Chemap Agro s.r.o.

Invázne a expanzívne druhy rastlín v podmienkach Slovenska (1) - Ambrózia palinolistá

07. 04. 2019 Ing. Peter Mižík; Agrofert a.s. Plevele Zobrazeno 612x

V minulosti, zvlášť koncom 90. rokov aj neskôr, vážne ekonomické problémy v poľnohospodárskej prvovýrobe zapríčinili pokles starostlivosti o zaburinenosť areálov podnikov a nevyužívaných hospodárskych stavieb aj okolitých plôch, ako sú silážne žľaby, komposty, starý maštaľný hnoj a odľahlé plochy dvorov. Týka sa to aj okolia síl, ale aj železničných staníc aj iných miest, ktoré sú ľudskou činnosťou narušované. Tieto stanovištia ostávajú často ponechané bez potrebnej starostlivosti.

Agronutrition

Takéto lokality sú zväčša miesta s vysokým obsahom živín v pôde a buriny na nich rastúce to dokonale využívajú. Ide najmä o teplomilné druhy, ktoré sa tam môžu vyskytovať v obrovských množstvách. Toto spolu s otepľovaním aj inými klimatickými faktormi podporili šírenie a následnú expanziu niektorých druhov. Často dominujú 2–3 druhy, ktoré v konkurenčnom boji potlačia ostatné druhy rastlín.

Spoločenstvá, kde prevažuje jeden druh, sú vystavené silnej vnútrodruhovej konkurencii. Pri nej dochádza k odumretiu slabších jedincov a zvyčajne je to väčšina vzídených rastlín. Napriek tomu produkcia biomasy je vysoká, lebo ide o rýchlorastúce druhy, ktoré rýchlo obsadia voľný priestor. Nerušený vývoj rastlín umožňuje dozretie diaspór a následné šírenie rozličnými cestami na ornú pôdu. Semená po dozretí opadávajú na povrch stanovišťa a vytvárajú zásobu semien, zväčša po dozretí zväčša neklíčivých pod vplyvom primárnej dormancie. Klíčia vo veľkom množstve na jar budúceho roku, prípadne v ďalších rokoch.

Klimatické zmeny v posledných rokoch pomáhajú týmto druhom rastlín konkurenčne sa presadiť aj ako poľným burinám. Niektoré druhy patria medzi neofyty, iné sú pôvodné druhy mierneho vegetačného pásma, alebo archeofyty. Z druhov, ktoré rastú na ruderálnych stanovištiach, sa ako poľné buriny presadzujú zväčša monokarpické druhy produkujúce veľké množstvo plodov. Expanzia môže nastať aj u domácich druhov ak sa zmenili ekologické pomery v mieste ich výskytu.

Cesty šírenia na ornú pôdu sú rôzne a zahŕňajú takmer všetky druhy šírenia diaspór, najčastejšie antropochórne, anemochórne prípadne zoochórne. Najvýznamnejším šíriteľom je však činnosť človeka. Väčšina druhov dnes rozšírených ako poľné buriny zvlášť v teplejších oblastiach (ambrózia, podslnečník a iné druhy) sa šírili z dvorov závodov, železníc a ruderálnych stanovíšť.

Ambrózia palinolistá (ambrózie peřenolistá) - Ambrosia artemisifolia L.

Popis: Jednoročná rastlina, vysoká 10 až 200 cm. Stonka je priama, nevetvená alebo až bohato vetvená, na priereze tupo štvorhranná alebo okrúhla, chlpatá alebo plstnatá. Dolné listy sú protistojné, horné striedavé, v obryse vajcovité až kopijovité, jednoducho až trikrát perovitostrihané, zvyčajne dvakrát perovitostrihané a chlpaté. Na lícnej strane tmavozelené, na rube sivozelené. Koreň je kolovitý a siaha do značnej hĺbky. Ambrózia je jednodomá rastlina s jednopohlavnými úbormi. Samčie úbory môžu obsahovať do 200 kvetov žltej farby. Samičie úbory sú menej početné, jednokveté, rastúce v pazuchách horných listov. Plodom je nažka svetlohnedej farby, trvalo obalená listeňmi zákrovu, dlhá do 4 mm. Na vrchole je osteň dlhý až 2 mm. Pod ním je niekoľko ostnitých výrastkov. Kvitne od augusta do októbra. Rozmnožuje sa výhradne generatívne. Patrí medzi vetroopelivé rastliny. Na rastline môže dozrieť až do 5 000 nažiek, na solitéroch rastúcich v dobrých podmienkach aj oveľa viac. Klíčne listy široko elipsovité 3–5 mm dlhé a 2,5–4 mm široké. Hypokotyl je plstnatý, červenkastej farby. Prvé listy protistojné, stopkaté, jeden krát perovito strihané, v obryse vajcovité. Rastlina slabo vonia palinou a obsahuje silice s obsahom terpenických uhľovodíkov. Semená obsahujú 1% oleja. V oblasti pôvodného výskytu sa používa aj ako liečivá rastlina.

Rozšírenie: Pôvodná v Severnej Amerike, druhotne rozšírená po celom svete. V ČR a SR v teplých oblastiach nížin s tendenciou šíriť sa do pahorkatín. V SR významná burina nížin. Horná hranica výskytu v SR je približne 600 m n. m., ojedinelé výskyty aj okolo 1000 m n. m.

Ekologická charakteristika: Bohatá plodnosť a dlhovekosť nažiek dáva touto druhu možnosť šírenia do ďalších oblastí. Pôvodne ruderálna rastlina úspešne prenikla do poľných kultúr aj trvalých trávnych porastov a stala sa nebezpečnou burinou. Periódy horúčav spôsobujú výpadky pôvodnej vegetácie aj v donedávna komplexne zapojených trávnych porastov. Keďže dobre regeneruje pri kosbe, už niekoľko rokov je súčasťou mnohých TTP v nížinných oblastiach. Pri už masovej početnosti nie je možné ju odstrániť z krajiny a možno iba obmedzovať početnosť a rýchlosť šírenia. V nížinách je plne naturalizovaná a okrem poľnohospodárskej pôdy sa vyskytuje aj na lesných cestách, výsadbách aj okrajoch lesov. V súčasnosti sú veľmi rozšírené ambróziové lemy ciest, odkiaľ pomerne rýchlo preniká na ornú pôdu. Fertilných býva vyše 90 % nažiek. Nažky klíčia po prekonaní klíčneho odpočinku pri minimálnej teplote 6–7°C. Optimom pre klíčenie je 18–22°C pri striedavých teplotách. Klíčiť môže z hĺbky až 7 cm. Klíčenie v poľných podmienkach trvá od apríla až do leta a značne sťažuje herbicídnu ochranu v jednotlivých plodinách. Niekedy sa vyskytuje ako strnisková burina. Je výrazne svetlomilná a neznáša zatienenie. Jej výhodou je, že rastie aj pri vyšších teplotách, pri ktorých už domáce rastliny zastavujú rast, čo ju konkurenčne zvýhodňuje. Plody na rastline dozrievajú v septembri až novembri a na rastline sčasti ostávajú až do jari budúceho roku. Klíčivosť si uchovávajú 15–20 rokov. Na poliach s masovým výskytom ambrózie tvorí aj vyše 90 % burinovej biomasy. V poľných kultúrach sa najčastejšie vyskytuje v okopaninách, kukurici, sóji a v slnečnici, ale niekedy aj v riedkych porastoch obilnín a repky. Šíri sa najmä činnosťou človeka, čiastočne aj hydrochórne alebo endozoochórne. Patrí medzi rastliny s bohatou produkciou peľu. Proteíny obsiahnuté v peľových zrnách sú nebezpečné alergény.

Regulácia: Konkurenčne veľmi zdatná rastlina. V porastoch neskôr vysievaných plodín môže tvoriť podstatnú časť burinného spektra. Herbicídny zásah je potrebné vykonať v skorých rastových fázach, staršie rastliny sú odolné.

Všeobecným problémom pri postemergentnej aplikácii je postupné vzchádzanie ambrózie. Rastliny vzídené po aplikácii u prípravkov bez reziduálnej pôsobnosti môžu úspešne pokračovať v raste zvlášť v porastoch, kde z rozličných príčin je slabšia konkurenčná schopnosť kultúrnych rastlín. Rastliny ambrózie so 4–6 listami sú už voči herbicídom značne odolné.

V hustosiatych obilninách a v repke ozimnej je výskyt ambrózie zriedkavý, neznáša zatienenie a v zapojených porastoch sa nepresadí. V kukurici je možné použiť postemergentn mesotrione vo fáze klíčnych až 1. páre pravých listov buriny, kukurica aspoň 1 list:  nicosulfuron, rimsulfuron, foramsulfuron + iodosulfuron methyl, thifensulfuron methyl+isodecylalkohol ethoxylate, foramsulfuron+iodosulfuron-methyl Na+thiencarbanzone-methyl. V cukrovej repe je najvhodnejšou látkou metamitron, v sóji preemergentne metribuzin, postemergentne imazamox a thifensulfuron methyl, v ČR aj bentazone + imazamox. V slnečnici je možné použitie flumioxazinu, v CL hybridoch imazamox.

V Českej republike sa zatiaľ vyskytuje prevažne na ruderálnych stanovištiach, prevažne železnice a ich okolie, v poľných kultúrach zriedkavejšie, ale pri zmene klímy je len otázkou času, kedy sa viac rozšíri ako poľná burina, zvlášť v teplých oblastiach. Pri výskytoch na ornej pôde ale aj mimo nej je potrebné dôsledne kontrolovať populácie a zabrániť ďalšiemu šíreniu. Avšak na nepoľnohospodárskej pôde, zvlášť v opustených areáloch, skládkach je mimo kontrolu.

Realita zo Slovenska je taká, že sa šírenie nepodarilo zastaviť, skôr sa urýchlilo.

Mladá rastlina
Mladá rastlina

Dospelá rastlina s výškou viac ako 2 m
Dospelá rastlina s výškou viac ako 2 m

Porast sóje zaburinený ambróziou
Porast sóje zaburinený ambróziou

Zaburinené TTP
Zaburinené TTP

Veľmi rozšírené ambróziové lemy ciest
Veľmi rozšírené ambróziové lemy ciest

Související články

Invázne a expanzívne druhy v podmienkach Slovenska (3): Podslnečník Theofrastov a Ibištek trojdielny

21. 08. 2019 Ing. Peter Mižík; Agrofert, o.z. Agrochémia Plevele Zobrazeno 103x

Invazní plevele (4) - Plevelné proso seté

13. 08. 2019 Ing. Josef Holec, Ph.D., Doc. Ing. Miroslav Jursík, Ph.D., Prof. Ing. Josef Soukup, CSc.; Česká zemědělská univerzita v Praze Plevele Zobrazeno 226x

Oves hluchý - významný plevel nejen jarních obilnin

06. 08. 2019 Ing. Jan Štrobach, Ph.D., Doc. Ing. Jan Mikulka, CSc.; Výzkumný ústav rostlinné výroby, v.v.i., Praha-Ruzyně Plevele Zobrazeno 234x

Herbicidní doporučení společnosti BASF pro řepku ozimou

30. 07. 2019 Ing. Marek Šmika; BASF spol. s r.o. Plevele Zobrazeno 313x

Invazní plevele (3) - Ambrózie peřenolistá

21. 07. 2019 Ing. Josef Holec, Ph.D., Doc. Ing. Miroslav Jursík, Ph.D.; Česká zemědělská univerzita v Praze Plevele Zobrazeno 408x

Další články v kategorii Plevele

detail