Aktuálna situácia ponuky dopytu pšenice na agropotravinárskom trhu Slovenska

27. 10. 2021 Ing. Mária Jamborová; Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum - Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Management Zobrazeno 8719x

Obilniny sú na Slovensku základným pilierom rastlinnej výroby. Ich podiel na hrubej poľnohospodárskej i hrubej rastlinnej produkcii (v mil. EUR bežných cenách) sa každoročne zvyšuje. V rokoch 2017–2019 sa na HPP podieľali v priemere 27,4 % a na hrubej produkcii rastlinnej výroby 44,7 %.

Rozhodujúcou obilninárskou komoditou je pšenica (Triticum), ktorej podiel na hrubej rastlinnej produkcii dosiahol v uvedených rokoch v priemere 21,8 %, kým podiel kukurice na zrno 14,6 % a jačmeňa 6,7 %. Pestuje sa vo všetkých výrobných oblastiach a krajoch v dvoch formách ako ozimná a jarná (mäkká a tvrdá). Najprodukčnejším krajom je Nitriansky, kde sa urodilo v ostatných troch rokoch v priemere 35,6 % z celkovej produkcie, nasleduje Trnavský kraj s 21,1 % a Košický s 15,2 %.

Príspevok je zameraný na analýzu vývoja ponuky a dopytu po pšenici na agropotravinárskom trhu SR v hospodárskych rokoch 2017/18 až 2020/21. Hlavnými smermi použitia zrna pšenice je potravinársky a krmovinársky priemysel. Nezanedbateľný je prínos pšenice z hľadiska salda zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami. Cieľom príspevku je poskytnúť krátky pohľad na aktuálnu situáciu na agropotravinárskom trhu Slovenska so pšenicou. Informácie pre vypracovanie príspevku boli čerpané z produktov ŠÚ SR a NPPC-VÚEPP, najmä z komoditných situačných a výhľadových správ o obilninách. Komoditné správy sa v NPPC-VÚEPP vypracovávajú už tretie desaťročie a predstavujú významné penzum spracovaných informácii nielen pre vedecké analýzy a koncepčné materiály, ale slúžia i pre orientáciu na trhu samotných producentov.

Ponuka a použitie

Agropotravinársky trh Slovenskej republiky s obilninami sa v priebehu ostatných rokov takmer nemení. Vývoj štruktúry pestovateľskej výmery poľných plodín dlhodobo vo veľkej miere determinuje zvýšený záujem našich producentov o pestovanie nákladovo menej náročných, úrodovo stabilnejších a dobre obchodovateľných plodín, ako sú obilniny a olejniny. V poslednej dekáde rokov (2011–2020) podiel obilnín v štruktúre pestovaných poľných plodín dosiahol 56,3 %, pričom podiel pšenice na výmere obilnín dosiahol v priemere 50,9 % a má tendenciu zvyšovania. V štruktúre pšenice dominuje na viac ako 90,0 % pšenica ozimná. V rokoch 2017–2020 sa z priemernej výmery zberovej plochy 744,3 tis. ha pozberalo na Slovensku cca 4 051,7 tis. t zrna obilnín (pšenica, jačmeň, kukurica, ovos, ostatné obilniny). Z toho sa podiel pšenice na celkovom objeme pohyboval v intervale od 50,8 % v roku 2017 do 46,6 % v roku 2020, čo predstavovalo priemernú ročnú úrodu 1 942,8 tis. t.

V súčasnosti je jednou z najdiskutovanejších tém zabezpečenie potravinovej sebestačnosti obyvateľstva. Slovensko má produkčný potenciál na zabezpečenie dostatočnej surovinovej základne viacerých agropotravinárskych komodít, no pri mnohých komoditách nedosahuje žiadúcu úroveň a pri niektorých postupne klesá. Príkladom sú zemiaky, ovocie mierneho pásma, zelenina. V prípade obilnín je situácia opačná. Obilniny sú v súčasnosti jednou z mála komodít, ktorých produkcia prevyšuje potreby domáceho agropotravinárskeho trhu. Miera sebestačnosti meraná podielom produkcie na domácej spotrebe sa v obilninách pohybuje i napriek výkyvom produkcie v niektorých nepriaznivých rokoch nad 100,0 %. V hospodárskom roku 2019/20 sebestačnosť pri pšenici dosiahla 199,1 % a pre rok 2020/21 sa odhaduje zvýšenie o 3,1 % .

Základom celkovej ponuky pre rozdelenie na domácom agropotravinárskom trhu a vývoz je dosiahnutá produkcia, ktorá sa podieľala na ponuke pšenice v hodnotených rokoch vzhľadom na nízky dovoz v priemere 94,8 %. Pre domáce použitie a vývoz bola pšenica spracovateľom a obchodným organizáciám k dispozícii približne v objeme 2 011,7 tis. t.

Celkový domáci dopyt po obilninách je v posledných rokoch viac-menej stabilný. Dôvodom je nižšia spotreba obilnín na kŕmne účely spôsobená znižovaním počtu a zmenami štruktúry hospodárskych zvierat. V poslednom roku 2019/20 dosiahla kŕmna spotreba 952,9 tis. t, čo predstavovalo 35,5 % z celkovej domácej spotreby. Rovnaká situácia sa zaznamenala aj pri pšenici, kde kŕmna spotreba vykazuje ustálený trend a predstavuje z domácej spotreby pšenice takmer 40,0 % (tab. 1). Použitie obilnín spolu i pšenice na potravinárske účely má vyrovnaný charakter bez výrazných výkyvov. Z celkovej spotreby sa na potravinárske použitie spotrebovalo v hodnotených rokoch v priemere 411,2 tis. t, čo predstavuje z celkovej spotreby cca 41,6 %. Podľa ŠÚ SR spotreboval v rokoch 2017–2020 jeden obyvateľ na Slovensku v priemere 87,1 kg pšenice v zrne. Spotreba pšeničnej múky sa podieľa na celkovej spotrebe cca 87,0 % a dosahuje 67,1 kg.

V aktuálnom hospodárskom roku 2021/22 sa odhaduje celková ponuka pšenice i napriek odhadovanej nižšej úrovne produkcie (ŠÚ SR, Očakávaná úroda vybraných plodín k 20. júnu 2021 v SR) o 11,4 %, na mierne vyššej úrovni o 0,9 % (graf 1). Na uvedenom vývoji sa budú podieľať počiatočné zásoby, ktoré sa odhadujú medziročne vyššie viac ako trojnásobne.

Graf 1: Vývoj ponuky a použitia pšenice spolu (2015/16–2020/21, ŠÚ SR, NPPC-VÚEPP)

Tab. 1: Ponuka a použitie pšenice v SR (tis. t, 2017/18–2021/22, ŠÚ SR, NPPC-VÚEPP)

Dovoz - vývoz

Prebytok ponuky nad spotrebou pšenice na Slovensku dáva priestor na vývoz na zahraničné trhy. Za obdobie hospodárskych rokoch 2015/16 až 2019/20 sa v priemere ročne vyviezlo zo Slovenska 1 063,0 tis. t pšenice. Priemerné saldo zahraničného obchodu dosiahlo 1 035,3 tis. t a vo finančnom vyjadrení 190,5 mil. € (tab. 2). Pšenica sa zo Slovenska vyváža do viacerých krajín. V poslednom hospodárskom roku 2019–20 sa v obchodovaní so pšenicou dosiahlo najvyššie kladné saldo vo finančnom vyjadrení s Poľskom, ktoré tvorilo až 31,0 % z celkového dosiahnutého salda (56,5 mil. €). Druhým najväčším obchodným partnerom Slovenska bolo Rakúsko, s ktorým sa dosiahlo saldo 33,6 mil. €. Nasledovalo Nemecko so saldom 32,7 mil. €. Na Slovensko sa pšenica dováža prevažne na siatie, tvrdá, špalda i obyčajná. V uvedených rokoch sa doviezlo v priemere ročne 27,8 tis. t pšenice (tab. 3). V roku 2019/20 sa doviezla pšenica najmä z Českej republiky 6,7 tis. t (25,0 % z celkového objemu dovozu) a z Maďarska takmer 3,7 tis. t (14,0 % z celkového dovezeného objemu).

Najväčšie objemy pšeničnej múky dovážame na slovenský trh z Maďarska, Českej republiky a z Poľska. Uvedené krajiny sú spolu s Rumunskom našimi najvýznamnejšími odberateľmi múky zo pšenice. Pšeničné krúpy a krupica sa importujú najmä od výrobcov z Maďarska a Poľska. Export týchto výrobkov smeruje prevažne na trh Českej republiky a Chorvátska. Hlavnými zahraničnými dodávateľmi otrúb sú spoločnosti z Českej republiky a slovenský export tejto komodity smeruje hlavne k nemeckým, poľským a talianskym odberateľom (tab. 4).

Tab. 2: Saldo zahraničného obchodu so pšenicou (2015/16–2020/21, ŠÚ SR, prepočty NPPC-VÚEPP)

Tab. 3: Dovoz pšenice a vybraných výrobkov zo pšenice do SR (t, 2018–2020, ŠÚ SR)

Tab. 4: Vývoz pšenice a vybraných výrobkov zo pšenice zo SR (t, 2018–2020, ŠÚ SR)

Ceny

Vzhľadom na obmedzený trhový priestor SR sa ceny producentov obilnín na domácom trhu odvíjajú od ponuky a dopytu na medzinárodných trhoch, najmä cien na trhu EÚ (tab. 5). Cena za pšenicu potravinársku i priemyselnú na domácom trhu kolíše a nie vždy sa vyvíja adekvátne k objemu dosiahnutej produkcie. Príkladom je rok 2018, keď sa priemerná cena pšenice potravinárskej medziročne zvýšila o 7,8 %, pričom sa produkcia pšenice zvýšila medziročne o 8,9 %. V roku 2019 sa cena potravinárskej pšenice zvýšila medziročne o 1,6 % i napriek tomu, že bolo pšenice na domácom agropotravinárskom trhu dostatok. V roku 2020 ceny potravinárskej pšenice klesli medziročne o 3,8 %, čo teoreticky korešponduje so zvýšenou ponukou pšenice na trhu medziročne o 7,2 % a výrazným zvýšením konečných zásob v predchádzajúcom hospodárskom roku.

Tab. 5: Vývoj cien producentov vybraných obilninárskych komodít v SR (€/t, 2015–2020, ŠÚ SR, prepočty NPPC-VÚEPP)

Ekonomika

Snahou každého producenta je čo najlepšie zhodnotiť svoju produkciu. Ekonomická efektívnosť výroby pšenice je rovnako ako aj pri iných rastlinných komoditách ovplyvnená vývojom počasia, nákladmi na výrobu, vývojom realizačnej ceny a v rozhodujúcej miere poskytovanou podporou. Z výsledkov analýzy vývoja nákladov, zisku a rentability pestovania pšenice za súbor podnikov, ktoré tvoria poľnohospodárske družstvá a obchodné spoločnosti (akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným) na NPPC-VÚEPP vyplýva, že v roku 2019 sa v porovnaní s rokom 2015 zvýšili priame náklady spolu na 1 ha pšenice o 1,9 % na 760,91 € a celkové náklady na 1 ha pšenice o 4,2 % na 927,42 €. V roku 2019 bolo pestovanie pšenice v sledovaných subjektoch rentabilné iba so započítaním dotačných stimulov. Pri započítaní podpory dosiahla pšenica v sledovanom súbore v roku 2019 rentabilitu 9,9 %. Jednotkové náklady prevyšovali realizačnú cenu za pšenicu, čím producenti strácali bez podpory 22,7 € na 1 t vyprodukovanej pšenice.

Záver

Dosahované výsledky v pestovaní obilnín potvrdzujú, že Slovensko je v pestovaní obilnín spolu i pšenice vysoko prebytkové. Obilniny spracováva mlynský, sladovnícky, liehovarnícky, škrobárenský a krmovinársky priemysel. Vyrobené produkty sa predávajú na ďalšie spracovanie potravinárskemu priemyslu, obchodným spoločnostiam alebo konečným spotrebiteľom. Dosahovaná produkcia pšenice však dáva predpoklad nielen na vývoz, ale i na zvýšenie domáceho spracovania. Problémom však je nízka miera spracovania obilnín do finálnych výrobkov, pričom Slovensko disponuje dostatočnými spracovateľskými kapacitami. Tie sa však využívajú na 50–60 %. V mlynoch sa obilniny spracovávajú predovšetkým na múky a ako ďalší produkt tohto spracovania sú mlynské krmivá. Podľa štatistických údajov má produkcia pšeničnej múky na Slovensku mierne klesajúcu tendenciu, pričom dovoz pšeničnej múky sa zvyšuje a vývoz klesá. Ročne sa vyrobí cca 320,0 tis. t pšeničnej múky a dovezie takmer 80 tis. t. Nevyužité kapacity v mlynskom priemysle a vysoká sebestačnosť v potravinárskom obilí dávajú predpoklad na možnosť zvyšovať výrobu pšeničnej a ražnej múky. Odvetvie obilnín a z toho segment pestovania pšenice má na Slovensku naďalej perspektívu poskytovať dostatok kvalitnej suroviny pre všetky vyššie uvedené smery použitia.