BASF
BASF
BASF

AGRA

Voška slamihová - škodca slnečnice

17. 08. 2017 Ing. Ján Tancik, PhD., Ing. Veronika Žovinová; Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Škůdci Zobrazeno 5355x

Na slnečnici škodí viac druhov vošiek, ale najvýznamnejšie sú dva druhy: voška slamihová/mšice slívová - Brachycaudus helichrysi a voška maková/mšice maková - Aphis fabae. Tieto dve vošky sa na slnečnici nachádzajú každý rok a občas aj masove na väčších plochách a preto patria do skupine najvýznamnejších škodcov tejto plodiny.

Proseeds

V poraste slnečnice sa začínajú vyskytovať od polovice mája a prítomné sú v poraste do polovice júla niekedy až konca júla, maximálny výskyt je v júni niekedy môže byť už koncom mája.

Vošky napádajú všetky nadzemné časti slnečnice, ale najviac listy a nevykvitnuté puky. Najčastejšie a najsilnejšie je napadnutá horná časť rastliny, ale často sa stáva, že je napadnutá celá rastlina. V prípade silného výskytu všetky rastliny v poraste môžu byť napadnuté voškami. Následkom vyciciavania štiav z rastliny prichádza k stáčaniu listov a deformáciám listu, tiež rastlina zaostáva v raste.

Tieto dva druhy vošiek spôsobujú rozdielne symptómy pri stáčaní listov. Voška maková/mšice maková spôsobuje stáčanie listov smerom dolu (na dolnú stranu), kým voška slamihová zapríčiňuje zvíňanie listov smerom hore. Vo fáze butonizácie vošky napádajú aj nevykvitnuté súkvetie a neskoršie napádajú aj úbory. Prítomné sú na úboroch a vytvárajú kolónie medzi semenami. Tieto vošky škodia aj nepriamo prenášaním vírusov.

Vošky na slnečnici
Vošky na slnečnici

Voška slamihová

Telo neokrýdlenej samičky vošky slamihovej/mšice slívová - Brachycaudus helichrysi (Aphididae, Sternorrhyncha) je dlhé 1,5–2,2 mm, zelené alebo žltozelené. Majú krátke tykadlá zelenej farby, ktoré dosahujú asi polovicu dĺžky tela a krátke valcovité sifunkuly. Chvostík je malý, krátky zelenej farby. Je krytý zadočkom a z každej strany má dva chĺpky. Povrch tela býva pokrytý voskovým popraškom. Bezkrídle živorodé samičky sú oválne, dozadu zúžené, zelené, olivovo hnedé alebo okrovo žlté, dlhé 1,6–2,0 mm. Telo okrídlených samičiek dosahuje dĺžku 1,3–1,8 mm. Hlava a hruď sú tmavé, bruško zelené s nepravidelnými tmavými škvrnami. Tmavohnedé tykadlá dosahujú ¾ dĺžky tela. Chvostík má z každej strany tri štetiny. Nohy sú svetlej farby, ale od konca stehien sú tmavé až čierne.

Táto voška prezimuje v štádiu vajíčka na primárnom hostiteľovi, a to sú ovocné stromy z rodu Prunus. Liahnutie lariev na jar začína začiatkom vegetácie a na primárnom hostiteľovi sa zdržiava do júna a za ten čas vyvinie 3–5 generácii. Okrídlené samičky sa v populácii začínajú objavovať od druhej alebo tretej generácii, čo je v máji a tie preletujú na sekundárnych hostiteľov, medzi inými aj na slnečnicu a tu žijú počas leta. Masove sa množí koncom mája a počas skoro celého júna. Začiatkom júla populácia tejto vošky sa rapídne znižuje pre nevyhovujúce poveternostné podmienky a to je zvýšená teplota a znížená relatívna vlhkosť vzduchu. Vošky migrujú do porastov iných plodín, ktoré im zabezpečujú priaznivejšie poveternostné podmienky aj vyhovujúce zdroje potravy. Začiatkom jesene sa vošky vracajú späť na primárneho hostiteľa a v októbri kladú vajíčka na základy púčikov, ktoré prezimujú.

V našich pozorovaniach v porastoch slnečnice na lokalite Hlohovec, západné Slovensko, v roku 2014 sme zaznamenali hojný výskyt 22. mája a po postreku 1. júna populačná hustota sa znížila, aby znovu 18. 6. bol zaznamenaný ďalší hojný výskyt. Po druhom postreku vošky sa v poraste už nevyskytoval výnimkou 3. 8., keď bolo zaznamenané iba na jednej rastline (graf).

Graf: Počet rastlín napadnutých voškami (voška slamihová, voška maková) a počet rastlín s výskytom lienok v poraste slnečnice ročnej (lokalita Hlohovec, 2014)
Graf: Počet rastlín napadnutých voškami (voška slamihová, voška maková) a počet rastlín s výskytom lienok v poraste slnečnice ročnej (lokalita Hlohovec, 2014)

Škodlivosť

Do sekundárnych hostiteľských rastlín tejto vošky patria druhy z čeľade Compositae a iných čeľadí, najmä rastliny z rodov Achillea, Aster, Carduus, Cineraria, Cirsium, Chrysanthemum, Heliantus, Helichrysum, Veronica a iné.

Z pestovaných rastlín najvážnejšie škody zapríčiňuje na slnečnici. Na slnečnici sa kolónie tejto vošky vyskytujú na horných častiach rastliny. Preferujú mladé listy lebo sú výhodnejšie pri primáni potravy. Staršie listy opúšťajú a presúvajú sa na mladé. Živia sa vyciciavaním štiav v blízkosti hlavného nervu a bočných žiliek, znižuje sa obsah pigmentu a preto tieto miesta požltnú. Na listoch sa vytvárajú chlorotické škvrny a listy sa zvýnajú do hora. Môže byť poškodených niekoľko vyšných listov. Silne napadnuté rastliny zaostávajú v raste a sú dobre viditeľné aj z diaľky. Vo fáze butonizácie vošky napádajú aj nevykvitnuté súkvetie a neskoršie napádajú aj rozkvitnuté úbory v ktorých vyciciavajú šťavy z báze kvetov. Silne napadnuté kvety zaostávajú v raste.

V teplých rokoch sa na slnečnici táto voška vyskytuje na rastlinách vo fáze 4–5 listov, v chladnejších rokoch trochu neskorších vývojových fázach, pred začiatkom tvorby úborov. V prípade silného výskytu môže spôsobiť zníženie úrody za okolo 20 %. Napadnuté rastliny sú viac ohrozované aj chorobami, ktoré spôsobujú huby z rodu Sclerotinia.

Zvýšené škody od tejto vošky boli zaznamenané v porastoch, ktoré boli v blízkosti sadov sliviek, alebo ak bolo v blízkosti stromy z rodu Prunus. Tiež bol zaznamenaný väčší výskyt tejto vošky v porastoch zo skorej sejby a aj v porastoch, ktoré boli nadmerne hnojené dusíkom. Väčší výskyt vošky je v okrajových častiach poľa. Na okraji poľa do 50 metrov je oveľa väčší výskyt vošky ako v častiach poľa 100–200 m.

Straty na úrodách závisia od počtu vošiek na rastline. Bolo dokázané, že pri výskyte viac ako 100 ks/rastline došlo k stratám. Ak bol počet vošiek na rastline nižší ako 100 ks, straty na úrode neboli pozorované. Ak sú ohniská vošiek prítomné na konci vegetačného obdobia, dochádza k poklesu hmotnosti semena o 10,7 % a k zníženiu klíčivosti semien slnečnice o 10,9 %.

Poškodené rastliny slnečnice voškou slamihovou
Poškodené rastliny slnečnice voškou slamihovou
Poškodené rastliny slnečnice voškou slamihovou

Ekológia škodcu

Na rozmnožovanie vošky slamihovej priaznivo vplýva prítomnosť väčších plôch sliviek a slnečnici, vyššia relatívna vlhkosť vzduchu, zvýšené hnojenie dusíkom a iné. Vysoké teploty a znížená relatívna vlhkosť vzduchu počas letných mesiacov majú negatívny vplyv na rozmnožovanie tejto vošky.

Masové rozmnožovanie tejto vošky podporuje zvýšené zrážky a nižšie teploty v porovnaní s dlhodobým priemerom. Vo svojej knihe Rozmnožovanie škodcov poľných plodín v Srbsku a susedných krajinách v XX. storočí profesor Dušan Čamprag uvádza, že vo Vojvodine, severná časť Srbska, masový výskyt tejto vošky (vyše 90 % rastlín bolo napadnuté touto voškou) bol v rokoch 1974 a 1978. V období máj–jún, keď sa táto voška najviac rozmnožuje, v roku 1974 bolo o 77 % viac zrážok a v roku 1978 o 62 % ako je dlhodobí priemer pre tieto dva sledované mesiace. Teplota bola okolo 2 °C nižšia od dlhodobého priemeru.

Na populáciu vošiek majú veľký vplyv prirodzený nepriatelia. V rokoch zo zvýšeným výskytom vošky majú väčšiu efektívnosť v potláčaní populácie predátori ale oni sa aktivujú až v júni keď sú škody už čiastočne uskutočnené. Z predátorov najvýznamnejšie sú lienky (pozn.: red. - mandelinky), najme lienka sedembodková, larvy pestríc, zlatoočky, rôzne pavúky. Títo predátori najpočetnejší sú na okrajoch polí kde je aj populácia vošiek najväčšia. Aj v našich pozorovaniach najvyšší výskyt lienok bo koncom augusta (graf).

Preventívna ochrana

Z preventívnych opatrení významná je kvalitná agrotechnika, ktorá má priaznivý vplyv na zdravotný stav mladých rastlín slnečnice, čo im umožní aby boli odolnejšie v prípade napadnutia voškami a tiež ľahšie zvládnuť kritické obdobie.

Priame opatrenia treba robiť na začiatku výskytu vošiek. Treba si uvedomiť že jednotlivé hybridy sú veľmi rozdielne v citlivosti na napadnutie voškami. Niektoré hybridy sú výrazne menej poškodzované.

Priama ochrana

Rozhodovanie o potrebe ochrany - Krátkodobá prognóza napadnutia porast sa dáva na základe sledovania príletu okrídlených foriem do porastu a dynamiky populácie vošky a predátorov a prognóze počasia. Na zistenie potreby zásahu a termínu aplikácie insekticídov je potrebné sledovať výskyt vošiek od začiatku mája na okrajoch polí metódou hodnotenia 100–200 rastlín (na 10 miestach 10–20 rastlín). V Srbsku odporúčajú robiť ochranu, keď na okrajoch porastov je napadnuté 20–30 % rastlín a očakáva sa priaznivé počasie pre rozmnožovanie vošiek. Odporúča sa robiť postrek len na okrajoch polí do 50 až 70 m.

Foliárny postrek treba robiť pri zistení 30–50 vošiek na rastlinu vo fáze od vzchádzania do začiatku tvorby kvetného puku. Vo fáze rozpoznateľného kvetného puku (51 BBCH) pri výskyte 30 vošiek na rastline a vo fáze tesne pred začiatkom kvetu (59 BBCH) pri výskyte 50 vošiek na jednu rastlinu. Vo fáze pred kvitnutí postrek treba realizovať, ak zistíme 50–100 vošiek na rastlinu. Neskoršie ošetrenie nie je potrebné, lebo vošky odlietajú z porastov slnečnice.

Na Slovensku sú registrované prípravky na baze: thiaclopridu, cypermethrinu + hlorpyrifos, deltamethrin + thiacloprid, beta-cyfluthrin + chlorpirifos.

foto: J. Tancik, P. Bokor

Voška slamihová - škodca slnečnice

Vošky na slnečnici
Poškodené rastliny slnečnice voškou slamihovou
Poškodené rastliny slnečnice voškou slamihovou

Související články

Biologická ochrana proti třásněnkám ve skleníku

04. 03. 2024 Ing. Václav Psota, Ph.D.; Farma Bezdínek s.r.o. Škůdci Zobrazeno 441x

Užitečné organizmy (50): Mšicomaři (V)

19. 02. 2024 Ing. Kamil Holý, Ph.D.; Výzkumný ústav rostlinné výroby, v.v.i., Praha-Ruzyně Škůdci Zobrazeno 433x

Užitečné organizmy (49): Mšicomaři (IV)

29. 01. 2024 Ing. Kamil Holý, Ph.D.; Výzkumný ústav rostlinné výroby, v.v.i., Praha-Ruzyně Škůdci Zobrazeno 404x

Uplatňování systému integrované ochrany rostlin v souvislosti se změnou legislativy (53): Regulace reziduí pesticidů v zelenině a v ovoci VII. - Rezidua insekticidů v brukvovité zelenině

22. 01. 2024 Ing. Tereza Horská, Ph.D., Prof. Ing. RNDr. František Kocourek, CSc.; Výzkumný ústav rostlinné výroby, v.v.i. Praha-Ruzyně Škůdci Zobrazeno 607x

Nálety mšic do sacích pastí Johnson-Taylor v roce 2023

18. 01. 2024 Ing. David Fryč; Ústřední kontrolní a zkušební ústav zemědělský, Opava Škůdci Zobrazeno 388x

Další články v kategorii Škůdci

detail