Chemap Agro s.r.o.

Čo ovplyvňuje výživu ozimnej pšenice na jeseň

09. 10. 2020 Prof. Ing. Ladislav Ducsay, Dr., Ing. Marek Slepčan; Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra Hnojení Zobrazeno 498x

Pšenica letná forma ozimná (ozimná pšenica) predstavuje jednu z najvýznamnejších tržných komodít, ktorá významne ovplyvňuje ekonomiku poľnohospodárskych podnikov, pričom zberové plochy na Slovensku v roku 2019 atakovali 400 tis. hektárov. Tvorba úrody zrna pšenice a jej kvalita je počas pomerne dlhej vegetačnej doby ovplyvňovaná mnohými faktormi, medzi ktoré určite patrí aj výživa.

Agromanuál - personální

Výživa rastlín všeobecne sa v podmienkach Slovenska podieľa na realizácii genetického potenciálu pestovanej plodiny približne 35%. Úroveň tejto hodnoty je významne závislá od úrodnosti pôdy, v dôsledku čoho sa realizácia efektu aplikácie hnojív nachádza v podstatne širšom intervale (6–80 %). Z tohto dôvodu patrí výživa rastlín k najvýznamnejším faktorom ovplyvňujúcim výšku a kvalitu dopestovanej naturálnej produkcie. Jej základom je optimálny obsah prijateľných živín v pôde a v kombinácii s optimálnymi pôdnymi a klimatickými podmienkami (predovšetkým dostatok zrážok a optimálna teplota) ju môžeme zaradiť medzi základné piliere moderných pestovateľských technológii samozrejme nielen pšenice.

Ozimná pšenica sa vzhľadom na svoje vysoké požiadavky na živiny zaraďuje medzi najnáročnejšie poľnohospodárske plodiny. Celková potreba živín na jednu tonu základnej produkcie pšenice ozimnej vrátane slamy predstavuje podľa odrody 25–30 kg N, 13 kg P2O5 (5,7 kg P) a 25 kg K2O (21 kg K). Potreba živín v jednotlivých rastových fázach nie je rovnaká. Ak sa v jednotlivých rastových fázach v plnej miere splnili požiadavky ozimnej pšenice na živiny, v súlade s jej biologickými vlastnosťami, vysoká úroda sa formuje už na začiatku vegetácie.

Medzi základné a mnohokrát zabúdané aspekty výživy, na ktoré by sme sa pri pestovaní plodín mali zamerať, zaraďujeme optimalizáciu výmennej pôdnej reakcie - vápnenie, úpravu bilancie organických látok v pôde a zásoby prijateľných živín v pôde.

Optimalizácia výmennej pôdnej reakcie

Vápnenie ovplyvňuje takmer všetky procesy v pôdach (chemické, fyzikálno-chemické a biologické), a tým vytvára lepšie podmienky pre rastliny a príjem ostatných živín. Toto pôsobenie sa týka predovšetkým úpravy pôdnej reakcie a eliminácii škodlivého pôsobenia H+ a Al3+ iónov. Vápnenie, tým, že sú nasycované pôdne koloidy, zlepšuje pórovitosť pôd a prispieva k tvorbe drobnohrudkovitej štruktúry pôd. Vhodné pH pôdy pôsobí priaznivo na výskyt a aktivitu mikroorganizmov, mineralizáciu a transformáciu primárnej organickej hmoty, tvorbu kvalitného humusu a tým aj na predpoklady pre dobrý rast koreňov a celkovo lepšie podmienky pre rast rastlín. Nemali by sme zabúdať, že vápnením sa do pôdy dostáva vápnik, ktorý patrí medzi významné makroelementy a predstavuje pre rastliny veľmi dôležitú živinu. Cieľom vápnenia je dosiahnuť a udržať približne optimálnu hodnotu pôdnej reakcie (pH). Preto vápnime pôdy, ktoré tieto hodnoty nedosahujú. Vápnenie nevyžadujú iba pôdy, ktoré obsahujú viac ako 0,3 % uhličitanov a s výrazne vyššími hodnotami pH, než je optimálne. Pre určenie optimálnej reakcie pôdy (tab. 1) je v našich podmienkach rozhodujúcim hľadiskom predovšetkým pôdny druh (zrnitosť).

Tab. 1: Optimálne hodnoty pH orných pôd (Vaněk et al., 2007)

Pôdny druh

Optimálna hodnota pH/CaCl2

Piesočnatá

5,5

Hlinitopiesočnatá

6,0

Piesočnatohlinitá

6,5

Hlinitá–íl

7,0

Bilancia organických látok v pôde

Pútanie živín a vody v pôde je významne ovplyvnené prítomnosťou humusových látok, ich množstvo a kvalita sú priamo úmerné obsahu a zloženiu primárnej organickej hmoty dodávanej do pôdy. Zatiaľ čo zapracovanie slamy do pôdy je vďaka vysokému podielu obilnín a repky v osevných postupoch dostatočné, bilancia ľahko mineralizovateľných organických látok aplikovaných hospodárskymi hnojivami je negatívna dôsledkom ich nedostatočnej produkcie. S ohľadom na vysoký podiel ozimných obilnín v osevných postupoch má veľký význam vplyv predplodiny, ktorý spočíva v tom, že môže podstatne ovplyvňovať pôdne vlastnosti dôležité pre rast a pre formovanie úrodotvorných prvkov a kvality produkcie.

Bôbovité rastliny priaznivo pôsobia tým, že v pôde zanechávajú veľké množstvo kvalitných pozberových zvyškov s úzkym pomerom C:N (1:20–25) a pozitívne ovplyvňujú fyzikálne a fyzikálno-chemické vlastnosti pôdy. Významné je aj ich priaznivé pôsobenie na redistribúciu fosforu, draslíka, vápnika, horčíka, síry ale aj mikroelementov z hlbších vrstiev do orničnej vrstvy.

Pri pestovaní pšenice, pri zaoraní rozdrvených pozberových zvyškov repky, maku ale aj slnečnice môžeme priaznivo zlepšiť živinný režim pôd. Bilancia organických zvyškov, zanechaných na pozemku po predplodine, býva často veľmi problematická a tiež ich chemické zloženie sa môže významne líšiť v závislosti od konkrétnych pôdnych podmienok, úrovne výživy, priebehu poveternosti v dobe dozrievania, zdravotného stavu a pod. Ak nasleduje pšenica po obilnine a ak sú pozberové zvyšky predplodiny zaorané, musíme pre ich lepší rozklad upraviť pomer C:N. Doporučená dávka dusíka sa pohybuje v rozpätí 8 až 10 kg na 1 tonu slamy.

Bilancia zásoby prijateľných živín v pôde

Pôdne podmienky a kvalitu predplodiny musíme akceptovať s predstihom pred prípravou pôdy k sejbe, prípadne ihneď pri ošetrení rozdrvenej slamy. V tejto fáze je potrebné podľa predpokladanej úrody a agrochemických vlastností pôd (Mehlich III) upraviť zásobu P, K, Ca, Mg, ale v poslednej dobe aj S. Pri stanovení dávky jednotlivých živín musíme vychádzať z ich potreby na 1 tonu hlavného produktu a samozrejme podľa ich obsahu v pôde.

Ak je obsah fosforu a draslíka v pôde v kategórii „dobrej zásoby“, potom môžeme zvoliť nahradzovací systém hnojenia, t.j. koľko živín sa úrodou odoberie, také isté množstvo živín sa do pôdy vráti cez hnojivá, pričom zostane zásoba živín na pôvodnej úrovni. V prípade, ak je obsah živín v pôde v kategórii strednej alebo malej zásobenosti, tak vypočítané dávky živín zvýšime o 25 až 50 %, čím sa zabezpečí požiadavka na fosfor a draslík a súčasne sa zvyšuje obsah živín v pôde. Takýmto prístupom sa za niekoľko rokov (5 až 10) dosiahne požadovaný cieľ, a to zvýšenie obsahu živín v pôde do kategórie dobrej zásobenosti, pri súčasnom zabezpečovaní plánovanej úrody. Ak však pôda vykazuje vysokú zásobu niektorej živiny, potom sa môže hnojenie touto živinou niekoľko rokov vynechať, pokiaľ obsah živín v pôde nedosiahne hodnotu zodpovedajúcu rozpätiu pre dobrú zásobu. Obsah živín v pôde je potrebné pravidelne kontrolovať v rámci ASP alebo cestou agro-laboratórií.

Jesenné hnojenie sa pri ozimnej pšenici väčšinou nerealizuje, hlavne z ekonomických dôvodov a relatívne nízkej potrebe porastov pšenice na dusík, pričom odber vzídeného, zapojeného alebo aj odnoženého porastu obyčajne nepresahuje 30 kg N/ha. Využiteľnosť dusíka je v jesennom období pomerne malá a pohybuje sa v rozpätí najčastejšie od 30 do 50 %. Stanovenie obsahu anorganického dusíka (Nan) v pôde pred sejbou pšenice, by mala byť zásadná informácia pre rozhodovanie sa o tom, či hnojiť alebo nehnojiť dusíkom.

Poznanie procesov živinového režimu dusíka, fosforu, draslíka, vápnika, horčíka, síry ale aj mikroelementov v očakávaných klimatických podmienkach je dôležité pre definovanie trendu ich zásob v pôdach. Živiny sú v pôde rozdielne pohyblivé a ich mobilita závisí od množstva faktorov (napr. pôdna reakcia, zrnitosť, skeletovitosť, vlhkosť pôdy a iné). V neposlednom rade ide samozrejme aj o intenzitu hnojenia, odber živín rastlinami, ako aj o vyplavovanie živín z pôdy do nižších vrstiev pôdy a ich odplavenie spoločne aj s ornicou v dôsledku vodnej erózie.

Voda a príjem živín

Voda v pôde a v nej rozpustené živiny patria medzi rozhodujúce priority úspešnosti pestovania rastlín. Preschnutím prekorenenej vrstvy pôdy a predovšetkým ornice (kde sa nachádza najpodstatnejšie množstvo živín), sa významne znižuje ich prístupnosť pre rastliny. Pretože vysychá predovšetkým ornica, je tu ešte možnosť dostatočného zásobenia rastlín vodou z hlbších vrstiev pôdy. V takýchto podmienkach nepôsobí limitujúcim spôsobom nedostatok vody, ale prísun živín, od ktorých bude významne závisieť výška dosiahnutej úrody. Dostatočný obsah živín v ornici môže tento negatívny efekt zmierniť. Nepriaznivému vplyvu vysokej koncentrácie živín v povrchových vrstvách ornice, ku ktorému môže dôjsť pri prechodnom nedostatku vlahy, predchádzame tým, že vyššie dávky hnojív zapracujeme do celého orničného profilu a nielen do povrchových vrstiev pri predsejbovej príprave. Dôležitý je takisto výber hnojiva, ktoré je najúčinnejšie v daných podmienkach.

Nitrátový dusík sa hromadným tokom dostáva do koreňovej časti rastlín. Tento tok je riadený takmer výhradne transpiráciou rastlín. To znamená, že čím viac vody rastliny transpiráciou odparia a predtým príjmu, tým vyšší je i príjem nitrátového N. Rastliny sa nitrátovým dusíkom „nenapchávajú“, ale ho „nasávajú“. Čím nižšia teda bude vlhkosť vzduchu v čase sucha, tým vyššia bude transpirácia a teda i možný príjem nitrátového N. Súčasne však stúpa v obschnutej alebo úplne vyschnutej pôde koncentrácia nitrátov v stále sa zmenšujúcom objeme pôdnej vody. Preto dostávajú rastliny pri stále väčšom suchu a slnečnom žiarení každým dňom tmavšie zelené sfarbenie. Pri stúpajúcom strese zo sucha sa však od určitého časového okamihu uzavretím prieduchov transpirácia rýchlo znižuje, dôsledkom čoho príjem nitrátov prudko klesá. Rovnako, i keď to prax často hodnotí celkom inak, je nitrátový dusík pri zvyšujúcom sa suchu špatne dostupnou formou dusíka.

Amónny dusík sa naproti tomu dostáva do koreňov difúziou. Tá sa uskutočňuje vždy podľa koncentračného gradientu. Nezávisí na spotrebe vody rastlinou pri transpirácii. Prebieha počas celej doby rastu rastlín, a tým dochádza k príjmu živín z pôdy. Napriek tomu je však i tu určitá vlhkosť pôdy ako prostriedok difúzie nutná. Tá je však i pri suchu v hlbších vrstvách pôdy zabezpečená dlhšiu dobu.

V podmienkach sucha, ktoré je možno pozorovať najrýchlejšie a najvýraznejšie v najvrchnejšej vrstve pôdy (15–20 cm), je pohyblivosť nitrátového N obmedzená rýchlejšie než pri amónnom N. To platí hlavne v prípade, kedy dokonca i cez deň dochádza k prvým príznakom vädnutia rastlín.

Buriny a príjem živín

Buriny patria medzi najnebezpečnejšie škodlivé činitele poľnohospodárskych plodín a spôsobujú značné škody. Burinami sa môžu stať akékoľvek nekultúrne, ale aj kultúrne rastliny, ktoré spôsobujú zníženie celkových úrod poľnohospodárskych plodín. Najväčšie škody spôsobujú buriny tým, že odčerpávajú z pôdy veľké množstvo živín. Spotrebujú často dvakrát toľko živín ako pestované plodiny. Je potom samozrejmé, že pri hojnejšom zaburinení väčšiu časť živín odčerpá burina, plodiny iba živoria, a tak sú ich úrody podstatne nižšie.

Predpokladá sa, že 10 % strát poľnohospodárskej produkcie možno pripísať konkurenčným účinkom burín a to aj napriek intenzívnej kontrole burín vo väčšine poľnohospodárskych systémov. Je to spôsobené tým, že väčšina burín lepšie využíva pôdny priestor v porovnaní s kultúrnymi plodinami a ľahšie sa prispôsobujú nepriaznivým životným podmienkam. Buriny sú vo svojich nárokoch oveľa skromnejšie a súčasne odolnejšie proti nepriaznivým vplyvom prostredia. Dokážu z daných podmienok vyťažiť maximum na úkor pestovaných rastlín. Okrem živín čerpajú buriny z pôdy aj vodu. Na zaburinených pôdach býva menej vlahy než na pôdach nezaburinených. Schopnosťou mnohých burín je odčerpávať z pôdy viac vody ako kultúrne rastliny. Niektoré štúdie ukazujú, že buriny môžu najmä v začiatočných rastových fázach oveľa intenzívnejšie odčerpávať a akumulovať živiny v porovnaní s kultúrnymi rastlinami, čo sa v konečnom dôsledku môže prejaviť znížením dosiahnutých úrod pestovaných plodín.

Dostať živiny čo najbližšie k rastlinám v skorých rastových fázach je jeden zo základných cieľov ako zvýšiť konkurenciu plodín vo vzťahu k burinám. Vhodný spôsob a čas umiestnenia hnojiva môže zvýšiť dostupnosť živín pre pestované plodiny a obmedziť ich príjem burinami. Buriny dokážu z pôdy odčerpávať značné množstvá makroelementov a mikroelementov. Samozrejme, väčšina odčerpaných živín burinami sa vráti do pôdy v podobe pozberových zvyškov, ale súčasne je potrebné si uvedomiť, že buriny potrebujú tie isté živiny a v tom istom čase ako kultúrne rastliny. Preto medzi oboma skupinami rastlín, ak sa nachádzajú súčasne na jednom mieste odohráva aj konkurenčný boj o prístupné živiny.

Související články

Historický přehled vývoje metodik pro hnojení orných půd fosforem vypracovaných VÚRV (I.): Intenzivní hnojení

26. 10. 2020 RNDr. Václav Macháček, DrSc., Ing. Eva Kunzová, CSc.; Výzkumný ústav rostlinné výroby v.v.i., Praha-Ruzyně Hnojení Zobrazeno 131x

Vliv hnojení statkovými a minerálními hnojivy na výnos a kvalitu pšenice ozimé na stanovištích Ivanovice na Hané a Lukavec v letech 2015‒2018

23. 10. 2020 Ing. Eva Kunzová, CSc., Ing. Lukáš Hlisnikovský, Ph.D., Ing. Ladislav Menšík, Ph.D.; Výzkumný ústav rostlinné výroby, v. v. i. Praha-Ruzyně Hnojení Zobrazeno 240x

Hnojení před setím ozimé řepky fosforem a dusíkem

29. 09. 2020 Ing. Jindřich Černý, Ph.D. a kol. Hnojení Zobrazeno 687x

Základní hnojení ozimé řepky draslíkem

29. 09. 2020 Ing. Jindřich Černý, Ph.D. a kol. Hnojení Zobrazeno 616x

Galleko® technológia v okopaninách

27. 09. 2020 Mgr. Martin Šotik; Galleko Hnojení Zobrazeno 478x

Další články v kategorii Hnojení

detail