Atraktívnosť rôznych druhov a značiek piva pre slizovce

20. 10. 2022 Ing. Jana Borončová; Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Škůdci Zobrazeno 1825x

Slizovce (plzáci) sa považujú za bežných škodcov mnohých kultúrnych rastlín. V súčasnosti sa v boji proti nim používajú hlavne syntetické moluskocídy. Zdá sa však, že tieto prípravky môžu byť pre životné prostredie mimoriadne toxické a nebezpečné. Okrem toho sa vyznačujú nízkou účinnosťou za podmienok vysokej vlhkosti vzduchu, ktoré sú preferované slizovcami. Niektoré slizovce sa vyznačujú vysokou odolnosťou voči týmto zlúčeninám. Z tohto dôvodu sa hľadajú alternatívne spôsoby regulácie a boja proti týmto škodcom. Na tento účel existujú rôzne druhy fyzických bariér, prirodzení nepriatelia a ľahko dostupné prírodné a chemické repelenty a atraktanty, ktoré sa používajú s rôznou mierou úspechu.

Atraktanty, ktoré sa v boji proti slizovcom používajú najčastejšie, sú hlavne produktmi prírodnej fermentácie. Medzi nimi by sa mohli úspešne používať aj pivá. Cieľom tejto práce bolo zistiť, či je pivo lákadlom pre slizovce a či rôzne značky a druhy pív môžu mať rôznu atraktivitu pre tieto živočíchy. Vychádzali sme z hypotézy, že pivo ako atraktant vo veľkej miere priťahuje slizovce.

Atraktanty

Atraktanty sa používajú na zvyšovanie účinnosti návnad, ale používajú sa aj samostatne. Alternatívna metóda odchytu sa spolieha na otvorené nádoby obsahujúce atraktanty alebo konzervačné prostriedky umiestnené na zemi s pravidelnou kontrolou na prítomnosť slizovcov.

Slizovce sa živia širokým rozsahom rastlinného materiálu (Speiser, 2001) a niekoľko látok (napr. extrakty zo zeleniny a ovocia, kompost, odpad z varenia, bielkoviny, ako je kazeín, jatočné telá stavovcov alebo pomliaždené slizovce) je údajne atraktívnych pre niektoré druhy (Singh a Singh, 2008). Novšie štúdie skúmajúce interakciu medzi fyziologickými štádiami rastlín a čuchovými reakciami testovaných slizovcov preukázali dôležitosť prchavých organických zlúčenín pri útokoch mäkkýšov na priesady (Shannon et al., 2016). Existujú aj nedávne dôkazy, že slizovce dokážu detegovať chemické podnety predátorov a podľa toho upraviť svoje správanie (Bursztyka et al., 2013).

Medzi atraktanty patrí napríklad pivo, sladový jačmeň, víno, mlieko, krmivo pre mačky, otruby alebo mleté zrná, citrusové plody (najmä grep), glyfosát (McDonnell a Anderson, 2021). Jednoduchá fermentácia chlebového cesta (múka, voda a droždie) bola tiež účinná pri prilákaní mäkkýšov v laboratórnych testoch a vo viacerých poľných pokusoch (Veasey et al., 2021).

Pokus

Slizovce rodu Arion použité v pokusoch boli zbierané ručne v mesiaci apríl 2021 v okrese Dolný Kubín a v okrese Partizánske. Pivá na testovanie boli vybrané na základe naštudovanej literatúry z už vykonaných experimentov v iných krajinách. Z nich sa zistilo, že ležiaky sú pre slizovce najatraktívnejšie. Prihliadnuc na to sme vybrali šesť výhradne slovenských ležiakov Zlatý Bažant 12 %, Zlatý Bažant '73, Martiner 12 %, Urpiner Premium 12º, Šariš Zlatá 12 % a Steiger 12 % svetlý. Pre ozvláštnenie boli do pokusov zaradené aj dve, taktiež slovenské, pivá Zlatý Bažant 0,0 % a Zlatý Bažant Tmavé. Spolu bolo testovaných osem pív. Ako kontrola sa používala čistá voda. Pivá boli aplikované na listy pekinskej kapusty, nasiaknuté vo vate alebo podávané v malých mištičkách/vrchnákoch.

Testovania sa uskutočňovali v noci, pretože slizovce sú najaktívnejšie cez noc. V miestnosti bola teplota 13–15 ºC. Olfaktometer bol vyrobený z PET fliaš s odrezaným dnom a zrezaním do tvaru lopatky, čo umožnilo pevné spojenie dvoch PET fliaš oproti sebe. Cez závit fľaše bola gumičkou pripevnená gáza kvôli prístupu vzduchu a zabráneniu úniku slizovcov. Zdroje pachu sa umiestňovali pred hrdlá PET fliaš. Následne sa umiestnil príslušný počet slizovcov do jednej z dvojice PET fliaš a fľaše sa spojili vsunutím jednej do druhej. Slizovce sa tak ocitli presne v strede, medzi zdrojmi pachov. Vyberané boli len také slizovce, ktoré prejavovali najväčšie známky aktivity. Pohyb, resp. výber daného pachu slizovcami sa kontroloval 3× po 120 minútach.

Štruktúra olfaktometra na stanovenie atraktívneho účinku piva pre slizovce

Zaznačené polohy slizovcov v olfaktometri s aplikovanými atraktantmi na listoch a vate

Výsledky pokusov

V prvej sérii pokusov mali slizovce možnosť výberu medzi vodou a pivom. Tieto atraktanty boli aplikované na vatu, resp. vata bola namočená do piva a vody. Slizovce na vodu reagovali značne vo väčšej miere ako na pivo, aj keď rozdiel medzi variantami bol štatisticky preukazný len na 7 z 24 kontrol, a to na 4 rôznych pivách z ôsmich. Štatisticky preukazný rozdiel sa preukázal najčastejšie od vloženia slizovcov do olfaktometrov po 6 hodinách, a to štyrikrát, po 4 hodinách dvakrát, po 2 hodinách len jedenkrát a každý v prospech vody. Z toho najväčší rozdiel nastal pri pive Martiner 12 %, kde bol štatisticky preukazný po všetkých troch časoch kontroly. Druhý najväčší rozdiel nastal pri pive Šariš 12 %, kde bol štatisticky preukazný po 4 a 6 hodinách. Tretí najväčší rozdiel nastal pri pive Zlatý Bažant Tmavé, kde bol štatisticky preukazný len po 6 hodinách. Štvrtý najväčší rozdiel nastal pri pive Zlatý Bažant 12 %, kde bol štatisticky preukazný taktiež po 6 hodinách. Z toho teda vyplýva, že tieto štyri pivá boli pre slizovce najmenej atraktívne, resp. boli neatraktívne, a to hlavne Martiner 12 %. Pri ostatných pivách, kde bol rozdiel štatisticky nepreukazný, je možné určiť nasledovné poradie atraktívnosti. Piaty najväčší rozdiel nastal pri pive Urpiner 12 %, kde pri každom čase kontroly bolo viac slizovcov pri vate s vodou. Šiesty najväčší rozdiel nastal pri pive Zlatý Bažant ´73, kde po 2 hodinách bolo viac slizovcov pri vode, po 4 bolo viac pri pive, ale po 6 hodinách znova viac pri vode. Siedmi najväčší rozdiel nastal pri pive Steiger 12 %, kde po 2 hodinách bolo viac slizovcov pri pive, po 4 a 6 hodinách už znova pri vode. Posledný, ôsmy najväčší rozdiel nastal pri pive Zlatý Bažant Nealko, kde po 2 a 4 hodinách bolo viac slizovcov pri vode a po 6 hodinách ich bolo viac pri pive.

Aj keď rozdiely boli štatisticky nepreukazné, čiže minimálne až zanedbateľné, z pokusov vyplýva, že najatraktívnejšie pivo pre slizovce je Zlatý Bažant Nealko, čo naznačuje neatraktívnosť alkoholu pre slizovce.

V druhej sérii pokusov si slizovce vyberali medzi dvomi rôznymi pivami. Pivá boli aplikované na listy pekinskej kapusty, resp. listy boli namočené do piva. V týchto pokusoch bol štatisticky preukazný rozdiel atraktívnosti medzi pivami len pri jednej z 12 kontrol, a to pri pivách Martiner 12 % a Steiger 12 % po 6 hodinách kontroly v prospech piva Martiner 12 %. Pri nasledovných štatisticky nepreukazných kontrolách bola atraktívnosť nasledovná. Pri dvojici pív Zlatý Bažant ´73 a Urpiner 12 % prejavili slizovce väčší záujem o Zlatý Bažant ´73, a to po všetkých troch časoch kontroly. Z dvojice pív Šariš 12 % a Zlatý Bažant Nealko si väčší počet slizovcov vybralo pivo Zlatý Bažant Nealko. Pri dvojici pív Zlatý Bažant Tmavé a Zlatý Bažant 12 % prejavili väčší záujem o Zlatý Bažant Tmavé.

Keďže výsledky boli štatisticky nepreukazné (okrem jednej z 24 kontrol), je možné konštatovať, že slizovce nerobia zásadné rozdiely pri výbere piva a teda potvrdený rozdiel medzi pivami nie je, resp. je minimálny.

Z vlastného pozorovania a konštatovania však určujeme atraktívnosť rôznych pív, nezávisle od dvojíc, nasledovne. Najviac slizovcov reagovalo na pivo Zlatý Bažant Tmavé. V poradí druhé najatraktívnejšie bolo pivo Zlatý Bažant ´73. Za ním nasledovalo pivo Martiner 12 %, Zlatý Bažant Nealko, Urpiner 12 %, Zlatý Bažant 12 % a Steiger 12 %. Najmenej atraktívne pre slizovce sa ukázalo pivo Šariš 12 %.

Listy pekinskej kapusty, na ktorých bolo pivo aplikované, slizovce konzumovali zanedbateľne málo, čiže môžeme konštatovať, že pach kapusty neovplyvňoval slizovce pri výbere piva. Potvrdil nám to aj jeden pokus, pri ktorom bolo na jednom z listov pivo a na druhom len voda. List s vodou nebol uprednostňovaný.

V tretej sérii pokusov si slizovce vyberali taktiež medzi dvomi rôznymi pivami. Rozdiel bol však v tom, že pivo bolo aplikované v mištičkách/vrchnákoch. Pri týchto pokusoch sa štatistická analýza nerobila, pretože na konci hodnotenia bolo 25 z 26 slizovcov mŕtvych. Utopení v pive boli len štyria, desať bolo pri mištičkách/vrchnákoch a zvyšných 11 bolo v strednej časti olfaktometra, čiže uhynuli aj keď priamo pri pive pravdepodobne vôbec neboli a zaujímavé bolo, že okolo každého bola ako keby pivová mláčka. V prvom z dvoch pokusov boli mŕtvi už po troch hodinách od umiestnenia do olfaktometra. Pravdepodobne ich usmrtil príliš presýtený vzduch pivom v olfaktometri.

Záver

Na základe výsledkov z vykonaných pokusov môžeme vyvodiť nasledovné závery.

V uzavretom priestore olfaktometra slizovcov lákala viac voda ako pivo. Slizovce štatisticky významne uprednostnili len jedno pivo Martiner 12 %. Medzi ďalšími siedmimi pivami nebol žiadny štatisticky významný rozdiel v atraktívnosti. Pivo aplikované do olfaktometra priamo (naliate do mištičky/vrchnáka) spôsobilo úhyn slizovcov.

Aktivita slizovcov v olfaktometroch bola, aj keď nie veľká, ale rozhodnosť pri výbere atraktantov bola nízka. Pri ich priamom pozorovaní bolo často vidieť, ako sa jednotlivci blížili k jednému z atraktantov, ale kúsok od cieľa sa začali otáčať a išli naspať k stredovej/neutrálnej časti olfaktometra. Toto bolo pozorované najmä pri pivách. Z toho vyplýva, že pivné pasce nemusia byť vždy až také účinné, za aké sa pokladajú. Ak aj pri pive boli, často od neho po určitom čase odišli. Preto je dôležité pri používaní pivných pascí dbať na to, aby slizovce po vstupe do pasce nevedeli vyjsť.

Vytvorené na základe diplomovej práce pod vedením Prof. Ing. Ľudovíta Cagáňa, CSc.

Literatúra je u autorky.

Zoznam použitej literatúry:
BURSZTYKA, P. et al. 2013. Chemical compounds related to the predation risk posed by malacophagous ground beetles alter self-maintenance behavior of naive slugs (Deroceras reticulatum). In Plos one, vol. 8, no. 12. DOI: https://doi.org/10.1371/annotation/0b417407-f2e1-45ef-9337-8126b796f0f5.
MCDONNELL, R. – ANDERSON, N. 2021. Slug control [online]. © 2021 [cit. 2021-04-01]. Dostupné na: <https://pnwhandbooks.org/node/266>.
SHANNON, R.W.R. et al. 2016. Something in the air? The impact of volatiles on mollusc attack of oilseed rape seedlings. In Annals of botany, vol. 117, no. 6, pp. 1073–1082. DIO: 10,1093 / aob / mcw032.
SINGH, P. - SINGH, D. 2008. Binary combination of carbohydrates and amino acids as snail attractant in pellets containing molluscicides against the snail Lymnaea acuminata. In Pesticide biochemistry and physiology, vol. 92, no. 3, pp. 120–124. DOI: 10.1016/j.pestbp.2008.07.002.
SPEISER, B. 2001. Food and feeding behavior. In Barker, G. M. Mollusks as crop pests. UK: CABI, pp. 259–288. ISBN 978-0-85199-320-1.
VEASEY, R. et al. 2021. Fermenting bread dough as a cheap, effective, nontoxic, and generic attractant for pest snails and slugs. In Insects, vol. 12, no. 4, pp. 328. DOI: https://doi.org/10.3390/insects12040328.