Najzávažnejšie choroby a škodcovia gaštana jedlého

19. 09. 2019 Najzávažnejšie choroby a škodcovia gaštana jedlého Sady a vinice Zobrazeno 10698x

V našich podmienkach je gaštan jedlý - kaštanovník setý/jedlý (Castanea sativa) mohutná drevina, ktorá zriedkavo rastie ako krík. Dožíva sa 500 až 600 rokov, v južnej Európe sa môže dožiť aj 1 000 rokov a viac. Najstarší jedlý gaštan sa nachádza v Sicílii - Castagno dei Cento Cavalli.

V Českej republike gaštan jedlý rastie v 336 lokalitách, z ktorých najstaršia sa nachádza pri Kamencovom jazere neďaleko Chomutova. Medzi ďalšie významné lokality jeho výskytu patrí mesto Nasavrky v okrese Chrudim. Na Slovensku gaštan rastie v oblastiach juhozápadného a juhovýchodného Slovenska, najväčšia plocha sa nachádza v gaštanici v Modrom Kameni.

Táto drevina sa pestuje kvôli plodom, ktoré majú vysokú výživovú hodnotu. Obsahujú malé množstvo vody a sú charakteristické vysokým obsahom sacharidov, vláknin a bielkovín. Z tukov sú v nich zastúpené esenciálne mastné kyseliny, a to kyselina linolová a linolenová. Gaštan jedlý je taktiež bohatým zdrojom vitamínov B, C, E a minerálnych látok. Je vhodný pre ľudí s vysokým krvným tlakom a pre celiatikov. Drevo gaštana sa kvalitou vyrovná drevu dubovému, jeho prednosťou je hlavne odolnosť proti hnilobe, ľahká štiepateľnosť a dobré spracovanie.

Koreňový systém gaštana jedlého je kolovitý, veľmi mohutný. Už v prvom roku môže dorásť do dĺžky 40 cm a tvorí len málo postranných koreňov.

Celkovo existuje 13 druhov gaštana jedlého. Najznámejšie sú európske, americké, japonské a čínske druhy. Európsky gaštan jedlý (Castanea sativa) dorastá do výšky 20–25 m, jeho 8–20 cm dlhý list je kopijovitý so silným ozubením. K americkej skupine gaštanov patria Castanea dentata a Castanea pumila. Castanea dentata je najvyšší druh a dorastá do výšky 35 m. Castanea pumila rastie ako krík a vyskytuje sa v Texase. Skupina amerických gaštanov má listy s hlbokým ozubením, sú dlhé 15–20 cm. Japonský gaštan (Castanea crenata) dorastá do výšky 10 m. List je menší, kopijovitý a má dĺžku 9–15 cm. Čepeľ listu je mierne ozubená. Castanea mollissima je čínsky druh, ktorý rastie do výšky 15–20 m. List je väčší než listy gaštana z japonskej skupiny, má dĺžku 14–20 cm. Je kopijovitý, s rozšírenou čepeľou na konci.

Medzi najzávažnejšie choroby jedlého gaštana patria rakovina kôry a atramentová škvrnitosť gaštana. K významným škodcom, ktorý spôsobuje veľké straty, patrí hrčiarka gaštanová (žlabatka).

Zdravý strom jedlého gaštanu

Gaštan v dobe kvitnutia

Detail kvetu

Rakovina kôry gaštana jedlého - Rakovina kúry kaštanovníku

Táto choroba je spôsobená hubou Cryphonectria parasitica (syn. Endothia parasitica). Ide o hubu ríše Fungi, oddelenie Ascomycota, podkmeň Pezizomycotina, trieda Sordariomycetes. Patogén má pôvod vo východnej Ázii, kde sa vyskytuje ako málo významný parazit, nakoľko sú japonský gaštan (Castanea crenata) a čínsky gaštan (Castanea mollissima) rezistentné. Na začiatku 20. storočia sa hubové ochorenie s nakazenými rastlinami z Ázie prenieslo do USA, čo viedlo k vzniku epidémie. V priebehu 30. rokov rakovina kôry takmer úplne zničila obrovské gaštanové lesy vo východnej časti Spojených štátov. V roku 1938 sa táto nebezpečná choroba stromov objavila aj v Európe. Rýchlo sa rozšírila do Talianska a do susedných krajín. Vo Švajčiarsku sa rakovina kôry objavila v roku 1948 v Tessine.

Spóry sa šíria vetrom, hmyzom i vtákmi. Ak sa spóry stretnú s poškodením, ako napríklad s trhlinou v kôre, so zlomeným konárom, začnú prerastať cez kôru do kambia.

V Európe toto hubové onemocnenie patrí medzi najzávažnejšie ochorenia gaštana jedlého. Cryphonectria parasitica sa tiež vyvíja na duboch, kde však spôsobuje len mierne škody. Na rozdiel od americkej epidémie rakoviny kôry bol priebeh tejto hubovej choroby v Európe menej dramatický. Preto sa zdá, že európske gaštany (Castanea sativa) sú menej zraniteľné ako americké gaštany (Castanea dentata).

V 80. rokoch 20. storočia sa našla populácia gaštana jedlého, ktorá bola napadnutá rakovinou kôry. Vyskytovala sa na severnej strane švajčiarskych Álp. Prejav choroby bol veľmi pomalý. Genetické analýzy ukazujú, že vo väčšine prípadov bol patogén zavlečený z južnej strany Álp. Boli tu zistené hypovirulentné kmene choroby, ktoré sa následne používali pri liečbe rakoviny kôry gaštana jedlého, aplikovali sa do napadnutých stromov, kde spomaľovali prejav ochorenia a následne dochádzalo k uzatvoreniu rán.

Atramentová škvrnitosť - fytoftorová (inkoustová) hniloba

Koreňový systém gaštana napáda najnebezpečnejšia hubová choroba, a tou je atramentová škvrnitosť gaštana jedlého. Je spôsobená patogénom Phytophthora cambivora a P. cinnamomi. Spočiatku sa prejavuje bledozelenými listami, ktoré majú len polovičnú veľkosť. Olistenie koruny redne, kvetenstvá sú nápadne bledé a tenké. Z kvetov sa vyvinie len málo plodov. Strom postupne od vrcholu koruny usychá. Pod kôrou môžeme nájsť výrazné nekrotické pletivá. V okolí koreňového krčka v dôsledku infekcie a reakcií tanínu so železom a na báze kmeňa a koreňov sa vytvára čierna tekutina, podobná atramentu (inkoust), ktorá je vo vode nerozpustná. Preto toto onemocnenie nesie názov atramentová choroba.

Jedlé gaštany usychajú počas 2 až 3 vegetačných období.

Huba Phytophthora cambivora je rozšírená na všetkých kontinentoch v dôsledku medzinárodného obchodu. Do Európy bola dovezená v 18. storočí a po prvýkrát ju popísal Pucinelli, ako „atramentovú škvrnitosť“ na gaštanoch, kde bola choroba najvýznamnejšia. V roku 1876 bola táto huba pozorovaná vo Francúzsku, v Pyrenejach a v niektorých častiach Cévennes. P. cambivora sa vyskytuje v lesných stromoch (gaštan, buk a dub) a v plantážach a škôlkach v mnohých európskych krajinách. V USA boli hlásené nedávne útoky P. cambivora z Washingtonu, Oregonu a Michiganu. V Austrálii pôsobí P. cambivora na mandľových plantážach na juhu krajiny. V Ázii bol výskyt hlásený z Kórey a Japonska. Korene napadnutých stromov sú mäkké, hubovité a krehké a vykazujú tmavočervené až takmer čierne oblasti, z ktorých sa vylučuje modročierna látka, ktorá farbí pôdu v blízkosti koreňov a dáva chorobe svoje meno (atramentová škvrnitosť). P. cambivora, podobne ako u iných, vytvára oospóry, žije ako saprofyt v pôde častokrát v konkurencii s inými mikroorganizmami. V pôde prežíva vo forme mycélia, sporangie, zoospórov a oospórov. Sporangia a zoospóry produkované P. cambivorou vo vlhkých pôdach sú hlavným zdrojom infekcie. V Austrálii P. cambivora vážne poškodzuje ovocné stromy, ako sú jabloň, čerešňa a mandle. Jadroviny sú postihnuté najmä v Japonsku a Kórei. V Severnej Amerike P. cambivora infikuje sady jabloní a čerešní. Hubové ochorenie môže niekoľko rokov prežiť v pokojnom štádiu oospóry v pôde alebo v infikovaných hostiteľoch. Mykorhízne huby sa môžu ukázať ako účinné pri kontrole P. cambivora a môžu pomôcť pri sanácii pôdy a pri produkcii zdravých sadeníc, najmä sadeníc gaštanov. Trichoderma harzianum a T. koningii, ktoré sú antagonistické voči P. cambivora, sú zahrnuté v komerčnom produkte Promot. Gaštany v Grécku ošetrené týmto biologickým produktom dostali významný stupeň ochrany proti P. cambivora.

Phytophthora cinnamomi - predpokladá sa, že bola zavlečená do Európy v 15. storočí, ale pravdepodobnejšie je, že bola privezená až v 18. storočí na základe výskytu koreňového ochorenia gaštanu jedlého. P. cinnamomi je pôdny patogén, v mnohých častiach sveta je široko rozšírený. Dodatočné rozšírenie na dlhé vzdialenosti je pohybom pôdy a štrku ktorá je infikovaná chlamydospórami. Šírenie do krátkych vzdialeností je tiež v prípade zoospórov v drenážnej, priesakovej a zavlažovacej vode. Má veľmi široký rozsah hostiteľov a je to hlavný patogén, ktorý napáda záhradnícke plodiny, taktiež lesné porasty a prírodné vegetácie, najmä v južnej Austrálii. Spôsoby šírenia: pozemné vozidlá, stroje, rastlinné zbytky, pôda, piesok a štrk, voda. Použitie mulčov bohatých na celulózu často znižuje populácie P. cinnamomi, lebo mikroorganizmy, ktoré rozkladajú celulózu, tiež degradujú bunkové steny P. cinnamomi, ktoré sú zložené z celulózy a laminarínu.

Atramentovú škvrnitosť je možné si zameniť s rakovinou kôry gaštana. Pri zamorení rakovinou usychajú jednotlivé konáre vo vegetačnom období, listy sú zvyčajne normálne. Uschnuté listy zostávajú visieť dlho na strome, choroba napadá aj buk a dub.

Ochranné opatrenia zahŕňajú najmä prevenciu. Je nevyhnutné, aby sa zabránilo prenosu pôdy z výsadieb infikovaných populácií na zdravé. Pri výsadbe by sa mali používať iba zdravé rastliny. Jedlé gaštany sa nesmú pestovať v kontaminovanej pôde. Pri odvodňovaní by sa malo predchádzať prehrievaniu vody a tečúcu vodu je potrebné odvádzať. Nemala by sa robiť hlboká orba, aby nedošlo k poškodeniu koreňovej sústavy. Odporúča sa zničenie postihnutých stromov aj susedných stromov, odstránenie koreňového systému spaľovaním koreňov a zamoreného dreva. Mimo lesa infikované pôdy môžu byť liečené fungicídom proti nižším hubám.

Významný škodca - hrčiarka gaštanová

Hrčiarka gaštanová - žlabatka (Dryocosmus kuriphilus) patrí do radu blanokrídlych, čeľade Cynipidae - hrčiarkovité. Tento škodca má pôvod v Ázii, je to polyfág, napáda ako ázijské, tak aj americké a európske druhy gaštana.

Za rok má jednu generáciu. Rozmnožuje sa partenogeneticky. Larvy prvého instaru prezimujú vo vnútri púčikov gaštana jedlého. Škodca sa vyvíja v čase nalievania púčikov na jar, v polovici apríla na výhonoch spôsobuje do ružova sfarbené hrčky. Hrčiarka sa kuklí prevažne od polovice mája do polovice júla, čo závisí od odrody a nadmorskej výšky. Vyletovanie dospelých škodcov nastáva koncom mája až koncom júla. Všetky jedince sú samičky. Opäť kladú vajíčka do vnútra púčikov, asi 3–5 kusov. Jedna samička môže naklásť až 100 vajíčok. V niektorých púčikoch môže byť 20–30 vajíčok. Dĺžka života samičky je krátka, asi 10 dní. Vajíčka sa liahnu po 30–40 dňoch.

Hrčiarka gaštanová môže zničiť 50–70 % úrody gaštanov, silné napadnutie môže veľmi zoslabiť stromy gaštana jedlého, čo môže mať za následok ich odumretie. V súčasnosti je hrčiarka najzávažnejší škodca gaštanov vo svete.

Ochrana spočíva v dodržiavaní preventívnych opatrení, ako sú dôsledná kontrola dovážaného reprodukčného materiálu a výsadba zdravého materiálu. Pri podozrení na výskyt treba kontaktovať oblastných fytoinšpektorov odboru ochrany rastlín ÚKSÚP/ÚKZÚZ.

Skladovateľnosť plodov

Jedlé gaštany sa dajú skladovať pri teplote okolo 0 °C až 6 mesiacov.

Odrody gaštana jedlého

V našich podmienkach sú vhodné slovenské aj rakúske odrody, a to: Ecker 1, Margit, Martina, Bojar, Mistral, Volou, Marionia. Zaujímavé odrody sú najmä krížence (Castanea sativa × C. crenata poprípade C. mollissima): Bauche de Bétizac, Bournette, Maraval, Marsol. Okrem väčších plodov taktiež majú väčšiu rezistenciu proti rakovine kôry gaštana a atramentové škvrnitosti, no v našich podmienkach môžu trpieť neskorými mrazmi.

Plod jedlého gaštanu

Gaštan jedlý napadnutý rakovinou