Najvýznamnejšie choroby repky v každoročne meniacich sa podmienkach na Slovensku

20. 05. 2025 Doc. Ing. Peter Bokor, PhD.; Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Choroby Zobrazeno 319x

Nie len samotný rast a vývoj rastlín repky ozimnej, ale aj zdravotný stav porastov a výskyt chorôb v porastoch ozimnej repky, je každoročne výrazne ovplyvňovaný poveternostnými podmienkami prevládajúcimi v danom ročníku. Poveternostné podmienky teda priamo ovplyvňujú dosahovanú úrodu semien repky či už v pozitívnom alebo negatívnom smere.

Poveternostné podmienky

Na Slovensku boli poveternostné podmienky len v posledných piatich ročníkoch diametrálne odlišné. V podmienkach Slovenska výrazne nepriaznivo ovplyvňujú dozrievanie repky najmä vysoké teploty (nad 30 °C) v júni. Takýto priebeh počasia a extrémne vysoké teploty, ktorým boli porasty repky vystavené prevládal aj v júni v roku 2019 a spôsobil, že semená repky sa v šešuliach prakticky „uvarili“ a výrazne stratili zo svojej hmotnosti. Úroda potom bola výrazne nižšia ako sa očakávalo (tab. 1).

V roku 2020 nepriaznivo ovplyvnili vývoj repiek, a spôsobili zhoršenie kondičného stavu porastov, hlavne veľmi nízke ranné teploty v apríli a v máji na väčšine územia SR. V apríli na západnom Slovensku klesla teplota pod bod mrazu (0 °C) 14× (tab. 2). Podobné podmienky boli aj v ostatných častiach Slovenska. Tak isto nepriaznivo boli repky ovplyvnené veľmi suchým priebehom počasia v apríli, keď na Slovensku padlo v priemere len 7–12 mm zrážok, čo predstavuje 15–22 % normálu (N). Až po zrážkach v 2. polovici mája a v júni sa stav repiek zlepšil.

Rovnako aj v roku 2021 boli porasty repky poškodené hlavne prízemnými rannými mrazmi v 1. dekáde mesiaca apríla, ktorý bol teplotne podnormálny. Tieto mrazy (-3 až -4 °C, niekedy aj viac) spôsobili poškodenie kvetov v spodnej časti terminálu a vetiev, bez následného nasadenia šešúľ.

Rast a vývoj rastlín repky ozimnej bol v roku 2022 výrazne ovplyvnený hlavne extrémnym suchom v jarnom období. Celkovo bol rok 2022 z hľadiska výskytu sucha na Slovensku výnimočný. Extrémne suché podmienky sa vyskytli na viac ako polovici územia Slovenska a trvanie sucha bolo na niektorých miestach dlhšie ako 200 dní. Vo väčšine okresov na území Slovenska sucho významne zasiahlo všetky pestované plodiny a vrátane repky.

Len v roku 2023 môžeme konštatovať, že rast a vývoj rastlín repky ozimnej bol ovplyvnený relatívne priaznivými poveternostnými podmienkami. Rastliny v tomto roku netrpeli extrémnym suchom a neboli vystavené vysokým teplotám v období dozrievania. To sa v konečnom dôsledky prejavilo aj na dosiahnutej priemernej úrode, ktorá bola najvyššia v histórii Slovenska (tab. 1).

A v roku 2024 boli porasty repky ovplyvnené negatívnymi poveternostnými podmienkami najviac, čo sa prejavilo aj výrazným prepadom úrody semena repky. Pravdepodobne najškodlivejším faktorom, ktorý prispel k takémuto stavu, bol veľmi skorý nástup vegetácie na jar, ktorý podporili vysoké teploty v januári a hlavne v 1. polovici februára. V období intenzívneho rastu, za relatívne krátke obdobie, rastliny repky vytvorili menej vetiev a menej šešúľ, v porovnaní s minulými rokmi. A to aj napriek tomu, že rastliny ozimnej repky dobre prezimovali, netrpeli extrémnym suchom a neboli vystavené vysokým teplotám v období dozrievania. Aj kondičný a zdravotný stav porastov v období kvitnutia a na začiatku dozrievania bol veľmi dobrý. Až v úplnom závere vegetačnej doby rastliny veľmi rýchlo dozreli, šešúľ bolo menej, ostali menšie a ani HTS nebola príliš vysoká.

Tab. 1: Priemerné úrody semena repky a výskyt bielej hniloby repky (sklerotínia) i úhrn zrážok v máji (mm) v poloprevádzkových pokusoch (Prašice, Hul a Liptovský Mikuláš, 2013–24)

Tab. 2: Porovnanie teplotných charakteristík v rokoch 2019–21 na západnom Slovensku

Najvýznamnejšie choroby repky ozimnej

Poveternostné podmienky neovplyvňujú len kondičný stav repiek, ale patria k najdôležitejším faktorom významne ovplyvňujúcim vznik infekcií a rozšírenie patogénnych organizmov a ostatných škodlivých činiteľov v porastoch ozimnej repky. Medzi najvýznamnejšie choroby, vyskytujúce sa v posledných rokoch v porastoch repky ozimnej na Slovensku, patria biela hniloba a verticíliové vädnutie repky. Rozvoj a rozšírenie verticíliového vädnutia rastlín podporuje najmä vyššia teplota vzduchu a pôdy. V prípade bielej hniloby veľmi významne ovplyvňujú rozvoj ochorenia hlavne vyššie úhrny zrážok v období kvitnutia repky olejky. Je paradoxom, že pre dosiahnutie vysokých úrod sú potrebné nižšie teploty, dlhšie obdobie kvitnutia a hlavne dostatočné úhrny zrážok v období kvitnutia a aj v období dozrievania porastov repky (v máji a v júni). Na druhej strane však daždivé počasie v tomto období umožňuje rozšírenie bielej hniloby.

Biela hniloba

Toto ochorenie sa vyskytuje pravidelne v porastoch repky ozimnej na Slovensku v každom roku a za vhodných podmienok môže spôsobiť významné straty na úrode. Ochorenie spôsobuje huba Sclerotinia sclerotiorum. Prvé príznaky bielej hniloby sa na rastlinách vytvárajú v mieste infekcie. V spodnej časti napadnutých stoniek sa tvoria hnedé, vodnaté škvrny, ktoré sa pokrývajú bielym povlakom vatovitého mycélia. Neskôr sa na povrchu a hlavne vo vnútri napadnutých stoniek, vytvárajú čierne skleróciá. Patogén Sclerotinia sclerotiorum spôsobuje vädnutie a núdzové dozrievanie napadnutých rastlín, prípadne až lámanie stoniek.

Škodlivosť ochorenia spôsobuje najmä núdzové dozrievanie, pri ktorom sa na rastline vytvára menej semien a sú menšie. Veľmi často dochádza k predčasnému otváraniu šešúľ a vypadávaniu semien. Malé, scvrknuté semená väčšinou vypadávajú počas zberu čo ešte zvyšuje straty. Škodlivosť ochorenia môže byť veľmi vysoká, zníženie úrod v rokoch epidemického výskytu môže dosiahnuť aj 50 %. Priame straty na úrode závisia najmä od miery napadnutia a stupňa poškodenia rastlín. Približne je možné straty stanoviť ako polovica z celkového percenta napadnutých rastlín. Teda v prípade ak sa v poraste zistí 20 % napadnutých rastlín, predpokladaná strata na úrode je orientačne 10 %. Najškodlivejšie prejavy bielej hniloby je možné v porastoch repky ozimnej pozorovať po infekcii spodných častí stonky veľmi skoro na začiatku kvitnutia a po infekcii šešúľ v období dozrievania.

Patogén S. sclerotiorum prežíva v pôde skleróciami, z ktorých môže vyrásť mycélium a infikovať korene, prípadne spodnú časť stonky rastlín repky. Tento typ tzv. myceliárnej infekcie sa vyskytuje v porastoch ozimných repiek zriedkavo. Častejšie sa vyskytuje askospórová infekcia, keď sú rastliny infikované askospórami patogéna. Askospóry sa vytvárajú v plodničkách - apotéciách, ktoré vyrastajú zo sklerócií, nachádzajúcich sa vo vrchnej vrstve pôdy. K vytvoreniu apotécií je potrebná vyššia vlhkosť pôdy, teplota pôdy 15–20 °C a teplota vzduchu 20–25 °C. Askospóry infikujú korunné lupienky, na ktorých klíčia a po ich opadnutí sa zachytávajú na rastline v mieste vetvenia alebo na listoch. Patogén následne prerastá do stonky. Rastliny repky sú najnáchylnejšie ku vzniku infekcie v rastovej fáze kvitnutia.

Intenzitu a rozvoj bielej hniloby v porastoch repky podporuje viacero faktorov. K najdôležitejším faktorom patria hustota porastu, výška rastliny, architektúra rastliny, vitalita a kondičný stav rastlín, termín sejby, poľahnutie rastlín, genetická tolerancia pestovaných odrôd repky, množstvo infekčných spór prítomných v poraste na začiatku kvitnutia, teplota a vlhkosť pôdy, teplota vzduchu, úhrn zrážok, relatívna vlhkosť vzduchu a doba ovlhčenia listov. K intenzívnemu rozvoju bielej hniloby dôjde v prípade výskytu priaznivých environmentálnych podmienok pre klíčenie sklerócií, uvoľňovanie askospór a infekciu rastlín v rastovej fáze kvitnutia. Vznik infekcií a rozvoj ochorenia podporuje daždivé počasie a vysoká relatívna vlhkosť v poraste, aspoň 80 %, v trvaní 2–3 dni. Rozvoj bielej hniloby tiež podporujú zapojené a husté porasty, skoro a dlho kvitnúce porasty, skôr siate porasty, porasty na pôdach s dostatočnou zásobou pôdnej vody, blízkosť vodných zdrojov, hmla, rosa, striedanie daždivých dní s obdobím bez zrážok a teploty nad 15 °C. Najmä odrody vytvárajúce veľa vetiev v kombinácii s hustým porastom a miernymi zrážkami vytvárajú vo vnútri porastu mikroklimatické podmienky vhodné pre infekciu rastlín repky. Naopak silné zrážky, nízke teploty počas kvitnutia porastov repky ozimnej nie sú pre vznik infekcií priaznivé.

V podmienkach Slovenska najviac ovplyvňujú rozvoj a rozšírenie bielej hniloby zrážky v období kvitnutia. Aj výsledky hodnotenia výskytu bielej hniloby v poloprevádzkových pokusoch na rôznych lokalitách na Slovensku potvrdzujú toto zistenie.

Na lokalite Hul (okres Nové Zámky) bol zistený najvyšší výskyt bielej hniloby (15,5 %) v roku 2013, kedy boli zrážky v období kvitnutia (máj) veľmi intenzívne a na tejto lokalite padlo 103 mm zrážok, až 200 % dlhodobého normálu (N). Aj v roku 2014 bol zaznamenaný najvyšší výskyt bielej hniloby na Slovensku na lokalite Hul (4,4 %), kde boli tiež najvyššie zrážky v máji (tab. 2).

V roku 2017 bola vhodnosť poveternostných podmienok pre rozšírenie bielej hniloby diametrálne odlišná na západnom Slovensku - lokality Hul a Prašice (okres Topoľčany) a severnom Slovensku (lokalita L. Mikuláš). Veľké rozdiely boli hlavne v rozdelení zrážok. V niektorých oblastiach na severe a východe Slovenska v máji a v júni padlo aj 180 mm zrážok, čo predstavuje 176 % N, v Liptovskom Mikuláši to bolo 58 mm (89 % N) v máji a 79 mm (81 % N) v júni. Na západnom Slovensku v máji padlo na väčšine územia menej ako 30 mm zrážok, len 50 % normálu (Hul 30 mm, 58 % N). Minimálne zrážky na konci kvitnutia a pri dozrievaní repky aj vysoké denné teploty presahujúce 25 °C v tomto období v oblasti juhozápadného Slovenska zastavili rozvoj ochorenia a zabránili výraznejšiemu rozšíreniu bielej hniloby. Vyššie úhrny zrážok na severe a východe Slovenska podporili rozvoj a rozšírenie bielej hniloby. V poloprevádzkových pokusoch bol zistený najvyšší výskyt tohto ochorenia na lokalite L. Mikuláš, kde bolo možné v porastoch pozorovať až 19,50 % rastlín so symptómami bielej hniloby. Na lokalite Hul bol priemerný výskyt bielej hniloby v roku 2017 len 2,67 % a v Prašiciach 4,33 %.

Aj v rokoch 2019 a 2021 v období kvitnutia repky prevládalo daždivé počasie s výraznejšími úhrnmi zrážok prakticky na celom území SR, čo vytvorilo vhodné podmienky pre infekciu rastlín repky hubou S. sclerotiorum. Ale vyššie priemerné denné teploty v júni, bez výraznejších zrážok zabránili výraznému rozšíreniu bielej hniloby. Pred zberom bol výskyt bielej hniloby vo väčšine porastov repky na Slovensku veľmi nízky. Skorým infekciám rastlín pred kvitnutím bránilo pretrvávajúce sucho na jar a minimálne zrážky v apríli.

Slabé zrážky a vyššie teploty počas kvitnutia porastov repky v rokoch 2018, 2020 až 2022 vytvorili nepriaznivé podmienky pre rozšírenie sklerotíniovej hniloby. V týchto rokoch v porastoch repky boli rastliny so symptómami bielej hniloby zaznamenané len vo veľmi malej miere, alebo vôbec (na lokalite Hul).

Na lokalite Liptovský Mikuláš boli zaznamenané vyššie výskyty bielej hniloby aj v rokoch 2023 a 2024. Symptómy bielej hniloby boli zistené na 5,96 % resp. 11,99 % rastlín. Vhodné podmienky pre rozšírenie bielej hniloby zabezpečili vyššie úhrny zrážok v období kvitnutia a aj v období dozrievania porastov repky (v júni).

O rozšírení a výskyte bielej hniloby v porastoch repky nerozhodujú len poveternostné podmienky. Ďalším faktorom, od ktorého závisí intenzita výskytu bielej hniloby v porastoch je prítomnosť askospór patogéna Sclerotinia sclerotiorum v počas kvitnutia repky. Dôležitým faktorom, ktorý tiež významne ovplyvňuje výskyt bielej hniloby je úroveň fungicídnej ochrany porastov. Fungicídna ochrana je dôležitou súčasťou technológie pestovania repky ozimnej a aplikáciou fungicídov v období kvitnutia je možné zabrániť výraznejšiemu rozšíreniu bielej hniloby v poraste. Vo fungicídne ošetrených porastoch sa výrazne znižuje riziko rozšírenia bielej hniloby a počet napadnutých rastlín. Dôležitosť fungicídneho ošetrenia repky ozimnej sa potvrdila najmä v rokoch s vyššími úhrnmi zrážok, keď pri hodnotení účinnosti fungicídneho ošetrenia v poloprevádzkových pokusoch na Slovensku bol zaznamenaný vždy nižší výskyt bielej hniloby v ošetrených variantoch. Napríklad v roku 2017 na lokalite Liptovský Mikuláš bolo na neošetrenom variante napadnutých 26,53 % rastlín a na fungicídne ošetrenom len 12,47 %. Aj na lokalite Hul bol priemerný počet rastlín so symptómami bielej hniloby tesne pred zberom vo fungicídne ošetrenom variante nižší (2,27 %) v porovnaní s variantmi, ktoré neboli fungicídne ošetrené (3,06 %).

Výskyt rastlín so symptómami bielej hniloby pri hodnoteniach v poloprevádzkových pokusoch je v každom roku vždy výrazne nižší (o 50–75 %) vo variantoch, ktoré boli fungicídne ošetrené, v porovnaní s neošetrenými.

Verticíliové vädnutie

V posledných rokoch sa v porastoch repky stále častejšie vyskytujú symptómy verticíliového vädnutia rastlín, ktoré spôsobuje patogén Verticillium longisporum. Toto ochorenie patrí v súčasnosti k najškodlivejším a najrozšírenejším chorobám repky v podmienkach Slovenska. Tiež napríklad aj vo Švédsku sa považuje ochorenie za najškodlivejšie a straty na úrode semena repky často dosahujú až 50 %, najmä v oblastiach s vysokým zastúpením repky v osevnom postupe. Zväčšovanie pestovateľských plôch repky pravdepodobne umožnilo rozšírenie tohto patogénna aj do oblastí, v ktorých v minulosti nebol jeho výskyt problémom.

Na starších listoch sa prvé symptómy vädnutia objavujú až v období kvitnutia, keď polovica listu býva zožltnutá a polovica ostáva zelená. Neskôr celé listy postupne uschnú. Charakteristickým symptómom verticíliového vädnutia sú svetlohnedé pruhy na jednej strane stonky, ako dôsledok napadnutia xylému v cievnych zväzkoch vo vnútri stonky. Pletivá vo vnútri stonky medzi napadnutým xylémom sa sfarbujú do sivočierna, odumierajú a scvrkávajú sa. Spodná časť stonky je hranatá a korene sú tmavosivé až čierne vplyvom vytvorenia veľkého počtu mikrosklerócií. Pokožka na stonke môže odlupovať v tenkých pásikoch. Na hlavných koreňoch rastlín môžu byť viditeľné sivé až modročierne prúžky. Kvôli odumretiu množstva koreňov sa napadnuté rastliny dajú ľahko vytiahnuť z pôdy.

Patogén Verticillium longisporum preniká cez korene do rastlín a následne do cievnych zväzkov, ktoré upcháva a spôsobuje núdzové dozrievanie rastlín. V dôsledku upchania cievnych zväzkov a po zastavení prívodu vody a živín do rastliny dochádza k núdzovému alebo predčasnému dozrievanie rastlín a ich odumieraniu. Pri núdzovom dozrievaní rastlín sa nezvyšuje hmotnosť semien, semená ostávajú malé, scvrknuté a pri zbere vypadávajú. Poškodenie cievnych zväzkov je spôsobené produkciou mykotoxínov a obrannými reakciami hostiteľskej rastliny. Stres spôsobený suchom zvyšuje škodlivosť ochorenia, kvôli oslabenej funkcii koreňa a xylému, kým nadbytok vody znižuje jeho škodlivosť. Výnosové straty jednotlivých rastlín s výskytom verticíliového vädnutia môžu byť až 80 %, na jednej rastline môže byť úroda semien nižšia o 20–80 %. V prípade neskoršej infekcie rastlín je ochorenie menej nebezpečné.

O škodlivosti verticíliového vädnutia repky rozhoduje hlavne vplyv vonkajších faktorov na rozvoj choroby. Úroveň infekcie výrazne ovplyvňujú klimatické podmienky a podmienky menej vhodné pre rozvoj patogéna môžu oddialiť jeho prenikanie do cievnych zväzkov a nástup systémovej infekcie. Vyššia úroveň infekcie rastlín repky bola zistená pri vyššej priemernej teplote vzduchu i pôdy a vyššie riziko infekcie rastlín patogénom Verticillium longisporum hrozí najmä pri skorých sejbách.

Bolo zistené, že mierny priebeh zimy, s výrazne vyššími teplotami v decembri (oproti dlhodobému normálu), môže prispieť k rozšíreniu verticíliového vädnutia a poškodeniu porastov repky. To sa napríklad nepotvrdilo v roku 2023 keď napriek miernej zime nebol výskyt verticíliového vädnutia v porastoch repky vysoký. Jednou z príčin boli pravdepodobne dostatočné zrážky a fakt, že rastliny neboli stresované nedostatkom vody. Ochorenie je oveľa nebezpečnejšie najmä v extrémne suchých rokoch, čo sa potvrdilo napríklad v roku 2022. Pravdepodobne aj vysoký výskyt verticíliováho vädnutia zaznamenaný v posledných rokoch na viacerých lokalitách súvisí s extrémnym suchom a nedostatkom zrážok.

Pretože patogén Verticillium longisporum prežíva v pôde a do hostiteľských rastlín preniká cez korene nie je možné proti nemu efektívne zasiahnuť a chemickými prípravkami môže byť eliminovaný len veľmi ťažko.

Vyšší výskyt verticíliového vädnutia v niektorých rokoch môže súvisieť aj s výraznejším poškodením stoniek rastlín repky stonkovými krytonosmi. Poškodenia stoniek krytonosmi predstavujú vstupnú bránu a uľahčujú prenikanie patogénov do hostiteľských pletív. Preto medzi dôležité preventívne ochranné opatrenia proti verticíliovému vädnutiu patrí aj dobre zvládnutá ochrana proti stonkovým krytonosom - krytonosovi repkovému a krytonosovi štvorzubému na jar. V takomto prípade je predpoklad, že nízky počet poškodených rastlín bude znamenať aj nízky výskyt verticíliového vädnutia v porastoch repky.

Poškodenie rastlín mrazom alebo nízkymi teplotami v období kvitnutia sa často prejaví chýbajúcimi šešuľami na termináli

Symptómy bielej hniloby na stonke

Vyšší výskyt bielej hniloby v poloprevádzkovom pokuse na lokalite na Liptovský Mikuláš v roku 2024

Vysoký výskyt rastlín so symptómami verticíliového vädnutia v porastoch repky pred zberom

Veľké množstvo zvyškov stoniek po zbere repky so symptómami verticíliového vädnutia