Systém vzdelávania na získanie odbornej spôsobilosti na prácu s prípravkami na ochranu rastlín na Slovensku

10. 09. 2020 Ing. Jozef Kotleba; Slovenska asociácia ochrany rastlín Management Zobrazeno 2154x

Kto podrobnejšie sleduje problematiku vzdelávania na Slovensku, zaiste dobre pozná nekonečné diskusie o potrebných reformách, či sa to dotýka základných škôl, stredných odborných škôl, gymnázií a univerzít. Každý z dlhého zástupu zodpovedných expertov vymenuje celý rad nedostatkov, ktoré sa neriešili a neriešia, a tie, ktoré treba riešiť okamžite.

Bez rozdielu, kto v danej situácii je na ministerstve školstva alebo na rezortných ministerstvách, žiada sa zásadná reforma systému vzdelávania. Tá by mala byť prínosom pre mladú generáciu, a taktiež prínosom pre rôzne formy vzdelávania, vrátane vzdelávania zameraného na získanie odbornej spôsobilosti alebo ďalšieho vzdelávania resp. doškoľovania.

Prípravky na ochranu rastlín a vzdelávanie

Súčasná doba v oblasti poľnohospodárstva, podobne ako v mnohých iných oblastiach národného hospodárstva prináša nové výzvy, ktoré sa dotýkajú taktiež ochrany rastlín, zvlášť používania prípravkov na ochranu rastlín. Hoci je faktom, že v posledných rokoch čoraz viac zaznieva z odbornej a laickej verejnosti výhrada voči používaniu prípravkov na ochranu rastlín a požiadavka na ich znižovanie, myslím si, že prípravky mali a budú mať naďalej svoje opodstatnenie aj v budúcnosti. No túto tému nechcem teraz rozoberať, keďže sa jej treba venovať osobitne.

Chcem venovať náležitú pozornosť odbornému vzdelávaniu v oblasti ochrany rastlín, ku ktorému neodmysliteľne patrí aj získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti. Ide o to, že v ochrane rastlín by mal pracovať iba taký agronóm, poradca a traktorista, ktorý svoju profesiu ovláda dobre. To znamená, že rozumie veci a vie rýchlo a správne spájať svoje poznatky a vedomosti, aby zvládol náročné požiadavky na zabezpečenie rastlinnej výroby a následne výrobu bezpečných potravín, bez ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia. Okrem toho by mal mať úprimný vzťah k poľnohospodárstvu/pôde a k prírode. Vychovať takého agronóma a traktoristu v súčasnej dobe nie je ľahké. Dokonca, podľa posledných informácií, je niekde priamo nemožné získať obe spomenuté profesie na trhu práce.

Kladiem si však otázku, čo však môžeme urobiť my, aby sme posunuli dopredu túto oblasť vzdelávania bez dlhých rečí a vyhovárania sa, ako sa to nedá, ako treba k tomu finančné zdroje z európskych fondov, a čo všetko k tomu naviac, aby sa to dalo lepšie zvládnuť. Zodpovedzme si preto na pár otázok, ktoré sú určitou analýzou súčasného systému, s ktorou nemusí každý súhlasiť. Spýtajme sa, či nastavený systém vzdelávania je správny, či odborná verejnosť je s ním spokojná. Prejdime teraz k veci, keďže by som sa rád dotkol niektorých zásadných vecí.

Daný legislatívny rámec

Povinnosť osvedčenia o odbornej spôsobilosti pre tých, ktorí uvádzajú prípravky na ochranu rastlín do obehu, stanovuje zákon NR SR č. 405/2011 o rastlinolekárskej starostlivosti. Ide o pomerne široký okruh dotknutých osôb, ktoré spomenutý zákon vymenováva v § 32. V nadväznosti na zákon, podrobnosti o odbornom vzdelávaní zase upravuje vyhláška MPaRV SR č. 492/2011, ktorá implementuje Smernicu EP a Rady č. 128/ES z roku 2009, konkrétne článok 5. Ten pojednáva o „Odbornej príprave”.  stanovuje, že vzdelávanie je v rozsahu ôsmich hodín a je založené na modulovom systéme. Počet modulov sú 3.

Koho vlastne vzdelávame?

Ak vylúčime, že nebudeme podrobne analyzovať všetky dotknuté cieľové skupiny zahrnuté v 3 moduloch, i keď všetky cieľové skupiny sú dôležité, ale zameriame sa hlavne na traktoristov a agronómov, tak potom je viac ako isté, že odborného vzdelávania sa zúčastňujú osoby, ktoré majú rôzne stupne vedomostí a praktických znalostí. Všetci dobre vieme, čo je dlhšie známe, že priemerný vek roľníkov/farmárov nielen v EÚ, ale taktiež na Slovensku je vysoký. Z toho vyplýva, že odborného vzdelávania pre traktoristov na Slovensku sa zúčastňuje nižšie percento osôb vyššieho veku. Dôvodov je viac. Jedným z nich je aj ten, že vo vyššom veku traktoristov z postrekov vyraďujú aj ich iné zdravotné obmedzenia. Preto podstatné percento u traktoristov tvorí stredná a hlavne mladšia generácia. V systéme vzdelávania sa častejšie objavujú taktiež takí, ktorí vyšli práve zo školy a potrebujú na prácu pri ošetrovaní poľnohospodárskych plodín osvedčenie z dôvodu zákona. Vzrastá aj počet takých, ktorí nemajú poľnohospodárske vzdelanie, ale našli si prácu v poľnohospodárstve, lebo ich tam zavial život, alebo sa chcú stať samostatne hospodáriacimi roľníkmi.

I keď počas samotného vzdelávania sa menia viacerí lektori a v auditóriu máte účastníkov s rôznymi stupňami vedomostí, viete si predstaviť, že máte v rozsahu 8 hodín (vyučovacia hodina má 45 minút) vykonať vzdelávanie s predpísaným obsahom, ktorého výsledkom je vystavenie osvedčenia o odbornej spôsobilosti? Osobne mám s tým problém.

Viete si predstaviť, že v niektorých prípadoch sa vám nahrnie v skorom zimnom a neskorom jesennom období do sály 100 a viac účastníkov a má to byť kreatívne vzdelávanie, ktoré má poslucháčovi priniesť niečo pozitívne a zároveň obojstranne viesť aj k určitému dialógu a diskusii? Zaiste si oprávnene kladiete otázku, ide nám skutočne o vzdelávanie, alebo o masové vystavovanie osvedčení, lebo je to kvôli zákonu? Asi áno, pri takomto systéme vzdelávania. A to je len jedna stránka veci. Druhá stránka veci, ktorá vás prekvapí je, že mnohí z účastníkov, česť výnimkám, čaká netrpezlivo, kedy sa to konečne skončí, aby dostali vytúžené osvedčenie. K tomu len pridávam, že všade sa hrdíme, ako chceme u nás budovať vzdelanostnú spoločnosť a zvyšovať povedomie, tej ktorej cieľovej skupiny. Niekedy sa mi zdá, že je to iba fráza.

Je súčasná forma vzdelávania správna?

Hoci súčasná vzdelávacia forma spĺňa zákonom stanovené požiadavky, má viaceré zásadné nedostatky, na ktoré upozorňujem už dlhšiu dobu. Spomenul by som dva.

Prvý nedostatok je, že vzdelávanie obsahuje iba teoretickú časť a druhým nedostatkom je rozsah 8 hodín. Vzhľadom na meniacu sa štruktúru účastníkov, ale taktiež na čím viac sofistikovanejšie postrekovače/aplikačné zariadenia, na potrebu poskytnúť účastníkovi, aby sa oboznámil s ďalšími dôležitými postupmi súvisiacimi s prípravou postrekových prác a prácami po ich ukončení, absencia praktickej časti a jej súčasný rozsah zásadnými nedostatkami odborného vzdelávania. Neprípustné je to aj preto, že vo všeobecnosti každé odborné vzdelávanie musí obsahovať okrem teoretickej časti aj praktickú časť. Nechcem sa vracať do minulosti, ale už v začiatkoch odborného vzdelávania v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, bola praktická časť neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania pre získanie osvedčenia na prácu s prípravky na ochranu rastlín. A platilo to až do roku 1989.

Poverené inštitúcie na organizovanie odborného vzdelávania a vydávania osvedčení o odbornej spôsobilosti

Vo všeobecnosti platí, že ak niekto chce organizovať odborné vzdelávanie, tak musí, či je to fyzická alebo právnická osoba, spĺňať zákonom stanovené požiadavky, ktoré sú spojené so vzdelávaním a vydávaním odborných osvedčení. Povedzme si úprimne, administratívno-technické záležitosti vie v súčasnosti zabezpečiť takmer každý, vrátane priestorov. Podstatne náročnejšie je, aby vzdelávanie vykonávali odborne zdatní lektori.

Ďalšou požiadavkou podľa môjho názoru je to, že samotné vzdelávanie by malo prejsť aj určitou akreditáciou, ktorá dáva vzdelávaniu aj iný rozmer a dôveryhodnosť , ako organizovanie vzdelávania iba na základe poverenia príslušným ministerstvom. Je teda na mieste, aby po odbornej stránke bolo garantom príslušné ministerstvo, v tomto prípade MPaRV SR, avšak po stránke akreditácie, by malo byť vzdelávanie akreditované Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR. Samozrejme spôsob vzdelávania bez akreditácie Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu je možný. Je to síce ľahšia cesta, avšak menej transparentná, a to aj vo vzťahu ku vzájomnému uznávaniu si odborných osvedčení v rámci EÚ.

Dĺžka platnosti osvedčenia

Zákon v súčasnej podobe jasne stanovuje, že dĺžka platnosti osvedčenia je desať rokov. Môžeme polemizovať a diskutovať o dĺžke platnosti. Je na mieste sa spýtať, či desať ročná platnosť osvedčenia nie je neprimerane dlhá z profesijného pohľadu? Alebo si myslíme, že ak sa v iných oblastiach treba dovzdelávať v päť ročných cykloch, ak nechcem ísť ešte ďalej, že pre našu oblasť desať rokov je primerané obdobie? A taktiež netreba podceňovať vzrastajúcu mieru celospoločenského záujmu o prípravky na ochranu rastlín, zvlášť ak hovoríme o ich používaní a dopadoch na životné prostredie.

Organizačné a materiálno-technické zabezpečenie odborného vzdelávania

Ak hovoríme reálne o organizačnom a materiálno-technickom zabezpečí dvoch v súčasnosti poverených organizácií na Slovensku pre získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na prácu s prípravky na ochranu rastlín pre oblasť poľnohospodárstva, tak určite Agroinštitút Nitra, štátny podnik, poskytuje solídne organizačné podmienky a presnú evidenciu vydaných osvedčení. Čo sa týka hodnotenia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, tak tu situáciu do hĺbky nepoznám.

Pokiaľ hovoríme o materiálno-technickom vybavení oboch inštitúcií, ani jedna z nich nemá žiadne technické vybavenie na zabezpečenie praktického vzdelávania pre získanie odborného osvedčenia v oblasti prípravkov. Podotýkam, že pre riadny priebeh odborného vzdelávania v oblasti prípravkov na ochranu rastlín, je nevyhnutné mať pre praktickú časť skutočné alebo tzv. ukážkové (demo) aplikačné/strojové vybavenie, vybavenie na plnenie postrekovača a výplach obalov, ukážku obmedzenia úletu, cielenej aplikácie, nastavenia a čistenia dýz a demo ukážky dotýkajúce sa osobnej ochrany traktoristov a pracovníkov (OOPP) zabezpečujúcich prípravné práce, prípadne niektoré ďalšie. Ak sa chce rezort posunúť, tak bez tohto materiálno-technického vybavenia, ktoré nemajú obe zmienené inštitúcie, je to iba slabý odvar vzdelávania, ktorý so vzdelávaním, také aké by malo byť, má veľmi málo spoločného. Preto náprava by v tomto smere mala prísť čo najskôr.

Mobilita vykonávania vzdelávania

Ak sa uskutočňuje vzdelávanie v obdobiach, ktoré sú pre poľnohospodárov nie rozhodujúce, tak určite kumulácia účastníkov do priestorov poverených organizácií nevyvoláva „veľké šumy“. Avšak pri situáciách, kedy je vzdelávanie možné v medziobdobiach, a prichádzajú požiadavky na vzdelávanie z rôznych regiónov Slovenska, tak tu by bolo vhodné dodržiavať to, čo bolo praktizované pri spustení systému vzdelávania v roku 2009/2010.

V tomto prípade, byť mobilní a flexibilní a ísť tam, kde je spoločenská požiadavka, je určite na mieste. Samozrejme si to vyžaduje okrem iného zabezpečiť ukážkové zariadenia, o ktorých som sa zmienil hore vyššie pri zdôvodňovaní praktickej stránky vzdelávania. Totižto neustále sa dohadovať o cene prenájmu používaného strojového vybavenia, vystaviť účastníkov riziku použitím nevypláchnutého postrekovača pri praktických ukážkach, nemá zmysel a ani logiku.

Prednášatelia - lektori

Je potrebné poznamenať, že cieľová skupina traktoristov a agronómov a v skutočnosti každý z nás, preferujeme nápadité a atraktívne prednášky, ktoré nás svojím obsahom oslovujú a obohatia. Veľa legislatívy a filozofických úvah unavuje poslucháčov. a sú kontraproduktívne. Preto prednášky by mali byť pútavé, vrátane nastolenia nových trendov a ich uplatňovania v praxi. Je to potrebné zdôrazniť aj vo vzťahu k tým lektorom, ktorí zabezpečujú časť vzdelávania zameraného na oblasť ochrany zdravia, keďže častokrát ich odkazy na DDT a niektoré iné účinné látky, už dávno nie sú „in“. Preto prednášatelia - lektori by mali byť ľudia, ktorých poľnohospodárska verejnosť nielen dobre pozná, ale ich aj akceptuje, keďže nimi podávané informácie o prípravkoch sú vyvážené, opierajúce sa o súčasné vedecké poznanie. Tu je potrebné zdôrazniť, že síce vždy sa objaví nejaký “lektorský samorast”, no na druhej strane je potrebné a žiadúce, aby sa dbalo o systematickú výchovu nových, odborne zdatných lektorov. Stretávanie starších a mladších lektorov obohacuje obe strany, dáva záruku a priestor na trvalý rast a taktiež na prípravu vzdelávacích učebníc a manuálov. O to viac, že ÚKSÚP, SPU Nitra a niektoré ďalšie inštitúcie rezortu, ktoré v minulosti plnili úlohu dodávateľov zdatných lektorov žiaľ dnes ju, až na pár svetlých výnimiek, neplnia. Dôvodom je strata priameho kontaktu s poľnohospodárskou výrobou.

Finančné prostriedky potrebné na zabezpečenie odborného vzdelávania

Každý subjekt, ktorý je z akéhokoľvek zákona poverený na vykonávanie vzdelávania alebo doškoľovania musí mať pripravený aj svoj biznis plán. Preto pri vzdelávaní zameranom na odborné vzdelávanie v oblasti ochrany rastlín, by mal taktiež platiť takýto biznis plán. Ak zoberieme v úvahu to, že na Slovensku sa vygeneroval za desať rokov slušný objem finančných prostriedkov z organizovania vzdelávania v oblasti ochrany rastlín, i keď si uvedomujem, že z neho treba odčítať niektoré nákladové položky, mala by sa jednoznačne vrátiť späť časť týchto finančných prostriedkov a viazať ich na rozvoj tohto vzdelávania.

Pýtam sa však, ak má byť vzdelávanie iba ekonomickým prínosom do rozpočtu poverených subjektov, a nič viac, tak tu sa musím jednoznačne ohradiť. A to preto, že my potom nemáme záujem budovať „zdravý a prospešný systém“, ale prioritne pozeráme na celkom niečo iné, čo so vzdelávaním nemá nič spoločné. Naviac si kladiem zásadnú otázku, prečo pri toľkých zdrojoch európskych finančných prostriedkov smerovaných na vzdelávanie v rezorte, sa už dávno nevybudovalo požadované materiálno-technické zázemie. Zvádza ma to k názoru, že vlastne mi nechceme a ani neprikladáme k odbornému vzdelávaniu v ochrane rastlín takú pozornosť, ako jej v skutočnosti prináleží a doba vyžaduje.

Aké je riešenie

Nespomenul som ešte ďalšie otázky, s ktorými by bolo správne sa podeliť. No riešení je podľa mňa viac. V prvom rade musí byť odborné vzdelávanie postavené na systéme, ktorého cieľom je zvýšenie odbornosti, za dodržania základných štandardov vzdelávania. V opačnom prípade ide o vzdelávanie, ľudovo povedané, “len aby bolo, lebo to požaduje zákon”.

Určite sa treba taktiež zamyslieť, či systém nie je žiadúce otvoriť aj pre ďalšie fyzické alebo právnické osoby, ktoré by vedeli vniesť do vzdelávania nielen zdravú konkurenciu, ale aj kreativitu a nové postupy. Súčasný zákon to plne umožňuje. Zároveň treba do systému vzdelávania zapojiť aj profesijné organizácie ochrany rastlín, ktoré sa v tejto oblasti dlhodobo angažujú. Už viackrát, za prítomnosti odbornej verejnosti, prezentovali konkrétne návrhy a riešenia na zmenu systému vzdelávania, no zatiaľ bez náležitej odozvy.

Záver

I keď niektorí nebudú a nemusia s mojimi postrehmi súhlasiť, čo samozrejme rešpektujem, pevne si za nimi stojím. Nepatrím totiž k tým, ktorí sa vyroja nenazdajky z úzadia, alebo len preto, že je to spoločensky aktuálne. Už niekoľko rokov prízvukujem spolu s tými, s ktorými ma spája starostlivosť o profesionalitu na Slovensku, že v oblasti odborného vzdelávania v oblasti prípravkov na ochranu rastlín , je treba vykonať zásadnú nápravu a zmenu. Oprávňuje ma k tomu nielen celoživotná práca v oblasti ochrany rastlín, ale taktiež stavovská česť, dlhoročné lektorstvo, medzinárodná angažovanosť, zodpovednosť voči nastupujúcej generácii a životnému prostrediu.

Odborné vzdelávanie agronómov, roľníkov, traktoristov je zatiaľ teoretické

Praktická ukážka použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov - Rastlinolekárske dni Nitra, 2017

Ukážka moderných spôsobov plnenia postrekovača a vyplachovania obalov - Rastlinolekárske dni Nitra, 2017

Ukážka obmedzenia úletov pri postreku - seminár Nitra, 2016

Ukážka využitia dronu pri ochrane rastlín - Rastlinolekárske dni Nitra, 2019

Moderná aplikačná technika potrebuje praktické školenie - Rastlinolekárske dni Nitra, 2019

foto: J. Kotleba (prvá), P. Rafaj (ostatné)