Škodcovia kapustovín (1): Škodcovia poškodzujúci korene

11. 08. 2020 Ing. Ján Tancik, PhD.; Ecophyta, s. r. o., Nitra Škůdci Zobrazeno 4323x

Rastliny kapustovej zeleniny napáda mnoho druhov fytofágov počas celej vegetácie, už od vzchádzania pri pestovaní priesad až po zber na poli. Korene mladých rastlín v pôde môžu byť poškodené medvedíkom obyčajným, drôtovcami, pandravami, larvami siatíc a iným pôdnymi polyfágmi škodcami. Zo špecializovaných škodcov korene poškodzujú larvy krytonosa kapustového a larvy kvetárky kapustovej.

Kvetárka kapustová

Kvetárka kapustová - květilka zelná (Delia radicum) patrí do radu dvojkrídlovce (Diptera). Imága sú nenápadné, 6 mm veľké, pripomínajúce domácu muchu, len sú menšie a popolavo sivé s menším pásikom na konci bruška. Často posedávajú na rastlinách, kde ich môžeme nájsť. Sú málo pohyblivé, lietajú za slnečných dní. Imága prvej generácie sa objavujú v apríli a v máji. Bezhlavé, beznohé larvy sú 6 až 8 milimetrov dlhé, bielej farby.

Prezimuje v štádiu kukly v hornej vrstve pôdy alebo v pozostatkoch napadnutých rastlín. Dospelé jedince, muchy, sa liahnu v apríly a začiatkom mája. Samičky kladú vajíčka na koreňový kŕčok rastlín alebo na pôdu v blízkosti koreňového krčka a larvy sa liahnu 5 až 10 dní po nakladení vajíčok. Larvy sa najprv živia obhrýzaním korienkov a neskôr sa vhrýzajú do hlavného koreňa a vyhrýzajú chodby. Tu sa aj kuklia. Druhá generácia sa vyskytuje v júli a tretia v septembri.

Škodlivosť - Kvetárka kapustová patrí k najvýznamnejším škodcom kapustovín, najmä mladých rastlín karfiolu a kalerábu. Koreňov kŕčok a korene napadnutých rastlín tmavnú, zahnívajú a na nich sú prítomné larvy muchy. Mladé rastliny hynú a staršie majú spomalený rast, žltnú, vädnú a ľahko sa vytrhávajú z pôdy. Tiež napadnuté rastliny nevyvinú hlávku, ružice alebo hlúbiky. Listy napadnutých rastlín sú olovo sivej alebo modrofialovej farby. Najväčšie škody spôsobuje prvá generácia, ktorá napáda skorú kapustu v čase presadzovania. Larvy 2. generácie vyhrýzajú chodbičky z dolnej strany formovanej hlávky kapusty tiež napádajú aj karfiol a pekinskú kapustu. Poškodená miesta bývajú sekundárne napadnuté hubami a baktériami najme vo vlhkom počasí. Kvetárke nevyhovuje suché a teplé počasie. Veľké škody spôsobuje najmä na karfiole a reďkovkách. Tretia generácia škodí v jeseň na ozimnej repke.

Z agrotechnických spôsobov ochrany významná je priestorová izolácia, čiže potrebné je zabezpečiť maximálnu vzdialenosť od pozemkov, kde sa v minulom roku pestovala repka alebo kapustová zelenina. Ďalej z agrotechnických spôsobov významný je osevný postup, nepestovanie kapustovej zeleniny po sebe, uprednostňovať otvorené veterné plochy, odstraňovať pozberové zvyšky, hlboká orba a podpora prirodzených nepriateľov.

Nálet múch sa monitoruje žltými vodnými miskami alebo žltými lepovými doskami. Výhodne je túto metódu doplniť sledovaním sumy efektívnych teplôt nad prahom 4,3 °C v bežnom roku počnúc od 1. januára a tiež aj vizuálnym hodnotením rastlín na prítomnosť vajíčok alebo lariev.

Priama ochrana je možná aj mechanická tak že netkanou textíliou prekryjeme porast v čase náletu múch a tým znemožníme kladenie vajíčok do porastu.

Chemická ochrana je možná insekticídnym morením osiva alebo postrekom. Foliárny postrek sa vykonáva po presádzaní a termín aplikácie sa volí na základe sledovania náletu múch a kladenia vajíčok. Podľa skúsenosti z Chorvátska aplikácia sa odporúča, keď na žltých lepových doskách sa nachytá 100 imág a suma efektívnych teplôt dosiahne 400 °C alebo keď sa hodnotením rastlín zistí priemere viac ako 1 vajíčko alebo larva na jednu rastlinu.

Larvy kvetarky kapustovej na poškodenom koreni

Larva kvetárky kapustovej

Krytonos kapustový

Krytonos kapustový - krytonosec zelný (Ceutorhynchus pleurostigma) má telo bez nosca dlhé 2,3–3 mm, sivočierne, obrastené predĺženými šupinkami a chĺpkami. Štít je husto bodkovaný, krovky sú ryhované. Nosec je dlhý, tenký, zahnutý. V strede nosca sú lomené tykadlá a bičíkom kiakovito zakončeným. Na stehnách všetkých nôh je malý zub. Vajíčko je špinavobielej farby. Dospelá larva je dlhá 4–5 mm, biela, beznohá.

V Európe existujú dva biologické kmene krytonosa kapustového, jarný (zimný) a jesenný (letný). Označenie jarný a jesenný dostali podľa času kladenia vajíčok.

Imága jarného kmeňa prezimujú v pôde. Na jar po oteplení sa objavujú imága na rôznych kapustovitých rastlinách a živia sa listami, kvetmi a mladými šešuľami. Po týždni dospelostného žeru sa imága pária a samičky začínajú klásť vajíčka do vyhĺbených jamiek na koreňovom krčku najmä horčice roľnej ale aj kalerábu a karfiolu. Vyliahnuté larvy sa živia rastlinnými pletivami a dráždením buniek zapríčiňujú hypergenezu, ktorým výsledkom je vznik hálok. Hálka je hladká, guľatá veľkosti lieskového orecha. Často na jednom koreňovom kŕčku sa vytvorí viac hálok, ktoré vytvárajú veľký nádor. Larvy žijú v hálkach 10 týždňov. Po dokončení vývoja sa kuklia v pôde. Imága sa liahnu v júli až auguste.

Pri jesennom kmeni prezimujú larvy v hálkach alebo vajíčka nakladené v krčku repky olejnej a iných druhov kapustovín. Na jar vývin lariev pokračuje v hálkach. Vyvinuté larvy opúšťajú hálky a kuklia sa v pôde. Imága sa liahnu v druhej polovici júna a 2 týždne sa živia na listoch rôznych rastlín, potom opäť zaliezajú do pôdy a upadajú do letnej diapauzy. Samičky sa v auguste opäť aktivujú a živia sa na listoch repky. Po parení samičky kladú vajíčka do koreňového krčka alebo do koreňa repky olejnej. Larvy sa živia na krčku a v dôsledku ich žeru sa vytvorí hálka v ktorých larvy prezimujú.

Škodlivosť - Krytonos kapustový napáda rôzne rastliny z čeľade kapustovité. Jarný kmeň tohto škodcu je významný škodca karfiolu a kalerábu, ktorý pri značnom napadnutí nedávajú žiadnu úrodu. Hálky sa vytvárajú iba na hlavnom koreni v blízkosti koreňového kŕčka a nikdy sa nevytvárajú na bočných koreňoch ako je to pri chorobe nádorovitosť kapustovitých rastlín, ktorú spôsobuje organizmus Plasmodiophora brassicae. Na jednom koreni sa môže vyvinúť aj 25 hálok. Pri silnom napadnutí rastliny zaostávajú v raste a výnosy sú značne znížené. Jesenný kmeň krytonosa kapustového škodí na repke olejnej, ale výraznejšie škody sú zriedkavé. Väčšie lokálne napadnutie môže zvýšiť straty repky po prezimovaní, alebo podporiť výskyt patogénov na poškodených miestach.

Z preventívnych, agrotechnických opatrení významné je dodržiavanie osevného postupu, kapustoviny nevysádzať často na to isté pole. Ničenie burín, najme druhov ž čeľade kapustovité a zavlažovanie neprajne vplývajú na tohto škodcu. Po zbere odstrániť pozberové zvyšky a následne urobiť hlbokú orbu. Tiež je dôležité urobiť prípravu pôdy včas a sejbu v optimálnom termíne.

Priama ochrana - morenie osiva vplýva negatívne aj na tohto škodcu. Ak sa nevykoná a výskyt je veľký, robí sa postrek prípravkami, aké používame proti skočkám alebo krytonosovi repkovému. Postrek treba vykonať skôr, než samičky nakladú vajíčka. Optimálny termín je asi týždeň po maximálnom náletu imág do žltých misiek alebo na žlté lepové dosky.