnej a strednej Európy. Rozšírený je v juhovýchodnej a južných častiach strednej Európy ako i v Malej Ázii. Ako škodca bol prvýkrát popísaný v Turecku a Rumunsku. Po druhej svetovej vojne sa stal významným škodcom aj v Bulharsku, Maďarsku, Srbsku, Chorvátsku, na Ukrajine a v Moldavsku.

Varistar

Na Slovensku prvé škody spôsobené týmto škodcom boli zaznamenané v 80. rokoch minulého storočia na juhozápade krajiny. K premnoženiam dochádza najmä po dvoch až troch za sebou nasledujúcich suchých a teplých rokoch. V dôsledku deficitu zrážok v posledných dvoch rokoch je možné očakávať zvýšený výskyt tohto škodcu. V nasledujúcom texte uvádzame charakteristiku škodcu, symptómy, škodlivosť a možnosti ochrany porastov.

Morfológia

Imágo je dlhé 6–8 mm, čiernej farby, pokryté hustými popolavo sivými alebo hnedými chĺpkami. Krovky sú sivé, prípadne s bledými a tmavými pásmi. Nosec je krátky a hrubý, tykadlá sú lomené. Vajíčka, dlhé 1–1,2 mm a široké 0,4–0,5 mm, sú cylindrického tvaru, sú najskôr bielo-žlté neskôr čierne. Apódna larva dorastá do 5,2–6,8 mm a je bielej alebo bielo-žltej farby. Voľná kukla, dlhá 5,4–6,5 mm, je špinavobielej farby, ktorá sa pred vyliahnutím imága mení na hnedobielu.

Imágo dlhánika kukuričného
Obr. 1: Imágo dlhánika kukuričného

Bionómia

Dlhánik kukuričný prezimuje v štádiu imága pod povrchom pôdy v hĺbke 40 až 100 cm, najčastejšie na pozemkoch, kde sa pestovala kukurica. Zimné úkryty opúšťa skoro na jar, v čase keď sa povrchové vrstvy pôdy zohrejú na 5 až 10 °C. Úkryty opúšťa najčastejšie koncom marca a na začiatku apríla. Maximálny výskyt imág je v druhej polovici apríla a v máji. Hneď po vylezení z pôdy začínajú imága prijímať potravu. Potravu prijímajú počas celého života, najintenzívnejšie pri vyšších teplotách. Na nové porasty migrujú lezením po pôde alebo letom. Po povrchu pôdy neprejdú viac ako 1–1,5 km. Imága sú dobrými letcami. Lietajú pri teplotách nad 25 °C.

Krátko po vylezení z pôdy nastáva párenie. Samičky kladú vajíčka do pôdy jednotlivo, zriedka v skupinách po 4 až 7 do hĺbky 2 cm. Najviac vajíčok kladú na kukuričných poliach, menej v porastoch iných plodín. Najvic vajíčok je kladených v máji. Larvy sa liahnu po desiatich dňoch. Žijú v pôde a živia sa korienkami rôznych rastlín. Počas vývoja sa tri krát zvliekajú a celý vývoj trvá 2–2,5 mesiaca. Väčšina lariev sa kuklí v prvej polovici augusta. Imága sa liahnu už koncom augusta, začiatkom septembra. Úkryty však opúšťajú až na jar.

Škodlivosť

Dlhánik kukuričný je polyfág, ktorý napáda okolo 100 druhov kultúrnych a divo rastúcich rastlín. Najväčšie škody spôsobuje na kukurici, nasleduje cirok, cukrová repa, sója a slnečnica. Môže poškodzovať aj tabak, papriku, obilniny a vinič. Deštrukčným štádiom sú imága. Larvy sa živia korienkami a nespôsobujú významné škody. Imága požierajú klíčne a pravé listy, listové stopky a stonky hostiteľských rastlín. Dlhánik je predovšetkým škodcom mladých, vzchádzajúcich rastlín. Čím sú rastliny menšie tým je nebezpečnejší. Na rastlinách obžiera listy od okraja.

Kukurica

Imága sa zväčša koncentrujú na poliach obsiatych kukuricou. Stupeň poškodenia závisí od populačnej hustoty škodcu, rastovej fázy kukurice, agrotechnických opatrení (osevný postup, predplodina, hybrid, termín sejby, typ pôdy a poveternostné podmienky v apríli a máji). Najvýznamnejšie škody spôsobujú imága od klíčenia a vzchádzania po vytvorenie 3 až 5 pravých listov. V tomto období môžu zničiť celé rastliny a znížiť počet rastlín na jednotku plochy. Často je nevyhnutné až vyoranie porastu.

Najväčšie škody vznikajú v chladnom, oblačnom a veternom počasí, pri teplote 12–13 °C. Imága sú vtedy skryté pod pôdou a poškodzujú klíčiace rastliny skôr, ako sa objavia nad povrchom pôdy. Najväčšie škody však vznikajú v období, kedy sú rastliny vo fáze prvého listu a kedy bývajú často úplne zožraté. Ak nie je poškodený vegetačný vrchol, rastliny regenerujú. Po vyvinutí 3–4 listov sa nebezpečenstvo zničenia celej rastliny znižuje. Stonka obyčajne nebýva prehryznutá, no listy môžu byť veľmi poškodené a takéto rastliny zaostávajú v raste.

Poškodenia spôsobené dlhánikom kukuričným sa podobajú na poškodenia spôsobené listárikmi (listopas), čo sú chrobáky z rodu Sitona. Listáriky vyhrýzajú po obvode listu otvory v tvare písmena „U“. Aj dlhánik vyžiera najskôr na obvode listu otvory v tvare písmena „U“. Neskôr ale pokračuje v žere ďalej a pravidelný tvar sa tak stráca. Požerky sa najskôr objavujú na vonkajších a následne na vnútorných listoch.

Vďaka veľkej regeneračnej schopnosti rastlín nedochádza pri poškodení do 50 % listovej plochy vo fáze 2–3 listov k významnému zníženiu úrody. Pri poškodení od 50–75 % listovej plochy sa úroda zníži o 11 % a keď je zničenej viac ako 75 % listovej plochy úroda klesne o 30 %.

Intenzita poškodenia závisí od poveternostných podmienok počas vzchádzania a začiatočného rastu kukurice. Ak rastliny pre nepriaznivé poveternostné podmienky zostávajú dlhšiu dobu v kritickej fáze je poškodenie väčšie. Stáva sa tak počas chladného a daždivého jarného počasia. Intenzita poškodenia závisí aj od agrotechnických opatrení. Väčšie škody sú na porastoch pri monokultúrnom pestovaní (dva a viac rokov za sebou) a pri neskorej sejbe, keď sú zničené buriny.

Požerok v tvare písmena U na pupenci (česky svlačec)
Obr. 2: Požerok v tvare písmena U na pupenci (česky svlačec)

Porast kukurice poškozený dlhánikom kukuričným
Obr. 3: Porast kukurice poškozený dlhánikom kukuričným

Rastlina kukurice poškodená dlhánikom kukuričným
Obr. 4: Rastlina kukurice poškodená dlhánikom kukuričným

Cukrová repa

Dlhánik kukuričný môže výrazne škodiť aj na cukrovej repe vo fáze vzchádzania a začiatočného rastu, najmä pri teplom a suchom počasí. Najväčšie škody sú na porastoch pestovaných po kukurici. Imága ničia hlavne vzchádzajúce rastliny. V poraste tak vznikajú väčšie alebo menšie plochy bez rastlín, čo často vedie k vyoraniu porastu. Imága najčastejšie poškodzujú repu tak, že obžierajú klíčne a prvý pár pravých listov. Rastový vrchol síce nebýva poškodený, no vývoj rastlín je spomalený.

List mladej repy poškodený dlhánikom kukuričným
Obr. 5: List mladej repy poškodený dlhánikom kukuričným

Slnečnica

Na slnečnici imága poškodzujú listy, listovú stopku a stonku mladých rastlín. Rastliny slnečnice sú najzraniteľnejšie od fáze klíčenia a vzchádzania až do tvorbe 1–2 páru listov. Mladé klíčiace rastliny môže byť zničené úplne. Výrazné škody sa objavujú hlavne na plochách po monokultúrne pestovanej kukurici. Viac bývajú poškodené porasty z neskorej sejby alebo pri vyšších teplotách sú imága aktívnejšie a žravejšie. Vzchádzajúce rastliny slnečnice bývajú zničené, keď je na 1 m2 prítomné 2 a viac imág dlhánika kukuričného. Na poliach sa imága prítomné v apríli, máji a niekedy aj v júni.

Pšenica

Koncom zimy a skoro na jar, v marci a apríli, sa na pšenici ozimnej koncentrujú po prezimovaní imága. Je to v tom čase jediná plodina na poliach, na ktorej môžu realizovať úživný žer. Imága poškodzujú listy a vegetačný vrchol rastlín, prípadne stonku. Listy požierajú od okraja smerom do stredu. Najväčšie škody bývajú na okrajoch porastov.

Sója

Na sóji dlhánik predstavuje vážne nebezpečenstvo, keď sa sója pestuje po kukurici pestovanej viac rokov v monokultúre, z dôvodu premnoženia dlhánika. V takýchto podmienkach sa populácia škodcu môže výrazne premnožiť, môže byť aj niekoľko desiatok imág na 1 m2. Už prítomnosť 8–10 imág na 1 m2 môže zapríčiniť významné škody.

Ekológia

K premnoženiam dlhánika kukuričného dochádza v rokoch so suchým a teplým počasím na jar, priemerne vlhkým letom a pri výskyte veľkých plôch s monokultúrne pestovanou kukuricou. Životnému cyklu škodcu nevyhovuje daždivé a chladné počasie na jar a časté a výdatné zrážky v auguste (zvýšený úhyn kukiel). Početnosť imág počas prezimovania v pôde neznižuje výrazne ani jesenná orba, pretože sa nachádzajú v hĺbke 40 až 100 cm. Vďaka tomu nemajú výrazný vplyv na zníženie populačnej hustoty ani prirodzení nepriatelia s výnimkou entomopatogénnych húb, ktoré sú schopné vo vlhkej a chladnej pôde sčasti regulovať početnosť škodcu.

Ochrana

Na reguláciu dlhánika kukuričného v porastoch kukurice, cukrovej repy, sóje a slnečnice je potrebné použiť kombináciu agrotechnických a chemických opatrení.

Agrotechnické opatrenia

Veľký význam majú najmä tie agrotechnické opatrenia, ktoré zabraňujú premnoženiu, najmä správny osevný postup a zavlažovanie. V rizikových lokalitách sa treba vyhnúť (aspoň dočasne) monokultúrnemu pestovaniu kukurice. Po kukurici je vhodné pestovať pšenicu, čo výrazne zníži populačnú hustotu škodcu. Koreňový systém pšenice nie je vo fáze dozrievania zrna vhodný pre vývoj lariev. Slnečnica, sója a cukrová repa bývajú ohrozené, ak sa pestujú po kukurici alebo vedľa polí, kde sa v predchádzajúcom roku kukurica pestovala. V tom prípade treba využívať priestorovú izoláciu. Ak sa musí vysiať slnečnica alebo cukrová repa na plochu, kde sa v minulom roku pestovala kukurica, škody môžeme znížiť vysievaním záchytných pásov na jeseň. Na okraje parcely sa na jeseň vyseje ozimná pšenica do pásov šírky 1–1,5 m. Na tieto miesta sa už v marci sťahujú imága a ľahko ich môžeme zničiť insekticídmi.

Ďalším významným regulačným opatrením je dobre vykonaná agrotechnika. V prvom rade kvalitné obrábanie pôdy, vyvážená výživa a optimálny termín sejby. To umožňuje rýchle a rovnomerné vzchádzanie a rýchly rast mladých rastlín a tým aj rýchle prekonávanie kritického obdobia. Porasty z neskorých výsevov sú na jar napadané viac.

Medziriadková kultivácia kukurice v máji, v čase hlavného kladenia vajíčok spôsobuje až 50% redukciu počtu vajíčok. Zavlažovanie porastov kukurice v auguste zasa redukuje počet lariev posledných instarov a kukiel.

Rozhodovanie o potrebe ochrany a prahy škodlivosti

Stanovenie potreby a termínu ochrany sa vykonáva hodnotením populačnej hustoty škodcu a intenzity poškodenia rastlín. Hodnotenia treba robiť od vzchádzania porastu kukurice až do vytvorenie 2–4 listov. Hodnotenie populačnej hustoty sa robí na ploche 50 × 50 cm tak, aby v strede ploche bol rad kukurice.

V teplom počasí pre vzchádzajúce rastliny kritické je už 1 imágo na 1 m2, niekoľko dní po vzchádzaní kritické je 3–5 imág/m2. Ak je vlhké počasie rastliny znášajú aj dvojnásobný počet imág. Podobné kritické hodnoty sú aj pre iné okopaniny (cukrová repa, slnečnica).

Potrebu ochrany môžeme stanoviť aj na základe percenta poškodených rastlín. Hodnotenie intenzity poškodenia rastlín sa robí na základe stupnice od 1–5 kontrolou 200 rastlín (na 20 miestach po 10 rastlín). V teplom a suchom počasí ochranu treba robiť, keď je zničené 20–25 % listovej plochy rastlín kukurice vo fáze 2–3 listov.

Chemická ochrana sa môže vykonávať tromi spôsobmi: morením osiva insekticídmi, aplikáciou kvapalných a granulovaných insekticídov do pôdy pri sejbe a foliárna aplikácia insekticídov.

all © foto : titulní, 1 - P. Bokor, 2, 5 - P. Tóth, 3, 4 - P. Serdahely

Dlhánik kukuričný - nový škodca okopanín

Imágo dlhánika kukuričného
Imágo dlhánika kukuričného
Požerok v tvare písmena U na pupenci (česky svlačec)
Porast kukurice poškozený dlhánikom kukuričným
Rastlina kukurice poškodená dlhánikom kukuričným
List mladej repy poškodený dlhánikom kukuričným

Související články

Biologická ochrana proti třásněnkám ve skleníku

04. 03. 2024 Ing. Václav Psota, Ph.D.; Farma Bezdínek s.r.o. Škůdci Zobrazeno 438x

Užitečné organizmy (50): Mšicomaři (V)

19. 02. 2024 Ing. Kamil Holý, Ph.D.; Výzkumný ústav rostlinné výroby, v.v.i., Praha-Ruzyně Škůdci Zobrazeno 433x

Užitečné organizmy (49): Mšicomaři (IV)

29. 01. 2024 Ing. Kamil Holý, Ph.D.; Výzkumný ústav rostlinné výroby, v.v.i., Praha-Ruzyně Škůdci Zobrazeno 404x

Uplatňování systému integrované ochrany rostlin v souvislosti se změnou legislativy (53): Regulace reziduí pesticidů v zelenině a v ovoci VII. - Rezidua insekticidů v brukvovité zelenině

22. 01. 2024 Ing. Tereza Horská, Ph.D., Prof. Ing. RNDr. František Kocourek, CSc.; Výzkumný ústav rostlinné výroby, v.v.i. Praha-Ruzyně Škůdci Zobrazeno 607x

Nálety mšic do sacích pastí Johnson-Taylor v roce 2023

18. 01. 2024 Ing. David Fryč; Ústřední kontrolní a zkušební ústav zemědělský, Opava Škůdci Zobrazeno 388x

Další články v kategorii Škůdci

detail