Chemap Agro s.r.o.

Optimalizácia výživy repky ozimnej

20. 06. 2011 Doc. Ing. Ladislav Varga, PhD., doc. Dr. Ing. Ladislav Ducsay, Ing. Martin Marček, PhD. Hnojení Zobrazeno 14363x

Z celosvetového hľadiska patrí repka ozimná medzi nosné poľnohospodárske plodiny. V súčasnosti sa záujem o pestovanie a dopyt po repke z roka na rok zvyšuje, nakoľko popri jej využití v potravinárskom priemysle pri výrobe jedlých olejov, sa stále viac do popredia dostáva ako energetická surovina, ktorá sa uplatňuje pri výrobe metylesteru repkového oleja, ktorý sa stáva v dôsledku hroziaceho poklesu svetových zásob ropy strategickou surovinou. Uvedený fakt má za následok zvýšenie pestovateľských plôch tejto plodiny v dôsledku neustáleho rastu výkupných cien repkového semena.

Polní dny Sója 2020

Snahou každého pestovateľa musí byť intenzifikácia pestovania – zvýšenie produkcie z jednotky plochy, na úkor zvyšovania pestovateľských plôch za pomoci využitia všetkých intenzifikačných faktorov. Medzi najdôležitejšie intenzifikačné faktory pri pestovaní repky ozimnej bezpochyby patrí aj výživa rastlín zohľadňujúca nároky plodiny na živiny, ale aj dynamiku ich príjmu počas celého vegetačného obdobia .

Repka ozimná by sa mala pestovať na najúrodnejších pôdach, t.j. pôdach štruktúrnych, dobre zásobených živinami, biologicky činných, s neutrálnou až slabo kyslou pôdnou reakciou (pH = 6,0–7,2). Najvhodnejšie podmienky pre pestovanie ozimnej repky poskytujú pôdy hlinito-piesočnaté až hlinité. Jej pestovanie na pôdach ílovitých s vysokou hladinou podzemnej vody, pôdach extrémne ťažkých, zamokrených, prípadne extrémne ľahkých, piesočnatých , či skeletovitých je málo efektívne. V dôsledku vysokých nárokov na vápnik a požiadaviek na neutrálnu pôdnu reakciu, je vhodné uskutočniť úpravu pôdnej reakcie vápnením, pre zvýšenie pôdnej reakcie nad hodnotu pH = 6,0, a to najmä u predplodiny, pretože termín sejby repky nevytvára dostatočný časový priestor pre realizáciu vápnenia a následné čo najrovnomernejšie rozvrstvenie vápenatých hnojív v ornici. Na vápnenie sa najčastejšie využívajú vápence, dolomitické vápence (čiastočne je uhradená aj potreba horčíka), prípadne iné vápenaté hmoty (napr. saturačné kaly). Ak sa však plánuje pred orbou aplikovať maštaľný hnoj, odporúča sa vápnenie uskutočniť už pri predplodine.

Repka ozimná patrí medzi intenzívne poľnohospodárske plodiny, ktoré veľmi dobre reagujú na úroveň výživy a hnojenia.

Použitie organických hnojív

Organické hnojivá zohrávajú dôležitú úlohu z hľadiska udržiavania pôdnej úrodnosti Majú vysokú hnojivovú hodnotu a sú nimi do pôdy dodávané rastlinné živiny – makroelementy a mikroelementy, ako aj organické látky, mikroorganizmy, stimulačné a hormonálne látky.

Najčastejšie používaným organickým hnojivom je maštaľný hnoj. Pri zaužívanom 2 až 3 – ročnom cykle hnojenia maštaľným hnojom sa odporúča dávka 30–40 t/ha. Z hľadiska možnosti kvalitnej predsejbovej prípravy pôdy pre sejbu repky (tzn. zvládnutie pracovnej špičky koncom leta) sa uprednostňuje aplikácia maštaľného hnoja k predplodine. Pri hnojení priamo pod repku je potrebné maštaľný hnoj zaorať minimálne 3 – 4 týždne pred sejbou, aby bol dostatočný časový priestor pre uľahnutie pôdy a obnovenie kapilarity, ktorá bola zaoraním hnoja porušená. Čím je kvalitnejší maštaľný hnoj, tým je toto obdobie kratšie. Maštaľný hnoj k ozimnej repke je účelné aplikovať, najmä na pôdach menej úrodných a po menej vhodných predplodinách v dávke 25-30 t/ha. Na pôdach bohatých na humus a po vhodných predplodinách sa môže hnojenie maštaľným hnojom vynechať. V jarnom období sa odporúča realizovať močovkovanie v dávke 40-50 t/ha.

Repka veľmi dobre reaguje na hnojenie hnojovicou. Hnojovica pred sejbou sa aplikuje na strnisko obilninovej predplodiny, prípadne na rozdrvenú slamu s okamžitým zapravením do pôdy orbou alebo podmietkou. Výrazne sa tým znižujú straty dusíka a zvyšuje sa jej účinnosť. Je možné využiť hnojovicu hovädzieho dobytka, ošípaných ale aj hydiny, tak pred siatím ako aj počas vegetácie. Dávka hnojovice hovädzieho dobytka by nemala prekročiť 35 - 40 t/ha, pri hnojovici ošípaných 30 t/ha a hnojovici hydiny 15 t/ha. Na jeseň je možné hnojiť hnojovicou vo fáze 4. – 6. pravého listu repky (pokiaľ nebola použitá predsejbová aplikácia). Pri tejto aplikácii by dávka hnojovice mala predstavovať max. 8-10 t/ha. Taktiež je možné hnojovicu použiť i pri jarnom hnojení v dávkach max. do 20 t/ha. Pri hnojení v priebehu vegetácie sa predpokladá použitie systému vlečných hadíc.

Potreba jednotlivých živín

Repka ozimná patrí medzi intenzívne poľnohospodárske plodiny, ktoré veľmi dobre reagujú na úroveň výživy a hnojenia. V požiadavkách na živiny sa repka ozimná zaraďuje medzi najnáročnejšie plodiny. Na vyprodukovanie 1 t semena a príslušného množstva slamy odoberie z pôdy priemerne 50 kg dusíka, 11 kg fosforu, 50 kg draslíka, 35 kg vápnika, 6 kg horčíka, 18 kg síry, 0,3 kg bóru.

Náročnosť ozimnej repky na živiny, v porovnaní s ozimnou pšenicou je uvedená v tab. 1. Z hľadiska dynamiky príjmu, zvlášť veľký je odber dusíka a draslíka už v jesennom období (pohybuje sa v rozpätí 40 – 80 kg/ha). V jarnom období vplyvom intenzívneho rastu sa príjem všetkých živín zvyšuje. Príjmová krivka dusíka a draslíka má najdynamickejší charakter a je približne rovnaká. Maximum príjmu všetkých živín je vo fáze kvitnutia. Koniec vegetácie je charakteristický znížením odberu najmä dusíka, vápnika a síry, a to v dôsledku zníženia sušiny nadzemnej biomasy opadom listov a translokáciou živín z nadzemnej hmoty do koreňového systému, resp. vylučovaním do pôdy.

Tab.1: Odber živín nadzemnou biomasou v kg čistých živín (Ložek, 1999)

Úrody repky ozimnej
v t/ha
Odber živín nadzemnou biomasou v kg
N
P
K
Ca
Mg
S
B
1
3
4
50
150
200
11
33
44
50
150
200
35
105
140
6
18
24
18
54
72
0,3
0,9
1,2
1 t pšenice
25
5
20
4,2
2,4
3
0,03

Značný podiel živín odobratých porastom repky počas vegetácie z pôdy sa prostredníctvom pozberových zvyškov (slama a opad listov) vracia naspäť do pôdy (tab. 2). Vzhľadom k tomu, že sa vracia veľký podiel živín a organických látok pozberovými zvyškami do pôdy patrí repka k predplodinám zvyšujúcich úrodu následných plodín.

Tab. 2 : Návratnosť živín do pôdy prostredníctvom pozberových zvyškov (za predpokladu, že z poľa je odnesená len úroda semena) (Balík et al., 2007)

Živina
N
P
K
Ca
Mg
S
Mn
B
Fe
Zn
Cu
Mo
% návratnosti
30-45
20-45
75-88
83-88
45-55
70-78
45-60
75-85
50-70
40-60
80-85
80-90

 

Hnojenie priemyselnými hnojivami

Hnojenie dusíkom

Vzhľadom na relatívne dlhšie vegetačné obdobie a dynamiku odberu dusíka pri ozimnej repke sa využíva delená dusíkatá výživa, a to 3 až 4-krát počas vegetácie (základné, regeneračné, produkčné a neskoré prihnojenie).

Na základné hnojenie pred sejbou repky sa aplikuje dusík v rozpätí 0-40 kg/ha v závislosti od obsahu Nan v pôde po zbere predplodiny. Kritériá pre stanovenie dávky dusíka na základné hnojenie repky ozimnej sú uvedené v tabuľke 4. Horná hranica rozpätia sa volí pri veľmi malom a malom obsahu Nan v pôde, t.j. pri obsahu do 5-10 mg/kg pôdy, ďalej pri oneskorení výsevu repky, pri zlej štruktúre pôdy, po zaoraní slamy, ak sa súčasne neaplikovala vyrovnávajúca dávka dusíka a v suchších klimatických podmienkach. Pri obsahu Nan nad 20 mg/kg pôdy sa dusík neaplikuje. Prehnojenie dusíkom na jeseň je nežiadúce, lebo viac vyvinuté porasty skôr vymŕzajú. Optimálny obsah dusíka v jesennom období v listoch repky je 4 – 4,5 %. Na základné hnojenie je vhodné použiť hnojivá s obsahom amidického, amónneho a pomaly pôsobiaceho dusíka resp. ich kombinácie (napr. močovinu, síran amónny, DAM-390, N – Goo hnojivá s močovinotvorným a nitrifikačným inhibítorom, NPK- hnojivá s nízkym obsahom dusíka alebo v poslednom období preferované NP mikrogranulované hnojivá s vyšším zastúpením fosforu a s obsahom mikroelementov aplikované pri sejbe. V prípade nevhodných pôdno – klimatických podmienok v jesennom období (mesiac október) napr. nedostatok zrážok, ktoré limitujú príjem živín z pôdy koreňovou sústavou je vhodné po vytvorení dostatočnej listovej plochy aplikovať živiny foliárne. Na trhu je široká škála hnojív určených na listovú výživu repky (kvapalných, špeciálnych vodorozpustných a gélových), prednostne by sa mali využiť hnojivá s komplexným zastúpením nielen makro ale aj mikroelementov.

Regeneračné hnojenie sa realizuje čo najskôr na jar, len čo to umožnia pôdne a klimatické podmienky. Dávka dusíka sa pohybuje okolo 60 – 100 kg/ha a spresňuje sa na základe výsledkov anorganického rozboru rastlín zo vzoriek nadzemnej biomasy, odobratej na jeseň vo fáze štyroch až šiestich pravých listov (tab. 5). Optimálny obsah dusíka v jarnom období v listoch repky je 4,8 – 5,2 %. Zo stanovenej optimálnej dávky dusíka (vyrátanej z pomeru N/P) sa použije 1/2 až 2/3 na regeneračné hnojenie. Dávka dusíka sa ešte môže korigovať podľa obsahu Nan v pôde po zimnom období. Kritériá pre stanovenie dávky dusíka na regeneračné hnojenie repky ozimnej sú uvedené v tabuľke 6. Vhodným hnojivom na regeneračné hnojenie sú LAV, LAD, DASA 26/13 a vodorozpustné hnojivá s obsahom dusíka v kombinácii s makro a mikroprvkami. Všeobecne z hľadiska nitrátovej smernice by jednorázová dávka dusíka nemala prekročiť 60 kg/ha. V prípade očakávania pravdepodobných mrazov sa dáva prednosť tuhým priemyselným hnojivám pred kvapalnými.

Tab. 3: Kritériá pre hodnotenie obsahu Nan v pôde (Ložek, 2000)

Zásoba Nan v pôde
Obsah Nan (mg/kg pôdy)
Veľmi malá
do 5,0
Malá
5,1 - 10,0
Stredná
10,1 - 20,0
Dobrá
20,1 - 40,0
Vysoká
nad 40

Tab. 4: Kritériá na základné hnojenie repky ozimnej dusíkom (Ložek, 2000)

Obsah Nan v mg/kg pôdy
Dávka N v kg/ha
0–15
40
6–10
30
11–15
25
16–18
20
19–20
15
nad 20
0

Tab. 5 : Základná optimalizácia dusíkatého hnojenia podľa anorganického rozboru rastlín (Baier et al., 1988)

Pomer živín N/P v suš. nadzemnej biomasy pri 4 až 6 pravých listoch
Optimálna dávka dusíka (kg/ha)
> 12,5
80
11,1 ... 12,5
90
10,1 ... 11,0
100
9,3 ... 10,0
110
8,6 ... 9,2
120
8,0 ... 8,5
130
7,5 ... 7,9
140
7,1 ... 7,4
150
< 7,1
160

Tab. 6: Kritériá na regeneračné hnojenie repky ozimnej (Ložek,2000)

Obsah Nan v mg/kg pôdy
Dávka N v kg/ha
0–10
100
10,1–12,5
95
12,6–15
90
15,1–17,5
85
17,6–20
80
20,1–22,5
75
22,6–25
70
25,1–27,5
65
27,6–30
60

Pôdny druh má značný význam pri voľbe systému jarného hnojenia. Na ťažkých pôdach hrozí s malou pravdepodobnosťou nebezpečie prepojenia pôdnej vlahy s hladinou podzemnej vody, a preto je taktiež podstatne menšie riziko strát dusičnanového dusíka vyplavovaním. Z toho dôvodu na týchto stanovištiach volíme výrazne vyššiu dávku dusíka k regeneračnému hnojeniu. Na pôdach s nižšou sorpčnou kapacitou volíme nižšiu dávku dusíka alebo uprednostníme hnojivá s postupným uvoľňovaním dusíka, čím výrazne obmedzíme jeho straty. Produkčné hnojenie sa realizuje približne 3-4 týždne po regeneračnom prihnojení a to dávkou dusíka 40 – 60 kg/ha, t.j. aplikovaním 1/3 až 1/2 z vyrátanej dávky dusíka pre regeneračné hnojenie. V tomto období je výhodné aplikovať hnojivá nielen s obsahom dusíka ale v kombinácii so sírou, horčíkom a mikroelementmi (najmä bórom). V praxi je osvedčená kombinácia DAM-390 spolu s bórom a humátovými preparátmi, ktoré zvyšujú využiteľnosť použitých živín a zmierňujú nekrózy z foliárnej aplikácie DAM-390. Pri slabších porastoch ozimnej repky a v prípade potreby chemickej ochrany, je vhodné realizovať aj tretie jarné dusíkaté prihnojenie vo fáze butonizácie, ktorému hovoríme neskoré prihnojovanie. V tomto období sa aplikuje dusík v dávke 30 kg/ha najčastejšie vo forme kvapalných hnojív spolu s bórom a humínovými preparátmi, taktiež je možná aplikácia komplexných vodorozpustných hnojív resp. gélových hnojív s obsahom makro a mikroprvkov, ak sme ich nepoužili pri produkčnom hnojení.

 

Hnojenie fosforom a draslíkom

Stanovenie dávky fosforu a draslíka sa robí na základe obsahu prístupného P a K v pôde a bilančnej potreby na plánovanú úrodu repky. Ak je obsah fosforu a draslíka v pôde v kategórii „dobrej zásoby“, odporúča sa zvoliť nahradzovací systém hnojenia, t.j. koľko živín sa úrodou odoberie, také isté množstvo živín sa do pôdy vráti cez hnojivá , pričom zostane zásoba živín na pôvodnej úrovni. V prípade, ak je obsah živín v pôde v kategórii strednej alebo malej zásobenosti, tak vypočítané dávky živín zvýšime o 25 až 50 %, čím sa zabezpečí potreba ozimnej repky na fosfor a draslík a súčasne zvyšuje obsah živín v pôde. Takýmto prístupom sa za niekoľko rokov dosiahne požadovaný cieľ, a to zvýšenie obsahu živín v pôde do kategórie dobrej zásobenosti , pri súčasnom zabezpečovaní plánovanej úrody. Ak sa v danom roku aplikuje maštaľný hnoj, napríklad 30 t/ha, potom sa môže dávka fosforu znížiť o 7 kg/ha a dávku draslíka o 60 kg/ha, ktoré sa uvoľnia mineralizáciou z organickej hmoty v prvom roku aplikovania maštaľného hnoja. Ak však pôda vykazuje vysokú zásobu niektorej živiny, môže sa hnojenie touto živinou niekoľko rokov vynechať, pokiaľ obsah živiny v pôde nedosiahne hodnotu zodpovedajúcu rozpätiu pre dobrú zásobu.

Hnojenie fosforom a draslíkom sa uskutočňuje v letnom období, pričom z celkovej dávky P a K sa 2/3 zapracujú do pôdneho profilu orbou a zvyšok, t.j. 1/3 sa aplikuje pri predsejbovej príprave pôdy. Ako vhodné hnojivá na základné hnojenie sa môžu použiť všetky druhy superfosfátov a draselnej soli, prípadne ak je potrebná aj dusíkatá výživa, je vhodné aplikovať klasické NPK hnojivo s nízkym obsahom dusíka, pri predsejbovej príprave pôdy sa využívajú okrem klasických NPK hnojív aj NPK hnojivá s postupným uvoľňovaním živín (najmä dusíka) naviac s obsahom inhibítorov nitrifikácie a s rôznym zastúpením síry, horčíka a dôležitých mikroelementov (B, Cu, Mn, Zn a Mo). Pri sejbe v závislosti od aplikačnej techniky sa taktiež využívajú mikrogranulované hnojivá (NP, NPK) aplikované do blízkosti osiva, ktoré zabezpečujú pomerne rýchli štartovací efekt hlavne v počiatočných štádiách rastu pri podstatne nižších aplikačných dávkach hnojiva v porovnaní s klasickou plošnou aplikáciou.

Hnojenie sírou

Repka patrí medzi plodiny náročné na výživu sírou. Úrodou 3 t/ha odoberie repka z pôdy 54 kg síry. Približne polovica z tohto množstva je lokalizovaná v semenách, čiže síra má bezprostredný dopad na produkciu repky. V tabuľke 7 sú uvedené limitné obsahy minerálnej síry v ornici a tabuľke 8 uvádza kritéria hodnotenia obsahu vodorozpustnej síry v pôde a doporučené dávky síry pred siatím repky ozimnej.

Tab. 7 : Limitné obsahy minerálnej síry v ornici (vodný výluh) (Balík et al., 2007)

Pôdny druh

Ľahká

Stredná

Ťažká

Smin (mg/kg)

16

13

10

 Tab. 8 : Kritéria hodnotenia obsahu vodorozpustnej síry v pôde a doporučené dávky síry pred siatím repky ozimnej (Richter et al., 2004)

Zásoba S v pôde

Obsah S v mg/kg

Dávka S v kg/ha

Nízka

20

50

Vyhovujúca

21–30

35

Stredná

31–40

25

Vysoká

40

-

Potrebu síry je možné uhradiť hnojením pred založením porastu a to cez síran amónny, síran draselný a jednoduchý superfosfát. Pri prejavoch nedostatku síry koncom septembra až začiatkom októbra (ak nebola aplikovaná S pred sejbou) je možné použiť kieserit, prípadne špeciálne listové hnojivá s obsahom síry alebo komplexné vodorozpustné hnojivá so zastúpením viacerých makro a mikroprvkov. Hnojenie sírou by malo smerovať hlavne do obdobia skorej jari, kedy je využitie síry z hnojiva najvyššie a taktiež deficit síry v pôde je najzreteľnejší. Najvhodnejším hnojivom je dusíkato-sírne hnojivo DASA 26/13 s obsahom 13 % síry a 26 % dusíka. Toto hnojivo je vhodné aplikovať na regeneračné prihnojovanie. Celkové dávky síry v jarnom období by mali predstavovať 20 – 40 kg S/ha. Vysoké dávky hnojenia sírou vedú k nadmernej akumulácii S v pletivách rastlín a následne k zvýšenej syntéze glukosinolátov v semene. Za dostatočný obsah síry vo fáze predlžovacieho rastu možno považovať asi 0,55 % S v sušine nadzemnej hmoty.

Hnojenie horčíkom

Pri pestovaní ozimnej repky na ľahších pôdach sa môže vyskytnúť deficit horčíka. To má za následok zníženie tvorby chlorofylu s čím súvisí zníženie tvorby asimilátov s negatívnym dopadom na úrodu repky. Hnojenie horčíkom na úrodu 3 t/ha predstavuje dávku 18 kg/ha Mg a môže sa realizovať buď pevným liadkom horečnatým pri regeneračnom hnojení, alebo Dasamagom, resp. aplikovať vhodnú alternatívu z rady kvapalných hnojív (Dumag, Dammag).

Hnojenie bórom

Repka patrí medzi plodiny mimoriadne citlivé na nedostatok bóru. Viac ako 80 – 90 % porastov ozimnej repky je potrebné hnojiť bórom. Výnimku tvoria iba hlinité, hlboké pôdy s dostatočnou zásobou organických látok. Dávky bóru sa pohybujú od 0,1 do 1,5 kg B na hektár v závislosti od pôdneho druhu a obsahu prístupného bóru v pôde (tab. 9).

Tab. 9 : Určenie dávok bóru k repke ozimnej v závislosti od pôdneho druhu a obsahu bóru v pôde (Ložek, 1999)

Druh pôdy

Obsah bóru v mg/kg pôdy

Dávka bóru v kg/ha

Ľahká pôda

do 0,25

0,26–0,50

0,51–1,00

1

0,5

0,1

Stredná

a ťažká pôda

do 0,30

0,31–0,70

0,71–1,50

1,5

0,7

0,2

Dávka bóru sa môže korigovať podľa obsahu bóru v listoch repky. Za optimálnu hodnotu je považovaný obsah 50-60 mg B/kg sušiny. Nedostatok bóru sa prejavuje slabším nasadením šešulí s menším počtom semien. Pri väčšom deficite bóru odumierajú vegetačné vrcholy rastlín. Zvýšenie úrod repky teda úzko súvisí s obsahom bóru v pôde a jeho prijateľnosťou rastlinami.

Pri nedostatku bóru je možné ho aplikovať do pôdy pred sejbou repky, a to vo forme bóraxu v množstve asi 10-20 kg/ha. Hnojenie bórom na list sa používa vtedy, keď má pôda vysoké hodnoty pH (alkalické), keď sa nehnojilo bórom do pôdy pred sejbou a keď je potreba bóru relatívne malá, resp. keď sa začal nedostatok bóru prejavovať až počas vegetácie repky. Vhodným obdobím pre mimokoreňovú výživu je fáza predlžovacieho rastu až začiatok kvitnutia (graf 1). Na trhu je celá rada listových hnojív, ktoré je možno kombinovať s DAM-390. Na pôdach s vysokým deficitom bóru je ho možné aplikovať použitím špeciálnych listových hnojív alebo komplexných vodorozpustných hnojív už na jeseň (v priebehu mesiaca október). Dávka bóru pri foliárnej aplikácii by mala činiť 150 – 250 g/ha.

Naproti tomu, ak je obsah bóru nad 2 mg/kg pôdy začína už pôsobiť toxicky, preto treba hnojeniu bórom venovať patričnú pozornosť, aby jeho obsah bol optimálny

Tab. 10 : Kritériá hodnotenia stavu výživy ozimnej repky mikroživinami pri výške porastu 30 – 40 cm, orgán – listy (Ložek, 1999)

Mikroživina

Obsah v mg/kg sušiny

nízky

stredný

vysoký

Cu

< 5

5–20

> 20

Zn

< 17

17–45

> 45

Mn

< 25

25–50

> 50

B

< 30

30–60

> 60

Mo

< 0,4

0,4–0,7

> 0,7

Graf 1: Príjem bóru repkou ozimnou

Graf 1: Príjem bóru repkou ozimnou

Doc. Ing. Ladislav Varga, PhD., doc. Dr. Ing. Ladislav Ducsay, Ing. Martin Marček, PhD.; Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Související články

Síra na list - vhodný doplněk výživy máku

10. 07. 2020 Doc. Ing. Petr Škarpa, Ph.D. a kol. Hnojení Zobrazeno 33x

Zvláštnosti výživy sóje a jej vplyv na odolnosť voči chorobám

07. 07. 2020 Ing. Peter Mižík; Agrofert o. z. Agrochémia Hnojení Zobrazeno 139x

Vliv různých způsobů aplikace dusíkatých hnojiv na výnos brambor

22. 06. 2020 Ing. Andrea Svobodová, Ph.D., Ing. Pavel Kasal, Ph.D.; Výzkumný ústav bramborářský Havlíčkův Brod, s. r. o. Hnojení Zobrazeno 540x

Vhodná dávka síry a termín aplikace při jarním hnojení ozimé pšenice

12. 06. 2020 Ing. Jindřich Černý, Ph.D. a kol. Hnojení Zobrazeno 539x

Hořčík patří do systému hnojení luskovin

14. 05. 2020 Doc. Ing. Petr Škarpa Ph.D. a kol. Hnojení Zobrazeno 734x

Další články v kategorii Hnojení

detail