BASF
BASF
BASF

AGRA

Najvýznamnejšie choroby slnečnice ročnej a možnosti ochrany

25. 07. 2012 Ing. Peter Bokor, PhD.; Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Choroby Zobrazeno 11722x

Poľnohospodári, ktorí sa v minulom roku rozhodli pre pestovanie slnečnice mohli byť spokojní. Porasty slnečnice ročnej boli počas celej vegetačnej doby v dobrom kondičnom stave. V porovnaní s predchádzajúcim rokom bolo predpokladané zvýšenie úrod o 69 tisíc ton, čo predstavuje nárast o 45,9 %. Rovnako aj predpokladané tržby za úrodu slnečnice sa ukazujú byť tiež dobré. V roku 2011 podľa údajov štatistického úradu Slovenskej republiky bola slnečnica vysiata na celkovej výmere 89 498 ha, čo v porovnaní s rokom 2010 predstavuje nárast o 8 %.

Proseeds

Napriek minimálnym zrážkam v apríli, vo viacerých oblastiach Slovenska, porasty slnečnice dobre vzchádzali a ich zdravotný stav bol dobrý. Vo väčšine porastov neboli na rastlinách slnečnice pozorované symptómy chorôb až do kvitnutia. Úhrny zrážok boli v máji porovnateľné s dlhodobým priemerom, avšak najmä na východnom Slovensku padlo oveľa menej zrážok ako v máji v roku 2010 (tab. 1). Nízke úhrny zrážok v apríli a v máji spomalili a oneskorili nástup a rozvoj najdôležitejších chorôb slnečnice bielej hniloby a sivej škvrnitosti slnečnice. Tieto sa začali objavovať v porastoch až v druhej polovici vegetačnej doby.

Tab. 1: Úhrny zrážok v letných mesiacoch v rokoch 2010 a 2011 v oblasti juhozápadného (Nitra) a východného Slovenska (Trebišov)

Mesiac
Dekáda
Rok 2010
Rok 2011
Nitra
(mm)
Trebišov (mm)
Nitra (mm)
Trebišov (mm)
Máj
celkom
158,0
219,4
85,2
45,8
I.
33,2
50,7
21,6
17,3
II.
63,3
126,6
11,4
15,4
III.
61,5
42,1
26,3
13,1
Jún
celkom
131,3
80,0
99,6
111,9
I.
66,9
38,0
37,8
68,7
II.
63,4
16,3
14,6
19,4
III.
1,0
25,7
47,2
23,8
Júl
celkom
68,9
139,8
73,9
166,4
I.
1,8
24,6
14,9
49,5
II.
1,0
0
31,3
40,2
III.
66,1
115,2
27,7
76,7

Biela hniloba

K najrozšírenejším a najškodlivejším chorobám slnečnice patrí biela hniloba, ktorú spôsobuje huba Sclerotinia sclerotiorum. Ochorenie sa môže prejaviť odumieraním klíčiacich rastlín, vädnutím rastliny v dôsledku napadnutia spodnej alebo strednej časti stonky a hnilobou úborov. Najčastejšou formou napadnutia slnečnice je vädnutie celej rastliny. Infikované rastliny obyčajne hynú a väčšinou sa na nich netvoria semená. Ak sa na napadnutých rastlinách vytvoria úbory, tieto bývajú menšie a vytvárajú sa v nich drobné nažky. Infekcia úborov ovplyvňuje množstvo semien na úboroch, endosperm nevypĺňa celé semeno a hmotnosť tisíc semien je výrazne znížená. Typickým symptómom je vädnutie napadnutých rastlín. Na stonke, tesne nad povrchom pôdy sa tvorí vodnatá, svetlohnedá škvrna, ostro ohraničená od okolitého pletiva, ktorá sa postupne zväčšuje. Huba spôsobí úplné rozrušenie stoniek, ktoré sa ľahko lámu. Vo vnútri stoniek sa nachádzajú tvrdé, čierne, odpočinkové orgány huby - skleróciá, ktoré sú dôležitým identifikačným znakom tohto ochorenia.

Hnilobu úborov spôsobujú vetrom prenášané askospóry tejto huby a symptómy ochorenia sa objavujú až po kvitnutí slnečnice. Huba infikuje kvietky a asi po 20 dňoch je možné na napadnutých úboroch pozorovať prvé symptómy mäkkej hniloby, v podobe vodnatých, ostro ohraničených, hnedých škvŕn na spodnej strane úborov. Hniloba postupuje veľmi rýchlo a za krátky čas môže byť zničený celý úbor, ktorý sa rozpadne. V úboroch sa hojne tvoria skleróciá, ktoré sa niekedy zrastajú do väčších útvarov.

Výskyt rastlín so symptómami bielej hniloby slnečnice bol pozorovaný v podmienkach Slovenska skoro na všetkých hodnotených lokalitách v roku 2011. Na väčšine lokalít (70 %) bolo v porastoch slnečnice zistených 1–10 % napadnutých rastlín. Len na niektorých lokalitách bol zistený vyšší výskyt ochorenia. V porastoch s vyššou intenzitou napadnutia (nad 30 % infikovaných rastlín) bolo zistené aj veľké množstvo napadnutých úborov. Vo väčšine prípadov sa jednalo o askospórovú infekciu rastlín. Pri askospórovej infekcii je slnečnica infikovaná askospórami huby Sclerotinia sclerotiorum, ktoré sa uvoľňujú z apotécií. Apotéciá vyrastajú za vhodných podmienok, pri vysokej pôdnej vlhkosti, na skleróciách, ktoré sa nachádzajú vo vrchných vrstvách pôdy (apotéciá sa vytvárajú len na svetle). Optimálne podmienky pre tvorbu apotécií a uvoľňovanie askospór sú teplota vzduchu 20–25 °C, teplota pôdy 15–18 °C, relatívna vlhkosť vzduchu 80–90 % a vlhkosť pôdy vyššia ako 30 %. K napadnutiu kvetov dochádza hlavne pri daždivom počasí v priebehu kvitnutia slnečnice. Časté zrážky v júli a vyššie teploty v tomto mesiaci v roku 2011umožnili dozrievanie askospór a podporili ich rozširovanie a vznik infekcií. Slnečnica je ku vzniku takýchto infekcií najnáchylnejšia práve v rastovej fáze kvitnutia. Vysoké úhrny zrážok v tomto období (koncom júna a začiatkom júla) spôsobili aj vyššie množstvo infikovaných úborov. Škodlivosť a vyšší stupeň poškodenia rastlín na niektorých lokalitách zastavilo sucho a prakticky bezzrážkové obdobie v auguste a v septembri, počas dozrievania slnečnice.

 

Silne napadnutý porast slnečnice hubou Sclerotinia sclerotiorum; patogén spôsobí úplné rozrušenie stoniek, ktoré sa ľahko lámu
Silne napadnutý porast slnečnice hubou Sclerotinia sclerotiorum; patogén spôsobí úplné rozrušenie stoniek, ktoré sa ľahko lámu
 
Pri bielej hnilobe sa vo vnútri poškodených stoniek tvoria skleróciá, ktoré sú dôležitým identifikačným znakom tohto ochorenia
Pri bielej hnilobe sa vo vnútri poškodených stoniek tvoria skleróciá, ktoré sú dôležitým identifikačným znakom tohto ochorenia
 

  

Sivá škvrnitosť slnečnice

Ďalšou významnou chorobou slnečnice je sivá škvrnitosť slnečnice (diaportová rakovina slnečnice) spôsobená hubou Diaporte helianthi, ktorého konídiové štádium je Phomopsis helianthi. Hlavná škodlivosť choroby sa prejavuje lámaním stoniek, čo výrazne sťažuje zber a zvyšuje straty nažiek. Úbory po napadnutí patogénom Diaporthe helianthi zostávajú zakrpatené a nažky v úboroch sú slabo vyvinuté alebo prázdne. Škodlivosť sa prejavuje aj znížením obsahu oleja v semenách a znížením hmotnosti semien.

Primárnu infekciu slnečnice spôsobujú askospóry uvoľnené z dlhého hrdla peritécií, ktoré prezimujú na rastlinných zvyškoch. Na listoch askospóry vyklíčia a po vzniku infekcie sa na nich tvoria typické hnedé, nekrotické škvrny, často ohraničených žltým lemom. Napadnuté listy usychajú a odumierajú. Symptómy v podobe škvŕn sa na stonkách tvoria v mieste prirastania listových stopiek. Škvrny sú najskôr malé (veľkosti 2–3 cm), hnedé, mierne vpadnuté do pletiva stonky, ktoré sa rýchlo zväčšujú a obyčajne obkolesujú stonku. Stredná časť škvrny ostáva sivá a okraje škvrny sú tmavohnedo sfarbené. Na stonkách sa škvrny objavujú až po odkvitnutí slnečnice. Huba spôsobuje deštrukciu pletív stonky v mieste vytvorenia škvŕn a preto je stonka v miestach škvŕn často mäkká. V rastovej fáze dozrievania sú škvrny predlžené, elipsovité a veľkosť škvŕn môže dosiahnuť aj dĺžku 17 až 22 cm. Ku koncu vegetačnej doby škvrny na stonkách nadobúdajú sivé sfarbenie. Napadnuté rastliny postupne vädnú, usychajú a v dôsledku prenikania patogéna hlboko do stonky a narušenia cievnych zväzkov dochádza, v miestach napadnutia patogénom, k lámaniu stoniek.

Prítomnosť symptómov sivej škvrnitosti slnečnice v roku 2011 v podmienkach Slovenska bola zaznamenaná približne v polovici zhodnotených porastov. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch bola sivá škvrnitosť slnečnica zaznamenaná najmä na lokalitách východného Slovenska. Na všetkých hodnotených lokalitách vo východoslovenskej nížine boli zistené symptómy tejto dôležitej choroby slnečnice, pričom na viacerých lokalitách bolo zistených viac ako 20 % napadnutých rastlín. Najvyššie množstvo napadnutých rastlín zaznamenaných v tomto roku v porastoch slnečnice bolo 45 % resp. 60 %. Nástup choroby a vznik infekcií podporili zrážky v období kvitnutia, v prvej polovici júla, kedy dochádza k primárnym infekciám slnečnice. Daždivé počasie v júli a na začiatku augusta (tab. 1) umožnili rozvoj sivej škvrnitosti v porastoch slnečnice čo sa prejavilo vyšším stupňom poškodenia. Na juhozápadnom Slovensku bola intenzita výskytu sivej škvrnitosti v porastoch slnečnice nízka (do 6 %). Napadnuté rastliny hubou Diaporthe helianthi boli zistené približne na tretine hodnotených lokalít a len na jednej bol zistený väčší počet napadnutých rastlín (20 %).

 

Hnedé, nekrotické škvrny ohraničené žltým lemom - prvé symptómy sivej škvrnitosti na listoch, po primárnej infekcii askospórami patogéna Symptóm sivej škvrnitosti slnečnice - začiatok tvorby škvrny na stonke
Hnedé, nekrotické škvrny ohraničené žltým lemom - prvé symptómy sivej škvrnitosti na listoch, po primárnej infekcii askospórami patogéna Symptóm sivej škvrnitosti slnečnice - začiatok tvorby škvrny na stonke
   
Pri sivej škvrnitosti rastliny v dôsledku prenikania patogéna hlboko do stonky dochádza, v miestach vytvorených škvŕn, k lámaniu stoniek
Pri sivej škvrnitosti rastliny v dôsledku prenikania patogéna hlboko do stonky dochádza, v miestach vytvorených škvŕn, k lámaniu stoniek
   

Čierna škvrnitosť slnečnice

Ďalším ochorením slnečnice, ktoré sa v porastoch slnečnice vyskytuje vo zvýšenej miere patrí čierna škvrnitosť slnečnice, ktorú spôsobuje patogén Leptosphaeria lindquistii, s konídiovým štádiom Phoma macdonaldii. Infikované rastliny vytvárajú menšie úbory s redukovaným počtom semien, s nižším obsahom oleja a bývajú náchylnejšie k infekciám ďalšími patogénmi, pričom zmiešané infekcie môžu spôsobovať väčšie straty na úrode. Prvé symptómy čiernej škvrnitosti sa objavujú v spodnej časti stonky v mieste prirastania listov ku stonke v podobe tmavých, čiernych škvŕn. Počet škvŕn na stonke sa postupne ku koncu vegetačnej doby zvyšuje a symptómy sa objavujú na vyšších častiach stonky. Obľúbeným miestom infekcie rastlín je listová stopka, najmä v mieste prirastania k stonke. V tomto mieste sa najdlhšie udržiava voda a spóry majú dostatok vlhkosti pre vyklíčenie a preniknutie do hostiteľa. Aj v prípade obdobia sucha stačia slabé zrážky a po daždi, ktorý prináša askospóry majú tieto dostatok vlhkosti, aby vyklíčili a patogén prenikol do hostiteľskej rastliny. Infekciu rastlín môžu okrem askospór spôsobovať aj pyknospóry, ktoré sa uvoľňujú z pseudoperitécií resp. pykníd prezimujúcich v nerozložených zvyškoch napadnutých rastlín slnečnice. K výraznému rozšíreniu ochorenia dochádza ak počas kvitnutia slnečnice a po odkvitnutí pretrváva nadbytok zrážok.

Čiernu škvrnitosť slnečnice sme zaznamenali v roku 2011 najmä na juhozápadnom Slovensku. Na väčšine lokalít v tejto oblasti je možné symptómy čiernej škvrnitosti slnečnice zaznamenať skoro na všetkých rastlinách. Intenzita napadnutia väčšiny porastov ku koncu vegetačnej doby bola 90–100 %. Škodlivosť čiernej škvrnitosti slnečnice je však podstatne nižšia ako je tomu pri sivej škvrnitosti slnečnice. Straty sú spôsobené najmä redukciou asimilačnej plochy po predčasnom opade listov a vädnutím silne napadnutých rastlín. Straty na úrode nažiek môžu dosahovať 0,2–0,5 t/ha. Na východnom Slovensku bola intenzita výskytu čiernej škvrnitosti v rozmedzí od 1 do 70 %, pričom vo väčšine porastov bolo zistených 10–30 % napadnutých rastlín.

 Čierna škvrnitosť slnečnice; ku koncu vegetačnej doby sa škvrny objavujú aj na vyššších miestach stonky
Čierna škvrnitosť slnečnice; ku koncu vegetačnej doby sa škvrny objavujú aj na vyššších miestach stonky
 

 

 

Popolavá hniloba slnečnice

Vážne poškodenie slnečnice, najmä v niektorých rokoch môže spôsobiť patogén Macrophomina phaseolina. Táto huba vyvoláva popolavú hnilobu slnečnice. Ochorenie sa prejavuje spomalením rastu, núdzovým dozrievaním a odumieraním rastlín. Straty na úrode nažiek môžu dosahovať až 60 %. Symptómy popolavej hniloby sú v porastoch slnečnice dobre viditeľné až v druhej polovici vegetačnej doby, najmä v období dozrievania slnečnice. Napadnuté rastliny usychajú, dochádza k núdzovému dozrievaniu a zasychaniu úborov. Semená sa v strede zaschnutých úborov nemusia vôbec vytvoriť, ak sa vytvoria sú drobné, zdeformované, zle vyvinuté. V dolnej časti stonky sa tvoria čierne škvrny. Neskôr celá spodná časť stonky sčernie, ostáva zúžená, korene odumierajú a spolu so stonkou podliehajú suchej hnilobe. Dreň stonky nie je kompaktná, scvrkáva sa, vysychá a vytvárajú sa v nej priečne prázdne miesta. V dreni stonky sa vytvárajú drobné, čierne mikroskleróciá patogéna. Huba prežíva mikroskleróciami v pôde a na nerozložených rastlinných zvyškoch. Patogén infikuje rastlinu cez korene a neskôr preniká do xylému a kolonizuje cievne zväzky, ktoré upcháva. Rozvoj popolavej hniloby podporuje suché a teplé počasie. Najväčšie škody spôsobuje najmä vtedy ak sú rastliny stresované vysokými teplotami a nedostatkom vody.

Výskyt popolavej hniloby slnečnice bol v roku 2011 nižší v porovnaní s predchádzajúcim. V oblasti juhozápadného Slovenska bolo v porastoch slnečnice zistených 0–50 % napadnutých rastlín, pričom na väčšine sledovaných lokalít sa počet napadnutých rastlín pohyboval v rozmedzí od 3 do 10 %. Na východnom Slovensku boli zistené symptómy popolavej hniloby skoro na všetkých sledovaných lokalitách. Na väčšine lokalít bolo zistené napadnutie do 10 % a maximálny počet napadnutých rastlín dosiahol 35 %. Nižší výskyt tohto ochorenia v tomto roku pravdepodobne zapríčinilo, že v letných mesiacoch sa nevyskytlo dlhšie obdobie s vyššími teplotami, bez zrážok a rastliny neboli stresované nedostatkom vody. Práve obdobia s vysokými teplotami vzduchu, bez zrážok a deficit vody v pôde sú faktormi, ktoré prispievajú k výraznému rozšíreniu tohto ochorenia ako tomu bolo v predchádzajúcich rokoch.

 Symptómy popolavej hniloby slnečnice v spodnej časti stonky; v dreni stonky napadnutých rastlín sú viditeľné čierne mikroskleróciá
Symptómy popolavej hniloby slnečnice v spodnej časti stonky; v dreni stonky napadnutých rastlín sú viditeľné čierne mikroskleróciá
 

 

Ochrana

Ochrana preventívna

Z preventívnych ochranných opatrení slnečnice ročnej proti chorobám je dôležité dodržanie osevných postupov s vylúčením hostiteľských druhov napádaných bielou hnilobou, hlavne repky, lucerny, sóje a fazule a pestovanie slnečnice na pôdach nezamorených skleróciami a mikroskleróciami patogénov. Dôležité je aj ničenie hostiteľských burín. Z agrotechnických opatrení je dôležité dôkladné rozdrvenie a dokonalé zaoranie napadnutých pozberových rastlinných zvyškov. Z preventívnych ochranných opatrení sa odporúča pestovať hybridy rezistentné a skoršie hybridy, ktoré sú odolnejšie voči napadnutiu. K ďalším preventívnym opatreniam patrí neprehusťovanie porastov slnečnice a neprehnojovanie porastov dusíkom.

 

Ochrana biologická

Na biologický boj proti hube Sclerotinia sclerotiorum je možné využiť aj antagonistické huby, napr. Coniothyrium minitans a Trichoderma spp., (T. harzianum, T. viridae). Sú to jediní paraziti, schopní efektívne bojovať proti hube S. sclerotiorum v poľných podmienkach. Mykoparazit C. minitans produkuje stovky pykníd na povrchu kolonizovaného sklerócia, čo vytvára pichľavý, nepravidelný povrch. Obyčajne z infikovaného sklerócia vyrastá niekoľko hýf mycélia. Mykoparazit sa šíri konídiami v pôde. C. minitans je saprofytom, ktorý môže rásť aj na odumretých zvyškoch rastlín alebo na umelých živných médiách. Na báze mykoparazita C. minitans bolo vyvinutých niekoľko biopreparátov (Contans WG).

 

Ochrana chemická

Chemická ochrana slnečnice sa vykonáva najmä proti bielej hnilobe a sivej škvrnitosti.

Ošetrenie sa vykonávajú na začiatku vegetačnej doby v rastovej fáze 14–16 listov, niekedy aj skôr a potom v období kvitnutia. Ošetrenie v prvom termíne je vhodné robiť najmä v porastoch s predpokladaným vyšším výskytom bielej hniloby. V závislosti od termínu sejby a špecifických agroekologických podmienok, pripadá termín prvého ošetrenia na obdobie konca mája a začiatku júna. Skorý termín aplikácie fungicídu (vo fáze 8–10 listov) môže čiastočne zabrániť vzniku myceliárnej infekcie koreňov slnečnice a skorým askospórovým infekciám patogéna. Táto skutočnosť bola potvrdená aj v mnohých fungicídnych pokusoch, keď boli ošetrené s vysokým výskytom bielej hniloby slnečnice. Pri kontrole zdravotného stavu týchto porastov v letných mesiacoch bol výskyt bielej hniloby slnečnice vo variantoch, ktoré boli fungicídne ošetrené o polovicu nižší, v porovnaní s neošetrenou kontrolou.

Aplikácia fungicídov na začiatku kvitnutia, pripadne po odkvitnutí sa robí na ochranu slnečnice proti patogénnym organizmom infikujúcich rastliny slnečnice v druhej polovici vegetačnej doby. Najmä v rastovej fáze kvitnutia je slnečnica veľmi citlivá na vznik infekcií. V tomto období môžu infekciu spôsobiť huby Sclerotinia sclerotiorum, Diaporthe helianthi, Botrytis cinerea a Alternaria helianthi. Ak sú tomto období vyššie úhrny zrážok môže byť riziko týchto infekcií veľmi vysoké.

Proti bielej hnilobe úborov slnečnice, sa odporúča urobiť ošetrenie porastov na začiatku kvitnutia. V tomto období sú rastliny slnečnice náchylné ku vzniku askospórových infekcií hubou Sclerotinia sclerotiorum. Aby sa dosiahla dostatočná ochrana úborov slnečnice proti bielej hnilobe odporúča sa v niektorých prípadoch použiť dve ošetrenia, jeden na začiatku kvitnutia a druhý na konci kvitnutia. Proti hube S. sclerotiorum môžeme použiť prípravky na báze účinných látok azoxystrobin (Amistar), azoxystrobin + cyproconazole (Amistar xtra), boscalid + dimoxistrobin (Pictor), cymoxanil + famoxadone (Tanos 50WG), trifloxystrobin + cyproconazole (Sfera 535 SC), kresoxim-methyl (Discus), prochloraz + propiconazole (Bumper super, Prochloram duo 490 EC), tebuconazole + prochloraz (Zamir 40 EW).

Fungicídna ochrana proti sivej škvrnitosti by sa mala vykonať tesne pred vznikom infekcie rastlín, ešte pred objavením sa prvých symptómov. Uviesť presný termín aplikácie fungicídov je veľmi problematické najmä preto, že doba od vzniku infekcie po objavenie sa prvých príznakov môže byť rozdielna. V niektorých prípadoch to môže byť týždeň, ale v iných aj 40 dní. Infekcia väčšinou vzniká v rastovej fáze kvitnutia slnečnice. V prípade intenzívnych zrážok pravdepodobne môžu infekcie vznikať aj neskôr a účinok fungicídov aplikovaných pred kvitnutím je v tomto prípade už slabý. Odporúča sa preto rozdeliť aplikáciu fungicídov do dvoch dávok. Prvá by sa mala aplikovať v štádiu butonizácie a druhá v štádiu plného kvitnutia. V prípadoch nedostatočného zladenia aplikácie fungicídu a termínu vzniku infekcie je ochrana menej účinná alebo neúčinná. Ďalším problémom, ktorý môže znižovať biologickú účinnosť prípravkov je fakt, že askospóry patogéna infikujú listy najmä v spodnej časti rastliny. Pri postrekovej technike, používanej v súčasnosti a množstve používanej vody na 1 ha je veľmi ťažké kvalitne ošetriť rastliny slnečnice aj v strednej a spodnej časti. Len veľmi málo postrekovej kvapaliny sa dostane na najspodnejšie listy a ich pokrytie účinnou látkou nezabezpečí stopercentnú ochranu pred vznikom infekcie. Preto je veľmi dôležité použiť pri aplikácii fungicídov dostatočné množstvo postrekovej kvapaliny.

Proti hube D. helianthi môžeme použiť prípravky na báze účinných látok azoxystrobin + cyproconazole (Amistar Xtra), prochloraz + propiconazol (Bumper Super, Prochloram Duo 490 EC).

 


 


 

 

 

 

 

 

 

Související články

Choroby olejnin: Listové skvrnitosti světlice barvířské

25. 03. 2024 Ing. Jana Víchová, Ph.D.; Mendelova univerzita v Brně Choroby Zobrazeno 194x

Tango® Flex - nová konstelace úspěchu

03. 03. 2024 Ing. Václav Nedvěd, Ph.D.; BASF spol. s r.o. Choroby Zobrazeno 256x

Daxur® - pomůže udržet rovnováhu mezi výnosem a příznivou cenou ošetření

01. 03. 2024 Ing. Václav Nedvěd, Ph.D.; BASF spol. s r.o. Choroby Zobrazeno 264x

Výskyt chorob obilnin v odrůdových pokusech ve vegetačním roce 2022/23

23. 02. 2024 Ing. Pavel Kraus, Ph.D.; Ústřední kontrolní a zkušební ústav zemědělský Brno Choroby Zobrazeno 360x

Výskyt chorob a abiotikóz ovocných dřevin a révy v roce 2023

07. 02. 2024 Ing. Petr Ackermann, CSc; Ekovín Brno Choroby Zobrazeno 461x

Další články v kategorii Choroby

detail