Hnojenie ozimnej pšenice na jeseň

28. 10. 2022 Prof. Ing. Ladislav Ducsay, Dr.; Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Hnojení Zobrazeno 2287x

Pri súčasných, turbulentných podmienkach poľnohospodárskej prvovýroby, najmä ekonomickej povahy, vystupuje do popredia otázka racionalizácie dávok živín s dôrazom na ich maximálnu efektivitu. Bez akýchkoľvek pochybností je možné konštatovať, že problematika vlahového deficitu je v posledných rokoch najdiskutovanejšou témou poľnohospodárskej praxe, no samozrejme i príslušnej vedeckej komunity. Rastlinná výroba je živý, pulzujúci systém, kde je pestovateľ neustále konfrontovaný s podmienkami vonkajšieho výrobného prostredia, ktoré nedokáže ovplyvniť, no v určitej miere vie na nich primerane reagovať. Metodika hnojenia pšenice ozimnej, ale samozrejme i iných plodín vo formujúcich sa aridných podmienkach, bude v budúcnosti strategickým faktorom efektivity poľnohospodárskej výroby.

Samotné hnojenie nie je len otázkou aplikácie danej živiny resp. komplexu živín, ale štrukturálnou zložkou komplexnej technológie manažmentu výroby danej plodiny. Zanechanie paušalizácie a prechod k precíznemu systému hnojenia (stanovenie dávok hnojív podľa rozboru pôd a rastlín) bude v budúcnosti zásadným momentom naturálnej a ekonomickej racionalizácie výroby v meniacich sa klimatických podmienkach.

Hlavné faktory ovplyvňujúce kvalitu a kvantitu pšeničného zrna

Pre zabezpečenie stabilných a vysokých úrod zrna ozimnej pšenice je nevyhnutné poskytnúť pšenici dobré pestovateľské podmienky. Medzi rozhodujúce faktory, ktoré ovplyvňujú kvalitu a kvantitu dopestovaného zrna, patria:

• vysoká pôdna úrodnosť, ktorá je daná dobrými fyzikálnymi, fyzikálno-chemickými, chemickými i biologickými vlastnosťami. Patrí sem aj dostatočný obsah prijateľných živín (hlavne fosfor, draslík a horčík) v pôde;
• vhodná predplodina - najlepšie výsledky sú dosiahnuté po bôbovitých predplodinách, ktoré výrazne zlepšujú pôdnu úrodnosť a obohacujú pôdu o dusík, zavčasu zberaných okopaninách a po repke. S ohľadom na rozsah pestovateľských plôch, na ktorých sa ozimná pšenica pestuje, musí byť zaraďovaná aj po menej vhodných predplodinách, najčastejšie obilninách;
• vhodná regulácia burín a obmedzenie škodlivých činiteľov;
• správna výživa rastlín zabezpečená živinami zo starej pôdnej sily aj samotným hnojením, najmä dusíkatými hnojivami.

Potreba hnojenia a vápnenia pšenice

Na úrodných stanovištiach je priamy vplyv hnojenia na produkciu pšenice nižší a viac sa prejavuje na pôdach s nižšou úrodnosťou, v menej priaznivých podmienkach a po menej vhodnej predplodine. Hnojenie sa teda prejavuje priamym vplyvom na úrodu a kvalitu zrna, ale aj nepriamo v obnove pôdnej úrodnosti a v úhrade odobraných živín úrodou. Pšenica je citlivá na nízke hodnoty pH pôdy. Vzhľadom k tomu, že sa väčšinou pestuje po plodinách, ku ktorým sa vápni, nie je k pšenici nutné vápniť priamo. V prípade potreby je možné k pšenici vápniť (najmä pôdy ťažké), a to čo najskôr, čiže už koncom leta, najlepšie vápencom.

Docielenie úspešného jesenného vývoja pšenice

Ozimná pšenica začína svoj vývoj už v zrne pri klíčení, kde dochádza vplyvom činnosti enzýmov k rozkladu zložitých organických látok na látky jednoduché, ktoré embryo následne využíva pre svoj rast a vývoj. Preto dobre založený porast bude výrazne závisieť aj od kvality použitého osiva, ktoré by malo obsahovať dostatok zásobných látok s vysokou enzymatickou aktivitou, čo sa následne odzrkadlí i na energii klíčivosti.

Výsledky z poľných pokusov s obilninami ukázali, že v niektorých rokoch optimálna zásoba fosforu v osive spôsobila až 20% zvýšenie úrod zrna pšenice v porovnaní s porastmi, kde bola nízka zásoba fosforu v osive. Je preto žiaduce, aby obsah fosforu v osivovom zrne pšenice bol na úrovni minimálne 0,3 %, a tak rastliny rastúce z takéhoto osiva lepšie odolávajú rôznym stresovým podmienkam, ktoré sa v niektorých pestovateľských ročníkoch môžu vyskytovať. Hnojenie fosforom by tak nemali podceňovať predovšetkým pestovatelia, ktorí si produkujú vlastné farmárske osivo a samozrejme pestovatelia s množiteľskými plochami.

Chemické zloženie zrna výrazne ovplyvňuje tvorbu koreňového systému a následný prechod rastlín na príjem živín z pôdy. Často sa však môžeme stretnúť i s názorom, že samotné zrno obsahuje tiež dostatok minerálnych živín potrebných pre rast a vývoj rastlín pšenice v počiatočnom štadiu. Tento mylný názor však vyvracia skutočnosť, že 100 kg osiva obsahuje iba približne 2,2 kg N, 0,35 kg P, 0,4 kg K, 0,08 kg Ca, 0,16 kg Mg a 0,15 kg S, a preto je veľmi dôležité, aby mali rastliny v pôde v tomto období k dispozícii dostatok potrebných ľahko prístupných živín.

Pre rastliny ozimnej pšenice je dôležité, aby ešte pred nástupom zimy dobre zakorenili a čiastočne odnožili. Veľmi slabé porasty, t. j. vzchádzajúce alebo naopak bujné a prerastené, sú náchylné na poškodenie počas zimy. Z uvedeného vyplýva, že jedným z najdôležitejších faktorov jesennej vegetácie ozimnej pšenice je dobre vyvinutý koreňový systém, ktorý zabezpečí optimálny vývoj rastlín pred vstupom do zimy. Je potrebné si uvedomiť, že rastliny ozimnej pšenice svojim koreňovým systémom dosahujú do zimy hĺbku okolo 0,7–1,0 m, avšak ako je známe, podstatná časť koreňov sa rozprestiera vo vrstve do 0,4 m (obr. 1) a z tohto dôvodu má významnú úlohu pre optimálny rast a vývoj pšenice na jeseň práve obsah živín v pôde. Dobre vyvinuté korene pripravia rastlinu na efektívne využívanie živín a vody z pôdy najmä v nastávajúcom jarnom období.

Správne stanovenie dávky dusíkatých hnojív

Efektívne hnojenie dusíkom je z ekonomického ale aj ekologického hľadiska pri pestovaní ozimnej pšenice kľúčové. Nadmerné dostupné množstvo dusíka môže spôsobiť, že rastliny ozimnej pšenice budú náchylné na poliehanie a choroby s následným poklesom úrod a zvýšenými vstupnými nákladmi. Nedostatočná dostupnosť N pre rastliny pšenice môže mať za následok takisto zníženie úrod a výrazné zníženie zisku. Dávky dusíkatých hnojív a ich optimálne načasovanie sú preto hlavné nástroje využívané pri pestovaní nielen ozimnej pšenice. Koľko jesenného dusíka vyžaduje ozimná pšenica? Rovnako ako celková potreba N pre pšenicu sa mení z roka na rok, takisto nie je ani jednotná dávka N aplikovaného na jeseň.

Dusíkom na jeseň obyčajne nehnojíme, najmä ak je obsah anorganického dusíka (N_an) stanoveného pred sejbou nad 10 mg/kg pôdy. Takisto, ak sme hnojili predplodinu maštaľným hnojom, alebo nasleduje obilnina po ďatelinovinách, hnojenie dusíkom vynechávame. V jesennom období rastliny ozimnej pšenice prijímajú relatívne málo živín a cez zimu sa ich príjem úplne zastavuje. Podiel odobratého dusíka na jeseň nie je väčší ako 12 % z celkového odberu, a preto aplikovať vysoké dávky dusíka pred sejbou sú zbytočné, neekonomické a neekologické.

Na pozemkoch menej úrodných, po zlej predplodine a pri zaorávke väčšieho množstva pozberových zvyškov je možné aplikovať časť dusíka v dávke do 40 kg/ha.

Aplikácia nižších dávok dusíka na základné, jesenné hnojenie ozimnej pšenice je nevyhnutná, najmä pri neskorej sejbe odrôd s dobrou odnoživosťou, a na pôdach s nízkym obsahom anorganického dusíka. Ďalej pri sejbe po predplodinách, ktoré odčerpávajú veľa dusíka z pôdy a nechávajú pozberové zvyšky so širokým pomerom C : N, ako aj pri opakovanej sejbe po obilninách.

Obr. 1: Dĺžka koreňového systému lucerny a ozimnej pšenice pre pôdy suché (a) a zavlažované (b) - čiary v mriežke sú od seba vzdialené 0,3 m (Havlin et al., 1999)

Ďalšie významné prvky vo výžive

Pôdne podmienky a kvalitu predplodiny musíme akceptovať s predstihom pred prípravou pôdy k sejbe, prípadne ihneď pri ošetrení rozdrvenej slamy. V tejto fáze je nutné podľa predpokladanej úrody a agrochemických vlastností pôdy upraviť zásobu P, K, Mg, Ca, ale takisto aj S tak, aby bol zaistený optimálny rast rastlín až do zberu a boli vytvorené predpoklady pre dosiahnutie optimálnych kvalitatívnych parametrov úrod. Hnojenie vychádza z ich prístupných obsahov v pôde a zásadou musí byť udržanie, resp. vytvorenie takého stavu, aby bola úroda zrna zabezpečená predovšetkým živinami z pôdy a hnojením boli doplňované z pôdy odobraté živiny.

Fosforom a draslíkom obyčajne hnojíme spoločne prostredníctvom jednozložkových alebo kombinovaných hnojív.

Dávku fosforu je vhodné voliť na základe plánovanej úrody a obsahu prístupného fosforu v pôde, vychádzame z potreby P na 1 tonu produkcie 5 kg. V prípade nízkej zásoby zvyšujeme vypočítaný normatív o 50 % a vyhovujúcej o 25 %. Pri jeho dobrej zásobe použijeme normatív a pri vysokej a veľmi vysokej zásobe fosforom nehnojíme po dobu troch rokov. Najvhodnejšie je aplikovať fosforečné hnojivá už pred sejbou ozimnej pšenice ich zapracovaním do pôdy. Ideálne je zapracovanie hnojiva rovnomerne v celom orničnom profile.

V súčasných podmienkach sa uplatňuje aj pásová príprava pôdy so súčasným pásovým hnojením. Zvyšovanie úrody dôsledkom hnojenia fosforom formou pásovej aplikácie je najmä na pôdach s veľmi nízkou (VN), resp. nízkou (N) zásobou fosforu v pôde (graf 1). Na pôdach s vysokými hladinami dostupného P je výhoda pásovej aplikácie menšia, pretože plodina získava vyšší podiel P z pôdy a nie z pridaného hnojiva. Je potrebné podotknúť, že hnojenie fosforom je v rámci Česka a Slovenska v posledných 2–3 dekádach výrazne poddimenzované.

Pri dávke draselných hnojív vychádzame zo spotreby 20 kg draslíka na tonu produkcie. Na draslík sú bohaté predovšetkým pozberové zvyšky, preto je potrebné pri výpočte skutočnej dávky draslíka zohľadniť jeho obsah v pôde.

Pre základné hnojenie fosforom používame spravidla tuhé hnojivá, napr. jednoduchý príp. trojitý superfosfát a najčastejšie využívaným draselným hnojivom v tomto období je draselná soľ.

Horčík aplikujeme na základe plánovanej úrody a vypočítame ho podobne ako potrebu draslíka, s tým rozdielom, že do kalkulácie nezahrňujeme horčík obsiahnutý v pozberových zvyškoch. Rozhodujúcim je obsah prístupného Mg v pôde. Horečnaté hnojivá môžeme aplikovať i v rámci vápnenia, kedy použijeme dolomitický vápenec, ideálnymi hnojivami použiteľnými v rámci základného hnojenia sú tiež Kieserit alebo horká soľ.

S ohľadom na pokles imisií síry (cca do 5 kg/ha/rok) sa odporúča použiť pri predsejbovej príprave pôdy i hnojiva so sírou. Dobré skúsenosti sú so sadrovcom, jednoduchým superfosfátom, draselnými a horečnatými hnojivami s obsahom síry, resp. v prípade hnojenia dusíkom aj s dusíkatými hnojivami so sírou a horčíkom. Ich pozitívny vplyv sa prejavuje najmä v oblastiach s dlhodobo nízkymi imisiami síry a na pôdach s nízkym obsahom vodorozpustnej síry. Pri výpočte potreby hnojenia sírou vychádzame z predpokladanej úrody podobne ako pri predchádzajúcich živinách.

Ozimná pšenica je veľmi citlivá na nedostatok medi, ktorý sa môže prejaviť na ľahkých, kyslých pôdach, ďalej v pôdach s vysokým obsahom organickej hmoty (rašelinné stanoviská), prípadne na kyslých rekultivovaných pôdach po silnejšom vápnení. Vo väčšine našich pôd je však obsah medi dostatočný. Aj keď prijateľnosť medi nie je tak významne ovplyvňovaná hodnotou pH pôdy, po radikálnom vápnení predsa len môžeme očakávať znížený príjem Cu. Pri obilninách sa jej nedostatok môže prejaviť zníženou úrodou zrna alebo stagnáciou úrod s malou úrodovou odozvou na vyššie dávky dusíka. Zreteľné príznaky nedostatku medi sa prejavujú na obilninách najčastejšie už po odnožení. Špičky listov zosvetlia a zasychajú, listy sú úzke a stáčajú sa. Neskôr je obmedzený rast internodií a vážne je zasiahnutá tvorba generatívnych orgánov. K odstráneniu nedostatku medi sa najčastejšie používa síran meďnatý, k obilninám v bežnej dávke 15 až 20 kg na hektár. Samozrejme pred samotnou aplikáciou je potrebné disponovať s údajom o stave zásobenosti prístupnej medi v pôde.

Graf 1: Vplyv pásovej a celoplošnej aplikácie fosforu vo vzťahu k zvyšovaniu úrod