BASF
BASF
BASF

AGRA

Regulácia zaburinenosti ozimných a jarných porastov obilnín na jar

21. 02. 2012 Ing. Štefan Týr, PhD.; Ing. Tomáš Vereš, PhD., Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Plevele Zobrazeno 22669x

Regulácia zaburinenosti porastov hustosiatych obilnín je závislá od biologických vlastností burín, ktoré sa vyskytujú v konkrétnych agroekologických podmienkach sledovaného stanovišťa. Druhy významné pre porasty pšenice a jačmeňa sú dokladované v tabuľkách textu príspevku. Možnosť regulácie je tiež uvedená v tabuľkách, ktoré sú súčasťou textu príspevku. Výber vhodných prípravkov je úzko spätý s aktuálnou zaburinenosťou porastu v konkrétnych stanovištných podmienkach.

Agrinova

Weed control in the winter and spring cereal stands in the spring time

Summary

Weed control in the cereal growths during the spring time depends on weeds biological characteristics, which can be find in stands under the certain agroecological conditions. The most frequent weed species in winter wheat and spring barley stands are documented in the tables 1 and 2. Herbicides weed control is also summarized to the tables according to stand and weed growth form. Access of right herbicide for weed regulation in cereals in spring depends on actual weed infestation of cereal canopy under actual crop site conditions.

Biologické vlastnosti burín - ich význam pre škodlivosť v porastoch obilnín

Škodlivosť burín závisí do určitej miery od ich biologických vlastností, ako aj od ich vzťahu k pestovanej plodine. Z hľadiska pôsobenia burín v poraste sú dôležité tie vlastnosti, ktoré zvýhodňujú burinu oproti pestovaným plodinám. Je to najmä prispôsobivosť burín k zhoršeným stanovištným podmienkam a z nej vyplývajúca veľká konkurencie schopnosť. Je to tiež spôsob rozmnožovania (generatívne i vegetatívne), uchovanie si dlhej životaschopnosti rozmnožovacích orgánov v pôde, etapovité vzchádzanie burín.

Pri trvácich druhoch burín podmienky, v ktorých rastú značne ovplyvňujú pomer medzi generatívnym a vegetatívnym rozmnožovaním. Napr. na intenzívne obrábaných orných pôdach sa pýr plazivý, pupenec roľný, pichliač roľný a i. rozmnožujú generatívne menej. Naopak na uľahnutých, málo kyprených pôdach sa menej intenzívne tvoria vegetatívne orgány a prevláda generatívne rozmnožovanie.

Dlhodobá životaschopnosť generatívnych orgánov rozmnožovania burín v pôde a ich etapovité vzchádzanie je ovplyvnené dormanciou (obdobie pokoja po dozretí). Semená väčšiny druhov burín majú po dozretí klíčivosť nepravidelnú a nízku. Klíčivosť týchto semien sa výrazne zvyšuje po prezimovaní, stratifikáciou. Poznatky o priebehu klíčenia a dormancii sú dôležité pre prognózu zaburinenosti a racionálny zásah proti burinám. Napr. ovos hluchý vzchádza etapovite, preto sa jednorázovým ošetrením nezlikviduje celá potenciálna zaburinenosť. Podobne aj viaceré druhy neskorých jarných burín mrlíky, láskavce) zaburiňujú v lete okopaniny i napriek tomu, že niektoré jedince povzchádzané na jar boli zlikvidované.

Pre posúdenie vzchádzania a vývinu burín v jednotlivých ročných obdobiach a ich zotrvania na stanovišti sú dôležité aj ich požiadavky na teplotu pre klíčenie a odolnosť voči nízkym teplotám (prezimovanie). Väčšina semien u nás vyskytujúcich sa burín klíči už pri nízkych teplotách (1 až 5 °C), takže môžu klíčiť a vzchádzať neskoro na jeseň, v zime i skoro na jar.

Iná skupina burín klíči až pri vyšších teplotách (minimálne 6 až15 °C) a preto v našich zemepisných šírkach vzchádzajú neskoro na jar (ježatka kuria, moháre, prstovka, láskavce). Klasifikácia burín a ich zaradenie do systému (Hron - Vodák, 1959, In: SMATANA –Týr, 2011), ktoré sa u nás používa je založené na biologických vlastnostiach burín (spôsob výživy, rozmnožovanie, dĺžka vegetačnej doby, hĺbka zakoreňovania) a vzťahov k pestovaným plodinám.

Pri regulačných zásahoch na zníženie škodlivosti burín sa používajú aj označenia skupín burín, ktoré súvisia s ich morfologickými znakmi, biologickými vlastnosťami a reakciou na ochranný zásah. Takými skupinami burín sú:

  • jednoročné buriny – v jednom vegetačnom období vyklíčia, vyrastú, kvitnú vytvoria plody a napokon celé odumrú,
  • trváce buriny (byliny) – s bylinnými nadzemnými orgánmi, pretrvávajú nepriaznivé obdobie podzemnými orgánmi, na ktorých sú obnovovacie púčiky,
  • viacročné buriny – rastúce viac rokov, ktoré však po prvom kvitnutí a tvorbe plodov odumierajú,
  • jednoklíčnolistové buriny – klíčiace jedným klíčnym listom (väčšinou lipnicovité),
  • dvojklíčnolistové buriny – klíčiace dvomi klíčnymi listami,
  • citlivé buriny – na jednozložkové účinné herbicídne látky,
  • odolné buriny – voči jednozložkovým účinným herbicídnymi látkami,
  • rumany – spoločný názov pre rastliny z rodov ruman, rumanček a parumanček (reagujú približne rovnako na herbicídy).
 Obr. 1: Neudržiavaný okraj pola
 Obr. 1: Neudržiavaný okraj pola
 
Obr. 2: Parumanček nevoňavý v pšenici
Obr. 2: Parumanček nevoňavý v pšenici
 

Vplyv stanovišťa na výskyt burín

Buriny, ktoré sa za určitých podmienok vyskytujú na hospodársky využívaných pozemkoch a spôsobujú tam významné škody, sú v značnej miere ovplyvňované stanovišťom. Niektoré druhy burín sú prísne viazané na stanovište (klimatické, pôdne podmienky, spôsob využívania pôdy, pestované rastliny), iné sú prispôsobené rozličným podmienkam širokých zemepisných pásiem i pestovaným rastlinám – kozmopolity, napr. hviezdica prostredná, kapsička pastierska, mrlík biely, mlieč roľný, pupenec roľný, pýr plazivý. V pestovaných plodinách je výskyt mnohých druhov spôsobený zhodným vývinom s kultúrnymi rastlinami a technológiou ich pestovania. V oziminách sa ako typické buriny vyskytujú druhy zo skupiny ozimné v jarinách jarné skoré, v okopaninách jarné neskoré, vo viacročných preriednutých plodinách dvoj- a viacročné buriny. Trváce buriny – buriny pichliač roľný, pupenec roľný, pýr plazivý, praslička roľná sa spravidla vyskytujú na rozličných stanovištiach, resp. sú viazané na určité pôdne podmienky a môžu zaburiňovať všetky plodiny i kultúry. Intenzívne hospodárenie na pôde v ostatných desaťročiach malo zjavný vplyv na zmeny rastlinných spoločenstiev – agrofytocenóz.

 

Zmeny v druhovom zastúpení burín sa prejavili najmä v týchto aspektoch:

  • znížil sa počet druhov na obrábaných pôdach,

  • ustúpili druhy, menej náročné na úrodnosť pôdy (zásoba živín),

  • znížili sa počty druhov burín, ktoré sa rozširovali prevažne osivom a mali krátku dobu životaschopnosti rozmnožovacích orgánov v pôde (nevädza poľná, hlaváčik letný),

  • rozšírili sa druhy náročné na úrodnosť pôdy (obsah živín v pôde, osobitne dusíka) napr. hviezdica prostredná, parumanček nevoňavý, durman obyčajný, ľuľok čierny, láskavec ohnutý a pod.,

  • zostali druhy, ktoré sú prispôsobené zmeneným stanovištným podmienkam a majú veľkú konkurenčnú schopnosť (pichliač roľný, pýr plazivý, pupenec roľný),

  • rozšírili sa druhy z časti odolné proti používaným herbicídom, alebo vytvorili rezistentné typy, napr. láskavec ohnutý, lipkavec obyčajný, metlička obyčajná,

  • lepšie sa uplatňujú druhy, ktoré znášajú viac uľahnutú pôdu, napr. stavikrv vtáčí, skorocel prostredný,

  • rozširujú sa nové, zavlečené buriny ako iva voškovníkovitá, proso rozpadavé, cirok alepský, ambrózia palinolistá.

 

Príčiny zmien v spoločenstvách burín možno zdôvodniť týmito faktormi:

  • zvýšený podiel pestovania hustosiatych obilnín, kukurice v štruktúre osevu a nedodržanie zásad striedania plodín,

  • zníženie podielu pestovania viacročných krmovín, na úkor olejnín (kapusty repkovej prevej),

  • zjednodušená a skrátená príprava pôdy (najmä na jar) a menší rozsah mechanického ošetrovania porastov,

  • zvýšené dávky dusíkatých hnojív,

  • aplikácia herbicídov s rozdielnym účinkom na jednotlivé druhy burín,

  • nedostatočná starostlivosť o hospodárske hnojivá (maštaľný hnoj, komposty), používanie tekutých hospodárskych hnojív dostatočne nevyzretých – aj keď ich je celkovo nedostatok,

  • väčšia zaburinenosť neobrábaných (i obrábaných) pozemkov, odkiaľ sa šíria rozmnožovacie orgány burín,

  • nedostatočne vyčistené stroje a náradie (najmä zberové) a presúvané z iných regiónov a zo zahraničia,

  • poznaním vzťahov burín k stanovištiam možno presnejšie predvídať výskyt a vývin burín a riadiť včas regulačné opatrenia na zníženie ich škodlivosti.

 
Obr. 3: Lipkavec obyčajný a metlička obyčajná v pšenici
Obr. 3: Lipkavec obyčajný a metlička obyčajná v pšenici
 
Obr. 4: Metlička obyčajná v pšenici
Obr. 4: Metlička obyčajná v pšenici
 

Buriny v hustosiatych obilninách

Z hustosiatych obilnín sme sa zamerali na obilniny najviac pestované v našich podmienkach: Pšenica letná forma ozimná a jarná, jačmeň siaty ozimný, jačmeň siaty jarný, ovos siaty, tritikale.

V obilninách, ktoré majú úzke, šikmo postavené listy a priame, nerozvetvené steblá sa za normálnych okolností nevytvára dostatočne husto zapojený porast a svetlo môže prenikať aj do nižších vrstiev porastu, čo ovplyvňuje vývin burín. Preto sa v obilninách vyskytujú predovšetkým buriny, ktoré majú rovnaký biologický cyklus, ako obilniny, t.j. vyskytujú sa ozimné, jarné i viacročné buriny. Sú to buriny rozmnožujúce sa prevažne semenami – generatívne, no sú druhy, ktoré sa môžu rozmnožovať naviac aj vegetatívne – koreňovými výhonkami, podzemkami a pod. Napríklad: pupenec roľný, pýr plazivý, pichliač roľný.

Burinové spoločenstvá v obilninách majú možnosť dlhodobého rozvoja, od skorej jari (prípadne už od jesene) do zberu obilnín. V tomto cykle sú najvýraznejšie tri aspekty:

Jarný aspekt je typický výskytom efemérnych a skorých jarných burín, ktoré využívajú dostatok svetla a zásob zimnej vlahy, rýchlo zakvitnú a vysemenia napr.: jarmilka jarná, veroniky. V tomto aspekte sa vyskytujú buriny aj z iných biologických skupín, ktoré sú väčšinou vo fáze listovej ružice. Buriny, ktoré prezimovali kvitnú ako napr.: hviezdica prostredná, peniažtek roľný.

Letný aspekt je ovplyvnený vhodnými podmienkami, najmä vyššími teplotami, postupne klesajúcou vlhkosťou pôdy a mierne sa zvyšujúcimi hodnotami utlačenia pôdy v závere vegetácie. V optimálne zapojenom poraste obilnín možno v tomto aspekte pozorovať približne tri vrstvy burín.

Porastové vrstvy burín v porastoch obilnín (horizonty I. – III.):

  • I. prvá vrstva je najvyššia a má normálne svetelné podmienky nad povrchom obilnín. Prevládajú buriny s vysokým vzrastom a súčasne náročné na svetlo ako napr.: ovos hluchý, metlička obyčajná, pichliač roľný a i.

  • II. druhá vrstva zaberá približne vrchné 2/3 výšky porastu obilnín. Sú v nej zastúpené prevažne svetlomilné buriny, ktoré spravidla porast neprerastajú. Patria sem najviac sa vyskytujúce buriny v obilninách: reďkev ohnicová, horčica roľná, mak vlčí a viaceré iné.

  • III. tretia vrstva je vzrastom najnižšia (prízemná) kde prevládajú druhy s menšími nárokmi na svetlo, hviezdica prostredná, veroniky, drchnička a iné, v tejto vrstve sa vyskytujú aj neskoré jarné buriny, ktoré povzchádzali v presvetlenom poraste, ich vývin pokračuje v strniskách po zbere úrody napr.: čistec ročný, ježatka kuria a i.

Stav poľnohospodárskej činnosti za posledných pätnásť rokov vedie k významným zmenám v zložení burinných spoločenstiev obilnín. Predchádzajúci trend v znižovaní počtu druhov burín v agrofytocenózach sa otočil proti pestovateľovi. Na základe dlhodobých sledovaní zaburinenosti pôd a porastov je možné konštatovať, že vo väčšine prípadov sa na ornej pôde na Slovensku zvyšuje miera zaburinenosti. Zvyšuje sa pestrosť burinového spoločenstva (čo by sa mohlo do určitej miery hodnotiť aj pozitívne), ale čo je najdôležitejšie, zvyšuje sa zaburinenosť predovšetkým hospodársky veľmi nebezpečnými druhmi burín: pichliač roľný, lipkavec obyčajný, rumany, metlička obyčajná, ovos hluchý, iva voškovníkovitá, pýr plazivý, horčiaky, durman obyčajný, ambrózia palinolistá, podslnečník Theofrastov, bolehlav škvrnitý a ďalšie buriny z čeľadí mrlíkovité a láskavcovité, pupenec roľný, hviezdica prostredná, peniažtek roľný, kapsička pastierska, hluchavky. Významne sa zvyšuje aj škodlivý výskyt výmrvu kapusty repkovej pravej a slnečnice ročnej v následných plodinách osevného postupu.

Tab. 1: Zoznam burín za roky 2005-2011 podľa výrobných oblastí Slovenska v porastoch pšenice ozimnej
Poradové číslo Výrobná oblasť
Kukuričná Repárska Zemiakárska
1.   Rumany Lipkavec obyčajný Rumany
2.   Parumanček nevoňavý Hviezdica prostredná Parumanček nevoňavý
3.   Pichliač roľný Rumany Pichliač roľný
4.   Lipkavec obyčajný Parumanček nevoňavý Pýr plazivý
5.   Hviezdica prostredná Pichliač roľný Lipkavec obyčajný
6.   Ovos hluchý Maky Metlička obyčajná
7.   Pýr plazivý Peniažtek roľný výmrv repky
8.   výmrv slnečnice Ovos hluchý Horčiaky
9.   Metlička obyčajná Metlička obyčajná Hviezdica prostredná
10.   výmrv repky výmrv repky Hluchavky

Ozimné obilniny sú plodiny, veľmi dôležité v osevných postupoch poľnohospodárskych podnikov. Z hľadiska osevného postupu pšenica letná forma ozimná predstavuje významný prerušovač plodín ako je kapusta repková pravá, slnečnica ročná, repa cukrová, strukoviny a ďalšie plodiny v osevnom postupe a ďalej ako predplodina zanecháva pôdu vo veľmi dobrom stave.

V poslednom období sa ukazuje problém regulácia jednoklíčnolistových burín v porastoch hustosiatych obilnín, nie z dôvodu nedostatku dostupných účinných herbicídov, ale z dôvodu veľkej koncentrácie hustosiatych obilnín v osevnom postupe, čo má za následok premnoženie niektorých druhov burín.

Na základe prieskumov výskytu zaburinenosti medzi najproblematickejšie buriny patria: ovos hluchý, metlička obyčajná a pýr plazivý. Na trhu máme dostupné prípravky na reguláciu vyššie spomenutých druhov od založenia porastu do druhého kolienka obilniny, malé percento pestovateľov reguluje buriny už na jeseň. Ukazuje sa, že je výhodné silno zaburinené pozemky ošetriť už na jeseň. Za posledné roky boli veľmi teplé a dlhé jesene čo podporuje vzchádzanie väčšieho počtu burín. Vzídené buriny znevýhodňujú pestovanú plodinu. Tieto na jeseň vzídené buriny sú pri jarnom ošetrení spravidla vo väčšine prípadov prerastené. Ďalším dôležitým faktorom je kvalita sejby. Dobre založený porast je vyrovnaný a lepšie konkuruje burinám, ale aj napriek tomu je potrebné použiť herbicídy. Prečo? Optimálne obdobie aplikácie herbicídov v ozimných obilninách je na začiatku zakladania porastu až po ich odnožovanie na jeseň. Pri skorej aplikácii, hrozí nebezpečenstvo ďalšieho vzchádzania burín čo bude vyžadovať pri niektorých prípravkoch takzvané „opravné“ ošetrenie jarnou aplikáciou nie z dôvodu slabej účinnosti prípravku, ale z dôvodu viacerých vĺn vzchádzania burín (napríklad ozimná a jarná forma metličky). Medzi najvýznamnejšie buriny zo skupiny jednoročných ozimných jednoklíčnolistových zaraďujeme druh metlička obyčajná. Metlička je po celom území Slovenska hojne rozšírená. Šíreniu metličky obyčajnej napomáha časté striedanie ozimín po sebe ako aj technológie minimálneho obrábania pôdy. Sortiment herbicídov pre jej reguláciu je pomerne široký. O ich úspešnosti však okrem voľby prípravku rozhoduje termín aplikácie vo vzťahu k jej rastovej fáze a priebehu klimatických podmienok počas a po aplikácii. Väčšina pestovateľov sa snaží regulovať metličku až na jar. Preto lebo väčšina prípravkov reguluje súčasne aj prítomný v porastoch ovos hluchý.

Významný je pýr plazivý, ktorý patrí už počas sledovaných rokov medzi najrozšírenejšie trváce plytšie zakoreňujúce buriny na ornej pôde. Jeho reprodukcia a šírenie do okolia je podporované najmä nekvalitným obrábaním pôdy, posunom k technológiám minimálneho obrábania pôdy, nevhodným striedaním kultúrnych rastlín v osevnom postupe a taktiež aj chybami pri používaní herbicídov. Rastliny pýru plazivého sú konkurenčne silné voči kultúrnym rastlinám, ale aj voči ostatným burinám. Koreňový systém pýru je rozložený na rozdiel od pichliača roľného prevažne v hĺbke do 0,20 až 0,25 m, to znamená vo vrstve rozrušovanej obrábaním pôdy. Pri využívaní technológií minimálneho obrábania pôdy zasahuje koreňový systém pýru plazivého (koreňové podzemky) do hĺbky 0,10 až 0,15 m, maximálne 0,20 m. Na ornej pôde sa rastliny pýru plazivého rozmnožujú predovšetkým vegetatívne, koreňovými lámavými dlho plazivými podzemkami. Samozrejme je dôležité nepodceňovať aj generatívne rozmnožovanie sa zrnami. Zrná majú po dozretí vysokú klíčivosť. Vzídené rastlinky unikajú pozornosti a bývajú často zdrojom zaburinenia. Používaním zle vyčisteného osiva, najmä z vlastnej produkcie, môžu byť zrná šírené aj na pozemky, na ktorých sa doposiaľ nevyskytoval. Regeneračná schopnosť koreňových výhonkov (plazivých podzemkov) je veľmi vysoká, najmä vo vlhších podmienkach v období po zbere plodiny. V prípade, že je pšenica ozimná prevažne zaraďovaná po obilninách je ekonomicky vhodné pri silnom zaburinení pýrom plazivým použiť predzberové aplikácie totálnych herbicídov s účinnou látkou: glyphosate alebo iných. Správne načasovaná aplikácia významne potlačí pýr plazivý. Z dvojklíčnolistových burín sú pre ozimné obilniny najnebezpečnejšie jednoročné ozimné druhy ako sú: rumany (parumanček nevoňavý, ruman roľný) a lipkavec obyčajný. Z trvácich hlbšie zakoreňujúcich sú významné druhy: pichliač roľný, pupenec roľný a mlieč roľný. Ale veľmi významnými burinami sú: hluchavky, hviezdica prostredná, kapsička pastierska, peniažtek roľný, úhorník liečivý, maky, hlaváčik letný, fialky, veroniky, zemedym lekársky. Pri skoršej sejbe a veľmi teplej jeseni môžu byť veľmi významné aj jednoročné jarné neskoré buriny ako sú: mrlíky, lobody a láskavce .

Výber prípravkov v tomto prípade je veľmi dôležitý a je potrebné brať do úvahy meniace sa klimatické pomery na území. Jednou z možností ako zlepšiť účinok pôdnych herbicídov je množstvo vody pri ošetrení – v prípadoch sucha je potrebné dávku vody zvýšiť na 400 prípadne až 500 l/ha. Veľkým množstvom vody dosiahneme to, že prípravok nezostane na povrchu pôdy, ale prenikne hlbšie do pôdy k semenám burín. Dávka prípravku na jednotku plochy však musí zostať nezmenená. Takým príkladom je použitie vody 400 až 600 litrov na hektár a ideálny následný dážď v množstve do 30 mm/m2 spolupočas niekoľkých dní od vykonanej aplikácie.

Jačmeň jarný umožňuje predovšetkým vývin tých jednoročných druhov burín, ktorých semená klíčia skoro na jar pri nižších teplotách. Sú to najmä druhy patriace do skupiny jednoročné skoré jarné buriny napr.: horčica roľná, reďkev ohnicová, pohánkovec ovíjavý, ovos hluchý a i. Súčasne s nimi môžu klíčiť aj semená druhov zo skupiny jednoročné ozimné buriny, ktoré nevyklíčili na jeseň a nezničili sa predsejbovou prípravou pôdy ako napr.: peniažtek roľný, parumanček nevoňavý, rumany a i. V preriedených nezapojených porastoch sa môžu vyskytovať aj niektoré druhy zo skupiny neskorých jarných burín, ktoré vzišli neskôr a riedky porast im nezabránil v raste napr.: mrlík biely, horčiaky a iné. V ochrane proti škodlivému vplyvu burín v jarnom jačmeni z hľadiska ekonomického i ekologického je účelné predchádzať zaburinenosti nepriamymi opatreniami. Podmienkou je pripraviť pôdu pre dobré založenie porastu a ochrániť ho pred vplyvom burín najmä v prvých fázach rastu po vzídení. V prípade, že v horších pestovateľských podmienkach vznikne silná zaburinenosť jarného jačmeňa je účelné prednostne uplatňovať cielenú postemergentnú aplikáciu herbicídov, kedy na základe prognózy zaburinenosti možno presnejšie určiť prah škodlivosti. Pokiaľ silnú zaburinenosť spôsobujú tzv. citlivé buriny na účinnú látku MCPA, je treba použiť herbicíd na tejto báze.

Tab. 2: Zoznam burín za roky 2005–2010 podľa výrobných oblastí Slovenska v porastoch jačmeňa jarného
Poradové číslo Výrobná oblasť
Kukuričná Repárska Zemiakárska
1. Pichliač roľný Pichliač roľný Mrlíky
2. Pýr plazivý Parumanček nevoňavý Parumanček nevoňavý
3. Ovos hluchý Rumany Rumany
4. Mrlíky Lipkavec obyčajný Pýr plazivý
5. Lipkavec obyčajný Ovos hluchý Lipkavec obyčajný
6. Výmrv slnečnice Láskavce Horčiaky
7. Výmrv repky Mrlíky Ovos hluchý
8. Parumanček nevoňavý Horčica roľná Hluchavky
9. Ruman roľný Lobody Pichliač roľný
10. Horčica roľná Hluchavky Konopnica napuchnutá

Zakladanie porastov jačmeňa siateho jarného je v súčasnosti menším problémom ako v minulosti. Dôvody sú rôzne. Moderné technológie obrábania pôdy, po zbere predplodiny zanechávajú predpripravenú pôdu pre následnú sejbu jačmeňa siateho jarného. Pri rôznych priebehoch konca zimy a skorej jari a otvorení jarných prác sa odlišuje prítomnosť druhov burín ako v pôdnej zásobe tak aj aktuálneho výskytu konkrétnych druhov burín. Väčšina ozimných druhov je regulovaná kvalitne vykonanou predsejbovou prípravou pôdy, podobne ako aj skorých jarných prípadne viacročných a efemérnych druhov. Podľa mami vykonanými prieskumami zaburinenosti na Katedre udržateľného poľnohospodárstva a herbológie FAPZ SPU v Nitre je možné povedať, že vyskytujúce sa druhy burín reprezentujú kvalitu a dôslednosť predsejbovej prípravy a kvalitne vykonanú sejbu s následne rovnomerným vzchádzaním porastu. Ako sa ukazuje za posledné roky je problémom povedať, že ktoré druhy burín sú vyslovene problematické jednotne pre územie Slovenska. Ale po dôslednej štatistickej analýze vyplýva z výsledkov rozborov, že sú to nasledovné druhy burín: horčica roľná, lipkavec obyčajný, mrlíky, parumanček nevoňavý, rumany, pichliač roľný, ovos hluchý, pýr plazivý, hluchavky, kapusta repková pravá – výmrv, slnečnica ročná – výmrv, láskavce, lobody, konopnica napuchnutá.
Pri návrhoch regulácie zaburinenosti porastov jačmeňa jarného musíme vychádzať ako z prognózy zaburinenosti tak z hodnotenia aktuálnej zaburinenosti. Výber prípravkov je úzko súvisiaci zo spektrom aktuálneho výskytu burín ktorý je uvedený v prehľade podľa výrobných oblasti. Z biologického hľadiska výskytu vyššie spomínaných druhov burín je potrebné podotknúť, že je podstatné vedieť regulovať prítomné druhy v rámci aktuálnej zaburinenosti z toho dôvodu, že je jačmeň jarný veľmi citlivý na prítomnosť trváceho druhu pichliač roľný a pupenec roľný, ktorý spôsobuje potlačenie rastu rastliny jačmeňa ako aj jeho konkurencie schopnosť v následnom období po odnožovaní až po zber. V nazberanej produkcii spôsobujú ich nazberané časti problém v navršovaní nečistôt produkcie a následnej potrebe dosušovania a čistenia produkcie, keď sa jedná o sladovnícky jačmeň. Pri výbere herbicídov na rok 2012 je potrebné sa riadiť platným „Zoznamom povolených prípravkou na ochranu rastlín“ a „Návodom na použitie“, pre konkrétne herbicídy alebo ich možnú kombináciu.

Chemická regulácia burín v ozimných obilninách v jarnom období

Vzhľadom na rozširujúcu sa ponuku nových účinných prípravkov získava na obľube jarná regulácia zaburinenosti v oziminách. Výhodou jarnej aplikácie herbicídov je, že buriny už bývajú kompletne vzídené, takže je možné rozhodnúť sa pre najvhodnejší prípravok a nie je spravidla potrebné obávať sa ďalšieho škodlivého výskytu burín po ošetrení, ako tomu často býva po aplikácii herbicídov na jeseň, kedy je proti niektorým nepravidelne vzchádzajúcim burinám nevyhnutné vykonať ešte opravný jarný zásah. Ošetrenie však môžeme ponechať na jar iba ak máme istotu, že buriny nezačnú plodine konkurovať už počas jesene a skorej jari.

Komplexné ošetrenie na jar

Pre výber väčšiny herbicídov v jarnom období je dôležitá rastová fáza burín a teplota vzduchu, na ktorej je účinnosť niektorých prípravkov závislá. Pokiaľ chceme aplikovať herbicídy na báze isoproturonu, nie je možné s ošetrením príliš dlho váhať, pretože sú použiteľné maximálne do začiatku odnožovania metličky obyčajnej a neskôr účinnosť týchto látok prudko klesá. Keďže v tomto skorom jarnom období ešte bývajú nízke teploty vzduchu, je treba s nimi v tank-mixe používať herbicídy proti lipkavcu a odolným dvojklíčnolistovým burinám, ktorých účinnosť nie je na teplote príliš závislá (napr. Kantor Plus v dávke 33 g/ha). Najpoužívanejšími skupinami herbicídov pre jarné ošetrenie ozimných obilnín sa stali sulfonylmočoviny a trialzolopyrimidíny. Moderné účinné látky z týchto skupín pôsobia na metličku obyčajnú aj vo fáze odnožovania až počiatku steblovania a navyše má väčšina z nich podstatne širšie spektrum účinku proti dvojklíčnolistovým ako isoproturon a chlortoluron. Používanými herbicídmi počas celého jarného obdobia (odnožovanie metličky) boli herbicídy Husar a Monitor 75 WG, avšak v ostatnom čase sú nahrádzané prípravkami pôsobiacimi spoľahlivo aj v neskorších rastových fázach na dvojklíčnolistové buriny, ako napr. herbicíd Huricane, prípadne Atlantis WG (v kombinácii s herbicídmi Kantor Plus alebo Sekator). Prípravok Huricane má vyváženú účinnosť proti trávovitým aj dvojklíčnolistovým burinám v pšenici letnej f. ozimnej. Nie je potrebné ho kombinovať s ďalšími prípravkami a je možné ho použiť flexibilne počas celého jarného obdobia. Účinnosť proti metličke obyčajnej je natoľko vysoká, že o termíne aplikácie rozhoduje (až na výnimky) skôr nástup konkurenčnej schopnosti burín, než ich rastová fáza. Je preto lepšie s termínom aplikácie vyčkať tak dlho, ako to okolnosti z pohľadu konkurenčného vplyvu burín dovoľujú. Ak je v čase aplikácie vzídený aj pichliač roľný, bude aplikáciu Huricane zničený. Huricane v skorých štádiách reguluje aj ovos hluchý, a preto je vhodný aj do oblastí, kde sa ovos v oziminách pravidelne vyskytuje. V prípade, že sú dvojklíčnolistové buriny odstránené už na jeseň, je na potlačenie tráv možné použiť aj prípravky zo skupiny inhibítorov ACC-ázy – Axial alebo Puma Extra, spravidla v kombinácii s herbicídmi proti zvyšným dvojklíčnolistovým druhom podľa konkrétnej situácie.

 

Obr. 5: Pšenica neošetrená kontrola s problémovými druhmi
Obr. 5: Pšenica neošetrená kontrola s problémovými druhmi
 

Opravné zásahy v oziminách na jar

Pomerne častým prípadom sú opravné jarné zásahy po vykonanej jesennej ochrane. Aj porasty na jeseň ošetrené je treba priebežne kontrolovať a sledovať výskyt burín z novej vlny vzchádzania, alebo ktoré po jesennom ošetrení zregenerovali. Väčšinou zasahujeme už iba proti prerasteným burinám, ktoré by mohli škodiť v druhej polovici vegetácie, ako sú trváce buriny, prerastené jednoročné trávovité, lipkavec obyčajný, rumančeky. Podstatne jednoduchšie sa regulujú dvojklíčnolistové buriny v neskorom období. Proti lipkavcu je najúčinnejším herbicídom prakticky bez ohľadu na rastovú fázu Starane 250 EC slabšiu účinnosť (rumančekovité buriny, mak vlčí, úhorník liečivý, výmrv repky alebo slnečnice), je účelnejšie použiť veľmi selektívny herbicíd Kantor Plus v dávke 33 g/ha. Pokiaľ sa v spoločenstve burín lipkavec obyčajný nenachádza, je ďalším veľmi selektívnym herbicídom aj pre neskoré ošetrenie Granstar 75 WG. Všetky dvojklíčnolistové buriny vo všetkých ozimných i jarných obilninách potom spoľahlivo ničí novo registrovaný širokospektrálny herbicíd Mustang Forte.

 

Regulácia zaburinenosti v jarných obilninách

Pri regulácii jarných obilnín treba vychádzať zo znalostí zaburinenia pozemkov, obsiahnuť pokiaľ možno všetky druhy s vysokou konkurenčnou schopnosťou a vystihnúť optimálny termín aplikácie. Na pozemkoch, ktoré nie sú zaburinené ovsom hluchým a trvácimi burinami, sa najčastejšie používajú širokospektrálne prípravky s účinkom na významnejšie dvojklíčnolistové buriny. Najuniverzálnejším prípravkom proti dvojklíčnolistovým burinám je v súčasnosti herbicíd Mustang Forte, ktorý sa v jarinách aplikuje v dávke 0,8 l/ha. Vďaka kombinácii troch účinných látok s rôznym mechanizmom účinku pokrýva účinnosťou prakticky celé spektrum burín v jarinách okrem trávovitých burín. Ďalšími kombinovanými prípravkami so širokým spektrom účinnosti obsahujúcimi sulfonylmočovinu a rastový herbicíd sú Lintur 70 WG a Arrat. V prípade vyššieho výskytu lipkavca obyčajného je možné požiť herbicíd Sekator. Pre špecifické prípady zaburinenia je možné si vytvoriť tank-mix dvoch herbicídov. Pred zavedením kombinovaných herbicídov typu Mustang, Lintur a iných, boli v minulosti v jarinách často používané herbicídy obsahujúce MCPA a Granstar 75 WG, často aj v kombinácii. Vlastné kombinácie rôznych herbicídov na báze sulfonylmočovín s prípravkami obsahujúcimi 2,4 D (Esteron) alebo Lontrel 300 je vhodné používať v prípade výskytu pichliača roľného, hoci Mustang Forte sa týmto kombináciám vyrovná aj v účinku na pichliač roľný. Jarné obilniny sú vzhľadom na neskorší nástup predlžovacieho rastu oproti oziminám vhodnejšie na potláčanie pichliača roľného a ďalších trvácich burín.

Z jednoklíčnolistových burín v jarinách škodí najviac ovos hluchý. V oblastiach, kde sa vyskytuje, sa ochrana podstatne komplikuje a predražuje z dôvodu potreby použitia špeciálnych prípravkov s graminicídnym účinkom. Pestovatelia najčastejšie používajú herbicídy Axial a Puma Extra.

Obr. 6: Ovos siaty v poraste jačmeňa siateho jarného
Obr. 6: Ovos siaty v poraste jačmeňa siateho jarného
 
Obr. 7: Výmrv jačmeňa v mliečno-voskovej zrelosti, vhodný na zelené kŕmenie
Obr. 7: Výmrv jačmeňa v mliečno-voskovej zrelosti, vhodný na zelené kŕmenie
 

Použitá literatúra:

  1. LACKO-BARTOŠOVÁ, Magdaléna - TÝR, Štefan - KRISTIANSEN, Paul. Weed infestation - a problem issue in ecological farming. In Naukovij visnik Luganskogo agrarnogo universitetu : ekonomični nauki [seriál]. - Lugansk : Lugansk National Agrarian Univesity. ISSN 15233-3805P, 18.05.2009, nr. 5, s. 335-339.
  2. SMATANA, Jozef - TÝR, Štefan. Základy herbológie. 1. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2011. 125 s. ISBN 978-80-552-0579-3.
  3. SOUKUP, Josef. Trendy v regulácii zaburinenosti ozimných a jarných obilnín. . In Ako udržať ziskovosť pestovania obilnín?. - Praha-Ruzyně : Výzkumný ústav rostlinné výroby, 2011. ISBN 978-80-7427-047-5, s. 20 – 28 .
  4. TÝR, Štefan - VEREŠ, Tomáš - SMATANA, Jozef. Temporal dynamics of invasive weed species in the Slovak Republic. In Herbologia : an international journal on weed research and control. - Sarajevo : The weed science society of Bosnia and Hercegovina. ISSN 1840-0809, 2011, vol. 12, no. 1, s. 89-95.
  5. TÝR, Štefan - VEREŠ, Tomáš. Top 10 of the most dangerous weed species in the winter wheat canopies during the last decade in the Slovak Republic. In Research journal of agricultural science. - Timişoara : Agroprint. ISSN 2066-1843, 2011, vol. 43, no. 2, s. 99-102.
  6. TÝR, Štefan. Buriny v obilninách na Slovensku. In Ako udržať ziskovosť pestovania obilnín?. - Praha-Ruzyně : Výzkumný ústav rostlinné výroby, 2011. ISBN 978-80-7427-047-5, s. 13-19.
  7. VEREŠ, Tomáš - TÝR, Štefan - LACKO-BARTOŠOVÁ, Magdaléna. Biology and occurrence of common ragweed (Ambrosia artemisiifolia L.) in the Slovak Republic. 1. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2011. 109 s. ISBN 978-80-552-0669-1.
  8. VEREŠ, Tomáš - TÝR, Štefan. Top 10 of the most dangerous weed species in the spring barley canopies during the last decade in the Slovak Republic. In Research journal of agricultural science. - Timişoara : Agroprint. ISSN 2066-1843, 2011, vol. 43, no. 2, s. 119-122.

Tab. 3: Herbicídy na reguláciu burín v ozimných obilninách na jar  
Účinná látka Ďalšie účinné látky Obchodný názov Obsah účinnej látky Dávka prípravku
isoproturon carfentrazone-ethyl Affinity WG 500 g + 7,5 g 2 kg/200–400 l
MCPA (DMA soľ)   Agroxone 750 g 0,7–1,0 l/200–400 l
metsulfuron-methyl MCPP-P Ally Plus 20% + 600 g 30 g + 1,5 l/200–400 l
metsulfuron-methyl fluroxypyr Ally STAR 20% + 250 g 30 g + 0,3 l/200–400 l + Trend 90
tritosulfuron dicamba Arrat 25% + 50% 0,2 kg/200–400 l
mesosulfuron-methyl iodosulfuron-methyl Atlantis WG 30 g + 6 g 0,1–0,15 kg +Istroekol
propoxycarbazone-sodium Attribut 700 g 60 g + TREND 90
carfentrazone-ethyl Aurora 40 WG 400 g 50 g/200–400 l
dicamba   Banvel 480 S 480 g 0,125 l/200–400 l
tribenuron methyl metsulfuron methyl + fluroxypyr Biplay Star 222 g + 111 g + 250 g 33 g + 0,4 l + Trend 90
Isoproturon Calipuron 500 SC 500 g 1,5–2,0 l/200–400 l
diflufenican flufenacet Cougar Forte 280 g + 280 g 0,5 l/300–400 l
2,4-D Desormone Liquid 60 SL 600 g 1,0 l/400–500 l
Esteron 905 g 0,6–0,8 l/400–500 l
clopyralid picloram Galera 267 g + 67 g 0,35 l/200–400 l
chlorsulfuron Glean 75 WG 750 g 5–7 g /200–400 l
tribenuron methyl Granstar 75 WG 75% 20–25 g + Trend 90
amidosulfuron Grodyl 75 WG 75% 20–30 g/200–400 l
thifensulfuron methyl tribenuron methyl Harmony Extra 50 SX 333 g + 167 g 60 g + Trend 90/200–400 l
pyroxsulam aminopyralid + florasulam Huricane 50 g + 50 g + 25 g 200 g/200–400 l
florasulam aminopyralid Kantor PLUS 150,2 + 300,5 g 33 g/100–400 l
triasulfuron   Logran 20 WG 20% 26 g/200–400 l
isoproturon pendimethalin Maraton 125 g + 250 g 4,0 l/200–600 l
sulfosulfuron Monitor 75 WG 750 g 10–26 g/100–300 l
florasulam aminopyralid + 2,4-D Mustang Forte 5 g + 10 g + 180 g 1,0 l/100–400 l
fenoxaprop-P-ethyl mefenpyr-diethyl Puma Extra 69 g + 75 g 0,8–1,0 l/max, 300 l
iodosulfuron amidosulfuron + mefenpyr-diethyl Sekator OD 25 g + 100 g + 250 g 0,15 l/200–400 l
fluroxypyr Starane 250 EC 250 g 0,6–0,8 l/200–400 l
tribenuron methyl metsulfuron-methyl Traton SX 222 g + 111 g 45 g + Trend 90/200–400 l
MCPA U 46 M Fluid 500 g 1,4–2,0 l/200–400 l

Tab. 4: Herbicídy na reguláciu burín v  jarných obilninách
Účinná látka Ďalšie účinné látky Obchodný názov Obsah účinnej látky Dávka prípravku
MCPA (DMA soľ) Agritox 50 SL 500 g 1,0–1,5 l/200–400 l
metsulfuron-methyl Ally 20 PX 20% 30–40 g + Trend 90
metsulfuron-methyl MCPP-P Ally Plus 20% + 600 g 25 g + 1,3 l/200–400 l
metsulfuron-methyl fluroxypyr Ally Star 20% + 250 g 30 g + 0,3 l/200–400 l + Trend 90
tritosulfuron dicamba Arrat 25% + 50% 0,15 kg/200–400 l
propoxycarbazone-sodium Attribut 700 g 60 g + TREND 90
dicamba Banvel 480 S 480 g 0,125 l/200–400 l
tribenuron methyl metsulfuron methyl + fluroxypyr Biplay STAR 222 g + 111 g + 250 g 25 g + 0,3 l + Trend 90
clopyralid Cliophar 300 SL 300 g 0,3–0,4 l/200–400 l
2,4-D Desormone Liquid 60 SL 600 g 1,0 l/400–500 l
MCPA Dicoherb M 750 750 g 0,7–1,0 l/200–400 l
2,4-D Esteron 905 g 0,5–0,6 l/400–500 l
chlorsulfuron Glean 75 WG 750 g 5–7 g /200–400 l
tribenuron methyl Granstar 75 WG 75% 20–25 g + Trend 90
amidosulfuron Grodyl 75 WG 75% 15–20 g/200–400 l
thifensulfuron methyl tribenuron methyl Harmony Extra 50 SX 333 g + 167 g 60 g/200–400 l
florasulam aminopyralid Kantor Plus 150,2 + 300,5 g 25–33 g/100–400 l
triasulfuron dicamba Lintur Premium 4,1% + 65,9% 120–150 g/200–300 l
clopyralid Lontrel 300 300 g 0,3–0,4 l/200–400 l
florasulam aminopyralid + 2,4-D Mustang Forte 5 g + 10 g + 180 g 0,8 l/100–400 l
fenoxaprop-P-ethyl mefenpyr-diethyl Puma Extra 69 g + 75 g 0,8–1,0 l/max. 300 l
iodosulfuron amidosulfuron + mefenpyr-diethyl Sekator OD 25 g + 100 g + 250 g 0,12–0,15 l/200–400 l
fluroxypyr Tomigan 250 EC 250 g 0,6–0,8 l/200–400 l
tribenuron methyl metsulfuron-methyl traton SX 222 g + 111 g 45 g + Trend 90/200–400 l
MCPA U 46 M Fluid 500 g 1,4–2,0 l/200–400 l

Tab. 5: Herbicídy na reguláciu jednoklíčnolistových burín v obilninách na jar
Účinná látka Ďalšie účinné látky Obchodný názov Obsah účinnej látky Dávka prípravku
mesosulfuron-methyl iodosulfuron-methyl Atlantis WG 30 g + 5 g 0,15 kg + z
pinoxaden Axial 050 EC 50 g 0,75–1,0 l/200–400 l
pyroxsulam Corello 75 g 0,125 g/200–400 l
diflufenican flufenacet Cougar Forte 280 g + 280 g 0,5 l/200–400 l
pyroxsulam aminopyralid + florasulam Huricane 50 g+ 50 g + 25 g 200 g/200–400 l
iodosulfuron mefenpyr-diethyl Husar 5% + 15% 200 g + z
isoproturon pendimethalin Maraton 125 g + 250 g 4,0 l/200–600 l
sulfosulfuron Monitor 75 WG 750 g 13–26 g + z/100–400 l
isoproturon Protugan 50 SC 500 g 1,5–2,0 l/200–600 l
bifenox isoproturon + MCPP-p Protugan Super 150 g + 300 g + 145 g 3,0 l/200–400 l
fenoxaprop-P-ethyl mefenpyr-diethyl Puma Extra 69 g + 75 g 0,8–1,0 l/max. 300 l
chlorotoluron Tolurex 50 SC 500 g 1,5–3,0 l/200–400 l
z – zmáčadlo, podľa návodu na použitie   

Související články

Možnosti jarní regulace trávovitých plevelů v porostech ozimých obilnin

27. 03. 2024 Prof. Ing. Miroslav Jursík, Ph.D., Prof. Ing. Josef Soukup, CSc.; Česká zemědělská univerzita v Praze Plevele Zobrazeno 229x

Vytrvalé plevele na orné půdě a rizika jejich šíření

28. 02. 2024 Doc. Ing. Jan Mikulka, CSc. a kol. Plevele Zobrazeno 422x

Lilek černý v bramborách

28. 12. 2023 Ing. Josef Pozděna, CSc.; Ing. Petr Pozděna Plevele Zobrazeno 629x

Evoluce plevelů a proměny zemědělství

18. 12. 2023 Ing. Jan Winkler, Ph.D., Ing. Igor Děkanovský Plevele Zobrazeno 769x

Fantastická čtyřka herbicidních přípravků do ozimých obilnin od společnosti AgroProtec

29. 11. 2023 Ing. Josef Svachouček; AgroProtec s.r.o. Plevele Zobrazeno 465x

Další články v kategorii Plevele

detail