Chemap Agro s.r.o.

Škodcovia kapustovín (4): Škodcovia poškodzujúci listy rastlín

30. 11. 2020 Ing. Ján Tancik, PhD.; Ecophyta, s. r. o., Nitra Škůdci Zobrazeno 664x

Listy kapustovín poškodzujú vošky najme druh voška kapustová - Brevicoryne brassicae, molice: druh molica lastovičníková - Aleyrodes proletella a strapky: druh strapka tabaková - Thrips tabaci. Významné škody na listoch môžu spôsobiť húsenice motýľov: moličky kapustovej - Plutella xylostella (= maculipennis), mory kapustovej - Mamestra brassicae, mory kelovej - Lacanobia oleracea a tiež húsenice mory gama - Autographa gamma. Húsenice mlynárikov sú tiež častými škodcami poškodzujúcimi listy kapustovín, a to druhy mlynárik kapustový - Pieris brassicae a mlynárik repový - Pieris rapae.

Proseeds

Molice

Molice - Aleyrodidae (Sternorrhyncha) patria medzi najnebezpečnejších škodcov zeleniny pestovanej v skleníkoch a fóliovníkoch ale aj na otvorenom poli. V strednej Európe sa vyskytujú tri druhy: molica skleníková (molice skleníková) - Trialeurodes vaporariorum a molica tabaková (molice bavlníková) - Bemisia tabaci a molica lastovičníková (molice vlaštovičníková). Na kapustovinách škodí najmä molica lastovičníková.

Molica lastovičníková - molice vlaštovičníková

Molica lastovičníková - Aleyrodes proletella, je nový škodca kapustovín v strednej Európe. Je podobná molici skleníkovej morfologicky a bionómiou, ale líši sa v škodlivosti. Molica skleníková je polyfág, ktorý napáda mnohé pestované plodiny a divorastúce rastliny. Najviac škodia na zelenine (rajčiny, uhorky, paprika, šalát, hlúboviny, fazuľa, tekvice) a tiež okrasné rastliny, jahody ale aj niektoré poľné plodiny, napríklad mak, nenapáda kapustoviny, kým molica lastovičníková napáda iba kapustoviny.

Dospelý jedinec molici lastovičníkovej sa podobá na malého bieleho motýľa, ale pravda nepatrí do radu motýľov. Telo imága je dlhé 1 mm, žltej farby, ale je pokryté bielym voskovým popraškom. Má dva pári krídel približne rovnakého tvaru a veľkosti, zložené do tvaru striešky. Na prednom páre krídel má po dve tmavé škvrny na rozdiel od molice skleníkovej, ktorá nemá takéto škvrny na prednom páre krídel. Ďalší rozdiel medzi týmito dvomi druhmi je v stavbe zložených očí. Oči molice lastovičníkovej sa skladajú z dvoch skupín omatidií jasne oddelených od seba. Vajíčka sú podlhovasté, dlhé 0,23 mm zelenožltej farby, tiež pokryté voskovým povlakom. Larvy (nymfy 1. instaru) sú bledo zelené, prekryté voskovým povlakom, sú pohyblivé. Po prvom zvliekaní sú nepohyblivé a sú zalepené na liste. Po treťom zvliekaní vzniká pupárium, má elipsovitý tvar, podobá sa na krabičku sardiniek. Dĺžka 0,8 mm.

Molica lastovičníková v strednej Európe prezimuje v štádiu imága na kapustovinách aj na otvorenom poli, na rozdiel od molice skleníkovej, ktorá môže prezimovať iba v zatvorených priestoroch. Samičky kladú vajíčka na dolnú stranu listov. Počas života nakladie až 100 vajíčok. Larvy sa liahnu po 10–13 dňoch, sú pohyblivé. Po zvliekaní, 2. a 3. instar sú nepohyblivé nymfy. Larvy 2. istaru sú nepohyblivé, prilepené sú na liste. Oba instari sa živia vyciciavaním štiav. Po ďalšom zvliekaní vytvára sa pupárium a z pupária sa liane dospelý jedinec. Vyššie teploty a vyššia relatívna vlhkosť vzduchu urýchľujú vývoj tohto škodcu. V priebehu roka má väčší počet generácii, v závislosti od hostiteľskej rastliny a teploty.

Škodlivosť

Škodlivé sú všetky štádia okrem vajíčok. Larvy, nymfy a dospelé jedince škodia vyciciavaním štiav z pletív rastlín, predovšetkým zo spodnej strane listov. Následkom vyciciavania štiav prichádza k zmenám farby rastliny, zo začiatku sa na listoch objavujú žlté škvrny, ich počet rýchlo rastie, takže listy celé žltnú. Napadnuté listy sa deformujú a opadávajú. Molica lastovičníková škodí aj vylučovaním medovice (produkt metabolizmu obsahujúci cukri), ktorá prekrýva listy a preto že sa na týchto častiach vyvíjajú huby, černe, spôsobuje to zníženie fotosyntéze. Okrem toho, že napadnuté rastliny sú neatraktívne kvôli špinavému povrchu. Škodí aj nepriamo prenosom vírusových ochorení. Hlavné škody spôsobuje koncom leta a v jeseň.

Ochrana

Ochrana proti moliciam je veľmi náročná. Úspešná ochrana je možná iba kombináciou preventívnych, mechanických, agrotechnických, biologických a chemických opatrení.

Preventívne opatrenia v skleníkoch

V ochrane zeleniny v zatvorených priestoroch (skleníky a fóliovníky) veľmi významné sú preventívne opatrenia, ktoré sú vlastne opatrenia na dodržiavanie hygieny v skleníkoch. Pred začiatkom sezóny treba skleníky vyčistiť, všetky rastliny a ich pozostatky spáliť a dezinfikovať skleník. Odporúča sa zvýšiť teplotu v skleníku na 25 °C počas jedného týždňa, čo zabezpečí aktiváciu škodcu a pre nedostatok potravy jeho úhyn. Kontrolovať sadenice, vysádzať len preverený nenapadnutý sadový materiál. Tiež je veľmi dôležité odstraňovať buriny v skleníku a v blízkosti skleníkov.

Po vysadení porastov odporúča sa sledovať výskyt molíc pomocou žltých lepových dosiek, treba ich umiestniť v blízkosti vchodu do skleníka a tiež v juhovýchodnej časti skleníka. Ak do skleníka inštalujeme väčší počet žltých lepových dosiek (20 dosiek na 1 ár), môžeme znížiť počet jedincov škodcu a tým znížiť aj počet aplikácii insekticídov. Účinnosť tejto metódy je do 2 mesiacoch a dosky inštalujeme vo výške rastlín.

Chemická ochrana

Výskyt molíc sledujem buď pomocou žltých lepových dosiek alebo vizuálne. Raz do týždňa kontrolujeme počet napadnutých rastlín/listov s kolóniami molíc. Prah škodlivosti je 10 % napadnutých listov.

Chemická ochrana je účinná len ak sa používa v kombinácii s už spomínanými preventívnymi opatreniami. Termín prvej aplikácii insekticídu je, keď na žltej lepovej dosky zaznamenáme prvé imága alebo keď striasaním 100 rastlín zistíme 1 imága. Vykonávajú sa 2–3 aplikácie v intervale 3–5 dní. Postrek treba usmerniť na spodnú stranu listov, lebo tu sa nachádza škodca, do postrekovej kvapaliny treba pridať zmáčadlo.

V ekologickej produkcii v niektorých krajinách je zaregistrovaný prípravok na baze azadirachtinu (NeemAzal TS). V zatvorených priestoroch sa využívajú v biologickej ochrane proti moliciam ich prírodný nepriatelia: dravé osičky Emcarsia formosa, Eretmocerus erimicus, dravé raztoče Amblydromalus limonicus, Amblseius swirskii a predatory: zlatoočka Chrysoperla catnea a dravá bzdocha Macrolophus pygmaeus.

Molica lastovičníková
Molica lastovičníková

Molica lastovičníková - imága a nakladené vajíčka
Molica lastovičníková - imága a nakladené vajíčka

Související články

Hraboš polní - noční můra zemědělců

18. 12. 2020 Ing. Jakub Beránek, Ph.D.; Ústřední kontrolní a zkušební ústav zemědělský Brno Škůdci Zobrazeno 614x

Invazní vrtule ovocných plodin v podmínkách ČR

16. 12. 2020 Ing. Michal Skalský a kol. Škůdci Zobrazeno 604x

Hraboš polní zůstává stále problémem v našem zemědělství

02. 12. 2020 Doc. RNDr. Marta Heroldová, Ph.D. a kol. Škůdci Zobrazeno 990x

Dřepčík olejkový a jeho citlivost k insekticidům

06. 11. 2020 Ing. Marek Seidenglanz a kol. Škůdci Zobrazeno 1043x

Mšice na ozimé řepce

04. 11. 2020 Ing. Svatopluk Rychlý; Ústřední kontrolní a zkušební ústav zemědělský Opava Škůdci Zobrazeno 814x

Další články v kategorii Škůdci

detail