Choroby repky v špecifických podmienkach v roku 2022 a odporúčania pre ďalšiu sezónu

11. 05. 2023 Ing. Peter Bokor, PhD.; Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Choroby Zobrazeno 1074x

Rok 2022 bol z hľadiska výskytu sucha na Slovensku výnimočný. Extrémne suché podmienky sa vyskytli na viac ako polovici územia Slovenska a trvanie sucha bolo na niektorých miestach dlhšie ako 200 dní. Vo väčšine okresov na území Slovenska sucho významne zasiahlo všetky pestované plodiny.

Repka a počasie

Aj rast a vývoj rastlín repky ozimnej bol v roku 2022 výrazne ovplyvnený týmito nepriaznivými poveternostnými podmienkami. Napriek tomu sa v roku 2022 podarilo dosiahnuť relatívne dobré úrody semena repky. Priemerná úroda repky ozimnej na Slovensku v roku 2022 bola 3,24 t/ha, čo je o 5 % viac ako v roku 2021, kedy bola priemerná úroda repky na Slovensku 3,09 t/ha.

Vývoj repiek nepriaznivo ovplyvnilo nielen suché, ale aj veľmi chladné počasie na jar. Mesiac apríl bol nadmieru chladný. Prakticky v každom aprílovom týždni sa vyskytli prízemné mrazy, ktoré trápili nielen ovocinárov, ale aj pestovateľov poľných plodín. Chladný apríl spôsobil aj oneskorenie vegetácie a nástup kvitnutia repky. Repka začala kvitnúť až na konci apríla, čo bolo o 1–2 týždeň neskôr v porovnaní s inými rokmi.

V apríli a v máji padlo na Slovensku v priemere asi o 65 % menej zrážok v porovnaní s normálom. Na západnom Slovensku padlo v apríli 31 mm zrážok, čo predstavuje 65 % normálu (N), a v máji 48 mm (72 % N). Ešte menšie úhrny zrážok boli na východnom Slovensku, hlavne vo východoslovenskej nížine. Na východnom Slovensku padlo v máji len 19 mm zrážok, čo predstavuje 25 % dlhodobého normálu. Aj v júni boli na väčšine územia SR zrážky podnormálne (V SR padlo 48 mm, 56 % N) a na východnom Slovensku bol úhrn zrážok len 32 mm (36 % N). Nepriaznivý vplyv sucha čiastočne zmiernili nižšie denné teploty v období kvitnutia a dozrievania repky a tým prispeli k dosiahnutiu priemerných úrod repky na väčšine územia Slovenska, kde sa repka pestuje.

Biela hniloba repky

Nižšie úhrny zrážok v období kvitnutia porastov repky nevytvorili priaznivé podmienky pre rozšírenie bielej hniloby na Slovensku v tomto roku. Biela hniloba sa vo väčšej miere vyskytuje v rokoch, keď počas kvitnutia repky prevláda daždivé počasie. V roku 2022 v porastoch repky prakticky neboli zaznamenané symptómy askospórových infekcií z opadaných korunných lupienkov. Ak sa symptómy bielej hniloby repky na rastlinách vyskytli, väčšinou sa jednalo o tzv., myceliárnu infekciu, keď je rastlina infikovaná mycéliom patogéna Sclerotinia sclerotiorum, ktoré vyrastie priamo zo sklerócií v pôde a infikuje korene alebo spodnú časť stonky repky. Takto infikovaných rastlín bolo v tomto roku zaznamenaných v porastoch repky ozimnej len minimálne množstvo.

Vädnutie, usychanie a núdzové dozrievanie celej rastliny po myceliárnej infekcii hubou Sclerotinia sclerotiorum

Aj výskyt bielej hniloby v poloprevádzkových pokusoch založených na lokalitách Liptovský Mikuláš (okres L. Mikuláš) a Úpor (okres Trebišov) bol nízky a na lokalite Hul (okres Nové Zámky) symptómy bielej hniloby na rastlinách repky neboli pozorované vôbec. Na tejto lokalite nebol výskyt ochorenia zistený v posledných troch rokoch.

Aj na lokalite Liptovský Mikuláš bol zistený veľmi nízky výskyt bielej hniloby (v priemere 0,10–1,01 %) v posledných 5 rokoch. Vyšší výskyt na tejto lokalite bol zistený v roku 2017, keď bolo pozorovaných až 19,5 % rastlín so symptómami tohto ochorenia. Bolo to spôsobené hlavne výrazne vyššími zrážkami v severnej časti Slovenska v danom roku (v apríli 2017 v Liptovskom Mikuláši padlo 112 mm zrážok, 249 % N).

Výskyt bielej hniloby v poloprevádzkových pokusoch na lokalite v Prašiciach (okres Topoľčany) bol o niečo vyšší (3,10 %). Jednalo sa tiež o myceliárne infekcie, pri ktorých sa na stonkách napadnutých rastlín tvoria hnedé škvrny, pokryté bielym mycéliom. Škvrny sa môžu rozšíriť po celom obvode stonky a spôsobiť až odumieranie rastlín. K najnápadnejším príznakom bielej hniloby v čase dozrievania patrí vädnutie, usychanie a núdzové dozrievanie rastlín.

V tabuľke 1 je uvedený počet rastlín v % so symptómami bielej hniloby v poloprevádzkových pokusoch v porastoch ozimnej repky na lokalitách Hul, Prašice a Liptovský Mikuláš za posledných 9 rokov. Väčšinou býva výskyt bielej hniloby v porastoch repky nízky a len zriedka prekročí hranicu 5 %.

Výskyt bielej hniloby v porastoch repky výrazne ovplyvňuje aj fungicídna ochrana vykonaná v období kvitnutia. Toto fungicídne ošetrenie porastov repky vykonané na začiatku alebo na konci kvitnutia výrazne znižuje riziko výskytu bielej hniloby a má čiastočnú účinnosť aj na ďalšie hubové choroby. V prípade pretrvajúceho daždivého počasia ošetrenie porastov repky na konci kvitnutia znižuje riziko výskytu chorôb repky - plesne sivej, černi repkovej i plesne kapustovej, ktoré poškodzujú šešule v období dozrievania.

Tab. 1: Výskyt bielej hniloby repky (%) v poloprevádzkových pokusoch na lokalitách Prašice (okres Topoľčany), Hul (okres nové Zámky) a Liptovský Mikuláš (okres L. Mikuláš) v rokoch 2014– 2022

Verticíliové vädnutie repky

Aj v roku 2022, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, najrozšírenejším ochorením v porastoch repky olejky bolo verticíliové vädnutie, ktoré patrí k najškodlivejším chorobám repky v podmienkach Slovenska.

Ochorenie je nebezpečnejšie najmä v suchých rokoch, čo sa potvrdilo aj teraz, keď sú rastliny stresované nedostatkom vody. Významnú úlohu vo výskyte tohto ochorenia zohrávajú aj poveternostné podmienky v priebehu zimy, keď hlavne počas miernych zím dokáže patogén pravdepodobne neprerušene prerastať do rastlín a spôsobiť väčšie škody. V oblasti juhozápadného Slovenska býva výskyt verticíliového vädnutia v porastoch repky v priemere 30–50 % a vyšší výskyt verticíliového vädnutia bol v minulých rokoch zaznamenávaný hlavne v severnej časti Slovenska i na východnom Slovensku.

Vysoký výskyt rastlín so symptómami verticíliového vädnutia v poraste repky

Výskyt verticíliového vädnutia v porastoch repky bol v roku 2022 výrazne vyšší na väčšine územia SR. Počet rastlín so symptómami ochorenia bol, v závislosti od lokality, v rozmedzí od 60 do 92 %. V tomto roku bol vysoký výskyt verticíliového vädnutia zistený aj v oblasti západného Slovenska. V posledných dvoch rokoch bol vysoký výskyt ochorenia zaznamenaný na lokalite Hul, čo pravdepodobne súvisí s extrémnym suchom a nedostatkom zrážok, hlavne v roku 2022.

Výskyt rastlín so symptómami verticíliového vädnutia rastlín v poloprevádzkových pokusoch na Slovensku za posledných 9 rokov je uvedený v tabuľke 2.

Prvé symptómy verticíliového vädnutia sa na rastlinách repky objavujú až po odkvitnutí. Charakteristické symptómy sú dobre viditeľné pri dozrievaní rastlín. Spodná časť stonky býva hranatá a korene sú tmavosivé až čierne, z dôvodu nadmernej produkcie mikrosklerócií. Pokožka na stonke odlupuje v tenkých pásikoch. Na hlavných koreňoch rastlín sú viditeľné sivé až modročierne prúžky. Vedľajšie korene často odumierajú. Kvôli odumretiu množstva koreňov sa napadnuté rastliny dajú ľahko vytiahnuť z pôdy. V roku 2022 bolo možné typické symptómy verticíliového vädnutia rastlín pozorovať v porastoch repky hlavne v období dozrievania.

Tab. 2: Výskyt verticíliového vädnutia repky (%) v poloprevádzkových pokusoch na lokalitách Prašice, Hul a Liptovský Mikuláš v rokoch 2014–2022

Patogén Verticillium longisporum, ktorý ochorenie spôsobuje, prežíva v pôde a do hostiteľských rastlín preniká cez korene. Z tohto dôvodu nie je možné proti nemu efektívne zasiahnuť a chemickými prípravkami môže byť eliminovaný len veľmi ťažko.

Na ochranu proti verticíliovému vädnutiu nie sú registrované žiadne fungicídne prípravky. Fungicídy aplikované na začiatku kvitnutia (na ochranu repky ozimnej proti bielej hnilobe) znižujú v porastoch výskyt rastlín so symptómami verticíliového vädnutia o tretinu až o polovicu.

Sezóna 2022/23

Stav porastov ozimnej repky na väčšine územia Slovensku bol na jeseň v roku 2022, pred prezimovaním, dobrý. Na východe Slovenska boli porasty redšie, kvôli suchu, ktoré komplikovalo vývoj porastov po ich založení. Porasty ozimnej repky, ktoré boli založené na 4 lokalitách v rámci poloprevádzkových pokusov na Slovensku vyzerali dobre. V tabuľke 3 sú uvedené základné charakteristiky zistené pri jesennej inventarizácii porastov repky v poloprevádzkových pokusoch na Slovensku. Veľmi dobre vyzerali porasty V Huli, v Prašiciach, ale aj na Liptove. Najlepšie vyvinuté rastliny boli na Liptove, kde bolo hodnotenie robené až na začiatku novembra. Teplý priebeh jesene, skoršia sejba a dostatok zrážok v druhej polovici augusta prispeli k dobrému vývoju rastlín v tomto regióne. Na východe Slovenska v Úpore boli porasty redšie a menej vyvinuté, v porovnaní s minulými rokmi. Nízky počet jedincov sa prejavil aj v relatívne nízkej hmotnosti biomasy koreňov. V Huli na jeseň repky neboli regulované a boli mierne prerastené.

Tab. 3: Stav porastov repky v poloprevádzkových pokusoch na jeseň v roku 2022

Vyššie teploty a sucho v októbri ovplyvnili vývoj rastlín repky aj v tomto roku. Priemerná hmotnosť nadzemnej biomasy bola na jeseň 2022 vyššia ako v minulom roku, kedy bola najnižšia za posledných 5 rokov. Najvyššie hmotnosti nadzemnej biomasy boli na Slovensku zaznamenané na jeseň v rokoch 2017–2019. V týchto rokoch bola zistená aj vyššia hmotnosť biomasy koreňov. Najnižší počet jedincov na jednotku plochy prispel aj k tomu, že na jeseň v roku 2022 je hmotnosť biomasy koreňov najnižšia za posledných 6 rokov (tabuľka 4).

Pri hodnotení zdravotného stavu rastlín v Huli bolo zistené výrazné poškodenie koreňov kvetárkou kapustovou. Poškodených bolo 76,67 % koreňov. Bolo to nižšie poškodenie, v porovnaní s rokom 2021, keď larvami kvetárky kapustovej bolo poškodených až 90 % koreňov. Na priereze boli korene zdravé, bez symptómov chorôb. V laboratórnych podmienkach boli z koreňov vyizolované patogénne organizmy spôsobujúce verticíliové a fuzáriové vädnutie rastlín.

Poškodenie koreňov larvami kvetárky kapustovej na jeseň

Zdravotný stav novozaložených porastov repiek v roku 2022, z pohľadu výskytu chorôb, bol na jeseň veľmi dobrý. Rastliny boli zdravé a symptómy fómovej škvrnitosti boli pozorované len na najstarších, odumierajúcich listoch. Symptómy fómovej hniloby na koreňoch pozorované neboli. Na jar však bude nutné venovať ochrane repiek veľkú pozornosť.

Tab. 4: Stav porastov repky na pokusných lokalitách poloprevádzkových pokusov na jeseň v rokoch 2022, 2021, 2020, 2019, 2018 a 2017

Odporúčania pre jar

Odporúča sa porasty na jar fungicídne ošetriť, aby sa zabránilo výraznejšiemu rozšíreniu fómovej hniloby. Jeseň 2022 bola mimoriadne teplá a priebeh zimy bez dlhodobejšieho premrznutia pôdy a vlhko môžu podporiť rozšírenie fómovej hniloby na jar. Rovnako aj topenie snehu v niektorých oblastiach Slovenska môže vytvoriť vhodné podmienky pre rozvoj fómovej hniloby. Veľmi ľahko môže patogén Phoma lingam infikovať rastliny, ktoré majú korene poškodené larvami kvetárky kapustovej.

Škvrny s pyknidami, typické symptómy fómovej škvrnitosti na žltnúcich najstarších listoch rastlín repky

Poškodenie koreňov kvetárkou kapustovou bolo zaznamenané na viacerých lokalitách aj na jeseň v roku 2022, pričom výraznejšie boli poškodené skôr zasiate porasty repky, ktoré dobre vzišli.

Dôležitá bude aj ochrana proti škodcom repky na jar. Dobre zvládnutá ochrana proti stonkovým krytonosom - krytonosovi repkovému a krytonosovi štvorzubému je významným preventívnym opatrením proti verticíliovému vädnutiu repky, lebo huby Verticillium spp. spôsobujúce verticíliové vädnutie, často infikujú práve takto poškodené rastliny.

Vysoké priemerné denné teploty počas zimy 2022/23 výrazne zvyšujú riziko výskytu verticíliového vädnutia v porastoch repky v roku 2023. December 2022 bol teplotne nadnormálny až silne nadnormálny a priemerná teplota bola o viac ako 2 °C vyššia v porovnaní s dlhodobým priemerom. V teplejších oblastiach Slovenska prakticky nemrzlo do konca januára. Na viacerých miestach Slovenska bolo v januári zaznamenané súvislé bezmrazové obdobie trvajúce viac ako 20 dní, čo je najdlhšie počas januára za posledných 63 rokov.

Vyššia úroveň infekcie rastlín repky hrozí pri vyššej priemernej teplote vzduchu i pôdy a vyššie riziko infekcie rastlín patogénom Verticillium longisporum býva najmä pri skorých sejbách a po miernych zimách. Aj v minulosti bol nepriaznivý vplyv ochorenia na úrodu repky pozorovaný najmä v rokoch s miernymi zimami a vyššou priemernou dennou teplotou v zimných mesiacoch.