Chemap Agro s.r.o.

Invázne a expanzívne druhy v podmienkach Slovenska (9): Stoklas - česky sveřep - Bromus

08. 05. 2020 Ing. Peter Mižík; Agrofert o. z. Agrochémia Plevele Zobrazeno 404x

Rod u nás zahŕňa niekoľko druhov jednoročných až viacročných tráv z čeľade lipnicovité (Poaceae). Niektoré z nich patria medzi archeofyty a sprevádzajú poľné kultúry od vzniku poľnohospodárstva a možno v začiatkoch aj slúžili ako súčasť zbieraných rastlín, napr. stoklas roľný a obilný.

Proseeds

Zúžené osevné postupy s dominanciou obilnín a systémy spracovania pôdy bez obracania, prípadne systémy strip-till a no-till spracovania pôdy v niektorých oblastiach podporujú zvyšovanie početnosti stoklasov. Veľmi skoré výsevy ozimných obilnín poskytujú dostatok času na vzchádzanie a rast týchto druhov. V posledných rokoch sa viac vyskytujú aj v priekopách popri cestách a na ruderálnych plochách, odkiaľ postupne prenikajú na ornú pôdu. Prechod je v prvých rokoch málo badateľný. V niektorých regiónoch teplejších oblastí dochádza k expanzii početnosti a stoklasy sa stávajú významnými poľnými burinami. Postupne sa deje prechod aj do chladnejších území, v prvej fáze ako ruderálne rastliny. U nás prevažujú ozimné formy.

Stoklas jalový - sveřep jalový - Bromus sterilis: Jednoročné ozimné rastliny. Steblá sú lysé, tuhé, vysoké 30–100 cm. Čepeľ listu chlpatá, na rube lesklá, biela, zúbkovaná. Metlina veľmi riedka, jednotlivé konáriky sú na koncoch ovisnuté, oveľa dlhšie ako klásky. Obilky sú asi 10 mm dlhé. Kvitne IV.–VI. Rozmnožuje sa výlučne semenami. Veľmi dobre znáša sucho a preferuje ľahšie a suchšie pôdy, vyskytuje sa aj na ťažkých pôdach. Semená klíčia prevažne v jeseni, v jari podstatne zriedkavejšie.

Stoklas strechový - sveřep střešní - Bromus tectorum: Prevažne ozimné alebo jednoročné rastliny. Steblá vystúpavé, vysoké do 10–90 cm, lysé, v hornej časti jemne plstnaté. Metlina previsnutá, konáriky poprehýnané, klásky visiace. Obilka šedá s plytkou ryhou. Kvitne IV.–VII., niekedy v jeseni aj druhá generácia. Rozmnožuje sa výlučne generatívne. Teplomilný a svetlomilný druh, ktorý sa vyskytuje prevažne v nižších polohách na ľahkých pôdach. Toleruje suché podmienky. Semená ozimných foriem začínajú dozrievať už v máji. Spolu so stoklasom jalovým sú najrozšírenejšie druhy stoklasov vyskytujúce sa ako buriny v plodinách. V niektorých lokalitách početne prevažuje stoklas strechový.

Stoklas roľný - sveřep rolní - Bromus arvensis: Jednoročná tráva. Steblá vzpriamené, niekedy vystúpavé, vysoké do 100 cm. Listy dlhé až 20 cm, obe strany riedko chlpaté. Jazýček asi 2 mm veľký, pretrhaný. Metlina spočiatku vzpriamená, neskôr prehnutá. Konáriky drsné, do 2 cm dlhé. Obilky ploché, do 9 mm dlhé. Kvitne VI.–VII. Vyskytujú sa ozimné aj jarné formy. Dnes je to vzácny druh.

Stoklas obilný - sveřep stoklasa - Bromus secalinus: Jednoročná, žltozelená tráva. Steblá vzpriamené alebo krátko vystúpavé, hladké, 30–90 cm vysoké. Jazýček krátky. Metlina často jednostranná, previsnutá, konáriky drsné, dlhšie ako klásky. Klásky kopijovité, svetlo zelené, 5–15kveté. Obilky 7–9 mm dlhé. Kvitne VI.–VII. Obilky čiastočne vypadajú už pred zberom. Semená klíčia veľmi dobre už v jeseni, zvlášť počas vlhších rokov, časť môže klíčiť aj v jari, z hĺbky do 5 cm. Klíčivosť v pôde si udržia 3–4 roky. V súčasnosti je to zriedkavý druh.

Stoklas mäkký - sveřep měkký - Bromus mollis: Tráva vytvárajúca malé trsy. Steblá vysoké 10–70 cm s mäkko chlpatými pošvami. Listy na lícnej strane mäkko chlpaté, 10–15 cm dlhé. Metlina rovná, vzpriamená, konáriky rôznej dĺžky. Klásky vajcovito kopijovité. Kvitne V.–VII., niekedy aj neskôr. Jednoročná, ozimná a niekedy aj dvojročná rastlina. Semená po vypadnutí klíčia v priebehu niekoľkých dní. Rastliny v prvom roku zvyčajne vytvoria len listy a kvitnú v druhom roku.

Stoklas kostrbatý - sveřep kostrbatý - Bromus squarrosus: Zriedkavejší druh, na poliach sa môže občas vyskytnúť.

Biológia a ekológia: Obilky stoklasov majú iba nevýraznú dormanciu a pri vhodných vlahových pomeroch klíčia takmer okamžite z plytkých vrstiev pôdy. Životnosť semien stoklasov je zvyčajne 2–3 roky, výnimočne viac. Najlepšie vzchádzajú z plytkých hĺbok, do 3–5 cm, na ľahkých pôdach aj o niečo viac. V minulosti bola orba významným regulačným faktorom, ktorý výrazne redukoval početnosť semien v pôde. Stoklasy sa ako burina vyskytujú prevažne v oziminách, najmä v obilninách. Okrem toho v porastoch repky a preriedených porastoch viacročných krmovín. V jarinách sa vyskytujú zriedkavo, ale pri vysokej zásobe semien v pôde a skorých termínoch sejby takýto jav môže nastať. Šírenie týchto druhov podporuje vysoký podiel ozimných obilnín v osevných postupoch, čiastočne aj minimalizačné technológie a vplyv klimatických podmienok.

Regulácia: Na poliach s históriou výskytu stoklasov je nutné po podmietke ošetrenie glyfosátom po vzídení rastlín, alebo mechanická likvidácia. Na obmedzenie šírenia je potrebné kosiť alebo mulčovať priekopy ale aj okraje polí, kde sa stoklasy vyskytujú.

Repka ozimná: Spoľahlivý účinok pri preemergentnom ošetrení má dimethenamid, ostatné účinné látky majú slabší účinok, samozrejme podmienkou dobrej účinnosti je dostatočná pôdna vlhkosť. Na postenmergetne aplikácie je nutné použiť graminicídy na hornej hranici dávkovania. Neskoré aplikácie pri nižších teplotách a krátkom dni nemusia mať žiadúci účinok. Zároveň neskôr vzchádzajúce semená uniknú herbicídnemu zásahu a potom je v jari potrebná opravná aplikácia. Aj keď početnosť stoklasov v repke je zvyčajne nižšia ako v obilninách, je potrebná dôsledná regulácia, najmä ak je následnou plodinou pšenica. V prípade vyššej populačnej hustoty je potrebné nepestovať ozimný jačmeň. To platí aj pre jarný jačmeň a ovos, siaty veľmi skoro systémami strip-till a no-till, kde ostáva časť alebo celá plocha mechanicky nedotknutá. Platí to samozrejme iba v prípade výskytu stoklasov na parcele a ak dochádza ku jarnému vzchádzaniu, ktoré je zriedkavé, ale môže nastať. Podmietka po zbere podporí vzchádzanie semien. Následne je potrebná aplikácia glyfosátu alebo orba.

Obilniny: Počet účinných látok je obmedzený. Pyroxulam, propoxycarbazone, mesosulfuron, sulfosulfuron patria všetky do skupiny ALS inhibítorov. Všetky je nutné používať so zmáčadlom. Teplota nad 15 °C a slnečné žiarenie zvyšujú účinnosť. Pre úspešnosť herbicídneho zásahu je potrebná aj dostatočná listová plocha. Stoklasy majú vysokú odnožovaciu schopnosť a plne odnožené majú aj vysokú odolnosť voči herbicídom. Zároveň majú aj mohutne vyvinutú koreňovú sústavu, čo umožňuje časti populácie prežiť kultiváciu radličkovými náradiami. Aplikácie v kvapalnom hnojive DAM značne znižujú účinnosť. Znižovanie dávok vody zvlášť v suchých podmienkach môže mať negatívny vplyv na účinnosť. Aj pri optimálnych podmienkach časť populácie regeneruje. Takéto rastliny sú nižšie, v porastoch ich pri zbežnom pohľade nevidno. Počet semien je redukovaný, často iba na niekoľko kusov, ale semená sú plne klíčivé. Percentuálne vyššia regenerácia u všetkých postemergentnych herbicídov nastáva ak po suchom období dôjde k výdatnejším zrážkam. V takýchto prípadoch je niekedy potrebná druhá aplikácia, zvlášť pri vysokej početnosti stoklasov. Dobrú biologickú účinnosť majú prípravky v plných registrovaných dávkach. Pyroxulam (Corello, Amiral 75 g/kg) 250 g/ha, dávka 20 g/ha pyroxulamu nespôsobí poškodenie pšenice. Propoxycarbazone (Attribut 700 g/kg) 60 g/ha. Lepšia biologická účinnosť sa dosahuje pri delenej aplikácii 60 + 40 g/ha so zreteľom na následné plodiny a možnosť fytotoxicity. Sulfosulfuron (Monitor, Apyros 750 g/kg), dávka 26 g/ha. Pinoxaden 33,3 g + pyroxulam 8,3 g/l - Avoxa v dávke 1,8 l/ha. Možná je kombinácia herbicídov Huricane 200 g/ha + Corello 125 g/ha. Tieto prípravky nie je vhodné aplikovať v neskoršej jeseni kvôli klesajúcim teplotám. Účinná látka mesosulfuron (Atlantis) sa v SR nepoužíva, v zahraničí v dávke 1,0–1,5 l, možná je kombinácia s Attributom. Účinnú látku flufenacet v prípravkoch Arnold, Battle Delta, Cougar Forte, Fluent 500 SC je možné aplikovať v jeseni s dobrou účinnosťou pri dostatočnej pôdnej vlhkosti. Výhodou je možnosť použitia v pšenici, jačmeni, raži a tritikale. Pri vysokej početnosti stoklasov v repke ako predplodine pre pšenicu je vhodné použiť po zbere repky a podmietke glyfosát a následne herbicíd s ú. l. flufenacet. V jari potom niektorý z ALS inhibítorov, ak je to potrebné.

Prevažná väčšina používaných herbicídov patrí do skupiny ALS inhibítorov. To zvyšuje možnosť vzniku rezistencie. Prípady rezistencie sú už známe zo západnej Európy ale aj z ČR. V SR patria stoklasy v posledných rokoch medzi najrýchlejšie šíriace sa burinné druhy, prevažne ľudskou činnosťou.

Postupné prenikanie stoklasu na ornú pôdu, výskyt stoklasových lemov ciest v niektorých oblastiach
Postupné prenikanie stoklasu na ornú pôdu, výskyt stoklasových lemov ciest v niektorých oblastiach

Masový výskyt v ozimnej pšenici
Masový výskyt v ozimnej pšenici

Redukovaná výška stoklasov 30 dní po herbicídnom ošetrení
Redukovaná výška stoklasov 30 dní po herbicídnom ošetrení

Regenerácia po aplikácii sulfosulfuronu
Regenerácia po aplikácii sulfosulfuronu

Stoklas jalový 14 dní po aplikácii sulfosulfuronu
Stoklas jalový 14 dní po aplikácii sulfosulfuronu

14 dní po aplikácii propoxycarbazone
14 dní po aplikácii propoxycarbazone

14 dní po aplikácii pyroxulamu
14 dní po aplikácii pyroxulamu

Semená stoklasu jalového
Semená stoklasu jalového

Vzchádzajúci stoklas strechový
Vzchádzajúci stoklas strechový

Odnožujúci stoklas strechový
Odnožujúci stoklas strechový

Související články

Vliv technologií pěstování plodin na změny ve společenstvech plevelů

01. 06. 2020 Doc. Ing. Jan Mikulka, CSc., Ing. Jan Štrobach, Ph.D.; Výzkumný ústav rostlinné výroby, v.v.i., Praha-Ruzyně Plevele Zobrazeno 106x

Regulace trávovitých plevelů v kukuřici

23. 05. 2020 Doc. Ing. Miroslav Jursík, Ph.D., Ing. Josef Holec, Ph.D., Prof. Ing. Josef Soukup, CSc.; Česká zemědělská univerzita v Praze Plevele Zobrazeno 362x

Změny druhového spektra plevelů v jarním ječmeni

18. 05. 2020 Ing. Jan Winkler, Ph.D.; Mendelova univerzita v Brně Plevele Zobrazeno 456x

První zkušenosti s Conviso Smart cukrovou řepou v ČR

17. 05. 2020 Doc. Ing. Miroslav Jursík, Ph.D., Prof. Ing. Josef Soukup, CSc., Prof. Ing. Josef Pulkrábek, CSc; Česká zemědělská univerzita v Praze Plevele Zobrazeno 377x

Další články v kategorii Plevele

detail