Hnojenie repky na jar a ďalej vo vegetácii

24. 02. 2025 Prof. Ing. Ladislav Ducsay, Dr.; Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Hnojení Zobrazeno 461x

Napriek tomu, že v jeseni 2023 sme mali na Slovensku a v Čechách veľmi dobré porasty repky, priemerná úroda semena 2,74 t/ha v ČR, ktorá sa v roku 2024 dosiahla, je najnižšia za posledných 21 rokov. Na Slovensku v roku 2024 sa podľa odhadov dosiahla priemerná úroda semena 2,7 t/ha, čo je o cca 14 % menej ako 10 ročný priemer. Úrodu determinuje najmä počet rastlín na jednotku plochy, počet šešúľ na rastline, počet semien v šešuli a HTS. Je potrebné si však uvedomiť, že dosiahnutá úroda semena repky ozimnej je výsledkom komplexnej interakcie medzi pôsobením genotypu, pôdy, agrotechniky, počasia ako aj agronomických operácií počas vývojových štádií rastlín. Úrody v jednotlivých regiónoch sú pravidelne ovplyvňované prirodzenými pôdnymi a klimatickými podmienkami. V pestovateľskom roku 2023/24 boli úrody veľmi výrazne a negatívne ovplyvnené najmä klimatickými podmienkami (napr. veľmi skorý nástup jari, neskoré mrazíky okolo 20. 4. 2024, ktoré prišli v období pokročilej vegetácie).

Repka ozimná patrí medzi poľnohospodárske plodiny, ktoré veľmi dobre reagujú na úroveň výživy a hnojenia. Je to rastlina s vysokými nárokmi na výživu, a preto vyžaduje primerané, systematické hnojenie. Na vyprodukovanie 1 t semena a príslušného množstva slamy potrebuje v priemere pestovaných odrôd a hybridov 50 kg dusíka, 11 kg fosforu, 50 kg draslíka, 35 kg vápnika, 6 kg horčíka, 18 kg síry a 0,3 kg bóru. Pre repku je typická výrazná dynamika príjmu živín hneď od začiatku jarnej vegetácie, pričom maximum príjmu všetkých živín je vo fáze kvitnutia. Koniec vegetácie je naopak charakteristický znížením odberu najmä dusíka, vápnika a síry.

Počas jarnej vegetácie už nemôžeme zásadne zlepšiť pôdne vlastnosti ako je štruktúra pôdy, obsah organických látok a zvýšenie pôdnej reakcie. Naopak môže dôjsť k miernemu poklesu pH najmä v blízkosti koreňového systému hlavne pri použití hnojív s prevahou amónnej formy dusíka alebo močoviny. Rastlinám už tiež nepomôže fosfor aplikovaný na povrch pôdy napr. cez hnojivo Amofos, DAP a pod. Podobne je tomu tak aj pri draselných minerálnych hnojivách. Vysokú spotrebu fosforu a draslíka nie je možné zachrániť ani ich aplikáciou v listových hnojivách. Naopak draslík dodaný v tekutých organických hnojivách (hnojovica, digestát), sa vo výžive repky môže čiastočne uplatniť. Rýchla mineralizácia organických látok, najmä z hnojovice, naviac prispieva k produkcii oxidu uhličitého, a tým i k vyššej koncentrácii oxidu uhličitého v poroste. To tiež pôsobí priaznivo na fotosyntézu.

Jarné hnojenie dusíkom

Na regeneráciu rastlín po zime a rast na začiatku jarnej vegetácie má významný vplyv najmä stav rastlín pred zimou, ich následné prezimovanie a zásoba živín v nepoškodených častiach rastlín na začiatku jari. Rozhodujúce pre úrody sú jarné dávky dusíka, pričom sa najlepšie osvedčuje systém delených dávok. V závislosti na dosiahnutej úrode, predplodine, organickom hnojení a pôdno-klimatických podmienkach predstavuje celková dávka dusíka v minerálnych hnojivách 120–200 kg N/ha. V minerálnych hnojivách by sme mali iba doplniť rozdiel medzi celkovou potrebou rastlín a množstvom, ktoré poskytuje pôda (predovšetkým dusík z organických hnojív, koreňových a pozberových zvyškov). Pre zaistenie, čo najvyššej efektívnosti hnojenia dusíkom je potrebné zosúladiť celkovú dávku a jej delenie s dynamikou rastu rastliny a tiež s výživou ďalšími živinami. S ohľadom na už spomínanú značnú variabilitu pôdno-klimatických podmienok a rozdielne stavy porastov ozimnej repky po prezimovaní nie je možný jednotný všeobecný návod pre hnojenie dusíkom.

Pri rozhodovaní o spôsobe hnojenia dusíkom v celom jarnom období je preto nutné vychádzať predovšetkým z týchto faktorov.

• z pôdno–klimatických charakteristík stanovišťa, t.j. vlahového režimu pôd;
• z pôdneho druhu, predpokladaného priebehu poveternosti v jarnom období, z termínu nástupu jari;
• z obsahu minerálneho (prípadne mineralizovaného) dusíka v ornici a podorničí;
• z biologickej kontroly stavu porastu pred zimou a po zime;
• zo znalosti biológie pestovanej odrody.

Každý agronóm musí vychádzať zo všeobecných vedomostí a premenách dusíka v pôde a jeho príjme rastlinami, vrátane dobrých vedomostí o biológii pestovanej odrody, resp. hybridu, a modifikovať ich na podmienky príslušného pozemku.

Prvá jarná dávka (regeneračná)

Realizuje sa čo najskôr na jar, len čo to umožnia pôdne a klimatické podmienky. V závislosti od ročníka toto obdobie nastáva väčšinou už koncom februára a začiatkom marca. Pod porastmi repky ozimej je obsah anorganického, teda minerálneho dusíka v ornici a podorničí v tomto období obyčajne nízky (často menej ako 10 mg N_an/kg pôdy). 1. jarnou dávkou dusíka sa snažíme podporiť regeneráciu rastlín po zime a zabezpečiť dostatok dusíka v koreňovej zóne rastlín na začiatku predlžovacieho rastu. Predpokladanú dávku 60–100 kg N/ha (v závislosti od pôdno-klimatických podmienok) znížime podľa predplodiny (po kvalitnej ďateline a lucerne o 40–50 kg N/ha a po hrachu o 15–20 kg N/ha), resp. organického hnojenia, keď bol hnoj alebo hnojovica aplikovaná priamo k repke (hnoj 20 t/ha o 20–25 kg N/ha, hnojovica ošípaných 20 t/ha o 30 kg N/ha, hnojovica hovädzieho dobytka 20 t/ha o 15–20 kg N/ha). Podľa obsahu N_an v pôde sa spresní dávka dusíka (tab. 1).

Na základe teoretických znalostí platí že rastlinám repky olejnej je vhodné ponúknuť hnojenie ako cez formu nitrátovú (NO₃^-) tak aj cez formu amónnu (NH₄⁺).

Pri rozhodovaní o systéme jarného hnojenia ma veľký význam aj pôdny druh. Na pôdach ťažkých je malá pravdepodobnosť prepojenia pôdnej vlahy s hladinou podzemnej vody a preto je tiež podstatne menšie riziko strát nitrátového dusíka vyplavovaním. Z tohto dôvodu môžeme na týchto stanovištiach aplikovať vyššie dávky dusíka k regeneračnému hnojeniu. Najmä v suchších oblastiach nie sú neskoršie dávky dusíka tak efektívne, pretože dusík zostane v hornej vrstve a nedostane sa do celého koreňového profilu pôdy. Naopak na ľahkých pôdach s priepustným podložím dochádza ľahko k premyvnému režimu a dusičnanový dusík je vyplavovaný.

K regeneračnému hnojeniu ozimnej repky je veľmi vhodným hnojivom liadok vápenatý. Ďalšími veľmi vhodnými hnojivami sú liadok amónny s vápencom resp. dolomitom (LAV a LAD), liadok amónny, DASA a iné. K regeneračnému hnojeniu sa môže použiť aj močovina v pevnej forme. Z agrochemického hľadiska je možné močovinu odporučiť najmä na ťažké pôdy.

Nevyhnutným predpokladom je dostatočne vlhká pôda v čase aplikácie, aby došlo k rozpusteniu granúl hnojiva a nerozložená molekula močoviny prenikla spoločne s pôdnou vlahou do hlbších vrstiev pôdneho profilu. Musí byť pri tom zachovaná zásada, že močovinu neaplikujeme na pôdach neutrálnych a alkalických. Ďalším predpokladom efektívneho použitia močoviny je nižšia teplota, ktorá inhibuje enzymatickú hydrolýzu močoviny. Z mnohých literárnych prameňov je známe, že v prípade suchého a teplého (slnečného) počasia môžu straty dusíka volatilizáciou dosiahnuť 30–40 % z aplikovaného množstva. Pre efektívne využitie dusíka z močoviny má podstatný vplyv vlhkosť pôdy, pH a zrnitosť.

Tab. 1: Odporúčaná 1. jarná dávka dusíka podľa obsahu N_an v pôde

Druhá jarná dávka

Realizuje sa v období tvorby nadzemnej biomasy až začiatkom predlžovacieho rastu. Za bežných podmienok je to koncom marca až v 1. dekáde apríla, približne 3 týždne po regeneračnom hnojení. Bežná dávka dusíka je 50–80 kg/ha. Veľmi vhodným hnojivom je tomto období DAM 390 v neriedenej forme, ku ktorému môžeme pridávať aj insekticídy resp. listové hnojivá s bórom, horčíkom, humínové preparáty a stimulátory rastu. Ak nebola na ľahkých pôdach aplikovaná síra v regeneračnej dávke, je možné uskutočniť dodatočnú korekciu aplikáciou N-S hnojív (napr. SAM, Agrosam, Agrodas, DASA). Ide však o náhradné riešenie - nie úplne optimálne z hľadiska výživy rastlín repky sírou.

Tretia dávka (fáza žltých pukov)

Táto dávka má svoje opodstatnenie najmä na ľahkých a chudobných pôdach v suchších oblastiach, kde nie je zabezpečený odber dusíka rastlinami v čase kvitnutia a vo fázy zelených šešúľ. Ďalej sa osvedčuje pri predpokladoch dosiahnutia rekordných úrod po predchádzajúcej „bezchybnej“ technológii. Veľkosť dávky predstavuje 20–30 kg N/ha. Príliš vysoká dávka dusíka (rovná alebo väčšia ako 50 kg N/ha) v tomto období môže negatívne ovplyvňovať priebeh dozrievania a zvýšiť podiel zelených semien.

Hnojení sírou

Okrem dusíka by sme pri hnojení repky nemali samozrejme zabúdať na síru, pretože efektívne využitie vysokej hladiny dusíka je závislé práve od dostatočnej zásoby síry. Vysoké dávky dusíka môžu zvýšiť deficit síry a naopak. Ozimná repka patrí k absolútne najväčším konzumentom tejto živiny. Úrodou 4 t/ha odoberie repka z pôdy asi 72 kg síry. Je potrebné podotknúť, že vstupy síry cez atmosférické imisie poklesli z hodnôt cca 100 kg S/ha (rok 1990) na súčasné hodnoty do 5 kg S kg/ha väčšiny poľnohospodárskych pôd. Ak má byť pomer medzi aplikovaným dusíkom a sírou na úrovni N:S = 3–5:1, tak síra sa stáva vo výžive repky významným limitujúcim prvkom. Takmer polovica odobranej síry z pôdy je lokalizovaná v semenách, takže síra má bezprostredný dopad na produkciu semena repky.

Najväčšie nároky na síru má repka v 1. mesiaci intenzívneho jarného rastu, kedy potrebuje prijať približne 30–40 kg/ha S. Výživa sírou by mala byť ukončená najneskôr do predlžovania stoniek, pretože neskoršie aplikácie vedú k zníženiu úrod semena a zníženiu obsahu oleja. Kvôli striktnému interakčnému vzťahu medzi dusíkom a sírou musia byť dávky dusíka a síry, pre dosiahnutie optimálnych úrod s dobrou kvalitou oleja, predovšetkým vyvážené. Adekvátne hnojenie sírou prispieva k stabilizácii obsahu tuku v semenách repky ozimnej. Vhodné N-S hnojivá sú napríklad DASA 26/13 s obsahom 13 % S a 26 % N, Agrosam, SAM, Agrodas ale aj ďalšie. Celkové dávky síry v jarnom období by mali predstavovať 30–50 kg S/ha. Za dostatočný obsah síry vo fáze predlžovacieho rastu možno považovať asi 0,55 % S v sušine nadzemnej hmoty.

Hnojení hořčíkem

Hořčík je ústredným stavebným prvkom v chlorofyle v listoch a preto je životne dôležitý pre fotosyntézu. Potreba horčíka pre repku vrcholí v štádiu nasadenia šešúľ a celková potreba na úrody 4t/ha je okolo 40–60 kg MgO/ha. Šešule repky zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri tvorbe oleja, a preto dostatok horčíka musí byť k dispozícii tesne pred ich nasadením, aby slnečná energia mohla byť efektívne pretransformovaná na tuk.

Prísun horčíka do rastlín do značnej miery závisí od pôdneho druhu. Ťažké ílovité pôdy a pôdy v oblastiach, kde je materským substrátom dolomit, majú vyššie obsahy, zatiaľ čo ľahšie pôdy a vápenaté pôdy bývajú chudobnejšie na horčík. Pôdy Slovenska sú vo väčšine prípadov dobre zásobené horčíkom, čo však neplatí pre pôdy v Českej republike. Pomerne často môže byť príjem horčíka rastlinami narušený aj na pôdach s dobrou zásobou.

Faktory, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať potenciálny príjem horčíka rastlinami sú napr. použitie hnojív na báze amoniaku (dusičnan amónny, močovina, hnojovica), používanie čistých hnojív NPK bez horčíka, pôd s vysokou hodnotou pH (zásadité pôdy) a stres z nepriaznivých poveternostných podmienok (obzvlášť chladné, suché alebo podmáčané podmienky).

Hnojení bórem

Repka patrí medzi plodiny, ktoré sú mimoriadne citlivé na nedostatok bóru. Je možné predpokladať, že viac ako 80–90 % porastov ozimnej repky je potrebné hnojiť bórom. Bór je jednou z mikroživín, ktorej zásobu v pôde je možné spoľahlivo stanoviť. S ohľadom na možnú toxicitu bóru, je možné aplikovať maximálne 1–2 kg B/ha, aby nedošlo k jeho prehnojeniu. Pestovateľ nemá mnoho možností rovnomerne aplikovať uvedenú malú dávku bóru samostatne alebo primiešaním do iných hnojív. Aj preto radšej volí listové hnojivá. Použitie týchto hnojív je výhodnejšie aj vtedy, ak príjem cez pôdu môže byť obmedzený. To platí najmä na ťažkých, zásaditých alebo veľmi kyslých pôdach.

Bór pôsobí na stabilitu bunkových stien, spevňuje pletivá koreňov, stoniek aj čepelí listov. Pôsobí na rast koreňov a ovplyvňuje vytváranie semien v šešuliach. Podieľa sa na transporte asimilátov a prispieva k lepšiemu využitiu dusíka v rastlinách. Dávka bóru sa môže korigovať aj podľa obsahu bóru v listoch repky. Za optimálnu hodnotu je považovaný obsah 50–60 mg B/kg sušiny. Obsahy pod 30 mg/kg sú považované za nedostatočné. Nedostatok bóru sa prejavuje slabším nasadením šešúľ s menším počtom semien. Pri väčšom deficite bóru odumierajú vegetačné vrcholy rastlín.

Vhodným obdobím pre mimokoreňovú výživu je fáza predlžovacieho rastu až začiatok kvitnutia. Na trhu je množstvo listových hnojív, ktoré je možno kombinovať s kvapalnými dusíkatými hnojivami, napr. s už spomínaným DAMom 390. Latentnému nedostatku mikroživín v repke olejnej, pokiaľ ide o bór, mangán a molybdén, možno predchádzať listovou aplikáciou 500–600 g B/ha, 200–300 g Mn/ha a 30 g Mo/ha.