Ochrana obilnín proti voškám

19. 08. 2021 Ing. Ján Tancik, PhD.; Ecophyta s. r. o., Nitra Škůdci Zobrazeno 2801x

Vošky (Aphidoidae, Sternorrhyncha) sa vo väčšej alebo menšej miere na obilninách vyskytujú každý rok. Vošky sú prítomné v porastoch obilnín od jeho vzchádzania na jeseň, najmä ak je dlhá a nadmerne teplá. Na jar sa v porastoch začínajú vyskytovať od apríla a maximálny výskyt je obyčajne začiatkom júna, keď v prípade silného výskytu môžu spôsobiť aj významné škody na úrode.

Neskoršie, od polovice júna populácia vošiek postupne klesá a koncom júna už vošky v porastoch obilnín nenájdeme. Práve v tomto období migrujú na divorastúce rastliny z čeľade Poaceae a po žatve na vzídené rastliny obilnín z výdrolov. Neskoršie z týchto rastlín migrujú na vzchádzajúce rastliny ozimín. V jesennom období obyčajne nezapríčiňujú významné priame škody, ale môžu významne škodiť nepriamo, prenosom vírusových ochorení.

Na obilninách sa vyskytuje viac druhov vošiek, v literatúre sa uvádza až 14 druhov, ale na Slovensku sú najvýznamnejšie tri druhy: voška ovsená (Sitobion avenae); voška trávová (Metopolophium dirhodum) a voška čremchová (Rhopalosiphum padi).

Voška ovsená (kyjatka osenní)

Telo neokrídlenej živorodej samičky je štíhle, vretenovité, dlhé 1,3–3,3 mm, najčastejšie žltozelenej, ale môže byť aj zelenej alebo červenkastej farby. Tykadlá sú hnedožlté s tmavším koncom. Chvostík je kratší ako sifunkuly, svetložltý. Nohy sú žlté, konce stehien a holení tmavšie. Okrídlená živorodá samička je trochu menšia, podobná neokrídlenej, ale s výraznou kresbou na brušku. Vajíčka sú po nakladení zelené, neskôr čierne.

Voška ovsená je monocyklický druh, jej vývin prebieha bez zmeny hostiteľskej rastliny. Prezimuje v štádiu vajíčka na oziminách a na rôznych trávach. V porastoch obilnín sa objavuje na začiatku steblovania pšenice, v apríli. Vošky žijú najprv na listoch a po vyklasení prechádzajú do klasu a tu sa stávajú dominantným druhom. Prvé okrídlené jedince sa objavujú hlavne koncom mája a v júni. Najintenzívnejší nálet na obilniny prebieha krátko pred alebo počas klasenia. V priebehu roka má niekoľko generácii. Táto voška sa vyskytuje najme na okrajoch polí, populácie môže byť až 3–4násobne väčšia na okraji poľa ako v strede poľa.

Priama škodlivosť tejto vošky sa prejavuje pri premnožení predovšetkým cicaním na klasoch. Nepriama škodlivosť je vysoká, a to najmä prenosom vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa (BYDV).

Voška trávová (kyjatka travní)

Telo neokrídlenej živorodej samičky je dlhé 2–3 mm, vajcovitého tvaru žltozelenej farby s tmavším pozdĺžnym pruhom na chrbtovej strane. Sifunkuly sú štíhle, rovnako sfarbené ako telo. Okrídlená živorodá samička sa podobá na neokrídlené, ale má hnedú hlavu a hruď. Sifunkuly a tykadlá sú tmavé.

Voška trávová patrí medzi dicyklické druhy vošiek. Prezimujú vajíčka na primárnom hostiteľovi, a to sú ruža, niekedy jahoda alebo repík lekársky. Sekundárnymi hostiteľmi sú obilniny a rôzne druhy tráv. Na obilninách sa objavuje v máji, pričom najpočetnejšia je od polovice júna, potom populačná hustota klesá. Vyskytuje sa takmer výhradne len na listoch. V jeseni prelieta opäť na primárne hostiteľské rastliny, na ktoré kladie vajíčka, ktoré prezimujú. Do roka má niekoľko generácii.

Škodlivosť tejto vošky spočíva väčšinou v cicaní štiav na vrchnej strane listu a na steblách, v klasoch sa vyskytuje len ojedinele. Pri premnožení dochádza k deformáciám a žltnutiu listov. Nepriame škody vznikajú prenosom vírusov, najmä vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa (BZDV) a vírusu mozaiky kukurice (MMV)

Voška čremchová (mšice střemchová)

Telo neokrídlenej živorodej samičky je dlhé 2,4–2,8 mm oválne, trávovozelené s tmavozelenou mramorovanou kresbou. Medzi tmavými sifunkulami je hnedočervená škvrna. Hlava je svetlohnedá (pri okrídlených formách spolu s hruďou čierna). Tykadlá sú takmer čierne, tretí článok je žltý. Sifunkuly sú pomerne krátke, tmavohnedé, na špičke takmer čierne. Chvostík je čiernohnedý. Nohy sú svetložlté, chodidlá a koniec holení sú čierne.

Patrí medzi dicyklické vošky. Primárnou hostiteľskou rastlinou je čremcha obyčajná (Prunus padus). Sekundárnymi hostiteľskými rastlinami sú obilniny (najmä jačmeň siaty, ovos siaty, pšenica letná a kukurica siata) ale aj niektoré druhy tráv. Vývin na sekundárnych hostiteľských rastlinách je podobný ako pri voške trávovej, ale vyskytuje sa hlavne na spodných častiach listovej čepele a v listových pošvách.

Okrem priamej škodlivosti prenáša na obilninách aj mnohé vírusy. Je považovaná za najvýznamnejšieho vektora vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa (BYDV).

Škodlivosť vošiek

Vošky na rastlinách a tak aj na obilninách škodia priamo a nepriamo.

Priamo škodia vyciciavaním štiav z listov, stoniek a klasov. Vyciciavaním štiav vošky odčerpávajú značnú časť asimilátov. Zníženie úrody môže byť aj 40 %. Priame škody sú významné v podmienkach vysokého výskytu vošiek na klasoch vo fáze mliečnej zrelosti a mliečno-voskovej zrelosti, čo má za následok zníženie počtu zŕn v klase, zníženie HTZ, a tým aj zníženie úrody. Napadnutie voškami znižuje aj kvalitu úrody: u potravinárskej pšenici sa znižuje pekárenská kvalita zrna a sladovníckého jačmeňa sa znižuje kvalita sladu.

Nepriame škody vznikajú stratou asimilačnej plochy v dôsledku prekrytia listov hubami na miestach, kde sa nachádza medovica. Medovica je tekutina obsahujúca cukry, ktorú vylučujú vošky a olepujú rastlinu. Na tieto miesta sa sťahujú huby - černe, ktoré prekrývajú asimilačnú plochu rastliny.

Oveľa vážnejšie nepriame škody môžu vošky spôsobiť prenosom vírusových ochorení. V literatúre sa uvádza okolo 30 druhov vírusov škodiacich na obilninách, ale v Európe hospodársky významné sú len 2 druhy prenosné voškami a to: vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa (Barley yellow dwarf luteovirus - BYDV) a vírus žltej zakrpatenosti obilnín (Cereal yellow dwarf virus - CYDV).

Najviac vyskytujúci a hospodársky najvýznamnejší druh na svete a tiež aj na Slovensku je vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa. Tento vírus parazituje na okolo 150 druhov divorastúcich a pestovaných rastlín z čeľade lipnicovité (Poaceae). Z obilnín sú to: jačmeň, pšenica, raž, ovos a kukurica. Tieto vírusy sa neprenášajú ani mechanicky, ani semenom ale prenášajú ich iba prezistentné vošky - to sú vošky ktoré po satí štiav na infikovanej rastline sú schopné prenášať vírus počas celého života. V literatúre sa uvádza až 25 druhov vošiek, ktoré prenášajú tento vírus. Najvýznamnejšie druhy sú: voška čremchová, ovsená, trávová, kukuričná (Rhapalosiphum maidis), obilná (Schizaphis graminis) a ďalšie. Zdrojom infekcie sú obyčajne rastliny jačmeňa a pšenice z výmrvu, trvalé trávne porasty, ale aj burinné druhy tráv. Taktiež kukurica je významným zdrojom nákazy na jeseň, keď vošky z porastov kukurice preletujú na porasty vzchádzajúcich ozimín. Väčšiemu výskytu viróz napomáha teplá a dlhá jeseň, mierna zima a skorá sejba ozimín. Symptómy sa na napadnutých rastlinách obilnín týmto vírusom začínajú prejavovať neskoro v jeseň, ale najmä až na jar nasledujúceho roku. Infikované rastliny zaostávajú v raste, sú sfarbené do žlta a majú ježovitý tvar. Napadnuté rastliny nevytárajú klasy a po čase sa vyschnú.

Ochrana proti voškám - preventívne opatrenia

Znížiť priame aj nepriame škody spôsobené voškami na obilninách je možné viacerými agrotechnickými opatreniami ako sú: správny osevný postup a organizácia porastov (priestorová izolácia), kvalitne urobená žatva s čo najmenšími zberovými stratami na zrne, zaorávanie rastlinných zvyškov po žatve, ničenie vzchádzajúcich rastlín z výmrvu, ničenie trávnych burín, letná hlboká orba, správne termíny a optimálne hnojenie.

Z hľadiska škôd spôsobených virózami by mala byť sejba ozimín realizovaná v neskoršom termíne, tj. pri konci agrotechnického termínu tak, aby rastliny po vzídení boli vystavené možnej infekcii kratšiu dobu. Významné je, aby porasty obilnín nesusedili, najmä jarný jačmeň by nemal byť v blízkosti ozimného. Základným opatrením na jeseň by mala byť skorá likvidácia rastlín z výmrvu, lebo tieto rastliny sú najväčším zdrojom infekcií počas jesene. Znížiť prelet infikovaných populácii vošiek a iného hmyzu - vektorov viróz z porastu na porast, preletu zabraňujú aj vetrolamy medzi pozemkami. Nepriaznivý dopad viróz na porast pšenice môžeme pri slabšej infekcii eliminovať miernym zvýšením dávky dusíka, u jačmeňa má toto opatrenie menší efekt.

Podpora prirodzených nepriateľov

Na zníženie populácie vošiek výrazne vplývajú ich prirodzený nepriatelia. Vošky majú veľký počet prirodzených nepriateľov, z rôznych skupín.

Z pôvodcov chorôb, entomopatogénov, sú významné huby z radu Entomophthorales a rodu Verticillium.

Z parazitoídov sú významné druhy z rodov Aphelinus a Aphidius. Nymfy a dospelé samičky požierajú predátory: larvy a imága lienok, Coccinellidae, larvy zlatoočiek, Chrysopidae, larvy pestríc, Syrphidae, dravé bzdochy z čeľade Anthocoridae a pavúky, Araneidae. V prírodných podmienkach sa títo prirodzený nepriatelia vyskytujú aj na Slovensku v rôznom množstve, ale zriedka rozhodujúcou mierov ovplyvňujú populáciu škodcu. Ale aj tak význam prirodzených nepriateľov netreba podceňovať, ale naopak starať sa o nich a vytvárať im čím lepšie podmienky, aby ich v porastoch pestovaných plodín bolo čím viac. Odborne sa táto starostlivosť o prirodzených nepriateľov nazýva podpora prirodzených nepriateľov. Ako môžeme im pomôcť a mať z toho osoh?

V prvom rade rozumnou aplikáciou pesticídov. Insekticídy aplikovať iba na základe prognózy výskytu škodcu a po prekročení prahu škodlivosti, neaplikovať insekticídy v kľúčových obdobiach vývoja prírodných nepriateľov. To znamená, že je nevyhnutné poznať vývojové cykly škodcov a ich prirodzených nepriateľov. Pri rozhodovaní o aplikácii insekticídov treba brať do úvahy aj počet prirodzených nepriateľov. Ak je pomer medzi prirodzenými nepriateľmi a škodcom veľmi vysoký treba vynechať aplikáciu insekticídu.

Spôsob obrábania pôdy vplýva rozdielne na rôzne druhy predátorov, niektorým vyhovuje orba niektorým zasa nie. Veľmi významné je spôsob vykonávania žatvy alebo zberu plodín. Pri žatve môže byť zničené veľké množstvo predátorov a parazitoídov. Šetrné postupy žatvy sú také, keď sa najprv plodina skosí, nechá sa ležať, aby sa prirodzený nepriatelia rozliezli. Pri kosbe viacročných krmovín, najmä prvej kosby, odporúča sa robiť kosbu po pásoch, keď sa strieda pás skosený a pás neskosený, čo umožňuje migráciu prirodzeným nepriateľom. Tiež sa odporúča neošetrovať herbicídmi okraje polí, čo umožňuje aby sa na burinách usadili prirodzený nepriatelia a odtiaľ potom migrovali hlbšie do porastu.

Priama ochrana proti voškám na jar

Porasty zo skorých termínov sejby, najmä v podmienkach teplej jari treba pravidelne kontrolovať a v prípade výskytu vošiek podľa potreby aplikovať insekticídy. Na začiatku výskytu vošiek sú silnejšie napadané okraje porastov a vtedy je dostatočné ošetriť porasty do hĺbky 25–30 metrov. Pri silnom výskyte aj v hĺbke porastu musíme ošetriť celý porast.

Opatrenia proti listovým voškám sa odporúča robiť na konci kvitnutia obilniny, keď sa zistí výskyt 25 a viac vošiek v priemere na 1 odnož. Ošetrenia po mliečnej zrelosti sa neodporúčajú, lebo sú neúčinné pre neustále sa znižujúci výskyt vošiek.

Ošetrenie jarného jačmeňa proti voške čremchovej treba vykonať vo fáze steblovania, ak zistime výskyt 25–30 vošiek na 30 % odnoží.

Proti voškám v klasoch je nutné vykonať ošetrenie vo fáze od konca kvitnutia do začiatku tvorby zrna ak je v porastoch zistené 3–5 vošiek v priemere na 1 klas, čo zodpovedá približne 60 % napadnutých klasov.

Výber prípravkov

Výber prípravkov je veľký, ale aj tak priama ochrana proti voškám ako aj iným škodcom obilnín je stále komplikovanejšia. Dôvodov na to je viac. Jeden z najpodstatnejších dôvodov je zákaz účinných látok, ktoré sa roky úspešne používali. Pri obmedzenom množstve účinných látok ľahšie vzniká rezistencia. Efektívnosť ochrany narúša aj klimatická zmena, vyššie teploty znižujú účinnosť niektorých insekticídov. Najúčinnejšia ochrana proti voškám na jeseň bolo morenie osiva moridlami zo skupiny neonikotinoidov, ktoré sú žiaľ už zakázané niekoľko rokov. Zostáva nám vykonávať foliarnu aplikáciu.

Na foliarnu aplikáciu proti voškám na jeseň a na jar v čase metania a mliečnej zrelosti je registrovaných niekoľko účinných látok z rôznych skupín insekticídov. Najviac je zo skupiny pyrethroidov (8 účinných látok): alfa-cypermethrin, beta-cyfluthrin, cypermethrin, deltamethrin, esfenvalerat, gama-cyhalothrin, lamda-cyhalothrin a zeta-cypermethrin. Zo skupiny karbamatov: pirimikarb, zo skupiny organofosfatov: dimetoat a zo skupiny sulfoximínov: sulfoxaflor (prípravok Transform).

O pyrethroidoch vieme, že majú krátku reziduálnu účinnosť a vošky sú už viac či menej rezistentné voči prípravkom tejto skupiny.

Po zákaze dvoch často používaných účinných látok chlorpyrifos a thiacloprid sa ako náhrada javí účinná látka sulfoxaflor (Transform). Táto účinná látka, aj keď nepatrí do skupiny neonikotinoidov, má podobný vplyv na nervovú sústavu ako neonikotinoidy. Sulfoxaflor sa viaže na acetilcholinové neurónové receptory, čo spôsobuje triašku svalov a následnú paralýzu a smrť hmyzu. Na cicavý hmyz pôsobí kontaktne pri ošetrení a požerovo počas cicania na rastline. Tento systemický insekticíd je účinný aj na rezistentné populácie cicavých škodcov. Symptóm účinku sa prejaví za par hodín a následne prichádza k úhynu. Veľkou výhodou je, že v registrovaných dávkach nie je toxický pre populácie prirodzených nepriateľov vošiek, ako sú imága lienok, larvy zlatoočkiek a pestríc. Práve títo prírodný nepriatelia vošiek pomáhajú vyriešiť sekundárne infestácie obilnín voškami.

Poľné pokusy

V našich pokusoch v roku 2020 na lokalite Lužianky (okres Nitra) sme porovnali účinnosť povolených prípravkov na ochranu ozimnej pšenice proti voškám. Varianty pokusu a výsledky sú dané v tabuľke 1.

Prípravok Transform aplikovaný vo fáze mliečnej zrelosti v dávke 48 g/ha mal pri prvom hodnotení (3 dni po postreku) 96,7% účinnosť a pri druhom hodnotení (7 dní po postreku) 85,7% účinnosť.

V pokuse sme zisťovali aj výskyt užitočných organizmov po postreku insekticídmi spoločne v termínoch s hodnotením účinnosti. Najviac užitočných druhov hmyzu bolo v neošetrenom variante (celkovo 20 ks). Z variantov insekticídnej ochrany sa užitočné predátory vyskytovali len vo variante s prípravkom Transform (celkovo 11 ks).

Tab. 1: Počet vošiek zistený počas hodnotenia na 100 rastlinách na neošetrenej kontrole a ošetrených variantoch a účinnosť použitých prípravkov vypočítaná podľa Abotta

Vošky na listoch

Vošky v klase