Ochrana porastov repky ozimnej proti chorobám a škodcom v jesennom období

10. 08. 2017 Ing. Peter Bokor, PhD.; Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Škůdci Zobrazeno 5653x

V posledných rokoch je možné pozorovať v jesenných mesiacoch vyššie priemerné denné teploty v porovnaní s dlhodobým normálom. Vyššia teplota a nedostatok zrážok veľmi negatívne ovplyvňuje zakladanie porastov repky ozimnej na väčšine územia Slovenska. Semená sú po zasiatí dlhú dobu v pôde a repka neskoro, zle a nerovnomerne vzchádza. Vyššie teploty môžu podporiť aj výskyt škodcov na jeseň, prípadne niektorých chorôb.

Pri zakladaní porastov ozimných repiek na jeseň v posledných rokoch spôsobujú veľké škody hlavne skočky a lokálne tiež piliarky a siatice. Skočky spôsobujú na listoch rastlín typické okienkovanie. Najväčšie škody spôsobujú larvy skočky repkovej, ktoré zaliezajú na jeseň do rastového vrcholu repky, poškodzujú jeho pletivá a repka často vymŕza. Najviac škodia v druhej polovice augusta a v septembri. Mladé rastliny rýchlo žltnú, vädnú a často aj odumierajú. Výskyt škodcov podporuje suché a teplé počasie počas vzchádzania repky. Skočkami bývajú ohrozené najmä porasty založené v tesnej blízkosti porastov z minulého roku, kde prežívajú na výdrve. Hlavne pri sejbe nenamoreného osiva je potrebné pravidelne monitorovať výskyt škodcov v porastoch repiek a hneď pri výskyte škodcu aplikovať vhodné insekticídy registrované na ochranu repky ozimnej. Často je nutné rastliny hneď po vzídení aj niekoľkokrát insekticídne ošetrovať a niekedy je potrebné poškodené porasty podsievať, alebo vysiať znovu. Porasty repky môžu poškodiť aj húsenice poslednej generácie piliarok, ktoré dokážu spôsobiť až holožery. Podobne aj siatice sú veľmi žravé a často zničia celé vzídené rastliny.

Vošky

Na jeseň v roku 2016 bolo na rastlinách v porastoch repky ozimnej pozorované veľké množstvo vošiek. Vošky škodia priamo cicaním rastlinných štiav a nepriama škodlivosť spočíva v prenose vírusov. Rastliny repky ozimnej môžu byť infikované vírusom mozaiky karfiolu, vírusom žltej mozaiky kvaky, vírusom mozaiky kvaky a vírusom žltačky kvaky. K najškodlivejším patria vírus žltačky kvaky a vírus mozaiky kvaky.

Vírus žltačky kvaky je prenosný osivom a môžu ho prenášať niektoré druhy skočiek z rodov Phyllotreta a Psylliodes. Vírus mozaiky karfiolu a oba najškodlivejšie vírusy - žltačky kvaky a mozaiky kvaky prenášajú vošky, voška kapustová a hlavne voška broskyňová. Vírus žltačky kvaky, podobne ako aj ostatné vírusy sa na jeseň na rastlinách môžu prejavovať len nešpecifickými príznakmi, ako sú slabé mozaiky, drobné nekrózy, mierne deformácie listov, prípadne chlorotická škvrnitosť na listoch, mramorovitosť a presvetlenie žilnatiny. Vírusy majú veľa hostiteľských rastlín a môžu prežívať aj na cukrovej repe, štiavoch, viacerých druhoch rastlín z čeľadí mrlíkovitých, kapustovitých, bôbovitých a ďalších rastlinách.

Na jeseň sa príznaky na vírusmi infikovaných rastlinách nemusia vôbec prejaviť alebo sú len mierne. Vo väčšine prípadov je vírus v rastlinách prítomný bez toho, aby sa na nich objavili nejaké symptómy ochorenia a k zvýrazneniu alebo k objaveniu sa symptómov dochádza až na jar. Najskôr sa objaví červené sfarbenie okrajov infikovaných listov, následne listy zožltnú a ostanú tvrdé a krehké. Infikované rastliny ostávajú zakrpatené a majú slabo vyvinuté korene. Listy môžu byť žlto až fialovo sfarbené, deformované a neskôr môžu byť viditeľné deformované súkvetia a šešule. Podobne, zmenou zafarbenia listov (žltnutie, červenanie, fialovenie), sa tiež môžu prejavovať v jarnom období aj rôzne fyziologické poruchy, napríklad nedostatok fosforu, neschopnosť rastlín prijímať živiny pri nízkych teplotách, silné utuženie pôdy, zamokrenie porastov a podobne.

Z hľadiska škodlivosti je dôležitý hlavne termín infekcie, rastová fáza rastlín a možné stresové faktory. Ak sú rastliny infikované v skorých rastových fázach príznaky môžu byť intenzívnejšie. Straty na úrode semien repky môžu byť, podľa rôznych autorov od 0 do 46%. Vírus žltačky kvaky môže ovplyvniť aj chemické zloženie semien a znížiť množstvo a kvalitu oleja. Najviac ohrozené bývajú skoro vysiate porasty repky ozimnej na jeseň a neskoro vysiata jarná repka. Je pravdepodobné, že vysoký výskyt rastlín infikovaných vírusom žltačky kvaky v roku 2016 súvisel s aktivitou vošiek, hlavne vošky broskyňovej, v jesennom období. Teplé počasie v jesenných mesiacoch (september, október) má priaznivý vplyv na migráciu vošiek, ktoré sú schopné prenášať vírus a následné mierne zimy (aké sa vyskytli v minulých rokoch) podporili prezimovanie, prežívanie a populačný vývoj vošiek, čo zvýšilo riziko výskytu infikovaných rastlín repky. Preto najmä rastliny zo skorých výsevov sú zraniteľnejšie, lebo sú dlhšie obdobie vystavené potenciálnemu náletu vošiek.

Z ochranných opatrení proti virózam je dôležité zhodnotiť riziko výskytu viróz podľa priebehu počasia na jeseň a zabezpečiť včasnú ochranu porastov. Dôležitá je aj likvidácia burín a rastlín vytvárajúcich „zelený most“ (výdrv), na ktorých môžu prežívať vošky i vírusy. Neodporúča sa vysievať repku príliš skoro, aby nevzchádzala v období nárastu populácie vošiek. Ak je možnosť, vysievať insekticídne morené osivo, aby boli vzídené rastliny chránené 4 – 6 týždňov pred náletom vošiek. Insekticídnu ochranu proti voškám vykonávať s prihliadnutím na riziko vzniku rezistencie (antirezistentná stratégia používania insekticídov). Je vhodnejšie používať systémové insekticídy Biscaya, Mospilan či Proteus, lebo vošky sa na rastlinách nachádzajú aj na spodnejších listoch a tiež na spodnej strane listov. Insekticídy, ktoré pôsobia kontaktne pyrethroidy ale aj niektoré organofosfáty zničia len vošky nachádzajúce sa na vrchnej strane listov. Dôležitým opatrením ako predchádzať poškodeniu rastlín repky vírusom je pestovanie rezistentných odrôd.

Obr. 1: Typické symptómy poškodenia rastliny repky ozimnej skočkami

Kvetárka kapustová

Za dôležitého škodcu ozimnej repky je považovaná aj kvetárka kapustová (Delia radicum). Larvy kvetárky kapustovej sa najskôr živia koreňovými vláskami a neskôr prechádzajú na hlavný koreň, ktorý poškodzujú a vytvárajú na ňom povrchové chodbičky. V dôsledku poškodenia hlavného koreňa môžu rastliny vädnúť, najmä v období sucha a listy rastlín následkom nedostatku živín ostávajú modré až červené. Silne poškodené rastliny políhajú, ostávajú ležať na pôde a dajú sa z pôdy ľahko vytiahnuť. Larvy kvetárky kapustovej poškodzujú najmä dobre vyvinuté korene repky ozimnej s priemerom koreňového krčka väčším ako 5 mm.

Cez poškodené miesta na koreňovom krčku alebo pod ním dochádza často k infekciám patogénmi spôsobujúcimi fómovú hnilobu koreňov a stonky. Napadnutie rastliny larvami kvetárky a následný výskyt fómovej hniloby spôsobuje oddelenie nadzemnej časti od koreňa a následné usychanie rastlín. Len asi 10 % vypadnutých rastlín na jeseň dokáže repka kompenzovať.

Ochrana repky ozimnej proti kvetárke kapustovej je v súčasnosti problematická. V prípade vhodných poveternostných podmienok pre rozvoj škodcov a pretrvávajúcich vyšších teplotách v jesennom období nemusí byť účinok moridiel dostačujúci a insekticídne ošetrenie nie je dostatočne účinné. Veľmi dôležité je porasty poškodené kvetárkou kapustovou fungicídne ošetriť, aby sa zabránilo výraznejšiemu rozšíreniu fómovej hniloby. Na ošetrenie je možné použiť fungicídy registrované proti fómovej hnilobe koreňov a stonky.

Obr. 2: Korene repky ozimnej poškodené larvami kvetárky kapustovej

Fómová hniloba koreňov

Najškodlivejšou chorobou v jesennom období je fómová hniloba koreňov a stonky repky. Toto ochorenie môže byť aj jednou z príčin vyzimovania repky. Ochorenie spôsobuje patogén Leptosphaeria maculans, konídiové štádium Phoma lingam. Najškodlivejším prejavom fómovej hniloby je napadnutie koreňových krčkov. Najskôr sa na listoch objavujú sivé škvrny s tmavým okrajom a na škvrnách sa vytvára veľké množstvo drobných, čiernych bodkovitých útvarov - pykníd.

Patogén postupne prerastá cez listovú stopku do stoniek a koreňov, ktoré podliehajú hnilobe a silne napadnuté rastliny odumierajú. Rýchlosť prerastania patogéna cez listovú stopku závisí najmä od teploty. Pri teplotách 15–20 °C môže huba prerásť 5 mm za deň a pri teplotách 3–5 °C prerastá rýchlosťou 1 mm za deň. To znamená, že aj pri nízkych teplotách dokáže patogén prerásť až do koreňového krčka za niekoľko týždňov. Kľúčovým faktorom, ktorý umožňuje rozvoj ochorenia sú výraznejšie úhrny zrážok v septembri. Priebeh choroby tiež podporuje, poškodenie koreňov škodcami, mierna zima a vyššia snehová pokrývka porastov. Na jar dochádza k prenikaniu patogéna hlbšie do stonky, narušeniu vodivých pletív, a núdzovému dozrievaniu rastlín.

Primárnym zdrojom infekcie fómovej hniloby sú napadnuté pozberové zvyšky rastlín, na ktorých huba dokáže prežiť aj 4 roky. Na zvyškoch rastlín, ktoré ostávajú na povrchu pôdy sa vytvárajú plodničky patogéna - pseudoperitéciá. V nich vytvorené askospóry spôsobujú primárnu infekciu. Repka je na infekciu najviac náchylná od vzídenia, po štádium 6. listu. Askospóry sú uvoľňované v mesiacoch s priemernou teplotou v rozpätí od 8 do 15°C, najmä po zrážkach alebo v obdobiach s vysokou vzdušnou vlhkosťou. V podmienkach Európy je najviac askospór produkovaných od septembra do novembra. Po infekcii listov mycélium patogéna prerastá do cievneho systému pletív listov a cez listovú stopku do stonky.

Rozvoj viditeľných symptómov na listoch a stonkách výrazne ovplyvňuje najmä teplota. Pri teplotách nad 20 °C sa symptómy rapídne objavujú, kým pri teplotách pod 10 °C je kolonizácia hostiteľských pletív bez viditeľných symptómov na listoch i na stonke. Po infekcii askospórami sa na listoch a stonke objavujú hnedé škvrny, na ktorých sa vytvára veľa pykníd. Z pykníd uvoľnené pyknospóry sa rozširujú na ostatné časti rastliny a susediace rastliny zrážkovou vodou.

Pri rozhodovaní o ošetrení porastov repky ozimnej proti hubovým chorobám na jeseň je nutné zistiť aktuálny zdravotný stav porastov. Ak pozorujeme symptómy napadnutia rastlín hubou Phoma lingam len na listoch, je nutné vykonať fungicídne ošetrenie. Toto ošetrenie sa väčšinou kombinuje s reguláciou porastu a preto je potrebné zvoliť vhodné prípravky podľa stavu porastu. V prípade prerastania repky sa odporúča použiť fungicídy so silným regulačným účinkom, napríklad s účinnou látkou metconazole. Ak je častý výskyt symptómov fómovej škvrnitosti a riziko výskytu fómovej hniloby koreňov vysoké, je vhodnejšie použiť prípravky s účinnými látkami tebuconazole a tebuconazole + prothioconazole. Na neskoro siate porasty, ktoré nie je potrebné regulovať, ale fungicídna ochrana je nevyhnutná sa odporúča použiť prípravky so slabým alebo žiadnym morforegulačným účinkom (obsahujúce účinnú látku carbendazim). Dôležitým preventívnym ochranným opatrením je pestovanie rezistentných odrôd repky ozimnej so zabudovanými génmi rezistencie alebo odrôd s dobrou odolnosťou voči fóme.

Obr. 3: Poškodenie koreňov repky ozimnej po napadnutí hubou Phoma lingam

Obr. 4: Symptómy fómovej hniloby koreňov a stonky, koreňový kŕčok je na povrchu zhnednutý a popraskaný

Obr. 5: Fómová hniloba koreňov a stonky - poškodenie povrchovej vrstvy koreňa, ktorá je popraskaná a vo vnútri koreňa sú pletivá zhnednuté

Padanie klíčiacich rastlín

Pri klíčení a vzchádzaní rastlín repky sa môže vyskytnúť aj padanie klíčiacich rastlín. Jedná sa o komplexné ochorenie rastlín v prvých rastových fázach (najmä klíčenie a vzchádzanie), ktoré môže spôsobiť viacero patogénnych organizmov. Jedným z patogénov, ktorý môže toto ochorenie spôsobiť je Phoma lingam, ktorý spôsobuje aj fómovú hnilobu koreňov a stonky. Okrem toho ochorenie môžu spôsobiť aj byť huby z rodu Pythium, Olpidium brassicae a Alternaria brassicae. Symptómy sú viditeľné na hypokotyle rastliny, kde sa vytvorí hnedá, vodnatá škvrna, ktorá postupne sčernie. Hypokotyl sa v mieste napadnutia zúži, zaškrtí, rastlina stráca mechanickú pevnosť a padá. Koreňový systém napadnutých rastlín sa zle rozvíja, korene druhého a tretieho rádu odumierajú. Padanie klíčiacich a vzchádzajúcich rastlín sa objavuje hlavne na ťažších, zlievavých pôdach a výskyt ochorenia podporuje vytvorenie pôdneho prísušku, nedostatok vzduchu v pôde a vysoká vlhkosť pôdy.

Vertíciliové vädnutie repky

Okrem patogénov, ktorí spôsobujú padanie klíčiacich rastlín môžu do hostiteľskej rastliny cez korene prenikať i ďalšie patogénne organizmy. Jedným z patogénov, ktorý prežíva v pôde mikroskleróciami a preniká do rastlín repky cez korene je aj Verticillium longisporum, ktorý spôsobuje vertíciliové vädnutie repky. Patogén preniká cez primárnu kôru koreňa a prerastá do xylému. V cievnych zväzkoch sa rozrastá mycélium huby, konídionosiče a konídiá čo spôsobuje ich upchávanie a následné vädnutie a núdzové dozrievanie rastlín. Použitie fungicídov v tomto prípade je nemožné, lebo mikroskleróciá môžu vyklíčiť a infikovať korene prakticky počas celej vegetačnej doby a fungicídy nie sú účinné v cievnych zväzkoch. Systémové fungicídy aplikované na pôdu, osivo alebo korene zvyčajne prenikajú do xylému a sú translokované smerom nahor, ale fungicíd pohybujúci sa v transpiračnom toku môže len čiastočne ovplyvniť vývoj patogéna. Pri fungicídoch aplikovaných na listy prechádza iba časť účinnej látky cez voskovú povrchovú vrstvu do buniek a potom sa pohybuje od bunky k bunke a cez floém. Niektoré fungicídy sú schopné postupne prenikať z listov do transpiračného prúdu a aj do xylému. Metabolizujúce bunky nachádzajúce sa vedľa xylému (xylemový parenchým) môžu vytiahnuť vodu a chemikálie z transpiračného prúdu do xylému, pričom tieto tkanivá reagujú na prítomnosť verticília a vytvárajú rôzne zlúčeniny, ktoré upchávajú cievne zväzky.

V laboratórnych podmienkach je veľa fungicídov schopných zastaviť rast mycélia patogéna. V poľných podmienkach je ich efektivita oveľa slabšia. Niektoré triazolové fungicídy aplikované na pôdu sa dokážu pohybovať v pôde a môžu čiastočne ochrániť korene rastlín pred infekciou patogénmi z rodu Verticillium. Nielen listami, ale aj koreňmi je prijímaná aj účinná látka thiophanate-methyl (prípravok Topsin, ktorý býva často používaný na ochranu repky ozimnej proti fómovej hnilobe po prezimovaní) a vyznačuje sa dlhodobým reziduálnym pôsobením. V poľných podmienkach však účinnosť týchto fungicídov proti verticíliu nie je vždy efektívna.

Pleseň repky

Aj patogén Hyaloperonospora parasitica spôsobujúci pleseň repky, môže infikovať rastliny v prvých rastových fázach, najmä počas dlhej, vlhkej a teplej jesene. Výskyt tohto ochorenia v podmienkach Slovenska je ojedinelý. Patogén je prenosný osivom. Po sejbe infikovaného osiva, najmä v rokoch s vysokým výskytom plesne kapustovej na šešuliach repky, sa na klíčnych listoch objavia žlté, neskôr hnedé, zasychajúce škvrny. Pri intenzívnom napadnutí môže dochádzať k odumieraniu rastlín.

Nádorovitosť kapustovitých rastlín

Nádorovitosť kapustovitých rastlín patrí k dôležitým chorobám repky. Po napadnutí hubou Plasmodiophora brassicae dochádza k deformácii koreňového systému, čo spôsobuje nedostatočné zásobenie nadzemných orgánov vodou a výživnými látkami a následné žltnutie a vädnutie napadnutých rastlín. Patogén je známy svojou dlhovekosťou a dokáže prežívať až 20 rokov, čo znemožňuje ďalšiu produkciu kapustovitých plodín na zamorených pozemkoch. Nádorovitosť koreňov sa vyskytuje aj na Slovensku, ale výskyt tohto ochorenia nie je presne zmapovaný.

Typickými symptómami nádorovitosti kapustovitých rastlín je zdurenie a tvorba nádorov rôzneho tvaru a veľkosti na koreňoch kapustovitých rastlín. Povrch nádorov je sivo-žltý a približuje sa sfarbeniu koreňov. Starnutím povrch hnedne, scvrkáva sa a na konci vegetácie sa rozpadne. Nádory koreňov sú spôsobené abnormálnym nárastom delenia hostiteľských buniek (hyperplazia) a ich zväčšením (hypertrofia). Na priereze je nádor biely, dužinatý, neskôr zdrevnatie. Počas jesene býva koreňový systém rastlín veľmi poškodený. Neskôr, v októbri, sa na rastlinách začína prejavovať nedostatočná výživa. Rastliny zaostávajú v raste, vädnú, listy žltnú alebo sčervenejú. Rastliny s veľkými nádormi rastúcimi na hlavnom koreni obyčajne neprežijú zimu. Menej poškodené rastliny však na začiatku jari dokážu zregenerovať svoj koreňový systém. Pri nízkej teplote pôdy nedochádza k infekciám rastlín. Až v priebehu mája, keď sa pôda oteplí, sa na koreňoch rastlín objavujú nové, malé nádory, ktoré už vývoj rastliny prakticky neovplyvňujú. Rastliny sa dokážu normálne vyvíjať aj napriek slabšiemu koreňovému systému a na nadzemných častiach nie sú viditeľné počas kvitnutia a dozrievania žiadne príznaky poškodenia.

Ako ochrana sa odporúča na zamorených pozemkoch nepestovať repku ozimnú a rastliny z čeľade kapustovitých a zníženie pôdnej kyslosti vápnením na pH 6,5–7. Jediným efektívnym ochranným opatrením proti nádorovitosti koreňov je pestovanie rezistentných odrôd. Najväčšie riziko výskytu nádorovitosti kapustovitých rastlín hrozí na utužených kyslých pôdach, ktoré majú tendenciu sa rozbahňovať, v teplom období s nadmernými zrážkami po sejbe.

Obr. 6: Symptómy nádorovitosti koreňov kapustovitých rastlín na nadzemných častiach rastlín repky na jeseň

Obr. 7: Nádory na koreňoch repky