Chemap Agro s.r.o.

Hnojenie repky olejnej v jesennom období

30. 08. 2019 Prof. Ing. Ladislav Ducsay, Dr.; Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Hnojení Zobrazeno 242x

Repka olejná patrí spoločne s ozimnou pšenicou k dlhodobo najrozšírenejším poľným plodinám v Slovenskej republike, ktoré sa vysievajú v jesennom období, pričom osevné plochy pri repke olejnej predstavujú v súčasnom období cca 150 tis. hektárov. Repka predstavuje veľmi významnú tržnú komoditu, ktorá významne ovplyvňuje ekonomiku poľnohospodárskych podnikov. Tvorba úrody semena repky je počas pomerne dlhej vegetačnej doby ovplyvňovaná mnohými faktormi, medzi ktoré určite patrí aj výživa. Jej základom je optimálny obsah prijateľných živín v pôde a v kombinácii s optimálnymi pôdnymi a klimatickými podmienkami (predovšetkým dostatok zrážok a optimálna teplota) ju môžeme zaradiť medzi základné piliere moderných pestovateľských technológii samozrejme nielen tejto plodiny.

Agronutrition

Požiadavky na živiny

Ako je dobre známe, repka olejná sa vzhľadom na svoje vysoké požiadavky na živiny zaraďuje medzi najnáročnejšie poľnohospodárske plodiny. Na vyprodukovanie 1 tony semena a príslušného množstva slamy odoberie repka ozimná z pôdy priemerne 50 kg dusíka (N), 11 kg fosforu (P), 50 kg draslíka (K), 35 kg vápnika (Ca), 6 kg horčíka (Mg), 18 kg síry (S), 0,3 kg bóru (B) atď.

Veľmi vysoké nároky na dostatok živín sú z dôvodu tvorby veľkého množstva biomasy, čo vyžaduje aby sa odobraté živiny dodali späť do pôdy organickými a priemyselnými hnojivami. Veľmi dôležitá je harmonická výživa a preto musí byť zabezpečený dostatočný prísun všetkých prvkov, aby nedochádzalo k deficitu niektorého z nich. Cieľom jesenného hnojenia repky je vytvoriť v pôdnom prostredí také podmienky, ktoré zabezpečia rastlinám harmonickú výživu pre celé nasledujúce vegetačné obdobie predovšetkým v období intenzívneho príjmu.

Nesmieme zabúdať, že harmonická výživa je v úzkom prepojení s optimálnymi agrochemickými vlastnosťami pôdy. Je to predovšetkým starostlivosť o pôdnu organickú hmotu, pH pôdy, sorpčný komplex a jeho nasýtenie jednotlivými katiónmi. Tieto vlastnosti je potrebné riešiť dlhodobo a obyčajne nie je možné nevhodné agrochemické vlastnosti upraviť napríklad jednorazovou aplikáciou. V posledných 15–20 rokoch sa výživa (nie iba) repky obmedzila na hnojenie dusíkom, prípadne na aplikáciu iných živín listovými hnojivami. Úroda repky pritom môže byť limitovaná nedostatkom ktoréhokoľvek iného prvku a potom je draho nakúpený dusík neefektívne využívaný a dochádza k plytvaniu peniazmi. Z pohľadu na nároky repky je však takýto jednostranný spôsob výživy nevhodný a nedostačujúci.

Pôdna reakcia

Medzi základné a mnohokrát zabúdané aspekty výživy repky, na ktoré by sme sa pred resp. pri jej pestovaní mali zamerať, zaraďujeme optimalizáciu výmennej pôdnej reakcie - vápnenie, úpravu bilancie organických látok v pôde a zásoby prijateľných živín v pôde.

Vápnenie ovplyvňuje takmer všetky procesy v pôdach (chemické, fyzikálno-chemické a biologické), a tým vytvára lepšie podmienky pre rastliny a príjem ostatných živín. Toto pôsobenie sa týka predovšetkým úpravy pôdnej reakcie a eliminácii škodlivého pôsobenia H+ a Al3+ iónov. Vápnenie, tým, že sú nasycované pôdne koloidy, zlepšuje pórovitosť pôd a prispieva k tvorbe drobnohrudkovitej štruktúry pôd. Vhodné pH pôdy pôsobí priaznivo na výskyt a aktivitu mikroorganizmov, mineralizáciu a transformáciu primárnej organickej hmoty, tvorbu kvalitného humusu a tým aj na predpoklady pre dobrý rast koreňov a celkovo lepšie podmienky pre rast rastlín. Je potrebné vyzdvihnúť aj fytosanitárne pôsobenie vápnenia, ktoré sa prejavilo vo vzťahu napr. k nádorovitosti kapustovitých, výskytu slimákov a pod. Nemali by sme zabúdať, že vápnením sa do pôdy dostáva vápnik, ktorý patrí medzi významné makroelementy a predstavuje pre rastliny veľmi dôležitú živinu. Cieľom vápnenia je dosiahnuť a udržať približne optimálnu hodnotu pôdnej reakcie (pH). Preto vápnime pôdy, ktoré tieto hodnoty nedosahujú. Vápnenie nevyžadujú iba pôdy, ktoré obsahujú viac ako 0,3 % uhličitanov a s výrazne vyššími hodnotami pH, než je optimálne. Pre určenie optimálnej reakcie pôdy (tab. 1) je v našich podmienkach rozhodujúcim hľadiskom predovšetkým pôdny druh (zrnitosť).

Z časových a agrotechnických dôvodov nie je väčšinou možné realizovať vápnenie priamo pred repkou olejnou. Je preto vhodné zaradiť jej pestovanie čo najskôr po vápnení. Priame vápnenie však vykazuje väčšinou najvyššiu účinnosť na úrodu repky, a to predovšetkým na kyslých pôdach.

Pre vápnenie je najvhodnejší mletý vápenec (prípadne dolomitické vápence či dolomity) v dávke 1,0 až 3,0 t/ha (v závislosti od pôdneho druhu, pH pôdy a zastúpenia katiónov na sorpčnom komplexe). Vápenaté hmoty je potrebné zapracovať do pôdy, aby sa v orničom profile dobre premiešali.

Tab. 1: Optimálne hodnoty pH orných pôd (Vaněk et al., 2007)

Pôdny druh

Optimálna hodnota pH/CaCl2

Piesočnatá

5,5

Hlinitopiesočnatá

6,0

Piesočnatohlinitá

6,5

Hlinitá - íl

7,0

Organická hnojiva

Pútanie živín a vody v pôde je významne ovplyvnené prítomnosťou humusových látok, ich množstvo a kvalita sú priamo úmerné obsahu a zloženiu primárnej organickej hmoty dodávanej do pôdy. Zatiaľ čo zapracovanie slamy do pôdy je vďaka vysokému podielu obilnín a repky v osevných postupoch dostatočné, bilancia ľahko mineralizovateľných organických látok aplikovaných hospodárskymi hnojivami je negatívna dôsledkom ich nedostatočnej produkcie.

Hnojenie organickými hnojivami prináša pre ozimnú repku celý rad výhod. Organické hnojivá zlepšujú pôdne vlastnosti, napríklad znižujú objemovú hmotnosť, zlepšujú podmienky pre rast a tvorbu koreňov, ale samozrejme sú aj zdrojom živín a z globálneho hľadiska napomáhajú udržiavať pôdnu úrodnosť.

Najčastejšie používaným organickým hnojivom je maštaľný hnoj avšak v súčasnosti je hnojenie hnojom z dôvodu jeho nedostatku pre repku veľmi obmedzené. Pri zaužívanom cykle hnojenia maštaľným hnojom sa odporúča dávka 20–30 t/ha. Z hľadiska možnosti kvalitnej predsejbovej prípravy pôdy pre sejbu repky (tzn. zvládnutie pracovnej špičky koncom leta) sa uprednostňuje aplikácia maštaľného hnoja k predplodine.

Pri hnojení priamo pod repku je potrebné maštaľný hnoj zaorať minimálne 3–4 týždne pred sejbou, aby bol dostatočný časový priestor pre uľahnutie pôdy a obnovenie kapilarity, ktorá bola zaoraním hnoja porušená. Čím je kvalitnejší maštaľný hnoj, tým je toto obdobie kratšie. Maštaľný hnoj k ozimnej repke je účelné aplikovať, najmä na pôdach menej úrodných a po menej vhodných predplodinách v dávke 25–30 t/ha. Na pôdach bohatých na humus a po vhodných predplodinách sa môže hnojenie maštaľným hnojom vynechať.

Repka veľmi dobre reaguje na hnojenie hnojovicou. Hnojovica pred sejbou sa aplikuje na strnisko obilninovej predplodiny, prípadne na rozdrvenú slamu s okamžitým zapracovaním do pôdy orbou alebo podmietkou. V zraniteľných oblastiach je možné použiť hnojovicu formou podpovrchovej aplikácie. Výrazne sa tým znižujú straty dusíka a zvyšuje sa jej účinnosť. Množstvo emisií amoniaku môžu byť veľmi vysoké okamžite po aplikácii hnojovice (až 12 kg dusíka z jedného hektára za jednu hodinu). Obyčajne 50 % z celkových strát sa vyskytuje počas prvých 4 až 12 hodín po aplikácii hnojovice. Je možné využiť hnojovicu hovädzieho dobytka, ošípaných, ale aj hydiny. Odporúčané dávky hnojovice hovädzieho dobytka pred sejbou by nemali prekročiť 25 t/ha, pri hnojovici ošípaných 15 t/ha a hnojovici hydiny 10 t/ha.

Hnojenie dusíkom

Pri rozhodovaní o aplikácii dusíkatých hnojív pred založením porastu je potrebné zohľadniť niektoré faktory. Jedným z rozhodujúcich je obsah anorganického dusíka v pôde pred založením porastu. Využitie rozborov pôd sa často využíva v jarnom období alebo počas jarnej vegetácie, avšak pomerne málo sú tieto rozbory využívané v letnom či jesennom období, čo vedie v konečnom dôsledku k aplikácii paušálnych dávok dusíka pred hnojením repky. V súvislosti s hnojením predplodiny a využitím dusíka z hnojív, ktoré boli aplikované k predplodine, sú po zbere zisťované výrazné medziročné rozdiely obsahu Nan v pôde. Na základné hnojenie pred sejbou repky sa aplikuje dusík v rozpätí 0–40 kg/ha v závislosti od obsahu Nan v pôde po zbere predplodiny.

Kritériá pre stanovenie dávky dusíka na základné hnojenie repky ozimnej sú uvedené v tabuľke 2. Horná hranica rozpätia sa volí pri veľmi malom a malom obsahu Nan v pôde, tj. pri obsahu do 5–10 mg/kg pôdy, ďalej pri oneskorení výsevu repky, pri zlej štruktúre pôdy, po zaoraní slamy, ak sa súčasne neaplikovala vyrovnávajúca dávka dusíka a v suchších klimatických podmienkach. Pri obsahu Nan nad 20 mg/kg pôdy sa dusík neaplikuje. Prehnojenie dusíkom na jeseň je nežiaduce, lebo viac vyvinuté porasty skôr vymŕzajú. Optimálny obsah dusíka v jesennom období v listoch repky je 4–4,5 %.

Na základné hnojenie je vhodné použiť hnojivá s obsahom amidického, amónneho a pomaly pôsobiaceho dusíka resp. ich kombinácie (napr. močovinu, síran amónny, DAM-390, N - hnojivá s inhibítormi ureázy, NPK - hnojivá s nízkym obsahom dusíka alebo v poslednom období preferované NP mikrogranulované hnojivá s vyšším zastúpením fosforu a s obsahom mikroelementov aplikované pri sejbe).

Forma aplikovaného dusíka ovplyvňuje napríklad spôsob vytvárania koreňovej sústavy. Pri hnojení s liadkovou formou sú korene dlhšie, mohutnejšie, avšak menej vetvia. Naopak, pri aplikácii amónnych foriem dusíka korene viac vetvia, ale predovšetkým v povrchových vrstvách. Ako budú jednotlivé formy N pôsobiť, je takisto ovplyvnené pôdnymi podmienkami s ohľadom na premeny N v pôde (nitrifikáciou). V prípade nevhodných pôdno-klimatických podmienok v jesennom období (mesiac október) napr. nedostatok zrážok, ktoré limitujú príjem živín z pôdy koreňovou sústavou, je vhodné po vytvorení dostatočnej listovej plochy aplikovať živiny foliárne. Na trhu je široká škála hnojív určených na listovú výživu repky (kvapalných, špeciálnych vodorozpustných a gélových), prednostne by sa mali využiť hnojivá s komplexným zastúpením nielen makro ale aj mikroelementov.

V posledných rokoch sa čoraz častejšie spomína hnojenie dusíkom počas jesennej vegetácie. Miesto paušálnych dávok dusíka pred sejbou alebo pri sejbe je vhodnejšie predovšetkým pri skoršej sejbe aplikovať N v prípade potreby v priebehu jesennej vegetácie rastlín, čo môže ušetriť náklady na aplikáciu morforegulátorov rastu a fungicídov pri prerastaní repky. Hlavnou prednosťou hnojenia repky počas jesennej vegetácie je možnosť reagovať na skutočný stav rastlín.

Pri plánovaných úrodách semien okolo 4 t/ha a viac je potrebné už v zimnom období vytvoriť silný porast repky, ktorý do zimy odoberie podľa pestovanej odrody 40–100 kg N/ha, na jar rýchle regeneruje a vytvára výkonný listový aparát. Pre hnojenie slabých porastov do 4. listu počas septembra sú obyčajne najideálnejšie liadky (LAV, LAD), zatiaľ čo pri neskoršom hnojení v priebehu októbra je vhodná močovina aplikovaná pred dažďom. Pri hnojení v októbri je potrebné, aby sa prevažná časť dusíka po zrážkach dostala ku koreňom rastlín, a pritom sa pred zimou výraznejšie nezvýšil príjem nitrátov rastlinami k čomu by došlo napríklad pri hnojení liadkami. Dusík z nepremenenej močoviny sa po zrážkach dostáva ku koreňom rastlín, kde sa vzhľadom k doposiaľ teplej pôde a stále vysokej aktivite enzýmu ureázy pomerne rýchlo premieňa na amoniakálnu formu, ktorá je prijímaná koreňmi rastlín a využívaná pôdnymi mikroorganizmami na rozklad slamy. Amoniakálny dusík prijatý koreňmi podporuje ich rast, silu koreňového krčku a vzhľadom k už obmedzenej nitrifikácii v pôde časť neprijatého dusíka obyčajne zostane v okolí koreňov v amoniakálnej forme naviazaný na pôdny sorpčný komplex. Je potrebné podotknúť, že efektívnosť hnojenia N v priebehu jesennej vegetácie bude výrazne limitovaná napríklad dĺžkou jesenného vegetačného obdobia, klimatickými podmienkami, agrochemickými vlastnosťami pôd a nesporne aj formou aplikovaného dusíka.

Tab. 2: Kritériá na základné hnojenie repky ozimnej dusíkom (Ložek, 2000)

Obsah Nan v mg/kg pôdy

Dávka N v kg/ha

0–15

40

6–10

30

11–15

25

16–18

20

19–20

15

nad 20

0

Hnojenie draslíkom a fosforom

Často sa zabúda, že rastliny repky potrebujú rovnaké množstvo draslíka ako dusíka. Draslík má okrem iného spolu s fosforom vplyv na mrazuvzdornosť rastlín. Stanovenie dávky fosforu a draslíka sa robí na základe obsahu prístupného P a K v pôde a bilančnej potreby na plánovanú úrodu repky. Ak je obsah fosforu a draslíka v pôde v kategórii „dobrej zásoby“, odporúča sa zvoliť nahradzovací systém hnojenia, t.j. koľko živín sa úrodou odoberie, také isté množstvo živín sa do pôdy vráti cez hnojivá, pričom zostane zásoba živín na pôvodnej úrovni. V prípade, ak je obsah živín v pôde v kategórii strednej alebo malej zásobenosti, tak vypočítané dávky živín zvýšime o 25 až 50 %, čím sa zabezpečí potreba ozimnej repky na fosfor a draslík a súčasne sa zvyšuje obsah živín v pôde. Takýmto prístupom sa za niekoľko rokov dosiahne požadovaný cieľ, a to zvýšenie obsahu živín v pôde do kategórie dobrej zásobenosti, pri súčasnom zabezpečovaní plánovanej úrody.

Ak sa v danom roku aplikuje maštaľný hnoj (v súčasnosti skôr výnimka), napríklad 30 t/ha, potom sa môže dávka fosforu znížiť o 7 kg/ha a dávku draslíka o 60 kg/ha, ktoré sa uvoľnia mineralizáciou z organickej hmoty v prvom roku aplikovania maštaľného hnoja.

Ak však pôda vykazuje vysokú zásobu niektorej živiny, môže sa hnojenie touto živinou niekoľko rokov vynechať, pokiaľ obsah živiny v pôde nedosiahne hodnotu zodpovedajúcu rozpätiu pre dobrú zásobu.

Hnojenie fosforom a draslíkom sa uskutočňuje v letnom období, pričom z celkovej dávky P a K sa 2/3 zapracujú do pôdneho profilu orbou a zvyšok, t.j. 1/3 sa aplikuje pri predsejbovej príprave pôdy. Ako vhodné hnojivá na základné hnojenie sa môžu použiť všetky druhy superfosfátov a draselnej soli, prípadne ak je potrebná aj dusíkatá výživa, je vhodné aplikovať klasické NPK hnojivo s nízkym obsahom dusíka. Pri predsejbovej príprave pôdy sa využívajú okrem klasických NPK hnojív aj NPK hnojivá s postupným uvoľňovaním živín (najmä dusíka) naviac s obsahom inhibítorov nitrifikácie a s rôznym zastúpením síry, horčíka a dôležitých mikroelementov (B, Cu, Mn, Zn a Mo). Pri sejbe v závislosti od aplikačnej techniky sa taktiež využívajú mikrogranulované hnojivá (NP, NPK) aplikované do blízkosti osiva, ktoré zabezpečujú pomerne rýchli štartovací efekt hlavne v počiatočných štádiách rastu pri podstatne nižších aplikačných dávkach hnojiva v porovnaní s klasickou plošnou aplikáciou.

Hnojenie sírou, bórom, mangánom a molybdénom

Repka je známa svojou náročnosťou na hnojenie sírou. Úrodou 3 t/ha odoberie repka z pôdy približne 54 kg síry. Aplikácia vysokých dávok síry do pôdy, s cieľom zabezpečiť stálu zásobu, nie je vhodná. Časť dávky sa môže premeniť na organickú formu a stane sa neprístupnou pre rastliny, alebo môže byť vyplavená z koreňovej zóny. Síru je možné uhradiť hnojením pred založením porastu, a to aplikáciou hnojív, ako je napr. síran amónny, síran draselný, kieserit, jednoduchý superfosfát, DASA a pod. Vzhľadom na to, že v jesennom období je príjem síry relatívne malý (pri repke je najvhodnejšie pridať síru hneď na začiatku jarnej vegetácie), pri hnojení sírou na jeseň väčšinou postačuje dávka do 15 kg S/ha. V jesenno-zimnom období však hrozí, že sa sírany podobne ako dusičnany z pôdy vyplavia, pričom do spodných vrstiev pôdy „sťahujú“ so sebou aj dôležité živiny vo forme katiónov.

Hnojenie kapusty repkovej pravej bórom je v súčasnej dobe často diskutovanou problematikou, pretože nedostatok bóru je príčinou zníženia úrody semena kapusty repkovej pravej a často aj zhoršenia jeho kvality. Viac ako 80–90 % porastov ozimnej repky je potrebné hnojiť bórom. Výnimku tvoria iba hlinité, hlboké pôdy s dostatočnou zásobou organických látok. Dostupnosť bóru pre rastliny je znížená vápnením, vysokou hodnotou pôdnej reakcie a obdobím sucha v priebehu hlavných rastových fáz. Tak ako pri všetkých stopových prvkoch, je pri hnojení nutná priestorová rovnomernosť aplikácie, ktorá sa najlepšie zabezpečí postrekom.

Istý spôsob aplikácie bóru na pôdach bez presnej identifikácie zásobenosti pôdy B je efektívna povrchová aplikácia postrekom povrchu pozemku pred sejbou repky v dávke bóru 100–200 g/ha. Vhodné je plytké zapravenie do hĺbky 8 až 10 cm. Druhá možnosť je aplikácia pod pätu pri sejbe, spolu so štartovacou dávkou dusíka. Riziková je aplikácia bóru ihneď po vzídení, kedy môže dôjsť k poškodeniu porastu. Mladé vzchádzajúce rastliny repky sú citlivejšie na toxicitu bóru. Na pôdach s vysokým deficitom bóru je ho možné aplikovať použitím špeciálnych listových hnojív v priebehu mesiaca október. Celková dávka bóru pri foliárnej aplikácii obyčajne predstavuje 400–600 g/ha. Dávky bóru pri pôdnej aplikácii sa pohybujú od 0,1 do 1,5 kg B na hektár v závislosti od pôdneho druhu a obsahu prístupného bóru v pôde. Toxické pôsobenie bóru sa začína prejavovať, ak je obsah bóru nad 2 mg/kg pôdy, preto treba hnojeniu bórom venovať patričnú pozornosť, aby jeho obsah bol optimálny.

Z mikroelementov sa vo výžive repky okrem už spomínaného bóru výraznejšie uplatňuje molybdén. Jeho nedostatok spomaľuje rast nadzemnej hmoty, zvyšuje sa koncentrácia dusičnanov v listoch (neaktivuje sa nitrátreduktázový systém) a znižuje sa tvorba chlorofylu. Optimálne hodnoty molybdénu v listoch repky sú od 0,4 do 0,7 mg/kg sušiny.

Hnojenie molybdénom sa odporúča buď pred zakladaním porastu do pôdy v dávke 3 kg molybdénu amónneho na 1 ha, alebo počas vegetácie foliárne aplikovať napríklad kvapalné hnojivo Molychel v dávke 0,05 až 0,1 kg/ha pri aplikačnej koncentrácii 0,1 až 0,2 %.

Mangán sa podieľa na aktivácii rôznych enzymatických procesov, najmä pri fotosyntéze a tvorbe proteínov. Je takisto zapojený do metabolizmu sacharidov a syntézy lipidov. Preto rastliny, ktoré trpia nedostatkom mangánu, majú nižší obsah oleja a nižšie úrody. Mangán je potrebný aj pre tvorbu lignínu, ktorý je spolu s celulózou súčasťou bunkových stien, a tak napomáha tvorbe fyzickej bariéry okolo bunky, ktorá ju chráni pred infekciami. Podobne ako bór aj mangán má svoju úlohu pri tvorbe prirodzene sa vyskytujúcich antifungálnych látok, ktoré pomáhajú rastlinám v boji s hubovými infekciami.

K nedostatku mangánu dochádza často iba v určitých častiach pozemku, pričom rastliny často rastú lepšie na utuženejších plochách, napr. blízko koľajových riadkov. K účinnému príjmu mangánu totiž rastliny vyžadujú dobrý kontakt medzi pôdou a koreňmi. Preto môže dôjsť k jeho obmedzeniu v ľahkých, prevzdušnených pôdach. Prijem je takisto znížený v pôdach, ktoré majú vysoké pH, a v pôdach, ktoré majú veľký podiel organickej hmoty. Pri stanovení potreby hnojenia by poľnohospodárska prax mala vychádzať z pravidelných rozborov pôd a rozborov rastlín. Ako optimálna sa uvádza koncentrácia mangánu v sušine plne vyvinutých mladých listov od 30 do 140 mg/kg. Vzhľadom k veľkej variabilite obsahu Mn v listoch a následnému doporučenému hnojeniu a vzhľadom k rozličným pôdnym podmienkam a vyššiemu pH je vhodné Mn aplikovať profylakticky. Niektorí autori neodporúčajú hnojiť mangánom priamo do pôdy aj pri jeho nízkom obsahu v pôde.

Aplikácia na list je tak najefektívnejším spôsobom, ako predísť alebo napraviť nedostatok mangánu. Odporúčaná jesenná foliárna aplikácia mangánu je však menej zmysluplná než jarná aplikácia. V jesennom období je potreba mangánu rastlinami repky malá, okrem toho pri jesennej aplikácii je listový aparát ešte málo vyvinutý a časť hnojiva dopadá na pôdu a tak je mangán listami menej využitý. Listová aplikácia mangánu na jeseň však môže zvýšiť odolnosť proti abiotickým a biotickým stresovým faktorom. Foliárna aplikácia mangánu by sa mala realizovať v období 4 až 8 listov najčastejšie v dávke 150 až 300 g/ha.

Repka olejná patrí spoločne s ozimnou pšenicou k dlhodobo najrozšírenejším poľným plodinám v Slovenskej republike, ktoré sa vysievajú v jesennom období, pričom osevné plochy pri repke olejnej predstavujú v súčasnom období cca 150 tis. hektárov. Repka predstavuje veľmi významnú tržnú komoditu, ktorá významne ovplyvňuje ekonomiku poľnohospodárskych podnikov. Tvorba úrody semena repky je počas pomerne dlhej vegetačnej doby ovplyvňovaná mnohými faktormi, medzi ktoré určite patrí aj výživa. Jej základom je optimálny obsah prijateľných živín v pôde a v kombinácii s optimálnymi pôdnymi a klimatickými podmienkami (predovšetkým dostatok zrážok a optimálna teplota) ju môžeme zaradiť medzi základné piliere moderných pestovateľských technológii samozrejme nielen tejto plodiny.

Související články

Vliv hnojení statkovými hnojivy na obsah oxidovatelného uhlíku a přístupného fosforu v dlouhodobém pokusu

30. 05. 2019 RNDr. Václav Macháček, DrSc., Ing. Eva Kunzová; Výzkumný ústav rostlinné výroby, v. v. i. Praha-Ruzyně Hnojení Zobrazeno 494x

Využití digestátu při hnojení kukuřice

24. 05. 2019 Ing. Helena Kusá, Ph.D., Ing. Pavel Růžek, CSc., Ing. Radek Vavera, Ph.D.; Výzkumný ústav rostlinné výroby, v.v.i., Praha-Ruzyně Hnojení Zobrazeno 635x

Zkušenosti se stabilizovanými dusíkatými hnojivy při pěstování pšenice ozimé

01. 04. 2019 Doc. Ing. Pavel Ryant, Ph.D., Ing. Jiří Antošovský; Mendelova univerzita v Brně Hnojení Zobrazeno 838x

Příjem a využití dusíku ozimou řepkou na jaře a možnosti hnojení

19. 03. 2019 Ing. Jindřich Černý, Ph.D. a kol. Hnojení Zobrazeno 841x

Vliv statkových hnojiv na bilanci fosforu v dlouhodobých pokusech

05. 03. 2019 RNDr. Václav Macháček, DrSc., Ing. Eva Kunzová; Výzkumný ústav rostlinné výroby, v.v.i., Praha-Ruzyně Hnojení Zobrazeno 554x

Další články v kategorii Hnojení

detail