Choroby kukurice

18. 08. 2019 Ing. Peter Mižík; Agrofert o. z. Choroby Zobrazeno 4261x

V SR plocha osiata kukuricou na zrno v roku 2018 bola 178 000 ha, na siláž 76 000 ha. Zastúpenie kukurice v osevných postupoch zvlášť v kukuričnej výrobnej oblasti má významný podiel. Ide o plodinu, ktorú napáda množstvo chorôb, napriek tomu býva proti patogénom ošetrovaná zriedkavo.

Sneť kukuričná (Ustilago maydis) je jednou z naviac rozšírených chorôb. Vyskytuje sa všade, kde sa pestuje kukurica. Môže žiť saprofyticky aj paraziticky. Napáda všetky nadzemné časti rastliny. Infekcia môže nastať počas vegetácie spórami z povrchu pôdy alebo z pozberových zvyškov. Kontaminované môže byť aj osivo. Na klíčenie spór je vhodné teplotné rozpätie od 10 do 30 °C, suchšie a teplé počasie. Vysoká hladina dusičnanov podporuje infekciu. Snetivé hálky sú pokryté blanou svetlej farby, ktorá neskôr praská. Mazľavá masa chlamydospór vnútri neskúr vysychá a rozprašuje sa do okolia. Mechanické poškodenie rastliny je vstupnou bránou pre sekundárnu infekciu. Patogén môže mať až 5 generácií do roka a prežíva na povrchu pôdy. Po zaoraní životnosť chlamydospór výrazne klesá.

Podstatou ochrany je morenie osiva a pestovanie rezistentných hybridov. Pri častejších výskytoch dodržiavať niekoľko ročný odstup. Počiatočné príznaky sú v začiatočných fázach napadnutia ťažko zistiteľné, takže cielené foliárne aplikácie fungicídov sa nedajú načasovať. Súčasťou ochrany je aj regulácia početnosti hmyzích škodcov najmä vijačky kukuričnej a zunčavky jačmennej.

Prašná sneť kukurice (Spachelotheca reiliana) sa niekedy vyskytuje v najteplejších oblastiach Slovenska počas suchého a veľmi teplého jarného počasia. To sa ale objavuje čoraz častejšie. Napáda iba generatívne orgány kukurice, na ktorých vytvára snetivé hálky menšej veľkosti. Obal hálok je pevný, žltozelenej farby, postupne vysychá a uvoľňujú sa z neho výtrusy. Napadnuté rastliny môžu zaostávať v raste, šúľky sú deformované a niekedy neskôr dozrievajú.

Ochrana spočíva v morení osiva, pestovaní rezistentných odrôd a dodržiavaní osevného postupu.

Fuzariózy kukurice (najčastejšie Fusarium graminearum, F. proliferatum, F. moniliforme, F. subglutinans, F. oxysporum, prípadne iné druhy) napádajú kukuricu vo všetkých rastových fázach. Huby rodu Fusarium môžu žiť saprofyticky aj paraziticky. Prezimujú mycéliom na pozberových zvyškoch a niektoré druhy chlamydospórami. Rozširujú sa konídiami. Typickým prejavom je ružovkasté mycélium na napadnutých častiach rastliny. V skorých rastových fázach spôsobuje padanie klíčiacich rastlín, hniloby koreňov. Pri infekciii šúľkov dochádza k prerastaniu mycélia medzi zrnami kukurice. Mechanické poškodenie šúľkov húsenicami, najčastejšie vijačkou kukuričnou je vstupnou bránou pre infekciu. Zdrojom infekcie sú pozberové zvyšky na povrchu pôdy, alebo plytko zapracované. Môže sa šíriť aj kontaminovaným osivom. Pre rozvoj ochorenia je vhodné vlhké a zamračené počasie a nižšie teploty. Okrem priameho znižovania úrody huby rodu Fusarium produkujú mykotoxíny, ktoré kontaminujú zrno kukurice a môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy.

Ochrana: Morenie osiva poskytuje čiastočnú ochranu v začiatočných rastových fázach. Na foliárnu aplikáciu je autorizovaný prípravok s ú. l. prothioconazole + tebuconazole (preventívne), významný vedľajší účinok má azoxystrobin + propiconazole. Dôležitým opatrením je eliminácia vijačky kukuričnej, prípadne iných druhov húseníc ktoré žerom v šúľkoch otvárajú vstupnú bránu infekcii.

Koreňomorka (Rhizoctonia solani, R. zeae) na mladých rastlinách kukurice na koreňoch a mezokotyle sa objavujú tmavé škvrny okrúhleho až elipsovitého tvaru a zúžené miesta. Neskôr sa na podporných a vzdušných koreňoch vytvárajú novotvary červenohnedej farby. Korene hnijú plytko pod povrchom pôdy. Rastliny bez podporných koreňov sa váľajú na rôzne strany. Prežíva na pozberových zvyškoch mycéliom a skleróciami, ktoré majú v pôde dlhú životnosť. Zhutnenie a zamokrenie pôdy zvyšuje riziko napadnutia, takisto veľké množstvo pozberových zvyškov.

Ochrana spočíva v morení osiva. Ostatné opatrenia sú nepriame - vhodný osevný postup, prevzdušňovanie a vylepšovanie pôdnej štruktúry. Vhodné je aj kvalitné rozdrvenie pozberových zvyškov.

Spála listov kukurice spôsobená hubami Helmintosporium turcicum, H. carbonum, H. maydis. Choroba sa objavuje najmä na náchylných hybridoch. Zdrojom infekcie sú napadnuté zvyšky listov. Infekcia prebieha za vlhkého a teplého počasia konídiami, ktoré sú prenášané vetrom a vodou. Pre rozvoj infekcie je potrebné ovlhčenie listov trvajúce viac ako 6 hodín a teploty optimálne nad 20 °C.

Ochrana spočíva najmä v pestovaní tolerantných hybridov, kde je postup choroby pomalší ako u náchylných. K ďalším opatreniam patrí drvenie pozberových zvyškov na urýchlenie rozkladu a odstraňovanie zhutnenia pôdy. Je možná aj foliárna aplikácia fungicídov, napr.: fluopyram + prothioconazole, azoxystrobin + propiconazole.

Hrdza kukuričná (Puccinia sorghi) patrí medzi hrdze, ktoré pre vývojový cyklus potrbujú hostiteľa a medzihostiteľa. Medzihostiteľom sú rastliny rodu kyslička - Oxalis, na ktorých sa vytvárajú jarné spóry. Z týchto rastlín sa šíri na kukuricu. Tu sa ďalej rozširuje uredospórami. Pre ich klíčenie je optimálna teplota okolo 20 °C a vlhkosť 100 %. Na listoch sa vytvárajú škoricovo sfarbené kôpky spór oválneho tvaru, okolo ktorých je červeno sfarbený prstenec. Okolité pletivá neskôr zasychajú.

Ochrana: Foliárna aplikácia fungicídov, autorizovaný je azoxystrobin + propiconazole, pestovanie rezistentných hybridov.

Sneť kukuričná

Prašná sneť kukurice

Fuzarióza - mycélium medzi zrnami