Nové druhy živočíšnych škodcov na území SR zistené v rámci detekčného prieskumu

26. 10. 2022 Ing. Kristína Darnadyová; Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave - pracovisko Košice Škůdci Zobrazeno 2947x

Globálne klimatické zmeny nie sú iba záležitosťou iných krajín, regiónov alebo území. Za ostatné roky zaznamenávame aj na našom území nárast priemerných ročných teplôt v zimných mesiacoch, extrémne suchá a vysoké teploty počas jarného a letného obdobia. Diagnostické laboratóriá ÚKSÚP v spolupráci s okresnými fytoinšpektormi monitorujú rôzne škodlivé organizmy na rastlinách a drevinách a počet sledovaných druhov každý rok pribúda.

Klimatická zmena a priebeh počasia

Priebeh počasia je dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje výskyt škodcov, chorôb a aj rozličných fyziologických poškodení na rastlinách (napr. predčasné opadávanie listov odrody Golden Delicious v dôsledku dlhotrvajúcich suchých období, slnečné úpaly listov, plodov...). Dlhodobé suchá a vysoké teploty počas vegetácie spôsobujú premnoženie suchomilných a teplomilných škodcov.

Ďalším závažným nepriaznivým vplyvom klimatických zmien je aj šírenie nových nepôvodných druhov hlavne z južných oblastí na stred a sever Európy, ale aj zo Severnej Ameriky, Ázie. Na nových lokalitách nachádzajú vhodné podmienky pre ich prežívanie a rozširovanie.

Problematika poškodenia rastlín rôznymi biotickými, ale aj abiotickými činiteľmi je veľmi aktuálna vo všetkých európskych krajinách. Pre presné a spoľahlivé určenie pôvodcu poškodenia je v mnohých prípadoch nutné odobratie rastlinného pletiva alebo priamo škodcu a jeho následné vyšetrenie rôznymi diagnostickými metódami.

Nové invázne druhy živočíšnych škodcov

V rámci sledovania na lapačoch, ale aj na rastlinách zaznamenávame aj nové invázne druhy živočíšnych škodcov, ktoré sa bežne vyskytujú na iných kontinentoch, v iných geografických či klimatických podmienkach. Mnohé z nich sa už aj udomácnili, prispôsobili novým podmienkam a majú aj slovenský názov, napr.: štítnička morušová (Pseudaulacaspis pentagona), bzdocha obrubnica americká (Leptoglossus occidentalis), vijačka krušpánová (Cydalima perspectalis), voskovka zavlečená (Metcalfa pruinosa), trňovka býčia (Stictocephala bisonia; syn. Cerasa bubalus), vrtivka orechová (Rhagoletis completa), drosofila (Drosophila suzukii), cikádka (Scaphoideus titanus).

V rámci detekčného prieskumu boli zistené ďalšie nové druhy živočíšnych škodcov: roztoč Aceria kuko (2019), bzdochy Nezara viridula (2016) a Halyomorpha halys (2018), vrtivka Rhagoletis batava (2020, 2021), fúzač Trichoferus campestris (2016 - západné Slovensko, 2021 - východné Slovensko).

V posledný rokoch sa v teplejších oblastiach premnožila štítnička morušová - štítenka morušová (Pseudaulacaspis pentagona). Je to polyfágny škodca, ktorý napáda rôzne ovocné i okrasné dreviny, predovšetkým broskyne, slivky, moruše, orgovány a pod. (obr. 1). Poškodenie sa prejavuje postupným usychaním konárov, ale aj celých stromov. Takto poškodené dreviny môžeme častejšie pozorovať hlavne v mestách.

Drozofila Drosophila suzukii - octomilka japonská je invázny druh pochádzajúci z východnej Ázie (obr. 2). Larvy tejto drobnej mušky poškodzujú plody ovocných drevín a drobného ovocia požieraním dužiny a zároveň vytvárajú vstupnú bránu pre hniloby a sekundárne moniliózy.

Požerky húseníc vijačky krušpánovej - zavíječ zimostrázový (Cydalima perspectalis) na krušpáne vždyzelenom - zimostráz vždyzelený (Buxus sempervirens) spočiatku unikajú pozornosti pestovateľa (obr. 3). Vijačkou poškodené krušpány dokážu na jar vytvoriť nové výhonky. Opakované silné poškodeniami sú však pre rastliny likvidačné. Prirodzený areál vijačky krušpanovej je východná Ázia.

Voskovka zavlečená - voskovka zavlečená (Metcalfa pruinosa) poškodzuje rôzne druhy ovocných, okrasných i lesných drevín. Patrí medzi cikádky, ale pripomína skôr motýľa. Na napadnutých rastlinách nachádzame biele voskovité vlákna, pod ktorými sa nachádzajú nymphálne štadiá škodcu (obr. 4, 5).

Hrčiarka gaštanová - žlabatka (Dryocosmus kuriphilus) je najvážnejším škodcom gaštana jedlého (Castanea sativa). Prítomnosť lariev vyvoláva tvorbu hálok na listoch (obr. 6). Pri silnom napadnutí môže dôjsť k odumretiu celých stromov. Prirodzeným areálom hrčiarky gaštanovej je východná Ázia.

Vrtivka orechová - vrtule ořechová (Rhagoletis completa) pochádza zo Severnej Ameriky a je oligofágnym škodcom orechov Juglans spp. Spôsobuje červivosť oplodia orechov a čiernu hnilobu (obr. 7, 8). Larvy sa vyvíjajú v oplodí, ktoré sa postupne sfarbuje do čierna a mení sa na kašovitú hmotu.

Tŕňovka býčia - ostnohřbetka ovocná (Stictocephala bisonia; syn. Cerasa bubalus) je invázny druh pochádzajúci zo Severnej Ameriky. Je už síce trvale usídlená aj na našom území, ale jej význam stúpa. Zaznamenávame častejšie poškodenia na ovocných drevinách ako aj záchyty dospelcov na lepových doskách. Jej prítomnosť na rastlinách prezrádzajú poškodenia kôry v tvare zárezov 4–6 mm dlhých na mladších konároch, do ktorých koncom leta samičky kladú prezimujúce vajíčka. Poškodenia kôry sú aj vstupnou bránou pre vniknutie hubových a bakteriálnych patogénov.

Vrtivka Rhagoletis batava - vrtule rakytníková je obávaným škodcom pestovateľov rakytníka vo východnej Ázii (obr. 9). Larvy vrtivky sa vyvíjajú v plodoch a spôsobujú hnednutie, deformácie a predčasný opad plodov rakytníka. V roku 2020 hlásili aj naši pestovatelia rakytníkov výrazné straty na úrode. Na žltých lepových doskách boli zachytené dospelé jedince Rhagoletis batava.

Cikádka Scaphoideus titanus - křísek révový bola zavlečená do Európy zo Severnej Ameriky (obr. 10). V našich podmienkach je monofágnym druhom a živí sa vyciciavaním rastlinných štiav na viniči. Jej škodlivosť je znásobená prenášaním nebezpečného karanténneho fytoplazmového ochorenia viniča - zlaté žtnutie viniča Grapevine flavescence dorée phytoplasma, ktorého výskyt nebol zistený na území SR. Fytoplazmu prenášajú larvy aj dospelce. Po nainfikovaní sa stávajú infekčnými na celý život.

Bzdocha obrubnica americká - vroubenka americká (Leptoglossus occidentalis) patrí medzi najväčšie suchozemské bzdochy v strednej Európe, dorastá do dĺžky až 2 cm (obr. 11). Bzdocha americká sa živí šťavou z vyvíjajúcich sa šišiek rôznych druhov ihličnatých stromov. Na konci jesene vytvárajú tieto bzdochy zoskupenia a hľadajú vhodné štrbiny na prezimovanie, najčastejšie sú to obytné domy.

Bzdocha Nezara viridula - kněžice zeleninová je polyfágny škodca, ktorý napáda až 150 druhov rastlín. Tiež patrí medzi najväčšie suchozemské bzdochy, dorastá do dĺžky 1,8 cm (obr. 12). Pochádza z Etiópie, ale jej výskyty sú hlásené takmer z celého sveta. Tento škodca býva zamieňaný so bzdochou zelenou - kněžice zelená (Palomena viridissima), ktorá je v našich podmienkach bežne sa vyskytujúcim druhom a je aj podstatne menšia, dorastá maximálne do dĺžky 1,3 cm. Invázna bzdocha Nezara viridula sa vyznačuje rýchlym rozmnožovaním, môže mať až 6 generácii za rok a zároveň má vysokú schopnosť sa šíriť, čo predurčuje jej úspech „kolonizovať“. Dospelé jedince a nymfy môžu cicať na všetkých častiach rastlín. Znakom prítomnosti sú drobné, tvrdé, hnedasté alebo černasté škvrny na plodoch, predčasný opad a deformácia plodov. Prítomnosť sa môže odzrkadliť aj na semenách, ktoré môžu byť scvrknuté a zdeformované. Plody znehodnocuje aj odpudivým zápachom, ktorý je produktom pachových žliaz. Aj táto bzdocha v jesennom období vyhľadáva zimné úkryty - ľudské príbytky.

Bzdocha Halyomorpha halys - kněžice mramorovaná, pôvodom z východnej Ázie, vyskytuje sa aj na Slovenku. Dorastá do dĺžky 1,8 cm a šírky až 1 cm, čím sa tiež zaraďuje medzi najväčšie suchozemské bzdochy. Je polyfág, napáda až 100 druhov rastlín. Halyomorpha halys sa veľmi podobá na našu bežne sa vyskytujúcu bzdochu sivastú - kněžice mlhovitá (Rhaphigaster nebulosa), ktorá je však menšieho vzrastu, dorastá maximálne do dĺžky 1,5 cm (obr. 13). Rastliny poškodzuje cicaním rastlinných štiav. Na listoch sa po cicaní vytvárajú nekrotické škvrny s priemerom 3 mm. Na napadnutých plodoch sa tiež vytvárajú škvrny, ryhy a hnedé sfarbenie. V prípade silného výskytu škodcu dochádza k deformácii plodov, ktoré sa stávajú nepredajnými, čím dochádza k ekonomických stratám. Keďže pochádzajú z teplejších oblastí, tak na konci sezony sa zhlukujú a až agresívne sa vtláčajú do ľudských obydlí. Nepríjemným zápachom a produkciou výlučkov znečisťujú rastliny, ale aj ľudské obydlia.

Invázny druh roztoča Aceria kuko - vlnovník kuko bol zistený na listoch kustovníce čínskej. Škodí cicaním rastlinných štiav a spôsobuje tým nádorovité zdureniny na listoch, ktoré sa vyskytujú vo veľkom množstve a môžu pokrývať aj celý povrch listu (obr. 14, 15). V nádorovitých zdureninách sa nachádzajú drobné roztoče mikroskopických rozmerov, ktoré voľným okom nevidíme. Môže napádať aj rastliny z čeľade ľuľkovité (Solanaceae). Aj tento škodca pochádza z východnej Ázie.

Fúzač Trichoferus campestris - tesařík bol v roku 2021 odchytený v lapači nainštalovanom v záhradnom centre na východnom Slovensku (obr. 16). Fúzač je zaradený v zozname EPPO (European and Mediterranean Plant Protection Organization) medzi karanténne škodlivé organizmy A2, ktorých výskyt už bol zaznamenaný v EPPO regióne. Prirodzený areál výskytu Trichoferus campestris je Ázia. Patrí medzi polyfágnych škodcov. Môže napadať a poškodzovať až 50 druhov okrasných, ale aj ovocných drevín. Larválne štádiá tunelujú v dreve. Pri svojom vŕtaní chodbičiek ničia väčšinu kôry s výnimkou vrchnej vrstvy. K viditeľným príznakom napadnutia patrí aj zmena farby listov, ktoré žltnú a uvädajú, ako aj odlupovanie kôry na kmeni. Škodca sa postupne rozširuje aj do iných oblastí, ktoré boli doteraz známe ako bez výskytu prirodzeným spôsobom ale aj ľudskou činnosťou (dovoz, resp. presun napadnutých hostiteľov z krajín s výskytom). Známe jeho výskyty aj v drevenom obalovom materiáli.

Záver

Škodlivé organizmy - regulované, karanténne ako aj škodlivé organizmy, ktoré stratili štatút „regulované“ včítane nových potenciálne nebezpečných organizmov vstupujúcich do regiónu EÚ, predstavujú vážne nebezpečenstvo pre rôzne rastlinné druhy. Z toho dôvodu riadiace orgány ES priebežne vydávajú smernice a rozhodnutia súvisiace s ochranou pred takýmito škodlivými organizmami.

So 100% istotou nevieme predpovedať správanie škodlivých organizmov na novom území, vieme však, že ich výhoda „kolonizácie“ spočíva hlavne v absencii prirodzených nepriateľov. Zväčša sa však správajú invázne až agresívne, negatívne ovplyvňujú domáce druhy a znižujú pôvodnú biodiverzitu.

Ochrana pred zavliekaním a rozširovaním nepôvodných druhov má významný vplyv na ochranu životného prostredia a zachovanie prírodného dedičstva.

Obr. 1: Napadnutie katalpy štítničkou nebezpečnou (Pseudaulacaspis pentagona)

Obr. 2: Samec Drosophila suzukii

Obr. 3: Húsenice vijačky krušpanovej (Cydalima perspectalis)

Obr. 4: Dospelce voskovky zavlečenej (Metcalfa pruinosa)

Obr. 5: Nymphálne štadium voskovky zavlečenej (Metcalfa pruinosa)

Obr. 6: Larvy hrčiarky gaštanovej (Dryocosmus kuriphilus) vo vnútri hálky na gaštane jedlom

Obr. 7: Dospelec vrtivky orechovej (Rhagoletis completa)

Obr. 8: Poškodené plody larvami vrtivky orechovej (Rhagoletis completa)

Obr. 9: Dospelce vrtivky Rhagoletis batava

Obr. 10: Dospelce Scaphoideus titanus

Obr. 11: Obrubnica americká (Leptoglossus occidentalis)

Obr. 12: Bzdocha Nezara viridula

Obr. 13: Bzdochy - pôvodný druh bzdocha sivastá (Rhaphigaster nebulosa) a invázny druh Halyomorpha halys

Obr. 14: Príznaky poškodenia spôsobené roztočom Aceria kuko na listoch kústovnice čínskej

Obr. 15: Roztoč Aceria kuko - mikroskopický záber

Obr. 16: Fúzač Trichoferus campestris