Chemap Agro s.r.o.

Invázne a expanzívne druhy v podmienkach Slovenska (4): Voškovníky

30. 09. 2019 Ing. Peter Mižík; Agrofert o. z. Choroby Zobrazeno 617x

Stonka je 15 až 120 cm vysoká, husto chlpatá, krátko čiarkovito škvrnitá. Listy sú z obidvoch strán šedo-zelené, približne rovnako dlhé ako široké, do 11 × 10 cm veľké, trojuholníkového až srdcovitého tvaru, zriedka celistvé, troj až päťlaločnaté hrubo pílovité.

Agronutrition

Voškovník obyčajný (řepeň durkoman, Xanthium strumarium)

Jednoročné šedo-zelené nearomatické rastliny

Stonka je 15 až 120 cm vysoká, husto chlpatá, krátko čiarkovito škvrnitá. Listy sú z obidvoch strán šedo-zelené, približne rovnako dlhé ako široké, do 11 × 10 cm veľké, trojuholníkového až srdcovitého tvaru, zriedka celistvé, troj až päťlaločnaté hrubo pílovité. Stonka aj listy sú pokryté chĺpkami. Koreňová sústava je mohutná, hlavný kolovitý koreň je bohato rozkonárený.

Samčie úbory sú na vrchole zloženého súkvetia, guľaté, samičie úbory s ostnitým a jemne chlpatým zákrovom sa nachádzajú pod samčími. Ostne na vrchole nažky sú rovné. Plod je dvojnažka, 10–15 mm veľká. Plody dozrievajú v auguste až v októbri a vyrastajú buď jednotlivo, alebo viacero pohromade na kratučkých stopkách. Na rastline zotrvávajú až do jari, keď sa plody oddeľujú od rastliny. Medzi oplodím a semenom sú vzduchové priestory, ktoré znižujú špecifickú hmotnosť plodu.  Semená sú 10 × 4 × 1,5 mm veľké, svetlohnedej farby, kopijovitého tvaru, na vrchole zašpicatené, na báze oblejšie a obsahujú vysoký podiel oleja. Povrch semien je pozdĺžne nevýrazne ryhovaný. Osemenie je sivej až sivočiernej farby, mierne plstnaté. Klíčivosť si zachovávajú do 5 rokov. Reprodukcia je výlučne generatívna.

Klíčne listy podlhovasté, mäsité, kopijovité 20–30 × 5–10 mm, hypokotyl purpurový. Prvé pravé listy protistojné, ďalšie striedavé.

Rozšírenie: Teplé oblasti ČR a SR. Vlhké, neskôr aj vysychavé polia, často mierne zasolené. Obnažené dná rybníkov, inundačné územia po opadnutí vôd. Pôdy hlinité, hlinito piesčité ale aj na pôdach ílovitých. Obsadzuje tiež ruderálne stanovištia, vyskytuje sa na skládkach, navážkach pôdy. Ako burina v neskôr siatych teplomilných plodinách. Rastliny na málo živných stanovištiach sú nízkeho vzrastu s drobnými listami aj plodmi.

Vzchádzajúca rastlina voškovníka
Vzchádzajúca rastlina voškovníka

Voškovník obyčajný mladá rastlina
Voškovník obyčajný mladá rastlina

Voškovník obyčajný plody
Voškovník obyčajný plody

Voškovník polabský (řepeň polabská, Xanthium albinum)

Jednoročné zelené až zelenožlté aromatické rastliny. Stonka je 15 až 150 cm vysoká, oblá, drsno chlpatá, dole lysá, červeno až hnedo čiarkovito škvrnitá, pri dostatku priestoru bohato rozkonárená, pri bočnom zatienení vytvára občas iba nerozkonárenú byľ. Listy sú striedavé, iba najspodnejšie takmer protistojné, na lícnej strane zelené až žltozelené, na spodnej strane svetlejšie, trojuholníkového až srdcovitého tvaru, trojlaločnaté, hrubo pilovité. Dobre viditeľné sú tri hlavné žily. Stonka aj listy sú pokryté tuhými štetinkami. Koreňová sústava je mohutná, hlavný kolovitý koreň je bohato rozkonárený.

Samčie úbory sú mnohokveté, nakopené na koncoch vetví. Samičie úbory sú dvojkveté, prisadnuté pod samčími. Zákrov je zrastený, vajcovitý, husto pokrytý ostňami, ktoré sú na konci hákovito zahnuté. Na vrchole sú dva dlhé rovné ostne, z ktorých vyčnievajú dve nitkovité blizny. Plod je dvojnažka, 15–25 × 5–10 mm veľká. Je husto pokrytá hákovito zahnutými ostňami. Ostne na vrchole dlhšie, so špičkami hákovito ohnutými k sebe. Na veľkých rastlinách môže byť niekoľko sto nažiek. Plody dozrievajú v auguste až v októbri a vyrastajú buď jednotlivo, alebo viacero pohromade na kratučkých stopkách. Na rastline držia veľmi pevne a zotrvávajú na nej až do jari, keď sa plody oddeľujú od rastliny. Medzi oplodím a semenom sú vzduchové priestory, ktoré znižujú špecifickú hmotnosť plodu.  Semená sú 15 × 6 × 2 mm veľké, svetlohnedej farby, kopijovitého tvaru, na vrchole zašpicatené, na báze oblejšie a obsahujú vysoký podiel oleja. Povrch semien je pozdĺžne nevýrazne ryhovaný. Osemenie je sivej až sivočiernej farby, mierne plstnaté. Klíčivosť si zachovávajú 6 rokov. Reprodukcia je výlučne generatívna.

Klíčne listy podlhovasté, mäsité, kopijovité 25–35 × 5–15 mm, hypokotyl purpurový. Prvé pravé listy protistojné, ďalšie striedavé.

Rozšírenie: Inundačné oblasti väčších vodných tokov a okolité stanovištia v teplých oblastiach ČR a SR, inde vzácne. Vzchádza približne od polovice mája z hĺbky až 10 cm pričom zvyčajne klíči len jedno semeno. Druhé semeno vyklíči v nasledujúcom roku, prípadne aj neskôr. Teplomilný, na svetlo náročný druh. Obľubuje hlboké hlinité pôdy.  Rastie aj na suchých stanovištiach, ale pri nedostatku vlahy sú rastliny voškovníka iba 10–15 cm vysoké a plodia iba niekoľko nažiek. Často sa vyskytuje v nivách a inundačných územiach riek, skadiaľ sa pri zvýšenej hladine šíri v zaplavovanom území (hydrochória ). Nažky na povrchu hladiny môžu plávať aj niekoľko hodín. Počas tohto času sú prúdením vody transportované na vzdialenosť niekoľko km. Preto je výskyt tejto rastliny častejší na pozemkoch ležiacich v inundačnom území riek. Plody sa šíria aj zoochoricky (epizoochoricky) a samozrejme aj činnosťou človeka (antropochoricky, napr. nedostatočne vyčistené osivo).

Veľmi zriedkavo sa vyskytuje voškovník východný (Xanthium orientale), považovaný za poddruh voškovníka polabského, ktorý má väčšie nažky a mohutné koncové ostne.

Voškovník polabský klíčne liste
Voškovník polabský klíčne liste

Voškovník polabský dospelá rastlina
Voškovník polabský dospelá rastlina

Voškovník polabský plody
Voškovník polabský plody

Voškovník tŕnitý (řepeň trnitá, Xanthium spinosum)

Rastlina pôvodom zo Severnej Ameriky patriaca do skupiny jednoročných dvojklíčnolistých neskorých jarných burín. Stonka je 20–100 cm vysoká, zeleno pruhovaná, môže byť bohato rozkonárená. Listy sú na líci tmavozelené, na rube šedoplstnaté, kosoštvorcové a trojlaločnaté, 20–70 mm dlhé a 5–25 mm široké so žilnatinou výrazne svetlej farby. Stopky sú 5–25 mm dlhé. Pri stopkách vyrastajú trojdielne ostne slamovožltej farby dlhé 10–25 mm. Koreňová sústava je mohutná, s hlavným kolovitým koreňom bohato rozkonáreným.

Samčie kvety rastú na koncoch vetiev , samičie jednotlivo alebo po dvoch v pazuchách listov a sú dvojkveté. Zákrov je zrastený, vajcovitého tvaru 10–12 mm dlhý, pokrytý zahnutými ostňami. Na vrchole sú dve dlhšie, rovné ostne, nerovnako dlhé. Plodom je dvojnažka, ktorá dozrieva v auguste až októbri.

Klíčne listy sú pomerne veľké 35–45 × 6–10 mm, kopijovitého tvaru, na konci zaoblené. Hypokotyl je v spodnej časti purpurový, vo vrchnej zelený.

Rozšírenie: Vzácne sa vyskytujúci druh. Svetlomilná rastlina, náročná na teplo, znáša suchšie podmienky.

Voškovník tŕnitý
Voškovník tŕnitý

Voškovník tŕnitý plody
Voškovník tŕnitý plody

Regulácia

Vzchádza približne z hĺbky až 8–10 cm, zriedkavo aj viac, pričom zvyčajne klíči len jedno semeno. Druhé semeno vyklíči neskôr, niekedy až v nasledujúcom roku. Klíčivosť v pôde si semená udržia 5–6 rokov, u voškovníka polabského takmer rovnaký čas aj vo vode. Klíči pri teplote 5–6 °C, optimálna teplota 15–22 °C. Pri vzchádzaní z povrchu alebo plytkých vrstiev pôdy ostáva nažka často na klíčiacej rastline a tvorí ochranu proti preemergentným a skoro postemergentným herbicídom. Pri hojnom výskyte a postupnom vzchádzaní semien sú niekedy potrebné až 3 herbicídne zásahy

Problémové buriny predovšetkým v sóji, kde je obtiažne oddeliť plody voškovníkov od sójových bôbov. Zvlášť veľký problém nastáva pri produkcii osív, preto osivárske porasty musia byť dôsledne ošetrované. V husto siatych obilninách a repke nepredstavujú voškovníky vážny problém. Konkurujú najmä v neskôr siatých plodinách. Vzhľadom na vyššie uvedené vlastnosti voškovníkov sú účinnejšie postemergentné aplikácie.

Sója: thifensulfuron-methyl, imazamox.

Slnečnica: flumioxazin, CL hybridy - imazamox, Expresové hybridy - tribenuron-methyl.

Kukurica: napr. dicamba + tritosulfuron, mesotrione, dicamba + prosulfuron, clopyralid, clopyralid + picloram, foramsulfuron + iodosulfuron-methyl + thiencarbazone, isoxaflutole, bromoxynil.

Cukrová repa: triflusulfuron-methyl, clopyralid, desmedipham + phenmedipham.

Související články

Význam a ochrana proti virovým chorobám ozimé řepky

29. 11. 2019 Doc. Ing. Jan Kazda, CSc., Ing. Eva Zusková, Mgr. Veronika Konradyová, Ph.D., Jaroslava Vospělová; Česká zemědělská univerzita v Praze Choroby Zobrazeno 270x

Odolnost obilnin vůči žluté zakrslosti ječmene

21. 11. 2019 Ing. Jana Chrpová, CSc.; Výzkumný ústav rostlinné výroby, v.v.i., Praha-Ruzyně Choroby Zobrazeno 252x

Choroby obilnin (15): Sněti obilnin (II.)

23. 10. 2019 Ing. Jana Víchová, Ph.D.; Mendelova univerzita v Brně Choroby Zobrazeno 527x

Choroby obilnin (14): Sněti obilnin (I.)

16. 10. 2019 Ing. Jana Víchová, Ph.D.; Mendelova univerzita v Brně Choroby Zobrazeno 536x

Výskyt bakterie Ralstonia solanacearum v povrchových vodách v roce 2018

07. 10. 2019 Ing. Lenka Wasserbauerová; Ústřední kontrolní a zkušební ústav zemědělský Havlíčkův Brod Choroby Zobrazeno 542x

Další články v kategorii Choroby

detail