Chemap Agro s.r.o.

Hnojenie ozimnej repky olejnej v jesennom období

24. 08. 2020 Prof. Ing. Ladislav Ducsay, Dr., Ing. Marek Slepčan; Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Hnojení Zobrazeno 544x

Kapustu repkovú pravú zaraďujeme z celosvetového hľadiska k nosným poľnohospodárskym plodinám s nezastupiteľným miestom v osevných postupoch. V Európskej únii je najdôležitejšou olejninou s celkovou produkciou na úrovni 19,6 miliónov ton v roku 2019, a z celosvetového hľadiska je treťou najdôležitejšou olejninou (svetová produkcia 70,3 miliónov ton jarnej a ozimnej formy spolu za rok 2019).

Proseeds

Počas posledných desaťročí výmera repky olejnej sa v Európe výrazne zvýšila hlavne pre rastúci dopyt po biopalivách. V porovnaní s obilninami ako ozimná pšenica alebo jačmeň, úrody repky v mnohých štátoch konštantne rastú, avšak stabilita úrod za posledných 40 rokov nebola zlepšená a stále je nižšia ako u obilnín. Úroda ozimnej repky je výsledkom komplexnej interakcie medzi pôsobením genotypu, pôdy, počasia ako aj agronomických operácií počas vývojových štádií rastlín.

Požiadavky repky ozimné

Repka ozimná patrí medzi intenzívne poľnohospodárske plodiny veľmi dobre reagujúce na úroveň výživy a hnojenia. Cieľom jesenného hnojenia repky je vytvoriť v pôdnom prostredí podmienky zabezpečujúce rastlinám harmonickú výživu počas nasledujúceho vegetačného obdobia, predovšetkým v období intenzívneho príjmu živín. Ako je dobre známe, repka olejná sa vzhľadom na svoje vysoké požiadavky na živiny zaraďuje medzi najnáročnejšie poľnohospodárske plodiny.

Na vyprodukovanie 1 tony semena a príslušného množstva slamy odoberie repka ozimná z pôdy priemerne 50 kg dusíka (N), 11 kg fosforu (P), 50 kg draslíka (K), 35 kg vápnika (Ca), 6 kg horčíka (Mg), 18 kg síry (S), 0,3 kg bóru (B), atď. Veľmi vysoké nároky na dostatok živín sú z dôvodu tvorby veľkého množstva biomasy, čo vyžaduje aby sa odobraté živiny dodali späť do pôdy organickými a priemyselnými hnojivami.

Nesmieme zabúdať že harmonická výživa je v úzkom prepojení s optimálnymi agrochemickými vlastnosťami pôdy. Je to predovšetkým starostlivosť o pôdnu organickú hmotu, pH pôdy, sorpčný komplex a jeho nasýtenie jednotlivými katiónmi. Tieto vlastnosti je potrebné riešiť dlhodobo a obyčajne nie je možné nevhodné agrochemické vlastnosti upraviť napríklad jednorazovou aplikáciou.

V posledných 15–20 rokoch sa výživa (nie iba) repky obmedzila na hnojenie dusíkom, prípadne na aplikáciu iných živín listovými hnojivami. Úroda repky pritom môže byť limitovaná nedostatkom ktoréhokoľvek iného prvku a potom je draho nakúpený dusík neefektívne využívaný a dochádza k plytvaniu peniazmi. Z pohľadu na nároky repky je však takýto jednostranný spôsob výživy nevhodný a nedostačujúci.

Pútanie živín a vody v pôde je významne ovplyvnené prítomnosťou humusových látok, ich množstvo a kvalita sú priamo úmerné obsahu a zloženiu primárnej organickej hmoty dodávanej do pôdy. Zatiaľ čo zapracovanie slamy do pôdy je vďaka vysokému podielu obilnín a repky v osevných postupoch dostatočné, bilancia ľahko mineralizovateľných organických látok aplikovaných hospodárskymi hnojivami je negatívna dôsledkom ich nedostatočnej produkcie.

Organická hnojiva

Hnojenie organickými hnojivami prináša pre ozimnú repku celý rad výhod. Organické hnojivá zlepšujú pôdne vlastnosti, napríklad znižujú objemovú hmotnosť, zlepšujú podmienky pre rast a tvorbu koreňov, ale samozrejme sú aj zdrojom živín a z globálneho hľadiska napomáhajú udržiavať pôdnu úrodnosť.

Najčastejšie používaným organickým hnojivom je maštaľný hnoj, avšak v súčasnosti je hnojenie hnojom z dôvodu jeho nedostatku pre repku veľmi obmedzené. Pri zaužívanom cykle hnojenia maštaľným hnojom sa odporúča dávka 20–30 t/ha. Z hľadiska možnosti kvalitnej predsejbovej prípravy pôdy pre sejbu repky (tzn. zvládnutie pracovnej špičky koncom leta) sa uprednostňuje aplikácia maštaľného hnoja k predplodine.

Pri hnojení priamo pod repku je potrebné maštaľný hnoj zaorať minimálne 3–4 týždne pred sejbou, aby bol dostatočný časový priestor pre uľahnutie pôdy a obnovenie kapilarity, ktorá bola zaoraním hnoja porušená. Čím je kvalitnejší maštaľný hnoj, tým je toto obdobie kratšie. Maštaľný hnoj k ozimnej repke je účelné aplikovať, najmä na pôdach menej úrodných a po menej vhodných predplodinách v dávke 25–30 t/ha. Na pôdach bohatých na humus a po vhodných predplodinách sa môže hnojenie maštaľným hnojom vynechať.

Repka veľmi dobre reaguje na hnojenie hnojovicou. Hnojovica pred sejbou sa aplikuje na strnisko obilninovej predplodiny, prípadne na rozdrvenú slamu s okamžitým zapracovaním do pôdy orbou alebo podmietkou. V zraniteľných oblastiach je možné použiť hnojovicu formou podpovrchovej aplikácie. Výrazne sa tým znižujú straty dusíka a zvyšuje sa jej účinnosť. Množstvo emisií amoniaku môžu byť veľmi vysoké okamžite po aplikácii hnojovice (až 12 kg dusíka z 1 hektára za 1 hodinu). Obyčajne 50 % z celkových strát sa vyskytuje počas prvých 4 až 12 hodín po aplikácii hnojovice. Je možné využiť hnojovicu hovädzieho dobytka, ošípaných ale aj hydiny. Odporúčané dávky hnojovice hovädzieho dobytka pred sejbou by nemali prekročiť 25 t/ha, pri hnojovici ošípaných 15 t/ha a hnojovici hydiny 10 t/ha.

Hnojenie dusíkom

Ozimná repka absorbuje 25–30 % z celkovej potreby dusíka už v jesennom období. Pri plánovaných úrodách semien okolo 4 t/ha a viac je potrebné už v zimnom období vytvoriť silný porast repky, ktorý do zimy odoberie podľa pestovanej odrody 40–100 kg N/ha (mnohokrát je to vysoko nad 100 kg N/ha), na jar rýchle regeneruje a vytvára výkonný listový aparát. Približne 83 % dusíka absorbovaného na jeseň je využitých nadzemnou biomasou, zvyšok ostáva v koreňoch. Podľa niektorých štúdií dusík aplikovaný pred sejbou alebo v septembri nie je pre repku dostatočný z dôvodu jeho odberu mikroorganizmami podieľajúcimi sa na rozklade slamy. Ozimná repka je schopná vysokého príjmu minerálneho dusíka z pôdy, čím je schopná značne redukovať vymývanie dusíka z pôdy.

Vo všeobecnosti pri optimálnych podmienkach zabezpečujúcich optimálny rast rastlín repky olejnej, hnojenie dusíkom na jeseň nie je potrebné. Príliš vysoká zásoba dusíka v jesennom období vedie k nechcenej intenzifikácii rastu s predčasným formovaním stonky a rastom príliš veľkého počtu listov. Tieto faktory spôsobujú vymŕzanie porastov repky ako aj hnitie rastového vrcholu počas zimy. Dusíkaté hnojenie repky olejnej v jesennom období je pravdepodobne potrebné len, ak nedostatok dusíka limituje rast rastlín, napríklad na pôdach chudobných, alebo pri minimálnom spôsobe obrábania pôdy, kedy semená klíčia v pôdnej vrstve s vysokým obsahom slamy. Aplikácia jesenných dávok dusíka k ozimnej repke je bežnou praktikou.

V posledných rokoch farmári menia rotáciu plodín, keď v osevných postupoch je jačmeň nahrádzaný pšenicou. V dôsledku toho je často termín pre výsev repky ozimnej oneskorený. Navyše pri príprave osivového lôžka je často vynechaná orba pre ušetrenie nákladov. Pre kompenzáciu týchto zhoršujúcich sa podmienok je často aplikovaný dusík v dávke 30–50 kg/ha na strnisko predplodiny pre dosiahnutie dostatočných zásob dusíka pre zabezpečenie rastu pred zimou. Poľné pokusy realizované v Nemecku o účinkoch hnojenia dusíkom na jeseň nepreukázali jednoznačný trend. V rokoch 2006 a 2007 aplikácia 40 kg N/ha na jeseň nemala preukazný vplyv na zvýšenie úrod, zatiaľ čo v nasledujúcich rokoch 2008 a 2009 pri slabšom raste rastlín pred zimou, jesenná aplikácia dusíka významne zvýšila úrodu semena repky olejnej.

Na základné hnojenie je vhodné použiť hnojivá s obsahom amidického, amónneho a pomaly pôsobiaceho dusíka resp. ich kombinácie (napr. močovinu, síran amónny, DAM-390, N - hnojivá s inhibítormi ureázy, NPK - hnojivá s nízkym obsahom dusíka alebo napr. NP mikrogranulované hnojivá s vyšším zastúpením fosforu a s obsahom mikroelementov aplikované pri sejbe). Forma aplikovaného dusíka ovplyvňuje napríklad spôsob vytvárania koreňovej sústavy. Pri hnojení liadkovou formou sú korene dlhšie, mohutnejšie, avšak menej vetvia. Naopak, pri aplikácii amónnych foriem dusíka korene viac vetvia, ale predovšetkým v povrchových vrstvách.

Akékoľvek dusíkaté hnojenie by malo byť aplikované najneskôr do konca septembra. Príliš oneskorená aplikácia dusíka odďaľuje rastovú prestávku vyskytujúcu sa na jeseň, výsledkom čoho je zvýšená koncentrácia nevyužitých zlúčenín dusíka v listoch a stonke, čo sa môže v prípade „tvrdšej“ zimy prejaviť nižšou rezistenciou voči mrazom možným chladu. Je potrebné podotknúť, že efektívnosť hnojenie N v priebehu jesennej vegetácie bude výrazne limitovaná napríklad dĺžkou jesenného vegetačného obdobia, klimatickými podmienkami, agrochemickými vlastnosťami pôd a nesporne aj formou aplikovaného dusíka.

Hnojenie fosforom a draslíkom

Na pôdach s nízkym obsahom vápnika a pôdach dobre zásobených fosforom čas aplikácie fosforečných hnojív nie je až tak dôležitý, nakoľko rastliny prednostne prijímajú fosfor z pôdy a menej z fosforečných hnojív. Ak je pôda obrábaná, aplikácia fosforečných hnojív pred kultiváciou pôdy môže byť výhodná, pretože fosfor je lepšie distribuovaný v orničnom profile, v dôsledku čoho je lepšie prístupný. Avšak na pôdach vápenatých, pôdach s pH vyšším ako 7 ako aj na pôdach s vysokým potenciálom pre fixáciu fosforu, aplikácia fosforu v jesennom období spôsobuje premenu fosforečných zlúčenín na menej rozpustné formy, čím sa v priebehu času znižuje prístupnosť fosforu rastlinám. V takýchto podmienkach je výhodnejšie fosforečné hnojivá aplikovať na jar.

Na piesočnatých a organických pôdach musí byť hnojenie draslíkom upravované priamo podľa ročných požiadaviek každej plodiny z dôvodu vyplavovania draslíka z pôdy. Na kyprých pôdach s nízkym obsahom draslíka by približne štvrtina celkovej potreby draslíka mala byť aplikovaná na jeseň, nakoľko porasty ozimnej repky odoberú pred zimou 50–100 kg K2O na hektár. Na takýchto pôdach v dôsledku vyplavenia draslíka nemôžeme rátať s tým, že všetok draslík z pozberových zvyškov bude využitý nasledujúcou plodinou. Na stredne ťažkých a ťažkých pôdach s adekvátnou zásobou draslíka čas aplikácie draslíka nemá veľký význam. V pôdach fixujúcich draslík (väčšinou v kombinácii s nízkou zásobou výmenného draslíka), by celková dávka draslíka mala byť rozdelená na jednu tretinu na jeseň a dve tretiny na jar, kvôli uspokojeniu relatívne vysokých požiadaviek ozimnej repky pred zimou ako aj pre zabránenie fixácii draslíka ílovými minerálmi.

Ako vhodné hnojivá na základné hnojenie fosforom a draslíkom sa môžu použiť všetky druhy superfosfátov a draselnej soli, prípadne ak je potrebná aj dusíkatá výživa, je vhodné aplikovať klasické NPK hnojivo s nízkym obsahom dusíka, pri predsejbovej príprave pôdy sa využívajú okrem klasických NPK hnojív aj NPK hnojivá s postupným uvoľňovaním živín (najmä dusíka), naviac s obsahom inhibítorov nitrifikácie a s rôznym zastúpením síry, horčíka a dôležitých mikroelementov (B, Cu, Mn, Zn a Mo). Pri sejbe v závislosti od aplikačnej techniky sa taktiež využívajú mikrogranulované hnojivá (NP, NPK) aplikované do blízkosti osiva, ktoré zabezpečujú pomerne rýchly štartovací efekt hlavne v počiatočných štádiách rastu.

Hnojene sírou

Repka patrí medzi plodiny náročné na výživu sírou. Úrodou 3 t/ha odoberie repka z pôdy 54 kg síry. Približne polovica z tohto množstva je lokalizovaná v semenách, čiže síra má bezprostredný dopad na produkciu repky. U repky ozimnej sa nedostatok síry môže prejaviť už na jeseň. Ak sa tak stane, nízke dávky síry (10–20 kg/ha) môžu byť aplikované pred zimou, i keď nároky na síru v tomto období sú relatívne nízke.

Potrebu síry je možné uhradiť hnojením pred založením porastu a to cez síran amónny, síran draselný a jednoduchý superfosfát. Vzhľadom na to, že v jesennom období je príjem síry relatívne malý (pri repke je najvhodnejšie pridať síru hneď na začiatku jarnej vegetácie), pri hnojení sírou na jeseň väčšinou postačuje dávka do 15 kg S/ha. V jesenno-zimnom období však hrozí, že sa sírany podobne ako dusičnany z pôdy vyplavia, pričom do spodných vrstiev pôdy „sťahujú“ so sebou aj dôležité živiny vo forme katiónov.

Hnojenie mikroelementami

Hnojenie kapusty repkovej pravej bórom je v súčasnej dobe často diskutovanou problematikou, pretože nedostatok bóru je príčinou zníženia úrody semena kapusty repkovej pravej a často aj zhoršenia jeho kvality. Viac ako 80–90 % porastov ozimnej repky je potrebné hnojiť bórom. Výnimku tvoria iba hlinité, hlboké pôdy s dostatočnou zásobou organických látok. Dostupnosť bóru pre rastliny je znížená vápnením, vysokou hodnotou pôdnej reakcie a obdobím sucha v priebehu hlavných rastových fáz. Tak ako pri všetkých stopových prvkoch, je pri hnojení nutná priestorová rovnomernosť aplikácie, ktorá sa najlepšie zabezpečí postrekom.

Istý spôsob aplikácie bóru na pôdach bez presnej identifikácie zásobenosti pôdy B je efektívna povrchová aplikácia postrekom povrchu pozemku pred sejbou repky v dávke bóru 100 až 200 g/ha. Vhodné je plytké zapravenie do hĺbky 8 až 10 cm. Druhá možnosť je aplikácia pod pätu pri sejbe, spolu so štartovacou dávkou dusíka. Riziková je aplikácia bóru ihneď po vzídení, kedy môže dôjsť k poškodeniu porastu. Mladé vzchádzajúce rastliny repky sú citlivejšie na toxicitu bóru. Na pôdach s vysokým deficitom bóru je ho možné aplikovať použitím špeciálnych listových hnojív v priebehu mesiaca október. Celková dávka bóru pri foliárnej aplikácii obyčajne predstavuje 400–600 g/ha. Dávky bóru pri pôdnej aplikácii sa pohybujú od 0,1 do 1,5 kg B na hektár v závislosti od pôdneho druhu a obsahu prístupného bóru v pôde. Toxické pôsobenie bóru sa začína prejavovať, ak je obsah bóru nad 2 mg/kg pôdy, preto treba hnojeniu bórom venovať patričnú pozornosť, aby jeho obsah bol optimálny.

Z mikroelementov sa vo výžive repky okrem už spomínaného bóru výraznejšie uplatňuje molybdén. Jeho nedostatok spomaľuje rast nadzemnej hmoty, zvyšuje sa koncentrácia dusičnanov v listoch (neaktivuje sa nitrátreduktázový systém) a znižuje sa tvorba chlorofylu. Optimálne hodnoty molybdénu v listoch repky sú od 0,4 do 0,7 mg/kg sušiny. Hnojenie molybdénom sa odporúča buď pred zakladaním porastu do pôdy v dávke 3 kg molybdénu amónneho na 1 ha, alebo počas vegetácie foliárne aplikovať napríklad kvapalné hnojivo Molychel v dávke 0,05 až 0,1 kg/ha pri aplikačnej koncentrácii 0,1 až 0,2 %.

Mangán sa podieľa na aktivácii rôznych enzymatických procesov, najmä pri fotosyntéze a tvorbe proteínov. Je takisto zapojený do metabolizmu sacharidov a syntézy lipidov. Preto rastliny, ktoré trpia nedostatkom mangánu, majú nižší obsah oleja a nižšie úrody. Mangán je potrebný aj pre tvorbu lignínu, ktorý je spolu s celulózou súčasťou bunkových stien, a tak napomáha tvorbe fyzickej bariéry okolo bunky, ktorá ju chráni pred infekciami. Podobne ako bór aj mangán má svoju úlohu pri tvorbe prirodzene sa vyskytujúcich antifungálnych látok, ktoré pomáhajú rastlinám v boji s hubovými infekciami.

K nedostatku mangánu dochádza často iba v určitých častiach pozemku, pričom rastliny často rastú lepšie na utuženejších plochách, napr. blízko koľajových riadkov. K účinnému príjmu mangánu totiž rastliny vyžadujú dobrý kontakt medzi pôdou a koreňmi. Preto môže dôjsť k jeho obmedzeniu v ľahkých, prevzdušnených pôdach. Prijem je takisto znížený v pôdach, ktoré majú vysoké pH, a v pôdach, ktoré majú veľký podiel organickej hmoty. Pri stanovení potreby hnojenia by poľnohospodárska prax mala vychádzať z pravidelných rozborov pôd a rozborov rastlín. Ako optimálna sa uvádza koncentrácia mangánu v sušine plne vyvinutých mladých listov od 30 do 140 mg/kg.

Vzhľadom k veľkej variabilite obsahu Mn v listoch a následnému doporučenému hnojeniu a vzhľadom k rozličným pôdnym podmienkam a vyššiemu pH je vhodné mangán aplikovať profylakticky. Niektorí autori neodporúčajú hnojiť mangánom priamo do pôdy aj pri jeho nízkom obsahu v pôde. Aplikácia na list je tak najefektívnejším spôsobom, ako predísť alebo napraviť nedostatok mangánu. Odporúčaná jesenná foliárna aplikácia mangánu je však menej zmysluplná než jarná aplikácia. V jesennom období je potreba mangánu rastlinami repky malá, okrem toho pri jesennej aplikácii je listový aparát ešte málo vyvinutý a časť hnojiva dopadá na pôdu a tak je mangán listami menej využitý. Listová aplikácia mangánu na jeseň však môže zvýšiť odolnosť proti abiotickým a biotickým stresovým faktorom. Foliárna aplikácia mangánu by sa mala realizovať v období 4 až 8 listov, najčastejšie v dávke 150 až 300 g/ha.

Súhrn

Pri rozhodovaní o realizácií jesenného hnojenia ozimnej repky olejnej je teda potrebné brať do úvahy množstvo faktorov. I keď repka olejná patrí k plodinám dobre reagujúcim na zvýšenú úroveň hnojenia, jesenné hnojenie pri ideálnych poveternostných podmienkach ako aj pri optimálnych podmienkach vytvorených správnym agrotechnickým postupom nie je nutné vykonávať z dôvodu zamedzenia prerastania porastov. Jesenné hnojenie má naopak význam ak podmienky pre vývin rastlín nie sú ideálne, či už z dôvodu menej vyhovujúcich pôdnych vlastností pre repku alebo oneskoreného výsevu. Dôležitým aspektom v rozhodovaní je taktiež ekonomické zhodnotenie nákladov vynaložených na jesenné hnojenie.

Ak už sa ale rozhodneme porasty repky olejnej na jeseň prihnojiť, nesmieme zabúdať na dodržiavanie platných legislatívnych nariadení.

Související články

Hnojení před setím ozimé řepky fosforem a dusíkem

29. 09. 2020 Ing. Jindřich Černý, Ph.D. a kol. Hnojení Zobrazeno 77x

Základní hnojení ozimé řepky draslíkem

29. 09. 2020 Ing. Jindřich Černý, Ph.D. a kol. Hnojení Zobrazeno 92x

Galleko® technológia v okopaninách

27. 09. 2020 Mgr. Martin Šotik; Galleko Hnojení Zobrazeno 40x

Význam ligninu v biomase meziplodin

08. 09. 2020 Ing. Antonín Kintl a kol. Hnojení Zobrazeno 445x

Vizura® - využijte potenciál stabilizovaného amonného dusíku pro vaše plodiny

03. 09. 2020 Ing. Matúš Czakó; BASF spol. s.r.o. Hnojení Zobrazeno 426x

Další články v kategorii Hnojení

detail