Chemap Agro s.r.o.

Green Deal a jeho dopad na slovenské poľnohospodárstvo

08. 04. 2021 Ing. Bronislava Škarbová, PhD.; Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Legislativa Zobrazeno 365x

Stratégia „z farmy na stôl“ a stratégia o biodiverzite sú súčasťou dlho očakávanej Európskej zelenej dohody a mali by slúžiť na napĺňanie jej celkových cieľov. Obe stratégie sa navzájom koherentne dopĺňajú, pričom ústrednou myšlienkou je udržateľnosť potravinových systémov, rovnováha medzi prírodou, potravinovými systémami a biodiverzitou, ochrana zdravia ľudí a životného prostredia za súčasného zvyšovania konkurencieschopnosti Európskej únie.

Stratégia „z farmy na stôl“ má niekoľko ambicióznych cieľov vo viacerých oblastiach a v oblasti prípravkov na ochranu rastlín plánuje do roku 2030 znížiť o 50 % používanie chemických pesticídov a súvisiace riziko a súčasne znížiť o 50 % používanie nebezpečnejších pesticídov. Ďalšou ambíciou je, aby sa do roku 2030 až 25 % celkovej poľnohospodárskej pôdy obhospodarovalo ekologickým spôsobom. Pojem pesticíd je širokým pojmom a zahŕňa chemické látky, ako aj mikroorganizmy alebo iné látky biologického pôvodu.

Ekologizácia v oblasti prípravkov na ochranu rastlín začala už v roku 1993, kedy sa na úrovni EÚ začal pracovný program postupného preskúmavania účinných látok prípravkov na ochranu rastlín, existujúcich na trhu EÚ pred rokom 1993 a tento proces bol ukončený 1. januára 2009. V dôsledku nových striktných pravidiel hodnotenia rizika bol počet dovtedy povolených a používaných účinných látok výrazne zredukovaný. Z evidovaných 1 223 účinných látok bolo z používania vyradených viac ako 67 %. Tu však treba brať do úvahy fakt, že vyradené boli látky rizikové či už pre zdravie ľudí alebo životné prostredie, ale vypadli aj látky nízkorizikové z dôvodu problémov splnenia vysokých nárokov na prípravu požadovanej dokumentácie na hodnotenie. Počet nových účinných látok kontinuálne rastie a to v priemere 2 až 3 látky za rok, čo je ale v porovnaní so stratou mnohých donedávna používaných látok stále málo. Trendom nových účinných látok je už v súčasnosti vyvážený pomer medzi chemickými a nechemickými látkami biologického pôvodu.

Toto všetko sú pozitívne signály smerom k znižovaniu rizika pochádzajúceho z používania pesticídov. Čo sa však týka samotnej ochrany rastlín, situácia je náročná a naši farmári čelia stále väčším problémom.

Účinné látky

Z celkového počtu 473 účinných látok schválených na úrovni Európskej únie, jednu tretinu tvoria fungicídy, 21 % insekticídy a 23 % herbicídy (graf 1). Najmenšie zastúpenie majú rodenticídy s celkovým počtom šiestich schválených látok, pričom štyri z nich sú na báze fosfidu. V procese hodnotenia je momentálne päť nových insekticídnych látok, z toho tri na báze mikroorganizmov a dve na báze rastlinných olejov, šesť herbicídnych látok, desať fungicídov, z toho päť na báze mikroorganizmov. V blízkej budúcnosti sa dá očakávať jeden prírastok v oblasti baktericídov, akaricídov a rastlinných regulátorov, ale ani jeden nový rodenticíd. Na druhej strane, počet evidovaných účinných látok síce v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpol o 67, avšak celkový počet schválených látok poklesol o 11 látok v dôsledku prehodnocovacieho procesu obnovenia ich schválenia, pričom sa uplatňujú nové a prísnejšie kritériá hodnotenia.

Samotné uvedenie na trh a následné použitie prípravkov na ochranu rastlín podľa platnej legislatívy predpokladá ich národnú autorizáciu. V súčasnosti majú slovenskí farmári dispozícii len o niečo viac ako polovicu schválených látok. Aj napriek argumentom, že Slovensko je pre priemysel ochrany rastlín malým trhom, tento problém sa netýka len Slovenska. V počte autorizovaných herbicídov a fungicídov sme na úrovni napr. Rakúska, Česka, Maďarska a Nemecka (graf 2). Mierne horšia je situácia v oblasti insekticídov a rastlinných regulátorov.

Donedávna bol u nás autorizovaný len jeden baktericíd, v súčasnosti je zastúpenie v tejto kategórii porovnateľné s ostatnými členskými štátmi EÚ. Podobnú situáciu evidujeme aj v oblasti rodenticídov a akaricídov (graf 3).

Pokiaľ však berieme do úvahy samotný rizikový profil účinných látok aj v kontexte cieľov Green Deal, kým v roku 2014 bolo v Slovenskej republike autorizovaných 6 účinných látok na báze mikroorganizmov a 5 iných potenciálne nízkorizikových látok, v roku 2020 tento počet dosiahol úroveň 9 autorizovaných účinných látok na báze mikroorganizmov a 11 iných potenciálne nízkorizikových látok. Čo sa týka samotných látok s nízkym rizikom v roku 2018 nebola u nás autorizovaná žiadna takáto účinná látka, v roku 2020 evidujeme 6 autorizovaných účinných látok s týmto statusom. Napriek tomu pozitívnemu konštatovaniu v počte autorizovaných nízkorizikových látok (na úrovni EÚ schválených 24 látok, čo predstavuje len 5 % z celkového počtu schválených účinných látok) sú jednoznačne pred nami Nemecko, Belgicko aj Poľsko, Slovensko je v tesnom závese za Rakúskom a Českom (graf 4).

Z rizikových látok, ktoré tvoria látky, ktoré sa majú postupne nahradiť (tzv. kandidáti na substitúciu podľa čl. 24 nariadenia (ES) č. 1107/2009), je na Slovensku autorizovaných 46 látok, pričom prevažne ide o látky, ktoré spĺňajú aspoň dve kritériá PBT vlastností, príp. majú veľmi nízke toxikologické referenčné hodnoty. Ich ročná spotreba predstavuje približne 15 % z celkovej spotreby účinných látok v SR. Preto jednou z ciest k dosiahnutiu cieľov Green Deal a stratégie „z farmy na stôl“ je hľadanie alternatív k týmto najrizikovejším prípravkom a podpora ich používania v praxi.

V každom prípade je zrejmé, že proces ekologizácie v oblasti pesticídov už dávno začal a postupne napreduje ďalej. Na druhej strane je potrebné zabezpečiť, aby farmári mali dostatočné spektrum možnej ochrany rastlín aj z hľadiska manažmentu rezistencie. Je potrebné efektívnejšie využívanie možnosti vzájomného uznávania autorizácií a rozširovania už existujúcich autorizácií na minoritné plodiny, t.j. plodiny pestované na výmere menšej ako 10 000 ha, v podmienkach Slovenska ide teda o takmer všetky špeciálne plodiny.

Graf 1: Schválené účinné látky na úrovni EÚ
Graf 1: Schválené účinné látky na úrovni EÚ

Graf 2: Počet autorizovaných účinných látok, rok 2020
Graf 2: Počet autorizovaných účinných látok, rok 2020

Graf 3: Počet autorizovaných látok, rok 2020
Graf 3: Počet autorizovaných látok, rok 2020

Graf 4: Nízko rizikové látky
Graf 4: Nízko rizikové látky

Udelenia výnimky

V krajnom prípade je možnosť udelenia výnimky na použitie u nás neautorizovaného prípravku, ktorý je však autorizovaný v inom členskom štáte EÚ, na dobu nepresahujúcu 120 dní. Tieto výnimky udeľuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na základe posúdenia a zohľadnenia možného rizika na zdravie ľudí a životné prostredie. Zásadnou podmienkou pre udelenie výnimky je, že prípravok nesmie obsahovať neschválenú látku. Žiadateľom o výnimku môže byť zástupca výrobcu prípravku, zväz pestovateľov alebo aj samotný pestovateľ.

Najpragmatickejšou cestou je, ak je žiadateľom o výnimku zástupca výrobcu, resp. chemická firma. Jedným z dôvodov je, že ak je žiadateľom pestovateľ, udelenie výnimky a s ňou spojené práva a povinnosti sa vzťahujú len na tohto konrétneho pestovateľa, u zväzov je spektrum možných používateľov širšie, avšak výnimka sa vzťahuje len na členov zväzu. Okrem toho súčasťou požadovanej dokumentácie je aj návrh etikety a v niektorých prípadoch aj predloženie reziduálnych štúdií a splnenie týchto požiadaviek je zo strany pestovateľov často reálny problém. Na Slovensku sú výnimky udeľované hlavne pre sektor ovocinárstva a pre ekologickú poľnohospodársku výrobu. Pri posud­zovaní výnimiek sa zároveň hľadajú možnosti budúcej autorizácie týchto prípravkov.

Znižovanie rizika pesticídov a udržateľnosť poľnohospodárstva

Znižovanie rizika pochádzajúceho z pesticídov je vážnou témou a v súvislosti so stanovenými cieľmi nových stratégií aj veľkou výzvou. Okrem znižovania rizika samotným znížením používania rizikových pesticídov sú tu ďalšie nástroje a opatrenia na manažment a následné zníženie rizika, ako sú napr. precízne poľnohospodárstvo, protiúletová aplikačná technika, vyššia úroveň odborného vzdelávania a povedomia používateľov pesticídov.

V každom prípade pri znižovaní používania pesticídov je potrebné dôkladne preskúmať následný dopad na udržateľnosť poľnohospodárstva a najmä starostlivo zvážiť, aké percento zníženia je ešte akceptovateľné na zabezpečenie adekvátnej ochrany plodín pred škodcami a potravinovej sebestačnosti EÚ. Otvorený dialóg všetkých zainteresovaných strán je základným predpokladom úspešného zvládnutia tejto úlohy.

Související články

Informace z oblasti kontrol nakládání s přípravky na ochranu rostlin

11. 02. 2021 Ing. Andrea Blažková; Ústřední kontrolní a zkušební ústav zemědělský, Brno Legislativa Zobrazeno 643x

Rozhodnutí letošního roku ovlivní vývoj zemědělství na několik dekád

31. 12. 2020 Ing. Miluše Dvoržáková; Česká asociace ochrany rostlin Legislativa Zobrazeno 80x

Přehled nových registrací a minoritních použití v roce 2020

01. 11. 2020 Ing. Petr Štěpánek, Ph.D.; Agromanuál Legislativa Zobrazeno 2946x

Diversifikace plodin na dílech půdních bloků dle legislativních požadavků

23. 06. 2020 Ing. Jiří Kapička; Výzkumný ústav meliorací a ochrany půdy, v. v. i. Praha-Zbraslav Legislativa Zobrazeno 1666x

Další články v kategorii Legislativa

detail