Hnojenie ozimnej pšenice na jeseň

20. 12. 2024 Prof. Ing. Ladislav Ducsay, Dr.; Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Hnojení Zobrazeno 323x

Pšenica ozimná je najintenzívnejšou a najplastickejšou obilninou, ktorú možno pestovať takmer vo všetkých pôdno-klimatických podmienkach. V rámci Európskej únie sa pestuje na 23 mil. ha s priemernou úrodou 5,5 t/ha v roku 2021 (FAO, 2022). Na Slovensku v roku 2023 sa pestovala na výmere 394 712 ha s priemernou úrodou zrna 6,2 t/ha a v Čechách na výmere 778 972 ha s priemernou úrodou 6,56 t/ha.

Ako ďalšie obilniny, môže byť pšenica ozimná zaradená vo všetkých tratiach, možno k nej hnojiť hnojom ale i vápniť. Ak je však zaradená po inej obilnine alebo niekoľkokrát po sebe, nie je možné očakávať špičkové úrody. Ak berieme do úvahy hnojárske možnosti, mohla by sa stať limitujúcim faktorom vysoká pôdna kyslosť, ďalej nedostatok Mg, Cu, Zn a na karbonátových pôdach napríklad aj Mn. Pred aplikáciou akejkoľvek metódy hnojenia je potrebné poznať výživový stav pozemku prostredníctvom pôdnych rozborov. Na svete neexistujú dve identické parcely a preto vám nikto nemôže poradiť metódy hnojenia bez toho, aby rešpektoval údaje z pôdnych rozborov a poznal históriu poľa, resp. pozemku. Poľnohospodár by mal mať na pamäti, že pre najvyššiu úrodu a najlepšiu kvalitu zrna by mal mať vypracovaný vhodný program hnojenia a tak s úrodnou pôdou pokryť nároky pšenice na všetky potrebné živiny.

Pestovateľské podmienky

Pre zabezpečenie stabilných a vysokých úrod zrna ozimnej pšenice je nevyhnutné poskytnúť pšenici dobré pestovateľské podmienky. Medzi rozhodujúce faktory, ktoré ovplyvňujú kvalitu a kvantitu dopestovaného zrna patria:

• vysoká pôdna úrodnosť, ktorá je daná dobrými fyzikálnymi, fyzikálno-chemickými, chemickými i biologickými vlastnosťami; patrí sem aj dostatočný obsah prijateľných živín (hlavne fosfor, draslík a horčík) v pôde;
• vhodná predplodina, najlepšie výsledky sú dosiahnuté po bôbovitých predplodinách, ktoré výrazne zlepšujú pôdnu úrodnosť a obohacujú pôdu o dusík, zavčasu zberaných okopaninách a po repke; s ohľadom na rozsah pestovateľských plôch, na ktorých sa ozimná pšenica pestuje, musí byť zaraďovaná aj po menej vhodných predplodinách, najčastejšie obilninách;
• vhodná regulácia burín a obmedzenie škodlivých činiteľov;
• správna výživa rastlín zabezpečená živinami zo starej pôdnej sily aj samotným hnojením, najmä dusíkatými hnojivami.

Hnojenie ozimnej pšenice

Cieľom hnojenia je ponúknuť rastlinám pšenice vhodný typ a množstvo živín, potrebných na udržateľný rast a produkciu vysokých úrod. Pri zostavovaní harmonogramu hnojenia je potrebné zohľadniť nasledovné: aká bude pestovaná odroda, aká bude očakávaná úroda, vlastnosti pôdy, obsah prístupných živín v pôde, dátum sejby, množstvo zrážok.

Ozimná pšenica začína svoj vývoj už v zrne pri klíčení, kde dochádza vplyvom činnosti enzýmov k rozkladu zložitých organických látok na látky jednoduché, ktoré embryo následne využíva pre svoj rast a vývoj. Preto dobre založený porast bude výrazne závisieť aj od kvality použitého osiva, ktoré by malo obsahovať dostatok zásobných látok s vysokou enzymatickou aktivitou, čo sa následne odzrkadlí i na energii klíčivosti. Výsledky z poľných pokusov s obilninami ukázali, že v niektorých rokoch optimálna zásoba fosforu v osive spôsobila až 20% zvýšenie úrod zrna pšenice v porovnaní s porastmi, kde bola nízka zásoba fosforu v osive. Je preto žiaduce aby obsah fosforu v osivovom zrne pšenice bol na úrovni minimálne 0,3 % a tak rastliny rastúce z takéhoto osiva lepšie odolávajú rôznym stresovým podmienkam, ktoré sa v niektorých pestovateľských ročníkoch môžu vyskytovať. Hnojenie fosforom by tak nemali podceňovať predovšetkým pestovatelia, ktorí si produkujú vlastné farmárske osivo a samozrejme pestovatelia s množiteľskými plochami.

Chemické zloženie zrna výrazne ovplyvňuje tvorbu koreňového systému a následný prechod rastlín na príjem živín z pôdy. Často sa však môžeme stretnúť i s názorom, že samotné zrno obsahuje tiež dostatok minerálnych živín potrebných pre rast a vývoj rastlín pšenice v počiatočnom štádiu. Tento mylný názor však vyvracia skutočnosť, že 100 kg osiva obsahuje iba približne 2,2 kg N, 0,35 kg P, 0,4 kg K, 0,08 kg Ca, 0,16 kg Mg a 0,15 kg S. Preto je veľmi dôležité, aby mali rastliny v pôde v tomto období k dispozícii dostatok potrebných ľahko prístupných živín.

Hnojenie dusíkom

Vo všeobecnosti, pre najlepší rast a úrodu rastliny pšenice potrebujú nielen základné makroelementy (N, P, K, Ca, Mg, S), ale aj mikroelementy (Fe, Mn, Zn, Cu, B). Vysoko úrodné moderné odrody majú vyššiu účinnosť využitia dusíka, čo znamená, že lepšie absorbujú a zužitkovávajú dostupný dusík. Poľnohospodári by mali mať na pamäti, že úroda zrna a obsah bielkovín v zrne spolu negatívne korelujú. Preto je dôležité, aby termín a dávka aplikovaného dusíka boli v rovnováhe. Ako platí aj pri iných plodinách, dusík a voda sú hlavnými faktormi ovplyvňujúcimi konečnú úrodu zrna pšenice. ¨

Na produkciu 1 t zrna pšenice a príslušného množstva slamy je potrebných približne 25 kg dusíka. Výpočet potrebného množstva dusíka pomôže vytvoriť špecializovaný program. Poľnohospodári veľmi často hnoja na základe skúseností, alebo podľa publikovaných odporúčaní. Odporúčané, resp. vypočítané množstvá celkového dusíka je možno rozdeliť do 2–3 aplikácií počas vegetačného obdobia. Nedostatočný prísun dusíka môže výrazne redukovať úrodu a zisk.

Okrem informácií o množstve minerálneho dusíka N_min (NH₄⁺ + NO₃^-) sú dôležité aj informácie o pôdnej štruktúre, úrovni obsahu organickej hmoty a akú úrodu na pozemku očakávame. Piesočnaté pôdy nemajú rovnaký úrodový potenciál ako pôdy s jemnejšou štruktúrou kvôli ich prirodzene nižšej schopnosti zadržiavať vodu a zvyčajne nižšom obsahu organickej hmoty. Pôdna organická hmota je dôležitá kvôli množstvu dusíka mineralizovaného resp. uvoľneného každý rok. Pôdy so zlou drenážnou schopnosťou majú nižší úrodový potenciál v porovnaní s pôdami s dobrým odvodnením, pretože pôdy, ktoré sú často podmáčané, môžu stratiť veľké množstvá dusíka dôsledkom denitrifikácie.

Na jeseň neaplikujeme viac ako 25 kg N/ha. Nadmerné množstvo N na jeseň môže spôsobiť bujný rast, ktorý zvyšuje pravdepodobnosť zvýšeného výskytu chorôb. Vhodným kritériom pre zaistenie potreby jesenného hnojenia dusíkom je už spomínaný obsah minerálneho dusíka v pôde (N_min). Pokiaľ je jeho množstvo vyššie ako 10 mg/kg v pôdnom profile 0–30 cm, hnojenie vynechávame.

Hnojenie fosforom a draslíkom

Optimalizácia fosforečnej a draselnej výživy pri pestovaní ozimnej pšenice nie je taká náročná ako optimalizácia dávok dusíka. Rozhodujúcim kritériom pre výpočet dávok P a K hnojív je obsah prístupných živín v pôde. Ak je obsah prístupných živín v pôde vysoký alebo veľmi vysoký, hnojenie príslušnou živinou vynechávame, pokiaľ sa ich obsah v pôde nezníži na úroveň kategórie dobrý obsah. Nahradzovací (udržiavací) systém hnojenia použijeme, ak je obsah prístupných živín v pôde dobrý, resp. sa nachádza v hornej tretine kategórie vyhovujúceho obsahu. Spočíva v náhrade živín prijatých plánovanou úrodou, pričom počítame so 100% využiteľnosťou živín z hnojív. Na pôdach s nízkym a vyhovujúcim obsahom živín v pôde je potrebné dodať nielen živiny na plánovanú úrodu, ale ich dávku je potrebné zvýšiť o 25–50 %, aby sa obsah živín v pôde postupne zvýšil na obsah dobrý.

Zvyčajne sa hnojivá s fosforom a draslíkom aplikujú do pôdy na jeseň počas predsejbovej prípravy.

Fosfor rastliny prijímajú najčastejšie ako anión kyseliny trihydrogenfosforečnej (HPO₄^2-, resp. H₂PO₄^-) a bežné množstvo fosforu potrebné na maximálnu úrodu je približne v intervale 20–40 kg/ha. Anión H₂PO₄^-, ktorý je súčasťou napr. superfosfátu, je z väčšiny pôd najlepšie prijímaný rastlinami pšenice, ak hodnoty pH sú v intervale 6–7 (ideál 6,5). Pri hodnotách pH pôdy pod 5,5 môžeme pri pestovaní ozimej pšenice predpokladať nedostatok horčíka, pomalšiu mineralizáciu organického dusíka, zníženú prístupnosť fosforu a zvýšenú možnosť toxicity Al a Mn. Naopak v pôdach s pH >7,5 sa môže vyskytnúť nedostatok Mn, a môže byť obmedzený príjem fosforu. Keďže fosforečnanový anión nemá negatívny vplyv na klíčenie semien, môže sa aplikovať spolu s osivom pri sejbe, resp. využíva sa aj hnojenie pod pätu. Optimálna absorpcia fosforu rastlinami pšenice je pri teplotách 18–25 °C.

Dostatočné množstvo P v rastlinách v kombinácii s dusíkatým hnojením môže pomôcť pri maximalizácii úrod zrna. Nadmerné používanie fosforečných hnojív, najmä počas jesene, môže spôsobiť zníženie mrazuvzdornosti rastlín pšenice a biologickej dostupnosti zinku.

Draslík je najviac potrebný v počiatočných fázach rastu pšenice a počas vývojových štádií stebla a klasu. Draslík stimuluje fotosyntézu a ukladanie metabolických produktov v zrne, ako aj poskytuje odolnosť voči chladu a suchu a optimalizuje využitie dostupnej vody. Rastlina je tiež odolnejšia voči prítomným patogénom.

Hnojenie sírou

Síra môže výrazne ovplyvňovať využiteľnosť dusíka a preto nedostatok síry v pôde môže mať za následok zníženú absorpciu dusíka rastlinami. Intenzívne zrážky a nedostatočné hnojenie sírou môže spôsobiť, že rastliny pšenice budú trpieť jej nedostatkom. V priemere, každý kilogram síry, ktorý rastlina potrebuje, ale nemôže prijať, znižuje príjem dusíka o 15 kg. V súčasnosti má mnoho používaných dusíkatých hnojív aj dostatočné množstvo síry.

Na základe všeobecných odporúčaní pre pšenicu je optimálny obsah síry v rastlinných pletivách na úrovni okolo 0,4 %. Okrem toho síra zohráva dôležitú a významnú úlohu v kvalite pšeničného zrna, najmä ak bude využívané na výrobu chleba. Síru nie je možné akumulovať v pôde do zásoby. Z tohto dôvodu, a kvôli pozitívnej interakcii N-S, by sa mala síra pridávať v menších dávkach, v rôznych rastových fázach a spolu s dusíkatými hnojivami.

S ohľadom na značnú pohyblivosť prístupných foriem síry v pôde je potrebné dávky rozdeliť a podobne ako pri dusíku väčšiu časť aplikovať v jarnom období. Pre aplikáciu síry pri základnom hnojení je možné využiť draselné alebo horečnaté hnojivá s obsahom síry. Pokiaľ bude realizované hnojenie s dusíkom, potom niektoré z dusíkatých hnojív so sírou.

Hnojenie meďou

Ozimná pšenica je veľmi citlivá na nedostatok medi, ktorý sa môže prejaviť na ľahkých, kyslých pôdach, ďalej v pôdach s vysokým obsahom organickej hmoty (rašelinné stanoviská), prípadne na kyslých rekultivovaných pôdach po silnejšom vápnení. Vo väčšine našich pôd je však obsah medi dostatočný. Aj keď prijateľnosť medi nie je tak významne ovplyvňovaná hodnotou pH pôdy, po radikálnom vápnení predsa len môžeme očakávať znížený príjem Cu.

Pri obilninách sa jej nedostatok môže prejaviť zníženou úrodou zrna alebo stagnáciou úrod s malou úrodovou odozvou na vyššie dávky dusíka. Zreteľné príznaky nedostatku medi sa prejavujú na obilninách najčastejšie už po odnožení. Špičky listov zosvetlia a zasychajú, listy sú úzke a stáčajú sa. Neskôr je obmedzený rast internodií a vážne je zasiahnutá tvorba generatívnych orgánov.

K odstráneniu nedostatku medi sa najčastejšie používa síran meďnatý, k obilninám v bežnej dávke 15–20 kg/ha. Samozrejme, pred samotnou aplikáciou je potrebné disponovať s údajom o stave zásobenosti prístupnej medi v pôde.

Pôdne rozbory

Testovanie pôdy je najspoľahlivejší nástroj, ktorý máme na prijímanie dobrých ekonomických a ekologických rozhodnutí o aplikácii hnojív. Nehádajte, ale testujte pôdu!