Zhodnotenie zdravotného stavu repky ozimnej v roku 2020 a výhľad na rok 2021

19. 05. 2021 Doc. Ing. Peter Bokor, PhD.; Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Choroby Zobrazeno 1424x

Aj napriek tomu, že kondičný stav porastov repiek v období kvitnutia a po odkvitnutí v roku 2020 bol na mnohých miestach na Slovensku, ale aj v ČR poznačený nepriaznivými poveternostnými podmienkami, nakoniec dosiahnuté úrody semena repky boli priemerné až mierne nadpriemerné.

Podľa posledných výsledkov by mala byť dosiahnutá priemerná úroda repky v minulom roku na Slovensku 3,00 t/ha, čo je o 5 % viac v porovnaní s rokom 2019. Pričom podľa odhadov priemernej úrody semena repky v letných mesiacoch mala byť úroda nižšia. V auguste bol odhad štatistického úradu 2,99 t/ha a na začiatku júla len 2,84 t/ha. Samotný zber bol oproti iným rokom výrazne predĺžený a prerušovaný daždivým počasím. Množstvo, ale aj kvalitu pozbieranej úrody ovplyvnilo aj rozloženie atmosférických zrážok, ktoré bolo v jednotlivých regiónoch veľmi rôznorodé.

Poveternostné podmienky

K lepším úrodám, ako sa dali očakávať na konci mája, prispeli vhodnejšie podmienky pri dozrievaní repiek. Na rozdiel od predchádzajúceho roka padlo počas júna dostatočné množstvo zrážok a neprevládali veľmi vysoké teploty. V roku 2019 koncom mája a na začiatku júna vyzerali porasty repiek veľmi dobre. Boli v dobrom kondičnom i zdravotnom stave a nádejali sme sa, že zrážky v máji mohli zvýšiť HTS a aj úrodu. Ale extrémne vysoké teploty, ktorým boli porasty repky vystavené v júni (bol teplotne mimoriadne až extrémne nadnormálny), spôsobili, že semená repky sa v šešuliach prakticky „uvarili“ a výrazne stratili zo svojej hmotnosti. Úroda v roku 2019 bola výrazne nižšia ako sa očakávalo.

Nepriaznivo vývoj repiek a horší kondičný stav porastov v minulom roku ovplyvnili hlavne veľmi nízke ranné teploty v apríli a v máji na väčšine územia SR. V apríli na západnom Slovensku klesla teplota klesla teplota pod 5 °C až 4krát a pod bod mrazu (0 °C) 14krát. V tabuľke 1 je uvedený počet dní s prízemnými mrazmi, resp. počet mrazových dní s minimálnou dennou teplotou 0°C. Rozmedzie znamená, počty dní na miestach, kde bolo najmenej dní s uvedenou charakteristikou až po "chladnejšie" miesta, kde bolo zaznamenaných najviac takýchto dní. Podobné podmienky boli aj v ostatných častiach Slovenska. Tak isto nepriaznivo boli repky ovplyvnené veľmi suchým priebehom počasia v apríli, keď na Slovensku padlo v priemere len 7–12 mm zrážok, čo predstavuje 15–22 % normálu (N). Až po zrážkach v druhej polovici mája a v júni sa stav repiek zlepšil.

Tab. 1: Porovnanie teplotných charakteristík v rokoch 2019 a 2020 na viacerých miestach západného Slovenska

Biela hniloba repky

Suché obdobie počas kvitnutia ozimnej repky v roku 2020 zabránilo výraznejšiemu rozvoju sklerotíniovej hniloby. Ak sa symptómy sklerotíniovej hniloby repky na rastlinách predsa len vyskytli, jednalo sa o tzv. myceliárnu infekciu, keď je rastlina infikovaná mycéliom patogéna Sclerotinia sclerotiorum, ktoré vyrastie priamo zo sklerócií v pôde a infikuje korene, alebo spodnú časť stonky repky. K najnápadnejším príznakom bielej hniloby v čase dozrievania patrí vädnutie, usychanie a núdzové dozrievanie rastlín. Aj takto infikovaných rastlín bolo v minulom roku zaznamenaných v porastoch repky ozimnej veľmi málo. Napríklad v poloprevádzkových pokusoch založených na lokalite Prašice (okres Topoľčany) bol v roku 2020 zistený veľmi nízky výskyt sklerotíniovej hniloby, v priemere len 0,10 %. Výskyt bielej hniloby nebol zistený v poloprevádzkovom pokuse na lokalite Hul (okres Nové Zámky).

Vyšší výskyt bielej hniloby v porastoch repky ozimnej na niektorých lokalitách na Slovensku sme naposledy zaznamenali v roku 2017.  Na lokalite Liptovský Mikuláš sme vtedy zistili až 19,5 % rastlín so symptómami bielej hniloby. Bolo to spôsobené hlavne výrazne vyššími zrážkami v severnej časti Slovenska v roku 2017, keď napríklad v apríli v Liptovskom Mikuláši padlo až 112 mm zrážok (249 % N) a v máji 58 mm zrážok (89 % N).

Verticíliové vädnutie repky

Aj v roku 2020, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, bolo najrozšírenejším ochorením v porastoch repky ozimnej verticíliové vädnutie. Verticíliové vädnutie patrí k najškodlivejším chorobám repky v celosvetovom meradle. Ochorenie je nebezpečnejšie najmä v suchých rokoch, čo sa potvrdilo aj teraz, keď sú rastliny stresované nedostatkom vody. Významnú úlohu vo výskyte tohto ochorenia môžu zohrávať aj poveternostné podmienky v priebehu zimy, keď hlavne počas miernych zím dokáže patogén neprerušene prerastať do rastlín a spôsobiť väčšie škody. V oblasti juhozápadného Slovenska býva výskyt verticíliového vädnutia v porastoch repky v priemere 30–50 % a vyšší výskyt verticíliového vädnutia bol v minulých rokoch zaznamenávaný hlavne v severnej časti Slovenska i na východnom Slovensku.

Výskyt verticíliového vädnutia v porastoch repky bol v roku 2020 vyšší na väčšine územia SR. Počet rastlín so symptómami ochorenia bol, v závislosti od lokality, v rozmedzí od 40 do 70 %. Vysoký výskyt verticíliového vädnutia bol zistený aj v oblasti západného Slovenska. Pri hodnotení zdravotného stavu rastlín v poloprevádzkových pokusoch na lokalite Hul bolo zaznamenaných 45,08 % rastlín so symptómami verticíliového vädnutia a na lokalite Prašice bolo takýchto rastlín až 63,37 % (tab. 2). V porovnaní s rokom 2019 bol výskyt verticíliového vädnutia na väčšine lokalít vyšší. V roku 2019 bol na lokalite Hul zistený výskyt tohto ochorenia 30,58 % a v Prašiciach len 28,38 %.

Prvé symptómy verticíliového vädnutia sa na rastlinách repky zväčša objavujú od začiatku kvitnutia. Na starších listoch polovica zožltne a polovica ostane zelená, neskôr sa celé listy sfarbia do svetlo-hneda a postupne usychajú. Charakteristickým symptómom sú svetlohnedé pruhy na stonke a sivočierne sfarbenie stonky na priereze. Spodná časť stonky je hranatá a korene sú tmavosivé až čierne, z dôvodu nadmernej produkcie mikrosklerócií. Pokožka na stonke odlupuje v tenkých pásikoch. Na hlavných koreňoch rastlín sú viditeľné sivé až modročierne prúžky. Vedľajšie korene často odumierajú. Kvôli odumretiu množstva koreňov sa napadnuté rastliny dajú ľahko vytiahnuť z pôdy.

V roku 2020 bolo možné typické symptómy verticíliového vädnutia rastlín pozorovať v porastoch repky až v období dozrievania. Počas kvitnutia aj po odkvitnutí na rastlinách neboli viditeľné výrazné symptómy ochorenia.

Patogén Verticillium longisporum, ktorý ochorenie spôsobuje, prežíva v pôde a do hostiteľských rastlín preniká cez korene. Prenikanie patogéna uľahčuje aj poškodenie rastlín repky stonkovými krytonosmi na jar. V posledných rokoch sa výrazne predlžuje nálet týchto škodcov do porastov repky a posúva sa aj termín prvého výskytu krytonosov. Aj tento fakt mohol prispieť k vyššiemu výskytu verticíliového vädnutia repky v minulom roku na Slovensku.

Tab. 2: Výskyt verticíliového vädnutia repky (%) v poloprevádzkových pokusoch na lokalitách Prašice (okres Topoľčany), Hul (okres Nové Zámky) a Liptovský Mikuláš v rokoch 2014–2020

Jeseň 2020

Jeseň 2020 bola na Slovensku teplotne nadnormálna až silne nadnormálna, v septembri a v októbri bola teplota na väčšine územia vyššia o 1–2 °C v porovnaní s dlhodobým priemerom z rokov 1961–1990. Pokračoval tak trend teplých jesení z minulých rokov. Avšak na rozdiel od posledných rokov padlo na jeseň 2020, hlavne v septembri a v októbri, veľké množstvo zrážok. Na Slovensku spadlo spolu asi 265 mm v priemere, čo je asi 150 % DP 1901–1990. V Nitre v októbri padlo 99 mm–190 % N (Normálu v rokoch 1981–2010) a v novembri 156 mm–360 % N. Hurbanovo v septembri 71 mm–148 % N a v októbri 130 mm–333 % N. V Topoľčanoch padlo v októbri 105 mm–200 % N a v novembri 160 mm–367 %. Na Liptove v októbri padlo 89 mm–146 % N a v novembri 138 mm–265 % N a v Trebišove v októbri 55 mm–96 % N a v novembri 81 mm–198% N.

Väčšina porastov repiek na Slovensku je v dobrom stave, porasty väčšinou rýchlo a jednotne vzišli. Výskyt škodcov na jeseň bol porovnateľný z predchádzajúcimi rokmi. Pestovatelia museli insekticídne zasahovať najmä proti skočkám a lokálne proti siaticiam, voškám a hrabošom. Poškodenie koreňov repky larvami kvetárky kapustovej bolo oveľa menšie v porovnaní s minulými rokmi. Napríklad na lokalite Hul bolo na jeseň 2020 poškodených len 21,8 % koreňov, kým v roku 2019 to bolo až 70,3 %.

Teplá jeseň a dostatočné zrážky podporili rýchly a bujný rast repky a hlavne skôr zasiate porasty veľmi rýchlo prerastali. Väčšinu porastov repky bolo treba regulovať, ale v niektorých porastoch, vzhľadom na časté zrážky, ale aj problémy s organizáciou jesenných prác, nebola regulácia vykonaná.

V poloprevádzkových odrodových pokusoch (tab. 3, 4) sme najhustejšie porasty na jeseň zaznamenali na Liptove, v priemere 47 rastlín/m² (od 31 do 59 rastlín/m²). Na lokalite Hul sme napočítali od 23 do 50 rastlín/m², v priemere 34 rastlín/m². V Prašiciach a v Úpore (okres Trebišov), na východe Slovenska, je priemerná hustota porastov 22 rastlín/m² (od 17 do 28 resp. 32 rastlín/m²). Najsilnejšie repky sú na východe Slovenska (Úpor), s počtom listov 7–8 na rastlinu, priemerom koreňového krčka 12–12,8 mm a najvyššia bola aj hmotnosť čerstvej biomasy listov (v priemere 23 t/ha) a koreňov (v priemere 2,4 t/ha). Vizuálne, aj čo sa týka jednotlivých parametrov, o niečo lepšie vyzerali porasty v Prašiciach v porovnaní s lokalitou Hul.

Tab. 3: Stav porastov repky v poloprevádzkových pokusoch na jeseň v roku 2020

Tab. 4: Stav porastov repky na pokusných lokalitách v poloprevádzkových pokusoch na jeseň v rokoch 2017–2020

Zima 2020/21

Zima 2020/21 bola rovnako ako niekoľko predchádzajúcich, mierna. Len s malým množstvom dní s výraznejšími mrazmi v druhej dekáde januára a v polovici februára. Na väčšine územia SR polia pokrýval sneh. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch, do Vianoc bolo relatívne teplo. December patril k najteplejším mesiacom v histórii.

Teplotne a aj vyššími zrážkami v októbri je jeseň v roku 2020 podobná tej z roku 2015. Výrazne teplé počasie bolo v posledných mesiacoch, hlavne v decembri keď bola teplota vyššia o 3,5 °C resp. 4 °C, v porovnaní s dlhodobým normálom (tab. 5). Aj v roku 2015 boli v októbri vyššie úhrny zrážok, podobne ako minulý rok. Takýto priebeh jesene pravdepodobne tiež prispel k vysokému výskytu verticíliového vädnutia v porastoch repky v roku 2016, lebo poveternostné podmienky zohrávajú významnú úlohu vo výskyte verticíliového vädnutia a hlavne v priebehu miernych zím dokáže patogén výraznejšie poškodiť rastliny repky a spôsobiť väčšie škody.

Tab. 5: Porovnanie odchýlky priemernej mesačnej teploty vzduchu od normálu 1961–1990 - dT a úhrnov zrážok v % normálu 1961–1990 - R v jesenných mesiacoch na Slovenskuv rokoch 2015 a 2020

Predpoveď verticíliového vädnutia repky

V poloprevádzkových pokusoch na lokalite Úpor boli v roku 2016 zistené symptómy verticíliového vädnutia na viac ako 80 % rastlín, kým rok predtým bolo napadnutých len 15 % rastlín. Aj na lokalite Liptovský Mikuláš bol zistený vysoký výskyt verticíliového vädnutia - 80 %. V roku 2017 bolo verticíliové vädnutie pozorované na tejto lokalite v priemere na 35,76 % rastlinách. V roku 2016 sa verticíliové vädnutie rastlín výrazne podpísalo aj na nižších úrodách repky vo viacerých západoeurópskych štátoch (Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko).

O škodlivosti verticíliového vädnutia repky rozhoduje hlavne vplyv vonkajších faktorov na rozvoj choroby. Úroveň infekcie výrazne ovplyvňujú klimatické podmienky a  podmienky menej vhodné pre rozvoj patogéna môžu oddialiť jeho prenikanie do cievnych zväzkov a nástup systémovej infekcie. Vyššia úroveň infekcie rastlín repky bola zistená pri vyššej priemernej teplote vzduchu i pôdy a vyššie riziko infekcie rastlín patogénom Verticillium longisporum hrozí najmä pri skorých sejbách. Vzhľadom na uvedené skutočnosti môžeme v tomto roku očakávať vysoký výskyt verticíliového vädnutia v porastoch repky.

Pretože patogén Verticillium longisporum prežíva v pôde a do hostiteľských rastlín preniká cez korene, nie je možné proti nemu efektívne zasiahnuť a chemickými prípravkami, môže byť eliminovaný len veľmi ťažko.

Z ochranných opatrení je preto dôležitá prevencia. V záujme obmedzenia výskytu mikrosklerócií v pôde by sa na pozemku pred repkou nemali pestovať kapustovité medziplodiny. Ďalšou možnosťou zníženia potenciálu inokula je boj proti kapustovitým burinám. Významným preventívnym opatrením je tiež dobre zvládnutá ochrana proti stonkovým krytonosom - krytonosovi repkovému a krytonosovi štvorzubému na jar. V takomto prípade je predpoklad, že nízky počet poškodených rastlín bude znamenať aj nízky výskyt verticíliové vädnutia v porastoch repky. Najmä ochrana proti stonkovým krytonosom bude vzhľadom na zákaz používania niektorých insekticídov veľmi náročná. Na ochranu proti verticíliovému vädnutiu nie sú registrované žiadne fungicídne prípravky. V zahraničí čiastočne účinkuje proti verticíliovému vädnutiu na iných plodinách fungicíd s účinnou látkou thiophanatemethyl (Topsin). Aplikácia tohto fungicídu skoro na jar môže znížiť výskyt a škodlivosť verticíliového vädnutia v porastoch repky vo fáze dozrievania.

V roku 2016 sme v porastoch repky ozimnej zaznamenali vysoký počet rastlín so symptómami verticíliového vädnutia

Predpoveď pre fómovu hnilobu

Teplá jeseň a vyššie zrážky v októbri mohli napomôcť aj rozvoju fómovej hniloby koreňov v mnohých porastoch repky a to aj napriek tomu, že výskyt rastlín so symptómami fómovej škvrnitosti na listoch bol na jeseň minimálny a v súčasnosti pestované hybridy repky sú spravidla proti fómovej hnilobe relatívne odolné. Mierne zimy bez dlhších mrazových období, aké sa v našich podmienkach v posledných rokoch vyskytujú, podporujú rozvoj ochorenia. Najškodlivejšie je napadnutie rastlín v skorších rastových fázach, kedy zhoršuje prezimovanie rastlín a môže spôsobiť, spolu s ďalšími abiotickými faktormi (nízke teploty, vysoká vlhkosť), aj vyzimovanie porastov. Najmä slabšie rastliny nedokážu odolávať prenikaniu patogéna a rozšíreniu infekcie do koreňového krčka v jesennom období. Do stoniek a koreňov patogén postupne prerastá cez listovú stopku z listov, ktoré sú infikované ako prvé. Rýchlosť prerastania patogéna cez listovú stopku závisí najmä od teploty. Pri teplotách 15–20 °C môže huba prerásť 5 mm za deň a pri teplotách 3–5 °C prerastá rýchlosťou 1 mm za deň. To znamená, že aj pri nízkych teplotách dokáže patogén prerásť až do koreňového krčka za niekoľko týždňov.

Na jar dochádza k prenikaniu patogéna hlbšie do stonky, narušeniu vodivých pletív a núdzovému dozrievaniu rastlín. Poškodený koreňový kŕčok je na povrchu zhnednutý, popraskaný, vnútri obyčajne dutý a pletivá v strednej časti koreňa sú stmavnuté. Na stonke, tesne nad povrchom pôdy, sa tvoria sivé škvrny s tmavým okrajom. Na škvrnách sa vytvára veľké množstvo pykníd. Vo vnútri koreňov dochádza k suchej hnilobe a k porušeniu cievnych zväzkov. V dôsledku odumretia koreňového systému silne napadnuté rastliny predčasne odumierajú. Pri menšom napadnutí majú rastliny obmedzený príjem živín, čo sa v konečnom dôsledku prejaví na výraznom znížení úrody semien.

Fungicídna ochrana repky v jesennom období je nevyhnutná v prípade objavenia sa symptómov fómovej škvrnitosti na listoch. Uvádzaný prah škodlivosti pre jesennú aplikáciu fungicídov je podľa rôznych metodík 10–20 % resp. 35–45 % rastlín, na ktorých sú listy so symptómami ochorenia. Dôležité je sledovať aktuálny zdravotný stav najmä neskôr zasiatych alebo neskoro vzídených porastov. Aplikácia azolových regulátorov od konca septembra približne do polovice októbra významne znižuje riziko prerastania fómy z listov do koreňových krčkov.

V prípade skôr zasiatych porastov a pri riziku prerastania repky sa odporúča použiť fungicídy s účinnými látkami tebuconazole, metconazole a ich kombináciami, ktoré majú silný regulačný účinok. Ak sa na veľkom počte listov vyskytujú symptómy fómovej škvrnitosti a hrozí riziko výskytu fómovej hniloby a na neskoro siate porasty, ktoré nie je potrebné regulovať, ale fungicídna ochrana je nevyhnutná, je vhodnejšie použiť prípravky obsahujúce účinné látky tebuconazole, prothioconazole, azoxystrobin, boscalid, dimoxystrobin, difenoconazole, chlorothalonil, paclobustrazol, prochloraz, propiconazole a thiophanate-methyl.

Symptómy fómovej škvrnitosti na listoch

Fómová hniloba koreňov a stonky - poškodené koreňové kŕčky rastlín

Vyzimovanie rastlín - aj fómová hniloba spolu s nepriaznivými podmienkami zvyšuje riziko odumierania rastlín

Poškodení koreňov repky

Vysoká vlhkosť pôdy a zatopenie pozemkov podporuje aj vyzimovanie rastlín, zvyšuje riziko infekcie koreňov a môže spôsobiť aj padanie klíčiacich rastlín. Na poškodení koreňov, koreňových krčkov a spodných častí stoniek rastlín repky sa často podieľa komplex viacerých faktorov a patogénov, vrátane už spomínaných nepriaznivých abiotických podmienok pre rast a vývoj repky ozimnej. Z poškodených koreňov rastlín repky boli najčastejšie vyizolované huby Phoma lingam a Rhozoctonia solani, ale aj druhy Pythium spp., Fusarium spp., Olpidium brassicae, Alternaria brassicae a ďalšie. Patogénne organizmy najčastejšie poškodzujú hypokotyl rastliny, na ktorom sa vytvorí vodnatá, postupne tmavnúca škvrna. Hypokotyl sa zaškrtí a nitkovito zúži, rastlina stráca stabilitu, mechanickú pevnosť a padá.

Koreňový systém napadnutých rastlín sa zle rozvíja, korene druhého a tretieho rádu odumierajú a rastliny sa dajú ľahko vytiahnuť z pôdy. Priama škodlivosť ochorenia spočíva v odumieraní napadnutých klíčiacich rastlín, čo znižuje počet rastlín na jednotku plochy a priamo negatívne ovplyvňuje budúcu úrodu repky a v určitých prípadoch môže spôsobiť značné ekonomické straty. Vysoké úhrny zrážok na jeseň spôsobili aj zatopenie viacerých porastov repky ozimnej.

Polia zaplavené vodou, ktoré bolo možné na jeseň vidieť dosť často

Odumierajúce rastliny repky ozimnej v miestach, ktoré boli zaplavené vodou

Záver

Aj keď zdravotný stav novozaložených porastov repiek v roku 2020, z pohľadu výskytu chorôb, bol na jeseň veľmi dobrý - rastliny boli zdravé bez výraznejších symptómov fómovej škvrnitosti a fómovej hniloby, bude nutné venovať ochrane repiek na jar veľkú pozornosť.

Dôležité bude v jarnom období fungicídne ošetriť porasty, aby sa zabránilo výraznejšiemu rozšíreniu fómovej hniloby v porastoch repky. Jeseň 2020 bola mimoriadne teplá a vlhká a priebeh zimy, bez dlhodobejšieho premrznutia pôdy i vlhko môžu podporiť rozšírenie fómovej hniloby na jar.

Neskôr, v závislosti od aktuálnych poveternostných podmienok sa môže v porasty repky výrazne poškodiť aj verticíliové vädnutie, hlavne ak budú rastliny trpieť nedostatkom vody.