Súčasný stav rozšírenia inváznych druhov burín na Slovensku

28. 09. 2022 Ing. Peter Mižík; Agrofert o.z. Agrochémia Plevele Zobrazeno 2633x

Aj keď sa stále pre určité druhy burín používa termín invázne, väčšina z nich je už plne naturalizovaná a sú rozšírené na takom rozsiahlom území, že možnosť odstrániť ich už prakticky neexistuje. Len trochu spomaliť šírenie a možno skonštatovať, že situácia v rozširovaní inváznych a v súčasnosti expanzívnych druhov burín sa každým rokom zhoršuje. V posledných rokoch sa expanzívne rozšíril stoklas jalový - sveřep jalový a stoklas strechový - sveřep střešní, ktoré patria medzi archeofyty. Zásoba semien v pôde v kombinácii u väčšiny druhov s dlhou životnosťou je taká veľká, že postačí na desiatky rokov. V posledných rokoch vzrastá početnosť trvácich druhov, ako je glejovka - klejicha, zlatobyľ - zlatobýl, ktoré majú schopnosť aj vegetatívneho rozmnožovania. Zároveň sú ekologicky plastické.

Spoločenstvá, kde prevažuje jeden druh, sú vystavené silnej vnútrodruhovej konkurencii. Pri nej dochádza k odumretiu slabších jedincov a zvyčajne je to väčšina vzídených rastlín. Napriek tomu reprodukčná schopnosť je vysoká, lebo ide o rýchlorastúce druhy, ktoré rýchlo obsadia voľný priestor. Produkujú aj veľké množstvo biomasy. Nerušený vývoj rastlín umožňuje dozretie diaspór a následné šírenie rozličnými cestami na ornú pôdu. Semená po dozretí opadávajú na povrch stanovišťa a vytvárajú zásobu semien, zväčša po dozretí, zväčša neklíčivých pod vplyvom primárnej dormancie. Klíčia vo veľkom množstve na jar budúceho roku, prípadne v ďalších rokoch. Klimatické zmeny v posledných rokoch pomáhajú týmto druhom rastlín konkurenčne sa presadiť aj ako poľným burinám. Expanzia môže nastať aj u domácich druhov ak sa zmenili ekologické pomery v mieste ich výskytu.

Spôsoby šírenia semien inváznych druhov

Jednou z podmienok zachovania druhu je, aby sa čím väčšie množstvo plodov a semien dostalo do dostatočnej vzdialenosti od materskej rastliny. Napriek vhodným ekologickým podmienkam v jej blízkosti sú vystavené veľkej konkurencii zo strany ostatných rastlín, ktoré zo semien vyrástli. Stratégiou druhu je obsadiť čo najviac voľného priestoru, ktorý danému druhu vyhovuje. Na to sú semená prispôsobené rozličnými orgánmi, ktoré napomáhajú šíreniu. Spôsoby rozširovania semien burín sú rôzne. Delia sa na autochórne - samorozširovanie, vetrom - anemochória, vodou - hydrochória a živočíchmi a človekom - hemerochória.

Autochória. Semená burín sa od materskej rastliny rozširujú pohybmi materskej rastliny. Týmto spôsobom sa dostanú do vzdialenosti maximálne niekoľko metrov. Takto sa šíria semená pupenca roľného - svlačce rolního alebo povoje plotnej - opletníka plotního. Účinnejším spôsobom je vystreľovanie semien z plodov. Takto sa šíri napríklad kysličkovec rožkatý - šťavel růžkatý, netýkavka žliazkatá - netýkavka žlaznatá.

Anemochória. Jeden z najdôležitejších spôsobov šírenia diaspór v prírode. Do tejto skupiny patrí aj veľké množstvo burinných druhov. Sú to prvé rastliny osídľujúce narušené plochy, napr. po odstránení vegetačného krytu, skládky, sypké hmoty. Semená sú väčšinou ľahké a vybavené páperím, prípadne iným útvarom umožňujúcim využitie sily vetra. Veľká skupina burín má semená vybavené páperím. Tu patrí množstvo dôležitých druhov: glejovka americká - klejicha hedvábná, zlatobyľ kanadská, obrovská - zlatobýl kanadský, astra novobelgická - hvězdnice novobelgická. Medzi anemochórne druhy patria aj stepní bežci. Po dozretí semien sa stonka zlomí a vietor kotúľa celé rastliny, z ktorých vypadávajú semená na povrch pôdy. Z našich druhov burín je to slanobyľ draselná - slanobýl draselný.

Hydrochória. Tečúca voda má význam len pri niektorých druhoch burín, ktoré rastú pri brehoch vôd alebo na miestach, kde aspoň niekedy prúdi voda. Je to napr. voškovník obyčajný - řepeň durkoman. Takmer všetky druhy sa môžu šíriť pri prudkých dažďových zrážkach, keď voda steká po povrchu polí a unáša aj semená burín.

Zoochória, antropozoochória. Prichytávanie sa háčikmi na telo živočíchov je epichória (platí aj pre človeka). Plody vybavené háčikmi so spätnými hrotmi má voškovník - řepeň, dvojzub - dvouzubec, lipkavec - svízel, lopúchy - lopuchy, kuklík - kuklík. Endochória je šírenie semien prechodom cez tráviacu sústavu živočíchov alebo človeka. Takto sa šíria zvlášť druhy s dužinatými plodmi. Zrnožravé vtáky konzumujú semená láskavcov - laskavce a mrlíkov - merlíky, ivy voškovníkovej - pouva řepňolistá.

Hemerochória je šírenie semien burín človekom. Jedným z bežných spôsobov je šírenie nevyčisteným osivom - speirochória. Takto sa môžu šíriť semená všetkých druhov burín. Veľa druhov burín má životný cyklus zladený s ozimnými alebo jarnými plodinami. Medzi významné speirochórne druhy v minulosti patril kúkoľ poľný - koukol polní, hlaváčik letný - hlaváček letní, reďkev ohnica - ředkev ohnice, horčica roľná - hořčice polní a i. Agestochória je šírenie semien dopravou. Tento spôsob dominuje v modernej dobe v zavliekaní neofytov z iných oblastí. Novo zavlečené druhy sa najskôr dostali na človekom narušené stanovištia v areáloch železničných staníc a obilných síl a na ruderálne plochy a okraje ciest, odkiaľ prenikli na ornú pôdu. Patria sem významné burinné druhy najmä teplých oblastí ako ambrózia palinolistá - ambrozie peřenolistá, iva voškovníková - pouva řepňolistá, podslnečník Theophrastov - mračňák Theophrastův, kochia metlovitá - bytel metlatý a i., ktoré sú dokonale naturalizované. Človek šíri semená burín aj pri stavebných prácach, zvážaní pôdy a výstavbe. Veľa druhov sa šíri viacerými spôsobmi. Porasty burín lemujúce cesty (v teplých oblastiach, napr. ambrózia alebo kochia) sú prúdením vzduchu prechádzajúcimi automobilmi premiestňované na vzdialenosť až 10 m, niekedy aj viac, aj keď nie sú typické anemochorné druhy.

Klíčenie semien a klíčne rastliny burín

Klíčenie semien je začiatok aktívneho rastu nových jedincov burinných druhov. Pre začatie procesu klíčenia sú potrebné viaceré vonkajšie a vnútorné faktory, ktoré tento proces ovplyvňujú.

Základné vonkajšie podmienky sú dostatok pôdnej vlahy, kyslíka a minimálna teplota potrebná na klíčenie. Pre niektoré druhy klíčiace z povrchu pôdy je potrebné svetlo.

Hlavným vnútorným faktorom je dormancia (klíčny odpočinok). Je to prispôsobenie rastlín mierneho podnebného pásma na prekonanie nepriaznivých podmienok v štádiu semien alebo plodov. Zabraňuje vyklíčeniu semien pred príchodom studeného obdobia u druhov, ktorých mladé rastlinky by neprekonali zimu. Klíčny odpočinok je vyvolaný viacerými faktormi, ktoré môžu byť u niektorých druhov kombinované. U druhov čeľade slezovité - ibištek trojdielny - ibišek trojdílný a podslnečník Theophrastov - mračňák Theophrastův je vyvinutá tzv. tvrdosemennosť, ktorá spôsobuje nepriepustnosť osemenia pre vodu a semená nenabobtnajú až do narušenia osemenia. To sa deje v pôde chemickými procesmi a mikrobiologickou činnosťou. Všetky semená druhu nemajú vyvinutú túto vlastnosť a percentuálne zastúpenie sa líši podľa ekologických a klimatických pomerov stanovišťa a od biologických vlastností jedinca. Nepriepustnosť osemenia pre plyny spôsobuje neprístupnosť kyslíka, ktorý neprenikne k zárodku a von sa nedostane oxid uhličitý. Semená vo vlhkej pôde nabobtnajú, ale nevyklíčia. Takýto typ dormancie majú mrlíky a láskavce.

Nepriepustnosť sa odstraňuje stratifikáciou pri teplotách 1–8 °C vo vlhkých podmienkach, ale tento proces prebieha aj počas skladovania semien v suchu počas niekoľkých mesiacov pri teplotách v podobnom rozpätí 1–10 °C.

Klíčenie u väčšiny inváznych druhov začína pri teplotách 8–10 °C. Keďže ide o teplomilné druhy, optimálna teplota sa pohybuje okolo 15–25 °C, kedy sa proces klíčenia značne urýchľuje. Klíčenie a vzchádzanie je zároveň najcitlivejšou rastovou fázou na herbicídny zásah. V neskorších rastových fázach sa odolnosť voči herbicídom výrazne zvyšuje. V plodinách, kde je obmedzený výber herbicídov, to často spôsobuje zaburinenie porastov, napr. slnečnica a sója.

Regulácia najrozšírenejších inváznych druhov

Ambrózia palinolistá - ambrozie peřenolistá

Rastliny vzídené po aplikácii u prípravkov bez reziduálnej pôsobnosti môžu úspešne pokračovať v raste zvlášť v porastoch, kde z rozličných príčin je slabšia konkurenčná schopnosť kultúrnych rastlín. Rastliny ambrózie so 6 listami sú už voči herbicídom značne odolné.

V hustosiatych obilninách a v repke ozimnej je výskyt ambrózie zriedkavý, neznáša zatienenie a v zapojených porastoch sa nepresadí.

V kukurici je možné použiť postemergentne mesotrione vo fáze klíčnych až 1. páre pravých listov buriny a kukurica aspoň 1 list: nicosulfuron, rimsulfuron, foramsulfuron + iodosulfuron methyl, thifensulfuron methyl + isodecylalkohol ethoxylate, foramsulfuron + iodosulfuron-methyl Na+thiencarbanzone-methyl.

V cukrovej repe je najvhodnejšou látkou: metamitron, v sóji preemergentne: metribuzin, postemergentne: imazamox a thifensulfuron methyl, v ČR aj bentazone + imazamox. V slnečnici je možné použitie: flumioxazinu, v CL hybridoch: imazamox.

Podslnečník Theophrastov - mračňák Theophrastův

Kukurica: mesotrione, tembotrione + isoxadifen-ethyl, foramsulfuron + iodosulfuron-methyl, flumioxazin, pethoxamid + terbuthylazine a i.

Slnečnica: preemergentne: fluorochloridone, preemergentne aj postemergentne: flumioxazin, CL hybridy: imazamox.

Sója: preemergentne: metribuzin, clomazone, pendimethalin, postemergentne: imazamox, thifensulfuron-mrethyl, bentazone.

Láskavec zelenoklasý - laskavec zelenoklasý

Kukurica: dobrú účinnosť má široké spektrum registrovaných účinných látok, napr.: mesotrione, isoxaflutole, tembotrione, sulcotrione, pethoxamid a i.

Slnečnica: aclonifen, flumioxazin, fluorochloridone, pendimethalin + dimethenamid-P, CL hybridy: imazamox, Express tolerantné hybridy: tribenuron methyl.

Zemiaky: aclonifen, bentazone, rimsulfuron, metribuzin, fluorochloridone, metobromuron.

Sója: imazamox + pendimethalin, flufenacet + metribuzin, pendimethalin, imazamox, thifensulfuron-methyl.

Iva voškovníková - pouva řepňolistá

V hustosiatých obilninách sa vyskytuje zriedka a nepredstavuje zásadný problém.

Kukurica: mesotrione, isoxaflutole + thiencarbazone-methyl, tembotrione + thiencarbazone-methyl, foramsulfuron, bromoxynil.

Slnečnica: tribenuron-methyl, Express hybridy: imazamox, CL hybridy: flumioxazin, fluorochloridone, dimethenamid-P.

Sója: imazamox, thifensulfuron-methyl.

Glejovka - klejicha

Dospelé rastliny sú odolné voči herbicídom používaných v bežných dávkach. Rastliny klíčiace zo semien sú citlivé na účinné látky: metribuzin, clomazone. Účinnosť mnohých pôdnych herbicídov nie je vyskúšaná. Mladé rastliny po vzídení sú citlivé na picloram, dicamba, fluroxypyr. Na rastliny z podzemkov v predlžovacom raste možno aplikovať herbicídy s účinnou látkou: glyphosate 5,0 l/ha alebo triclopyr 4,0 l/ha. Výbornú účinnosť má kombinácia: glyphosate + fluroxypyr 4,0–5,0 l + 0,5 l/ha. Pokiaľ možno, herbicídy je potrebné aplikovať v predlžovacom raste do začiatku kvitnutia, po odkvitnutí účinnosť klesá. Vo veľkej väčšine prípadov je ošetrenie potrebné aj v ďalšom roku, často aj 3–4 roky po sebe. Málopočetné populácie dospelých jedincov je možné odstrániť mechanicky.

Ambrózia palinolistá - ambrozie peřenolistá - semená

Ambrózia palinolistá - ambrozie peřenolistá - mladá rastlina

Glejovka americká - klejicha hedvábná - semená

Glejovka americká - klejicha hedvábná - klíčiace semeno

Iva voškovníková - pouva řepňolistá - semená

Láskavec zelenoklasý - laskavec zelenoklasý - klíčne listy

Podslnečník Theophrastov - mračňák Theophrastův - klíčne listy