Limagrain
Limagrain
Limagrain

AGRA

Nový prístup k ochrane vôd pred znečistením pesticídmi v chránených oblastiach Slovenska

04. 11. 2022 RNDr. Anna Patschová, PhD.; Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava Management Zobrazeno 198x

Vodné zdroje na Slovensku sa nachádzajú pod zvyšujúcim sa tlakom potreby zabezpečenia neustáleho rastu spotreby vody a požiadavky na trvalé a dostatočné množstvá kvalitnej vody pre všetky účely, zintenzívneným dokumentovanými prejavmi klimatických zmien, ale aj vo vzťahu k dôsledku dopadov rôznych antropogénnych činností. A hoci na Slovensku máme dokumentované dostatočné celkové využiteľné množstvá podzemnej vody 78,95 m3/s (t. j. 53,8 % z prírodných zdrojov) a stále častejšie sa stretávame s problémom ich ohrozenia a zhoršenia kvality.

Proseeds

V súlade s výsledkami hodnotenia chemického stavu útvarov podzemných vôd SR predstavuje poľnohospodárska činnosť významný antropogénny vplyv na kvalitu vody a pesticídy zaraďujeme medzi významné znečisťujúce látky podzemných vôd v SR. Hoci môžeme konštatovať určité zlepšenie, keďže vo Vodnom pláne Slovenska (MŽP SR, 2021) bol 1 útvar podzemnej vody klasifikovaný v zlom chemickom stave v dôsledku kontaminácie pesticídmi oproti Vodnému plánu Slovenska (MŽP SR, 2015), v ktorom boli v zlom chemickom stave klasifikované 2 útvary podzemných vôd v dôsledku pesticídov, množiace sa prípady odstavenia vodárenských zdrojov v dôsledku znečistenia pesticídmi - najmä kauza atrazínu v pitnej vode na Žitnom ostrove na konci roku 2017, ktorá zasiala skupinové vodovody Trstená na Ostrove, Holice a verejné vodovody Blatná na Ostrove, Veľká Paka a Mierovo zintenzívnili potrebu riešenia ochrany podzemných vôd.

Pod pojmom pesticíd rozumieme nielen účinnú látku, ale aj prípravok na ochranu rastlín, ktorý tato účinná látka tvorí. Pesticídy patria k nebezpečným látkam, vzhľadom na ich vlastnosti perzistencie, toxicity a akumulácie a účinky v životnom prostredí a vplyvu na zdravie ľudí. Na rozdiel od ostatných nebezpečných látok, ktoré sa do podzemnej vody dostávajú len ako dôsledok nesprávneho nakladania a ich výskytu v podzemných vodách, je potrebné predchádzať a zamedziť, pesticídy (podobne ako hnojivá) sú do životného prostredia cielene aplikované vo forme prípravkov na ochranu rastlín pri poľnohospodárskej rastlinnej výrobe.

Aplikované pesticídy majú potenciál preniknúť do podzemnej vody aj v zvýšenej koncentrácii, najmä pri nedodržaní správnej poľnohospodárskej praxe a stanovených podmienok, pričom najväčší problém predstavujú hlavne vysoko mobilné a perzistentné pesticídy. Spotreba pesticídov v SR osciluje v rozsahu 1 500 až 2 000 ton ročne, v závislosti od plodinového zloženia a klimatických pomerov v príslušnom roku, ktoré ovplyvňujú rozsah škodlivých organizmov a burín. V roku 2020 dosiahlo množstvo aplikovaných pesticídnych látok na poľnohospodársku a lesnú pôdu hodnotu 1 918 ton, čo je v porovnaní s dlhodobým priemerom v rokoch 2002–2016 (1 709 ton) o 12,2 % viac. Preto je pesticídom venovaná osobitná pozornosť a sú v SR dlhodobo sledované v súlade s čl. 8 Monitorovanie vôd, Smernice 2000/60/ES (RSV - Rámcová smernica o vode) a zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách, v znení neskorších predpisov a Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 418/2010, Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona - Zisťovanie výskytu povrchových vôd a podzemných vôd, monitorovanie a hodnotenie ich množstva, kvality a režimu.

V monitorovaných objektoch VÚVH a SHMÚ v SR bolo sledovaných celkovo 72 pesticídov (účinných látok a ich degradačné produkty). Z celkového počtu 21 040 vzoriek podzemných vôd prekračovalo 317 vzoriek (t. j. 1,51 %) normu kvality 0,1 µg/l pre jednotlivé pesticídy, vrátane ich príslušných metabolitov a produktov rozkladu (príloha I smernice EP a Rady 2006/118/ES).

Ochrana vôd

I napriek skutočnosti, že znečistenie pesticídmi predstavuje komplexný problém zahŕňajúci podzemné aj povrchové vody, vzhľadom k špecifickosti podzemných vôd a povrchových vôd a rozdielom pri hodnotení rizika ich znečistenia, odrážajúcich sa i v rámci európskej a národnej legislatívy, ako aj skutočnosti, že v SR je hlavne podzemná voda prednostne využívaná na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou (viac ako 80 %), je najmä ochrana podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality vody prioritou.

V súlade so Zákonom o vodách č. 364/2004 Z.z. a s ním súvisiacich predpisov sa na celom území Slovenska uplatňuje všeobecná ochrana vôd. Naviac sa vyžaduje špeciálna ochrana vôd:

  • V ochranných pásmach vodných zdrojov, v súlade s Vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 29/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o určovaní ochranných pásiem vodárenských zdrojov, o opatreniach na ochranu vôd a o technických úpravách v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, v závislosti určení I., II. stupňa alebo III. stupňa ochranného pásma podzemnej alebo povrchovej vody. Ochranné pásma podzemných vôd predstavujú plochu cca 12 % územia SR. V roku 2011 bola plocha ochranných pásiem podzemných vôd na Slovensku 8 617 km2 a okrem toho stanovené ochránené oblasti pre odber pitnej vody (vodárenské toky) zaberajú plochu 5 423 km2 (Modrá správa, 2011). V 1 ochrannom pásme zdrojov pitných vôd (podzemných aj povrchových) sú z používania vylúčené všetky prípravky - týka sa viac ako 7 tis. využívaných zdrojov. Pre ochranné pásma 2. a 3. stupňa platia podmienky obmedzenia použitia pesticídov v súlade s Vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 488/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zásadách a opatreniach na ochranu zdravia ľudí, zdrojov pitnej vody, včiel, zveri, vodných a iných necieľových organizmov, životného prostredia a osobitných oblastí pri používaní prípravkov na ochranu rastlín, ktoré sú stanovené na základe hodnotenia rizika podľa jednotných zásad a v zmysle Nariadenia č. 1107/2009/ES o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh. Použitie jednotlivých pesticídov/prípravkov na ochranu rastlín je upravené - obmedzené/zakázané na základe výsledkov hodnotenia rizika, pridelením indexu  PHO1–PHO5.
  • V zraniteľných oblastiach, vyhlásených podľa nariadenia vlády SR Nariadenie vlády č. 174/2017 Z. z., ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti, kde je vzhľadom na intenzívnu poľnohospodársku činnosť zamerané sledovanie koncentrácie pesticídov v podzemnej vode (so zameraním na 17 relevantných pesticídov - účinných látok pre SR).
  • V citlivých územiach (parky, detské ihriská, areály liečební, nemocníc, škôl a pod.) v zmysle smernice 2009/128/ES o trvalo udržateľnom používaní pesticídov,
  • ale aj v chránených oblastiach vymedzených v smernici 2000/60/ES a Zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny - národná sieť chránených území a NATURA 2000, ktorá zaberá 15,4 % územia SR, kde sa vyžaduje osobitný prístup vo vzťahu k antropogénnym činnostiam. Pre použitie pesticídov v 2. a 3. stupni ochrany sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody (§ 13 a 14) a v 4. a 5. stupni ochrany je použitie pesticídov úplne zakázané (! 15 a 16).
  • V chránených vodohospodárskych oblastiach v zmysle Zákona č. 305/2018 Z.z. o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd.

V zákone č. 305/2018 Z.z. o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd boli ustanovené chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd (ďalej CHVO) a definované činnosti, ktoré sú na ich území zakázané, ale aj opatrenia na ochranu povrchových vôd a podzemných vôd prirodzene sa vyskytujúcich v chránenej vodohospodárskej oblasti. Pod tento zákon bolo zahrnutých 10 CHVO: územie Žitného ostrova, Strážovských vrchov, Beskýd a Javorníkov, Veľkej Fatry, Nízkych Tatier (západná časť a východná časť), Horného povodia Ipľa, Rimavice a Slatiny, Muránskej planiny, Horného povodia rieky Hnilec, Slovenského krasu (Plešivská planina a Horný vrch), Vihorlatu, ktoré boli predtým definované jednotlivými legislatívnymi predpismi (obr. 1). V CHVO možno plánovať a vykonávať činnosť, len ak sa zabezpečí tá najúčinnejšia a komplexná ochrana povrchových vôd a podzemných vôd, ochrana podmienok ich tvorby, výskytu, prirodzenej akumulácie a obnovy zásob povrchových vôd a podzemných vôd.

Preto sa za účelom zabezpečenia účinnej ochrany vôd v CHVO vyžaduje podpora ekologického poľnohospodárstva a rozšírenie vedenia evidencie o použití pesticídov nielen na poľnohospodársky využívanej pôde a na lesných pozemkoch, ale aj v športových areáloch a ostatnom nepoľnohospodárskom použití (železnice, obecné plochy a areály) a nahlasovanie týchto údajov.

Zvýšenie ochrany v CHVO sa uplatňuje zákazom aplikovania prípravkov na ochranu rastlín, ktorých použitie je podľa zoznamu vydaného podľa osobitného predpisu v chránenej vodohospodárskej oblasti zakázané (§3, bod 3, písmeno i). Z toho vyplynula potreba nového prístupu k ochrane podzemných vôd pred znečistením pesticídmi v CHVO - teda rozšírenia a sprísnenia podmienok formou určenia zoznamu zakázaných prípravkov.

Obr. 1: Chránené vodohospodárske oblasti SR
Obr. 1: Chránené vodohospodárske oblasti SR

Metodický postup pre výber pesticídov - prípravkov zakázaných v CHVO

Cieľ ochrany podzemných a povrchových vôd v chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd by sa mal uprednostniť pred cieľom zlepšiť rastlinnú výrobu.

Za účelom naplnenia legislatívnej požiadavky zoznamu zakázaných prípravkov v CHVO bolo potrebné identifikovať tie prípravky/pesticídy, ktoré predstavujú významné riziko z hľadiska znečistenia podzemných vôd. Pre tento účel sme navrhli metodiku pre výber zakázaných prípravkov v CHVO - viď schéma. Základom výberu bolo hodnotenie a klasifikácia rizika účinných látok na základe 3 testov pozostávajúcich zo súboru analýz predstavujúcich hodnotenie parametrov celkovej spotreby účinných látok za rok, vlastností účinných látok (rýchlosti degradácie a mobility), výpočtu parametrov potenciálu šírenia sa účinnej látky v podzemnej vode a klasifikácie rizika účinnej látky pre podzemnú vodu a ich posúdenie na základe stanovených kritérií.

Test 1: Zo skupiny všetkých pesticídov používaných v Slovenskej republike do roku 2017 bol spracovaný zoznam najviac používaných pesticídov. Kritériom pre zaradenie bola celková spotreba, t. j. aplikované množstvo účinnej látky muselo aspoň v jednom roku dosahovať minimálne 500 kg ročne v roku 2017. Z pesticídov so spotrebou nad 500 kg ročne boli vylúčené základné látky. Takouto analýzou bolo identifikovaných 121 účinných látok/pesticídov, pre ktoré boli spracované parametre DT50 a Koc z údajov CIRCABC a národných hodnotení VÚVH, ktoré boli následne podrobené ďalším testom (test 2 a 3).

Test 2: Pre identifikovaných 121 účinných látok bolo vypočítané potenciálne riziko výluhu pesticídov do podzemných vôd pomocou koeficientu GUS (Groundwater Ubiquity Score).

Test 3: A bolo vypočítané potenciálne riziko výluhu pesticídov do podzemných vôd pomocou koeficientu RLPI (Relative leaching Potential Index).

Účinné látky boli pre každý koeficient rozdelené podľa klasifikácie na nízko rizikové, stredne rizikové a vysoko rizikové.

Test 4: Zahŕňa vstup informácii z hodnotenia rizika pre podzemné vody v rámci registrácie prípravkov na ochranu rastlín v SR, ktoré zohľadňujú okrem hodnotenia samotnej účinnej látky aj hodnotenie ich metabolitov a ich toxikologické vlastnosti (tento test sme však pri prvom návrhu zoznamu neuskutočnili vzhľadom na rozsah prác).

Ďalším nedostatkom postupu pre výber zoznamu zakázaných prípravkov v CHVO je aj chýbajúca analýza výsledkov monitoringu pesticídov v podzemných vodách, ktorá bude doplnená pri pripravovanej aktualizácii zoznamu.

Na základe sumarizácie výsledkov 3 testov bol vytvorený prvotný zoznam 40 najrizikovejších pesticídnych látok, ku ktorým boli priradené všetky autorizované prípravky na ochranu rastlín. Pre tieto prípravky prebiehala ďalšia analýza aplikačných podmienok (počet aplikácii za sezonu, obmedzenie aplikácie každý druhý resp. tretí rok), vylúčené boli prípravky obsahujúce zakázané látky, prípravky určené pre neprofesionálne použitie a všetky prípravky vyhodnotené s nízkym rizikom (t. j. bez obmedzenia PHO). Takto pripravený zoznam bolo následne ÚKSUPom (Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky) preverené, či bude dostupná adekvátna náhrada na ochranu proti škodcom v prípade, že nie prípravok bol zo zoznamu vylúčený.

Takto pripravený zoznam bol revidovaný MPRV SR na 42 prípravkov na ochranu rastlín, ktorých použitie je v chránených vodohospodárskych oblastiach zakázané, bol v súlade s § 25 ods. 2 zákona č. 405/2011 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a podľa § 3 ods. 3 písm. i) zákona č. 305/2018 Z. z. o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd zverejnený vo Vestníku MPRV SR 20. september 2019, Ročník LI Čiastka 22 a zákaz ich používania prípravkov sa uplatňuje od 1. januára 2020.

Schéma: Postup pre výber zakázaných prípravkov na ochranu rastlín pre použitie v CHVO
Schéma: Postupu pre výber zakázaných prípravkov na ochranu rastlín pre použitie v CHVO

Záver

Povinnosť chrániť zdroje pitnej vody by mala byť samozrejmá pre každého. Hydroekosystém je prostredie veľmi citlivé na pesticídy, a preto je nevyhnutné venovať osobitnú pozornosť zabráneniu znečisteniu povrchovej a podzemnej vody v chránených oblastiach, prioritne v oblastiach prirodzenej akumulácie vôd prijatím vhodných opatrení.

Takýmto opatrením je aj zákaz používania prípravkov na ochranu rastlín s vysokým rizikom v CHVO v zmysle zákona č. 305/2018 Z. z., o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd. Metodika pre určenie zoznamu zakázaných prípravkov v CHVO je nástrojom pre identifikácii najrizikovejších prípravkov pre podzemné vody. Predložený zoznam zakázaných prípravkov na ochranu rastlín/pesticídov v CHVO má prispieť k zvýšeniu ochrany vôd, predchádzaniu znečistenia pesticídmi a zníženiu rizika ohrozenia vôd, vrátane zvráteniu a elimináciu zhoršovania kvality vôd.

Účinnosť uplatnenia zákazu používania prípravkov v zozname na znižovanie rizík a nepriaznivých vplyvov a dopadov vyplývajúcich z používania pesticídov na vodné zdroje je potrebné kvantifikovať na základe rôznych ukazovateľov. Ako ukazovateľ môžu byť využité najmä výsledky monitoringu kvality podzemných, povrchových a pitných vôd. Zoznam prípravkov na ochranu rastlín, ktorých použitie je v chránených vodohospodárskych oblastiach zakázané, nie je konečný a bude sa pravidelne aktualizovať.

Literatúra je u autorky.

Literatúra:
Hornáčková Patschová, A., Chalupková, K., Šulvová, L., Malý, V.,: Vypracovanie metodiky obmedzenia a znižovania znečistenia podzemných vôd. VÚVH Bratislava, 2009
MŽP SR, 2021. Vodný Plán Slovenska, Plán manažmentu správneho územia povodia Dunaja, Plán manažmentu správneho územia povodia Visly, Aktualizácia. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej Republiky. Dostupné z: https://www.minzp.sk/voda/vodny-plan-slovenska/
Zákon NR SR č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)
Vyhláška MŽP SR č. 29/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o určovaní ochranných pásiem vodárenských zdrojov, o opatreniach na ochranu vôd a o technických úpravách v ochranných pásmach vodárenských zdrojov

Související články

Máku na našich polích méně než loni

27. 10. 2022 Ing. Hana Honsová, Ph.D.; Praha Management Zobrazeno 317x

Slavnostní otevření Potravinářského pavilonu ČZU

22. 10. 2022 Ing. Vít Langmaier; Agromanuál Management Zobrazeno 242x

Výhled produkce olejnin a zejména sóji v roce 2022

12. 10. 2022 Ing. Přemysl Štranc, Ph.D. a kol. Management Zobrazeno 287x

ZORA - systém zberu prázdnych obalov od prípravkov na ochranu rastlín

01. 10. 2022 Ing. Jozef Kotleba; Slovenská asociácia ochrany rastlín Management Zobrazeno 303x

Fórum pro budoucnost zemědělství zamířilo do ČR

25. 09. 2022 Ing. Vít Langmaier; Agromanuál Management Zobrazeno 879x

Další články v kategorii Management

detail