Chemap Agro s.r.o.

Hnojenie repky na jar a počas vegetácie

19. 04. 2021 Prof. Ing. Ladislav Ducsay, Dr.; Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Hnojení Zobrazeno 551x

Na regeneráciu rastlín po zime a rast na začiatku jarnej vegetácie má významný vplyv stav rastlín pred zimou, ich prezimovanie a zásoba živín v nepoškodených častiach rastlín na začiatku jari. Optimálna výživa, realizovaná cez racionálne hnojenia je jedným z najvýznamnejších faktorov, ktorý rozhoduje o výške dosiahnutých úrod a samozrejme aj o ekonomike pestovania nielen repky olejnej.

Proseeds

V súčasnosti prevládajú rôzne názory na metódy hnojenia i na aplikačné dávky pri jednotlivých rastových fázach repky. Maximálne využitie jej úrodového potenciálu spočíva v plynulom uspokojovaní značne vysokých nárokov na minerálnu výživu. Výživa ozimnej repky je často diskutovanou problematikou, pretože sa považuje za plodinu najnáročnejšiu na živiny, čo sa prejavuje obrovskou dynamikou príjmu živín hneď od začiatku jarnej vegetácie, pričom maximum príjmu všetkých živín je vo fáze kvitnutia. Koniec vegetácie je charakteristický znížením odberu najmä dusíka, vápnika a síry, a to v dôsledku zníženia sušiny nadzemnej biomasy opadom listov a presunom živín z nadzemnej hmoty do koreňového systému, resp. vylučovaním do pôdy. Dominantné postavenie pri výžive repky má dusík.

Hnojenie dusíkom

Rozhodujúce pre úrody sú jarné dávky dusíka, pričom sa najlepšie osvedčuje systém delených dávok.

Regeneračné hnojenie sa realizuje čo najskôr na jar, len čo to umožnia pôdne a klimatické podmienky. Prvou jarnou dávkou dusíka sa snažíme podporiť regeneráciu rastlín po zime a zabezpečiť dostatok dusíka v koreňovej zóne rastlín na začiatku predlžovacieho rastu. V tejto dobe dochádza vzhľadom k postupnému prehrievaniu pôdy k nízkej mineralizácii živín z pôdnej organickej hmoty. V minerálnych hnojivách by sme mali iba doplniť rozdiel medzi celkovou potrebou rastlín a množstvom, ktoré poskytuje pôda (predovšetkým dusík organických hnojív, koreňových a pozberových zvyškov).

V závislosti na dosiahnutých úrodách, predplodine, organickom hnojení a pôdno-klimatických podmienkach, predstavuje 1. dávka dusíka v minerálnych hnojivách od 60 do 100 kg/ha, pričom na premyvných, svahovitých a podmáčaných pôdach používame nižšiu dávku dusíka. V tomto období existuje nebezpečenstvo návratu zimy a z tohto dôvodu je hnojenie dusíkom spojené s rizikom. Preto je možné 1. dávku N rozdeliť na dve čiastkové dávky: 1a dávka (30–40 kg N/ha); 1b dávka (30–60 kg N/ha). Dávku 1b aplikujeme približne 14 dní po 1a dávke. Výhodné je rozdeliť dávku tam, kde je možné použiť v nasledujúcich termínoch kvapalné hnojivo, pretože skoré hnojenie týmito hnojivami je spojené s určitým rizikom „popálenia“, ktoré sa výrazne znižuje v neskoršom období. Preto pri dávke 1a radšej používame niektoré z pevných dusíkatých hnojív, pri 1b dávke môžeme použiť aj kvapalné hnojivá. V prípadoch neskorého otvorenia jari sa regeneračná dávka nedelí a používame tuhé hnojivá, pričom napríklad na ťažkých pôdach možno jednorázovo aplikovať až 100 kg N/ha.

Podľa stavu porastu, stanovišťa a začiatku jarnej vegetácie je možné odporučiť nasledujúci postup pri výbere hnojív s rôznymi formami dusíka.

1. Uprednostnenie hnojív s liadkovou formou dusíka (LAV, LAD):

  • neskorší a rýchlejší nástup jari;
  • okrem bežných porastov vhodná forma dusíka pre slabé a poškodené porasty.

2. Uprednostnenie hnojív s amidickou formou dusíka (močovina):

  • pri aplikácii vyšších dávok dusíka na začiatku jarnej vegetácie, hlavne v oblastiach s častými neskoršími prísuškami;
  • pri skoršom nástupe jari a riziku neskorších mrazov;
  • bežné porasty okrem veľmi slabých a výraznejšie poškodených po zime.

3. Uprednostnenie hnojív s amónnou formou dusíka v kombinácii so sírou (napr. síran amónny, DASA):

  • nedostatok dostupnej síry v prekorenenom pôdnom profile (po vlhkej zime, na ľahkých premyvných pôdach, pri hospodárení bez živočíšnej výroby a pod.);
  • pri skoršom nástupe jari;
  • bežné porasty okrem veľmi slabých a poškodených po zime.

Hnojenie vo fáze predlžovacieho rastu sa realizuje približne 3–4 týždne po hnojení dávkou 1b. Bežná dávka dusíka je 50 až 80 kg/ha. Dôležitým faktorom je takisto stav porastu. Silné porasty, ktorých hustota predstavuje 30 až 40 rastlín na m2, hnojíme vyššími dávkami dusíka (asi o 20 kg N na hektár). V tomto období je výhodné aplikovať napr. DAM-390 spolu s bórom, humínovými preparátmi, resp. stimulátormi rastu, ktoré zvyšujú využiteľnosť použitých živín.

Hnojenie vo fáze žltých pukov má svoje opodstatnenie na ľahších a chudobnejších pôdach v suchších oblastiach, kde nie je zabezpečený prísun dusíka rastlinám v dobe kvetu a vo fáze zelených šešulí. Osvedčuje sa takisto pre dosiahnutie vysokých úrod po predchádzajúcej bezchybnej technológii. V tomto období sa obyčajne aplikuje DAM-390 v dávke dusíka 20 až 40 kg/ha spolu s bórom a humínovými preparátmi, ak sme ich nepoužili pri produkčnom hnojení. Príliš vysoké dávky dusíka (50 kg N na hektár a viac) v tomto období môže negatívne ovplyvňovať priebeh dozrievania a zvýšiť podiel zelených semien.

Hnojenie sírou

Nesmie sa zabúdať predovšetkým na síru, pretože efektívne využitie vysokej hladiny dusíka je závislé práve od dostatočnej zásoby síry. Vysoké dávky dusíka môžu teda zvýšiť deficit síry a naopak. Ozimná repka patrí k absolútne najväčším konzumentom tejto živiny. Úrodou 3 t/ha odoberie repka z pôdy asi 54 kg síry. Takmer polovica odobranej síry z pôdy je lokalizovaná v semenách, takže síra má bezprostredný dopad na produkciu semena repky.

Najväčšie nároky na síru má repka v prvom mesiaci intenzívneho jarného rastu, kedy potrebuje prijať približne 30–40 kg/ha S. Výživa touto živinou by mala byť ukončená najneskôr do predlžovania stoniek, pretože neskoršie aplikácie vedú k zníženiu úrod semena a zníženiu obsahu oleja. Kvôli striktnému interakčnému vzťahu medzi dusíkom a sírou musia byť dávky dusíka a síry, pre dosiahnutie optimálnych úrod s dobrou kvalitou oleja, predovšetkým vyvážené.

Vhodné N-S hnojivá sú napríklad DASA 26/13 s obsahom 13 % síry a 26 % dusíka, Agrosam, SAM ale aj ďalšie. Celkové dávky síry v jarnom období by mali predstavovať 20–40 kg S/ha. Vysoké dávky hnojenia sírou vedú k nadmernej akumulácii síry v pletivách rastlín a následne k zvýšenej syntéze glukozinolátov v semene. Za dostatočný obsah síry vo fáze predlžovacieho rastu možno považovať asi 0,55 % S v sušine nadzemnej hmoty.

Hnojenie bórom

Okrem makrelementov sú nevyhnutné pre optimálny rast rastlín aj mikroelementy. Foliárna aplikácia stopových prvkov v malých množstvách má vplyv na HTS, výšku rastlín, biologickú úrodu, úrodu semena, index úrody a obsah oleja.

Ozimná repka sa považuje za indikačnú plodinu deficitu bóru v pôde na stanovišti, pretože je naň obzvlášť citlivá. Tak ako pri všetkých stopových prvkoch, tak i pri hnojení bórom je nutná priestorová rovnomernosť, ktorá sa najlepšie zabezpečí foliárnou aplikáciou. Listové hnojivá pomáhajú v podmienkach stresu a to najmä pri vážne poškodených koreňoch. Hlavná výhoda hnojenia na list spočíva v možnosti veľmi rýchleho pôsobenia následkom diagnózy deficitu a použitia bóru v jednotlivých stupňoch vývoja. Obmedzenie mobility B vo floéme je dôvodom pre odporúčanie listovej aplikácie bóru, nielen ako jediného ošetrenia, ale ako opakované listové ošetrenie pred a po dobe najväčšej potreby v období kvitnutia. Listová aplikácia bóru umožní bóru väčšiu mobilitu, prípadne sprístupní transport pri nevyhovujúcich podmienkach stanovišťa.

Paušálnou aplikáciou listových hnojív v konečnom dôsledku nič nepokazíme, ale vždy je vhodnejšou voľbou cielená aplikácia hnojív na základe výsledkov listových analýz. Dávka bóru sa môže korigovať podľa obsahu bóru v listoch repky. Za optimálnu hodnotu je považovaný obsah 50–60 mg B/kg sušiny. Nedostatok bóru sa prejavuje slabším nasadením šešúľ s menším počtom semien. Pri väčšom deficite bóru odumierajú vegetačné vrcholy rastlín.

Vhodným obdobím pre mimokoreňovú výživu je fáza predlžovacieho rastu až začiatok kvitnutia. Na trhu je množstvo listových hnojív, ktoré je možno kombinovať s kvapalnými dusíkatými hnojivami, napr. DAM-390. Na pôdach s vysokým deficitom bóru je ho možné aplikovať použitím špeciálnych listových hnojív už na jeseň (v priebehu mesiaca október). Celková dávka bóru pri foliárnej aplikácii môže predstavovať 400 – 600 g/ha.

Stimulátory rastu

Pri regenerácii porastov repky by sme taktiež nemali zabúdať na stimulátory rastu. Ak chceme podporiť korene, potom je vhodné aplikovať humínové látky. Vo fáze žltého kvetu sú zistené významné účinky auxínových stimulátorov. Nesmieme však zabúdať na zásadu, že stimulačnými prípravkami môžeme ošetrovať iba tie rastliny repky, ktoré nie sú v strese.

Pre zabezpečenie požadovaného množstva živín pri pestovaní ozimnej repky musí byť obsah prístupných živín v pôde v dostatočnom zastúpení, dôležitú úlohu zohráva cielené, racionálne hnojenie priemyselnými a organickými hnojivami, a taktiež vhodné použitie humínových preparátov, ktoré zvyšujú využiteľnosť živín z pôdy a aplikovaných kvapalných hnojív pri foliárnej aplikácii počas vegetačného obdobia.

Související články

Výnosy a kvalita píce kukuřice na siláž v různých půdně-klimatických podmínkách ČR v roce 2020 - předběžné výsledky

04. 06. 2021 Ing. Eva Kunzová, CSc., Ing. Ladislav Menšík, Ph.D., Ing. Pavel Nerušil, Ph.D., Ing. Lukáš Hlisnikovský, Ph.D.; Výzkumný ústav rostlinné výroby, v. v. i. Praha-Ruzyně Hnojení Zobrazeno 651x

Bezpečné přihnojení kukuřice dusíkem na list

28. 05. 2021 Ing. Luděk Novák; Agrinova Consulting, s.r.o. Hnojení Zobrazeno 3299x

Výživa jarního ječmene v proměnlivých podmínkách

29. 04. 2021 Prof. Dr. Ing. Luděk Hřivna, Ing. Renáta Dufková, Ing. Roman Maco; Mendelova univerzita v Brně Hnojení Zobrazeno 694x

Efektivní výživa jarních plodin s důrazem na ječmen

18. 04. 2021 Ing. Martin Bohuněk; BioAktiv CZ Hnojení Zobrazeno 402x

Limus® Clear a Vizura® - stabilizátory dusíku od BASF

07. 03. 2021 Ing. Václav Nedvěd, Ph.D.; BASF Hnojení Zobrazeno 515x

Další články v kategorii Hnojení

detail