Chemap Agro s.r.o.

Invázne a expanzívne druhy v podmienkach Slovenska (7) - Zlatobyle a astry

25. 02. 2020 Ing. Peter Mižík; Agrofert, o.z. Plevele Zobrazeno 685x

Zlatobyľ kanadská (zlatobýl kanadský, Solidago canadensis): Trváce rastliny z čeľade astrovité s vretenovitým hlavným koreňom s početnými horizontálnymi koreňovými výbežkami. Stonky sú vzpriamené, rovné a nerozkonárené, v spodnej časti drevnatejúce, už zospodu bohato olistené, vysoké 30–150 cm, dolu lysé, v hornej časti husto chlpaté.

Proseeds

Listy striedavé, prisadnuté,  kopijovité, ostro pílovité, smerom k hrotu postupne sa zužujúce, veľkosti 5–15 × 0,5–2 cm, na rube listu žilnatina chlpatá. Vedľa hlavnej žily sú dve dobre viditeľné postranné žilky. Úbory sú malé, vzpriamené usporiadané v hustých strapcoch na mierne prehnutých konárikoch tvoriacich metlinu. Zákrovy 2–3 mm veľké, koruna zlatožltá, jazykovité a rúrkovité kvety sú približne rovnako dlhé. Jazykovitých kvetov je 10–17, rúrkovitých 5–10. Plodom je nažka 1 mm dlhá, riedko plstnatá s páperím 2,5 mm dlhým. Kvitne v júli až októbri. Klíčne listy 3–4 × 2–2,5 mm, oválne, tupo zakončené, hypokotyl zelenofialový.

Rozšírenie: Pôvodne je rozšírená v centrálnej časti USA a v južných oblastiach Kanady. Druhotne je rozšírená v celej Európe.

Zlatobyľ kanadská – klíčne listy
Zlatobyľ kanadská – klíčne listy

Podzemné orgány zlatobyle kanadskej
Podzemné orgány zlatobyle kanadskej

Astra kopijovitá (astřička kopinatá, Aster lanceolatus)

Trváce rastliny s kolovitým koreňom a bohatými koreňovými výbežkami rastúcimi plytko pod zemou. Stonka je priama, v hornej časti rozkonárená. Listy striedavé, na rube lysé. Dolné listy kopijovité, klinovito zúžené pri stopke. Horné listy úzko kopijovité. Kvety usporiadané v metlinách. Na rastline môže byť do 1 000 kvetov. Zákrovné listene kopijovité, strechovito sa prekrývajúce. Okrajové jazykovité kvety v počte 20–45 do 1 mm široké, biele alebo svetlofialové. Rúrkovité kvety žlté. Nažky do 2 mm dlhé, sploštené, s 2–4 rebrami. Klíčne listy 3–5 × 2–3 mm, oválno vajcovité.

Rozšírenie: Pôvodná vo východnej časti severnej Ameriky. Druhotne vo veľkej časti Európy.

Semeno astry kopijovitej
Semeno astry kopijovitej

Ekologická charakteristika

Zlatobyľ kanadská a astra kopijovitá sú u nás pravdepodobne druhy pôvodne donesené ako okrasné rastliny, zlatobyľ kanadská prosperuje aj na presúšaných železničných násypoch a dobre znáša sucho, astry sú na vlahu náročnejšie. Hlavné lokality výskytu u nás sú v teplých oblastiach. V súčasnosti sú u nás dobre naturalizované. Množia sa vegetatívne aj generatívne. V našich podmienkach vytvárajú veľké množstvo klíčivých semien. Nažky sa z rastliny uvoľňujú postupne až do skorej jari. Šírenie diaspór je zvyčajne anemochórne ale nažky sa veľmi dobre prichytávajú na odeve ľudí, resp. srsti zvierat, možný je aj transport vodou pri bohatších zrážkach v priekopách pozdĺž ciest. Klíčivosť dosahuje približne 50 %, čo pri obrovskej produkcii semien predstavuje mimoriadny potenciál na šírenie týchto druhov. Tvorba podzemkov začína zvyčajne v druhom roku. Rastliny vytvárajú hustú sieť podzemných výbežkov, z ktorých vyrastajú nové stonky. Na 1 m2 vytvorí aj 40–50 stoniek. Konkurenčne veľmi silné rastliny. Na invadovaných plochách vytvárajú postupne porasty, v ktorých prevládajú až postupne dosiahnu 100% pokryvnosť, a takisto 100% dominanciu. Sú to eurytopné druhy úplne potláčajúce pôvodnú flóru. Najľahšie obsadzujú narušované antropogénne stanovištia ale v posledných rokoch sa presadzuje aj v zapojených porastoch tráv a začínajú prenikať aj do poľnohospodárskych kultúr.

Zlatobyľ kanadská je najhojnejšia v blízkom okolí miest na nepoľnohospodárskej pôde. Najčastejšie miesta výskytu sú železničné násypy, priekopy pri cestách, zanedbané pozemky v blízkosti sídel, okraje polí.

Astry sú limitované vyššími nárokmi na vlahu a môžu sa šíriť len na vlhšie pozemky. Vyskytujú sa najmä na brehoch vôd a pozdĺž terénnych depresií s vyššou hladinou podzemnej vody.

Pozdĺž ciest a železničných tratí sa postupne šíria aj do vyšších polôh a humídnejších oblastí. Široká ekologická plasticita umožňuje prenikať aj na lesné rúbaniská, zvlášť holoruby, prípadne kalamitné plochy. Veľmi ľahko obsadzuje úhorovanú poľnohospodársku pôdu.

Zlatobyľ kanadská v slnečnici
Zlatobyľ kanadská v slnečnici

Zlatobyľ v sóji
Zlatobyľ v sóji

Astra kopijovitá na vlhšej lokalite v poraste slnečnice
Astra kopijovitá na vlhšej lokalite v poraste slnečnice

Regulácia

Zlatobyľ kanadská sa začína vyskytovať aj na ornej pôde, astry sa vyskytujú oveľa zriedkavejšie. Mladé rastlinky sa vyskytujú v takmer všetkých plodinách v blízkosti ruderálnych stanovíšť s bohatým výskytom tohto druhu, avšak drobnejšie rastliny sú často prehliadané. V prvom roku života dorastajú zvyčajne iba 10–30 cm výšky a ich prežívanie závisí od spôsobu agrotechniky.

V obilninách a kukurici, kde sú používané kombinované herbicídy sú účinne ničené. Okrem toho kvitnú prevažne až v druhom roku života a kvitnutie začína približne v termíne zberu obilnín, takže rastliny, ktoré by sa ešte vyskytli nemajú možnosť priniesť plody. Sú potom aj ničené podmietkou. To isté platí v repke.

Iná situácia nastáva u plodín, kde je podstatne užšie spektrum herbicídov - slnečnica, sója, kde je nutná predsejbová aplikácia totálneho herbicídu. V lokalitách s masovým výskytom zlatobyle sa už začína uplatňovať ako segetálna burina, zvlášť na pôdach, ktoré boli uvedené do kľudového stavu a potom zase obsiate. Voľba plodiny s obmedzenými možnosťami herbicídnej ochrany môže znamenať pestovateľský neúspech. Tieto výskyty sú zatiaľ zriedkavé ale s klimatickými zmenami aj zmenami v systémoch obrábania pôdy sa početnosť výskytov môže zvyšovať.

Najvyššiu účinnosť na dospelé rastliny má aplikácia ú. l. glyphosate. Pri výskyte zapojených porastov aplikáciu je potrebné niekedy zopakovať. Porasty pred kvetom však už znášajú dosť vysoké dávky herbicídov. Na oraných pôdach sa kvitnúce rastliny zlatobyle vyskytujú zriedkavo, výnimkou je 1. rok po rozoraní plochy husto zaburinenej zlatobyľou.

Související články

Vliv technologií pěstování plodin na změny ve společenstvech plevelů

01. 06. 2020 Doc. Ing. Jan Mikulka, CSc., Ing. Jan Štrobach, Ph.D.; Výzkumný ústav rostlinné výroby, v.v.i., Praha-Ruzyně Plevele Zobrazeno 179x

Regulace trávovitých plevelů v kukuřici

23. 05. 2020 Doc. Ing. Miroslav Jursík, Ph.D., Ing. Josef Holec, Ph.D., Prof. Ing. Josef Soukup, CSc.; Česká zemědělská univerzita v Praze Plevele Zobrazeno 415x

Změny druhového spektra plevelů v jarním ječmeni

18. 05. 2020 Ing. Jan Winkler, Ph.D.; Mendelova univerzita v Brně Plevele Zobrazeno 494x

První zkušenosti s Conviso Smart cukrovou řepou v ČR

17. 05. 2020 Doc. Ing. Miroslav Jursík, Ph.D., Prof. Ing. Josef Soukup, CSc., Prof. Ing. Josef Pulkrábek, CSc; Česká zemědělská univerzita v Praze Plevele Zobrazeno 416x

Další články v kategorii Plevele

detail