Ochrana repky ozimnej v jesennom období a jej špecifiká
04. 07. 2016 Choroby Zobrazeno 4657x
Repka ozimná patrí v súčasnosti k poľnohospodárskym plodinám, na ktorých sa vyskytuje počas celej vegetačnej doby pomerne široké spektrum patogénnych organizmov a poškodzuje ich veľa škodcov. Z tohto dôvodu môže zanedbanie ochranných opatrení viesť k nevyčísliteľným stratám. Časté používanie insekticídnych a fungicídnych prípravkov sa stalo významnou súčasťou pestovateľskej technológie repky. Pri pestovaní repky ozimnej sa niektoré fungicídy v jesennom období využívajú nielen na ochranu proti patogénom, ale aj na reguláciu rastu.
Nielen používanie chemických prípravkov, ale aj využitie ostatných princípov integrovanej ochrany rastlín sú veľmi dôležité k zníženiu rizika výskytu škodcov a chorôb. Z preventívnych ochranných opatrení je dôležité dodržiavať všeobecne platné a známe agrotechnické zásady, ku ktorým patrí dodržanie osevného postupu, správne striedanie plodín, minimálny odstup 4 rokov medzi zasiatím repky na tom istom pozemku, likvidácia výdrvu, správny termín sejby, optimálny výsevok, dôkladné zničenie pozberových zvyškov kvalitnou orbou. Dôležitý je tiež výber pozemku, s dobrou pôdnou štruktúrou, optimálnou úpravou pozemku pred sejbou, udržiavanie porastov repky v nezaburinenom stave a harmonická výživa, s dôrazom na obsah prístupného fosforu a draslíka. Veľmi dôležité je aj používanie moreného osiva.
V praxi však niekedy nie je možné všetky tieto zásady dodržať a pestovateľ je rôznymi okolnosťami, napríklad vplyvom extrémnych výkyvov počasia alebo nedostatku finančných prostriedkov, nútený veľakrát takéto zásady porušiť (vynechanie orby pri extrémnom suchu, využitie minimalizačných technológií, nehnojenie fosforom i draslíkom, zlé odburinenie pozemkov a pod.). Rovnako pri vysokom zastúpení olejnín v osevných postupoch sa často na rovnaké pozemky dostanú rastliny (slnečnica, repka), ktoré ohrozujú rovnaké patogénne organizmy (Sclerotinia sclerotiorum).
V posledných rokoch je zakladanie porastov repky ozimnej na väčšine územia Slovenska ovplyvnené najmä nedostatkom zrážok. Semená sú po zasiatí dlhú dobu v pôde, repka neskoro, zle a nerovnomerne vzchádza. V pôde môžu byť semená infikované rôznymi patogénmi spôsobujúcimi padanie klíčiacich rastlín. V prípade dlhého vzchádzania sa zvyšuje riziko poškodenia rastlín. Neskoro vzídené rastliny sú pomerne malé, slabo vyvinuté, so slabým koreňovým krčkom a pri silnejších mrazoch hrozí riziko vyzimovania. Slabé rastliny môžu byť počas jesene a zimy ľahšie infikované patogénmi (napr. Phoma lingam) a po prezimovaní, ak neodumrú môžu mať výrazne poškodené koreňové krčky a korene (fómová hniloba koreňov a stonky).
Slabšie rastliny nedokážu odolávať prenikaniu patogéna Phoma lingam a rozšíreniu infekcie do koreňového krčka v jesennom období a korene rastlín môžu byť výrazne poškodené. Do stoniek a koreňov patogén postupne prerastá cez listovú stopku z listov. Listy sú ako prvé infikované patogénom Phoma lingam vreckaté štádium Leptosphaeria maculans, ktorý spôsobuje fómovú hnilobu koreňov a stonky repky. Na listoch sa najskôr objavia sivohnedé škvrny s tmavým okrajom. Stred škvrny nekrotizuje, hnedne a na škvrnách sa vytvára veľké množstvo drobných, čiernych bodkovitých útvarov - pykníd. A následne patogén prerastá z listov do stoniek a koreňov. Rýchlosť prerastania patogéna cez listovú stopku závisí najmä od teploty. Pri teplotách 15–20 °C môže huba prerásť 5 mm za deň a pri teplotách 3–5 °C prerastá rýchlosťou 1 mm za deň. To znamená, že aj pri nízkych teplotách dokáže patogén prerásť až do koreňového krčka za niekoľko týždňov. Rozvoj ochorenia a prerastanie patogéna podporujú najmä vyššie úhrny zrážok v septembri a v októbri. Za vhodných podmienok sa dokáže fómová škvrnitosť rozšíriť z ojedinelých ohnísk na celý porast za dva týždne. Aj mierne zimy bez dlhších mrazových období, aké sa v našich podmienkach v posledných rokoch vyskytujú, podporujú priebeh choroby. Na jar dochádza k prenikaniu patogéna hlbšie do stonky, narušeniu vodivých pletív, a núdzovému dozrievaniu rastlín.
Fungicídna ochrana repky v jesennom období je nevyhnutná v prípade objavenia sa symptómov napadnutia rastlín hubou Phoma lingam na listoch. Uvádzaný prah škodlivosti pre jesennú aplikáciu fungicídov je podľa rôznych metodík 10–20 % resp. 35–45 % rastlín, na ktorých sú listy so symptómami fómovej škvrnitosti. Dôležité je sledovať aktuálny zdravotný stav najmä neskôr zasiatych alebo neskoro vzídených porastov. Ošetrenie na ochranu porastov proti fómovej hnilobe sa v praxi väčšinou kombinuje s reguláciou porastu. V prípade skôr zasiatych porastov a pri riziku prerastania repky sa odporúča použiť fungicídy, s účinnými látkami tebuconazole, metconazole a ich kombináciami, ktoré majú silný regulačný účinok. Ak sa na veľkom počte listov vyskytujú symptómy fómovej škvrnitosti a hrozí riziko výskytu fómovej hniloby a na neskoro siate porasty, ktoré nie je potrebné regulovať, ale fungicídna ochrana je nevyhnutná, je vhodnejšie použiť prípravky obsahujúce účinné látky tebuconazole, prothioconazole, azoxystrobin, boscalid, dimoxystrobin, difenoconazole, chlorothalonil, paclobustrazol, prochloraz, propiconazole a thiophanate-methyl.
Nekrotické škvrny s tmavohnedým okrajom a pyknidami spôsobené patogénom Phoma lingam
Poškodenie koreňov repky ozimnej hubou Phoma lingam
Symptómy fómovej hniloby na koreňovom krčku
Okrem fómovej hniloby koreňov a stonky sa v porastoch repky ozimnej na Slovensku môže objaviť aj padanie klíčiacich rastlín, pleseň sivá, pleseň kapustová a múčnatka. Veľmi nebezpečné sú aj poškodenia rastlín patogénmi Cylindrosporium concentricum a a Plasmodiophora brassicae, ktoré sa nevyskytujú každoročne, ale predstavujú potenciálne riziko vážneho poškodenia porastov repky ozimnej v jesennom období.
Padanie klíčiacich rastlín predstavuje komplexné ochorenie rastlín, ktoré sa môže vyskytnúť pri klíčení a vzchádzaní rastlín repky. Ochorenie môžu spôsobiť huby z rodu Pythium, Olpidium brassicae, Alternaria brassicae i Phoma lingam, ktorý spôsobuje aj fómovú hnilobu koreňov a stonky. Symptómy padania sú dobre viditeľné na hypokotyle rastliny, kde sa vytvorí hnedá, vodnatá škvrna. Hypokotyl sa v mieste napadnutia zúži a rastlina padá. Padanie klíčiacich a vzchádzajúcich rastlín sa objavuje hlavne na ťažších, zlievavých pôdach a výskyt ochorenia podporuje vytvorenie pôdneho prísušku, nedostatok vzduchu v pôde a vysoká vlhkosť pôdy.
Aj osivom repky prenosný patogén Hyaloperonospora parasitica (spôsobujúci pleseň repky) môže infikovať rastliny v prvých rastových fázach, najmä počas dlhej, vlhkej a teplej jesene. Po sejbe infikovaného osiva, najmä v rokoch s vysokým výskytom plesne kapustovej na šešuliach repky, sa na klíčnych listoch objavia žlté, neskôr hnedé, zasychajúce škvrny. Pri intenzívnom napadnutí môže dochádzať k odumieraniu rastlín.
Na repke sa na jeseň môže objaviť aj pleseň sivá (Botrytis cinerea). Po infekcii sú rastliny žltkasté, vädnú a pri napadnutí bázy stonky táto často prehnije. Napádané bývajú predovšetkým oslabené rastliny. Na napadnutých častiach rastliny sa vytvára hustý sivý povlak mycélia a fruktifikačných orgánov.
Menej nebezpečnou chorobou na rastlinách repky v jesennom období je múčnatka (Erysiphe cruciferarum). Veľmi často je možné na vrchnej strane listov repky pozorovať jemný, biely, pavučinkový povlak mycélia huby. Postupne napadnuté listy žltnú a usychajú. Keďže väčšinou sú napadnuté staršie listy, ktorá počas zimy odumrú múčnatka na repke v tomto období nepredstavuje väčšinou veľké nebezpečenstvo.
Cylindrosporióza je významná choroba kapustovitých plodín, ktorá bola pozorovaná v porastoch repky aj v podmienkach Slovenska a symptómy choroby je možné vidieť už na klíčnych listoch v podobe nekrotických škvŕn. Silne napadnuté klíčiace rastliny môžu odumierať. Neskôr sa na vrchnej strane listov a na listových stopkách objavujú bledozelené lézie, ktoré sa rozširujú do nepravidelných plôch. Stred škvŕn nekrotizuje, zhnedne a pletivo môže popraskať. Na okrajoch lézií sa objavujú konídiá patogéna v podobe bielej masy spór usporiadaných do koncentrických kruhov.
Ako preventívne opatrenie sa javí pestovanie kultivarov repky s výraznou vrstvou vosku na listoch, ktorá zabezpečuje rýchle osušenie listov a znižuje schopnosť vyklíčenia spór patogéna. Vrstva vosku môže tiež podporovať rýchle splavenie spór a predstavuje reálnu bariéru pre prenikanie klíčiacich spór cez kutikulu a tvorbu fruktifikačných orgánov na konci vývojového cyklu. Medzi dôležité preventívne opatrenia proti tejto chorobe tiež patria striedanie plodín a likvidácia pozberových zvyškov. Proti hube čiastočne účinkujú fungicídy s účinnými látkami zo skupiny benzimidazolov a triazolov (používaných na jeseň na ochranu repky proti fómovej hnilobe koreňov a stonky). Ošetrenie repky by malo byť urobené v čase objavenia sa prvých symptómov cylindrosporiózy na listoch na jeseň alebo začiatkom zimy.
Nádorovitosť kapustovitých rastlín patrí k dôležitým chorobám repky. Po napadnutí hubou Plasmodiophora brassicae dochádza k deformácii koreňového systému a následnému žltnutiu a vädnutiu infikovaných rastlín. Typickým symptómom nádorovitosti kapustovitých rastlín je tvorba nádorov rôzneho tvaru a veľkosti na koreňoch repky. Na jeseň po infekcii rastlín býva ich koreňový systém veľmi poškodený a v októbri sa na rastlinách začína prejavovať nedostatočná výživa zaostávaním v raste, vädnutím a žltnutím alebo sčervenaním listov. Menej poškodené rastliny dokážu na začiatku jari zregenerovať svoj koreňový systém a normálne vyvíjať, pričom na nadzemných častiach nie sú počas kvitnutia a dozrievania viditeľné žiadne príznaky poškodenia koreňa.
Ako ochrana sa odporúča na zamorených pozemkoch nepestovať repku ozimnú a rastliny z čeľade kapustovitých a zníženie pôdnej kyslosti vápnením na pH 6,5–7. Jediným efektívnym ochranným opatrením proti nádorovitosti koreňov je pestovanie rezistentných odrôd. Najväčšie riziko výskytu nádorovitosti kapustovitých rastlín hrozí na utužených kyslých pôdach, ktoré majú tendenciu sa rozbahňovať, v teplom období s nadmernými zrážkami po sejbe.
Nádory na koreňoch repky
Zo škodcov môžu veľké škody po zasiatí repky a v jesennom období spôsobiť piliarky, skočky, kvetárka kapustová i krytonos čierny.
Veľké škody pri zakladaní porastov ozimných repiek na jeseň v posledných rokoch na rôznych miestach na Slovensku spôsobujú piliarky, skočky a lokálne aj siatice. Hlavne pri používaní nemoreného osiva a čiastočnom zákaze účinných látok neonokotinoidov sú pestovatelia nútení hneď po vzídení rastlín porasty niekoľkokrát insekticídne ošetrovať. Po silnom poškodení porastov je často potrebné porasty podsievať, alebo aj vysiať znovu. Porasty repky poškodzujú húsenice poslednej generácie piliarok, ktoré dokážu spôsobiť až holožery. Podobne aj siatice sú veľmi žravé a často zničia celé vzídené rastliny.
Veľké škody na vzídených porastoch repky dokážu spôsobiť aj skočky, hlavne počas suchých a teplých dní. Skočky vyžierajú do listov typické malé i väčšie dierky. Najvážnejšie poškodenie rastlín repky spôsobujú larvy skočky repkovej v druhej polovici augusta a v septembri. Larvy zaliezajú k rastovým vrcholom rastlín, ktorý poškodzujú a repka často vymŕza. Mladé rastliny rýchlo žltnú, vädnú a často aj odumierajú. Výskyt škodcov podporuje suché a teplé počasie počas vzchádzania repky. Skočky škodia najmä na porastoch, ktoré sú zakladané blízko porastov z minulého roku.
Podobné poškodenie ako skočka repková môžu spôsobiť aj larvy krytonosa čierneho. Krytonos čierny patrí medzi príležitostných škodcov repky, ale lokálne môže spôsobiť vážne poškodenie rastlín. Imága krytonosa nalietavajú do repkových porastov na jeseň, hlavne od polovice septembra. Samičky nakladú do rastlín vajíčka, z ktorých sa vyliahnu larvy a živia sa rastlinným pletivom, pričom vyžierajú chodbičky v dužine stonky a ničia vegetačný vrchol. Poškodené rastliny sú zakrpatené (bonsajovité repky), nemajú hlavnú stonku a vytvárajú veľa bočných výhonov.
Aj v tomto prípade sú dôležitou súčasťou ochranných opatrení pravidelné prehliadky porastov a v prípade zistenia výskytu škodcov neodkladne vykonané insekticídne ošetrenie, ktorým je možné zabrániť poškodeniu vzídených rastlín repky na jeseň.
Rastlina repky po poškodení vegetačného vrcholu larvami krytonosa čierneho
Aj kvetárka kapustová (Delia radicum) dokáže v niektorých oblastiach Slovenska vážne poškodiť porasty repky. Poškodenie rastlín spôsobujú larvy kvetárky kapustovej, ktoré sa po vyliahnutí z vajíčok živia koreňovými vláskami. Neskôr larvy poškodzujú hlavný koreň a vytvárajú na ňom povrchové chodbičky. V dôsledku výraznejšieho poškodenia hlavného koreňa môžu rastliny vädnúť, najmä v období sucha, lebo vytvorené bočné a postranné korene nedokážu zabezpečiť dostatok vody a živín pre rast rastlín. Larvy kvetárky kapustovej poškodzujú najmä dobre vyvinuté korene repky ozimnej s priemerom koreňového krčka väčším ako 5 mm. Cez poškodené miesta na koreňovom krčku alebo pod ním dochádza často k infekciám patogénmi spôsobujúcimi fómovú hnilobu koreňov a stonky. Napadnutie rastliny larvami kvetárky a následný výskyt fómovej hniloby spôsobuje oddelenie nadzemnej časti od koreňa a následné usychanie rastlín. Len asi 10 % vypadnutých rastlín na jeseň dokáže repka kompenzovať.
Larvy kvetárky kapustovej na koreni repky ozimnej
Ochrana repky ozimnej proti kvetárke kapustovej je v súčasnosti problematická. Moridlá používané na ochranu proti živočíšnym škodcom nedokážu ochrániť rastliny repky v neskorších rastových fázach. Ani insekticídne ošetrenie nemusí byť dostatočne účinné, lebo pôsobí len krátku dobu a obdobie kladenia vajíčok škodcu môže byť oveľa dlhšie. K monitoringu a sledovaniu výskytu imág jednotlivých generácií škodcu je možné použiť žlté vodné misky, ktoré sú málo atraktívne a výskyt kvetárky sa zisťuje najmä prehliadkou porastov a nálezom poškodených rastlín alebo lariev na koreňoch rastlín. Insekticídna ochrana už ale po takomto zistení je neúčinná. Veľmi dôležité je porasty poškodené kvetárkou kapustovou ošetriť fungicídmi registrovanými proti fómovej hnilobe koreňov a stonky, aby sa zabránilo výraznejšiemu rozšíreniu fómovej hniloby.
Ochrana repky ozimnej v jesennom období a jej špecifiká
Další články v kategorii Choroby
RSS
RSS