BASF
BASF
BASF

AGRA

Vplyv fungicídnej ochrany na výskyt hrdzí

02. 07. 2022 RNDr. Ľubica Malovcová, Ing. Svetlana Šliková, PhD.; NPPC - Výskumný ústav rastlinnej výroby, Piešťany Choroby Zobrazeno 261x

V priebehu vegetácie pôsobia na rastliny klimatické a agroekologické faktory, ktoré ovplyvňujú ich kvalitu a úrodu. Napadnutie rastlín hubovými patogénmi je podmienené vybranou odrodou, predplodinou, agrotechnikou. V podstatnej miere je limitujúcim faktorom počasie.

Proseeds

Celovegetačné fungicídne ošetrenie obilnín a jeho vplyv na kvalitatívne a kvantitatívne parametre je medzinárodne riešená problematika. Hlavným doplňujúcim faktorom, ktorý vplýva na úrodu a kvalitu plodín, je aplikácia pesticídnych (v našom prípade fungicídnych) prípravkov v správnom termíne.

Na Experimentálnom pracovisku v Borovciach (pracovisko NPPC - VÚRV, Piešťany) bol založený v rokoch 2019–20 a 2020–21 pokus s ozimnou pšenicou, ktorý bol zameraný na kontrolu hrdze plevovejhrdze pšenicovej. Pokus bol riešený v rámci európskeho projektu RUSTWATCH.

Teplá zima v rokoch 2020 a 2021 umožnila rastlinám veľmi dobre prezimovať. Spodné listy počas zimy neodumreli a vytvorili vhodné podmienky na prezimovanie patogénov. Mesiac apríl bol v obidvoch rokoch výrazne suchý (2020 - 21,4 %, 2021 - 43,5 % dlhodobého normálu). Zrážky boli hlavne v roku 2021 z pohľadu celovegetačného nadpriemerné avšak nerovnomerne rozložené (tab. 1). Hrdze sa spočiatku v porastoch takmer nevyskytovali.

Pri hrdziach je intenzita napadnutia rastlín a rozvoj choroby ovplyvnená odrodovou odolnosťou a priebehom počasia. Hrdza plevová sa vyskytuje na pšenici ako prvá z hrdzí, ktorá sa postupne šíri pozdĺž žilnatiny listov, vytvára charakteristické žlté pruhy. V porastoch pšenice sa vyskytuje síce nepravidelne, ale boli zaznamenané aj viaceré epidemické výskyty v rokoch 1923–26, 1961, 1977, 1999–2003. Posledné epidémie boli v roku 2014 a 2015 po extrémne teplej zime 2013–14. Vysoký výskyt hrdze plevovej na pšenici v roku 2014 bol celoplošný (v rámci SR) a mimoriadne silný. Táto epidémia bola spôsobená novými rasami hrdze plevovej, ktoré majú vyššie nároky na teplotu počas infekcie, pričom sú schopné produkovať viac klíčivých spór, čím sa dokážu rýchlejšie šíriť v porastoch. Od roku 2014 sa hrdza plevová na pšenici vyskytuje na Slovensku pravidelne vo väčšej alebo menšej intenzite, ktorá sa odvíja od vysiatej odrody a prebiehajúceho počasia.

Tab. 1: Poveternostné podmienky v rokoch 2019–20 a 2020–21 v Borovciach

Mesiac

n (1951–80)

2019–20

2020–21

xtd (°C)

z mm

xtd (°C)

z mm

xtd (°C)

z mm

X.

9,6

42

9,42

20,0

10,93

149,2

XI.

4,6

51

5,48

85,3

5,04

18,9

XII.

0,3

46

0,22

41,0

3,27

81,4

I.

-1,8

32

-2,57

13,3

0,56

73,2

II.

0,2

33

2,25

37,5

1,50

37,8

III.

4,2

32

3,41

46,3

4,99

16,2

IV.

9,4

43

10,52

9,2

8,42

18,7

V.

14,1

54

13,77

43,0

13,56

115,1

VI.

17,7

80

19,62

76,3

21,76

22,9

VII.

18,9

76

21,49

60,9

22,79

69,0

xtd (°C)/∑z mm

7,72

489

6,85

432,8

9,28

602,4

Pokus sledujúci vplyv fungicídov na výskyt hrdzí

V pokuse sme sledovali vplyv variantne riešenej fungicídnej ochrany na 3 odrodách a ich MIXe v rovnakom pomere (PS Sunanka + PS Jeldka + PS Puqa). Odrody boli vybrané zo sortimentu slovenských odrôd, v závislosti od náchylnosti na hrdzu plevovú, podľa laboratórneho testovania na Slovensku aj v zahraničí. PS Jeldka - rezistentná odroda, PS Puqa - mierne náchylná na hrdzu plevovú a PS Sunanka - náchylná odroda. Opakovania (bloky) oddeľovali pásy s náchylnou odrodou PS Sunanka.

Pokus bol vysiaty v 3 opakovaniach (blokoch) s veľkosťou parceliek 20 m2. Do pokusu bol zaradený ekologický variant (č. 4), v ktorom boli použité v každom roku rozdielne prípravky. Na variante č. 5 bol použitý fungicídny prípravok cielene po pozorovaní napadnutia pšenice hrdzou plevovou na kontrole. Celovegetačnú ochranu sme aplikovali s plnými dávkami prípravkov na variante č. 2 a polovičnými dávkami na variante č. 3 (tab. 2). Vzhľadom k tomu, že epidemický výskyt hrdze plevovej bol v lokalite Borovce naposledy zaznamenaný v rokoch 2014 a 2015, na oddeľovacích pásoch sme vykonali vo fáze prvého kolienka inokuláciu patogénom hrdze plevovej formou injekčnej aplikácie.

Tab. 2: Variantné riešenie aplikácie fungicídnych prípravkov

Var.

BBCH 31–32

BBCH 33–37

BBCH 45–51

BBCH 65

1

Kontrola

Kontrola

Kontrola

Kontrola

2

Comet Pro

0,6 l/ha

Balaya

0,75 l/ha

Elatus Era

0,5 l/ha

Horizon 250 EW

0,5 l/ha

3

Comet Pro

0,3 l/ha

Balaya

0,375 l/ha

Elatus Era

0,25 l/ha

Horizon 250 EW

0,25 l/ha

4

2020

Kumulus WG

7,0 kg/ha

Serenade Aso

4,0 l/ha

Kumulus WG

7,0 kg/ha

Serenade Aso

4,0 l/ha

4

2021

030-P-3-D

2,0 l/ha

030-P-3-D

2,0 l/ha

030-P-3-D

2,0 l/ha

030-P-3-D

2,0 l/ha

5

-

-

-

Horizon 250 EW

0,5 l/ha

Vyhodnotenie pokusu

Prvé napadnutie hrdzou plevovou v roku 2020 sme zaznamenali na náchylnej odrode PS Sunanka na konci mája. Infekčný tlak bol nízky, infekcia sa šírila pomaly napriek inokulácii aplikovanej na medzipásoch. Vyššie napadnutie na kontrole (nad 5 %) sme zistili až v druhej polovici júna (BBCH 71), kedy kontrolný variant na odrode PS Sunanka vykazoval hodnoty na vrchnom listovom poschodí (zástavovitý list) 9,8 %, v BBCH 75 - 10,93 %. V roku 2021 bolo šírenie hrdze plevovej ešte pomalšie a napadnutie nad 5 % sme zistili až v tretej dekáde júna (BBCH 75) - 5,75 % (graf 1). Na odrode PS Jeldka, PS Puqa a MIXe odrôd bolo napadnutie týmto patogénom počas celej vegetácie pod 5 %. Hrdza pšenicová bola v roku 2020 a 2021 zaznamenaná na pokusných parcelkách až v druhej dekáde júna. Napadnutie hrdzou pšenicovou bolo výraznejšie v roku 2020, kedy sa hodnoty pohybovali v závislosti od odrôd od 6,67–14,07 %, v roku 2021 od 4,2–4,6 % (zástavovitý list, BBCH 75).

Z hľadiska tvorby úrody je potrebné zachovať listový aparát a klasy v čo najlepšom zdravotnom stave. Z toho dôvodu je dôležitá presná diagnostika choroby (škodcu) s následnou aplikáciou fungicídneho (insekticídneho) prípravku, čím sa zabezpečí nielen kvantita ale aj kvalita produkcie. Najúčinnejšie je vytvorenie trvalej fungicídnej clony, na čo poukazujú aj výsledky z nášho pokusu, kedy použitie fungicídov v štyroch termínoch a plných dávkach (variant č. 2) zabezpečilo 100% účinnosť na hrdzu plevovú aj pšenicovú na všetkých sledovaných odrodách. Aplikácia polovičných dávok prípravkov (variant č. 3) vykazovalo 100% účinnosť na odrodách PS Jeldka, PS Puqa a MIXe odrôd. Na odrode PS Sunanka, ktorá je náchylná na hrdzu plevovú a vykazovala najvyššie napadnutie spomedzi sledovaných odrôd, bola zistená účinnosť 99,0 % pri hrdzi plevovej a 98,2 % pri hrdzi pšenicovej. Na ekologickom variante sme výraznejšiu účinnosť v priemere dvoch rokov zaznamenali voči hrdzi plevovej, hrdza pšenicová bola potlačená minimálne, fungicídny efekt nedosiahol ani 50 %. Významnejšie boli výsledky na variante č. 5 s presne cielenou fungicídnou ochranou (graf 2, 3).

Pri porovnaní úrod v závislosti od variantne riešenej fungicídnej ochrany môžeme konštatovať, že pri aplikácii polovičných dávok prípravkov bolo dosiahnuté porovnateľné zvýšenie úrod ako pri plných dávkach. Z ekonomického hľadiska a tiež z pohľadu ochrany životného prostredia (menšie utuženie pôdy a nižšia zaťaženosť pesticídmi) bol najefektívnejší variant č. 5 s cielenou fungicídnou ochranou, v ktorom sme aplikovali prípravok až po zistení prítomnosti patogéna hrdze plevovej na kontrolnom variante (tab. 3).

Tab. 3: Výška úrody pšenice ozimnej v závislosti od variantne riešenej fungicídnej ochrany a odrody - priemer dvoch rokov

Odroda

Úroda (t/ha) / číslo variantu podľa tabuľky 2

1

2

3

4

5

PS Jeldka

8,79

9,62

9,64

8,94

9,57

Mix 3 odrôd

9,08

9,84

9,75

9,45

9,56

PS Puqa

9,20

9,71

9,74

9,35

9,70

PS Sunanka

8,53

9,27

9,25

8,70

9,01

Priemer odrôd

8,90

9,61

9,59

9,11

9,46

Graf 1: Percento napadnutia hrdzou plevovou na odrode PS Sunanka v rokoch 2020 a 2021 (BBCH 75, zástavovitý list)
Graf 1: Percento napadnutia hrdzou plevovou na odrode PS Sunanka v rokoch 2020 a 2021 (BBCH 75, zástavovitý list)

Graf 2: Účinnosť fungicídnych prípravkov na výskyt hrdze plevovej (priemer dvoch rokov)
Graf 2: Účinnosť fungicídnych prípravkov na výskyt hrdze plevovej (priemer dvoch rokov)

Graf 3: Účinnosť fungicídnych prípravkov na výskyt hrdze pšenicovej (priemer dvoch rokov)
Graf 3: Účinnosť fungicídnych prípravkov na výskyt hrdze pšenicovej (priemer dvoch rokov)

Záver

Na záver by sme chceli poukázať na základe našich skúseností na dôležitosť pravidelnej kontroly zdravotného stavu v poraste, čo dáva predpoklad aplikácie fungicídneho prípravku v správnom termíne, čo sa odrazí na rentabilite pestovania.

Táto publikácia vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt „Podpora výskumu, vývoja a inovácií medzinárodných projektov NPPC schválených v programe č. H2020“ č. 313011W956, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja, a tiež podpory z programu Európskej únie Horizon 2020 v rámci Dohody o grante 773311 projektu „RUSTWATCH“.

Obr. 1: Výskyt hrdze plevovej na listoch  pšenice ozimnej
Obr. 1: Výskyt hrdze plevovej na listoch pšenice ozimnej

Obr. 2: Odroda PS Sunanka - kontrolný variant (BBCH 75–77)
Obr. 2: Odroda PS Sunanka - kontrolný variant (BBCH 75–77)

Obr. 3: Odroda PS Sunanka, celovegetačné ošetrenie polovičnými dávkami fungicídnych prípravkov (BBCH 75–77)
Obr. 3: Odroda PS Sunanka, celovegetačné ošetrenie polovičnými dávkami fungicídnych prípravkov (BBCH 75–77)

Tab. 1: Poveternostné podmienky v rokoch 2019–20 a 2020–21 v Borovciach

Mesiac

n (1951–80)

2019–20

2020–21

xtd (°C)

z mm

xtd (°C)

z mm

xtd (°C)

z mm

X.

9,6

42

9,42

20,0

10,93

149,2

XI.

4,6

51

5,48

85,3

5,04

18,9

XII.

0,3

46

0,22

41,0

3,27

81,4

I.

-1,8

32

-2,57

13,3

0,56

73,2

II.

0,2

33

2,25

37,5

1,50

37,8

III.

4,2

32

3,41

46,3

4,99

16,2

IV.

9,4

43

10,52

9,2

8,42

18,7

V.

14,1

54

13,77

43,0

13,56

115,1

VI.

17,7

80

19,62

76,3

21,76

22,9

VII.

18,9

76

21,49

60,9

22,79

69,0

xtd (°C)/∑z mm

7,72

489

6,85

432,8

9,28

602,4










 

Související články

Choroby přenosné osivem a moření osiva ozimých obilnin

18. 08. 2022 RNDr. Veronika Dumalasová, Ph.D.; Výzkumný ústav rostlinné výroby, v.v.i., Praha-Ruzyně Choroby Zobrazeno 33x

Choroby slunečnice: Bílá hniloba slunečnice

13. 08. 2022 Ing. Jana Víchová, Ph.D.; Mendelova univerzita v Brně Choroby Zobrazeno 102x

Zhodnocení ročníku 2021 z pohledu klasových fuzarióz pšenice

07. 08. 2022 Ing. Štěpánka Radová, Ph.D.; Ústřední kontrolní a zkušební ústav zemědělský Brno Choroby Zobrazeno 174x

Choroby černého rybízu

06. 08. 2022 Doc. Ing. Ivana Šafránková, Ph.D.; Mendelova univerzita v Brně Choroby Zobrazeno 188x

Charakteristika odrůd a linií ječmene jarního z hlediska rezistence vůči fuzarióze klasu

02. 08. 2022 Bc. Zuzana Lišková; Česká zemědělská univerzita v Praze Choroby Zobrazeno 178x

Další články v kategorii Choroby

detail