Rast repky ozimnej a neskorá aplikácia dusíku na jeseň

23. 10. 2014 Ing. Juraj Béreš, Ing. David Bečka, Ph.D., Prof. Ing. Jan Vašák CSc.; Česká zemědělská univerzita Praze Hnojení Zobrazeno 6995x

Repka ozimná v priebehu jesenného obdobia odčerpá asi 50–80 kg N/ha. Často sa repka hnojí dusíkom pred sejbou s použitím kombinovaných hnojív (Amofos, NPK, NPS 49 a pod.). Tento dusík však repke rozhodne nestačí. Nehladiac na to, že ho z veľkej časti spotrebujú mikroorganizmy na rozklad slamy.

Pokiaľ repku pestujete intenzívne a chceme dosahovať rekordné výnosy, je potrebné do pestovateľskej technológie zaradiť hnojenie dusíkom na konci októbra až začiatkom novembra. V tejto dobe vplyvom nižších teplôt už nehrozí riziko prerastania listov. Rast listov na jeseň ustane pri teplotách 3–5 °C. Zatiaľ čo rast koreňov pokračuje a zastaví sa až pri teplote pod 2–3 °C.

Dusík aplikovaný v októbri využijú predovšetkým korene, ktoré potrebujeme najviac podporiť. O tom, že toto hnojenie význam má, svedčí aj dlhé obdobie jesenno-zimnej vegetácie v sezónach 2011/12, 2012/13 a hlavne 2013/14. Koncom októbra a v novembri sme posledné roky často videli fialové a inak sfarbené repky, ktoré trpeli deficitom predovšetkým dusíku ale i draslíku a iných živín. Jednalo sa o porasty, ktoré neboli dusíkom na jeseň hnojené.

Zimu už preto nemôžeme počítať len ako jedno z ročných období, kedy rastliny nerastú - obdobie kryptovegetácie. V súčasnosti ju musíme z agrobiologického hľadiska považovať za vegetačné obdobie. S výrazným dôrazom na repku ozimnú. Ako uvádza graf 1 počas zimy korene významne rastú. Ich rast sa zastavil v roku 2013/14 len na dva týždne (24. 1.–7. 2. 2014). Nadzemná biomasa dohnala korene v hmotnosti až približne 8. 4. 2014. Predpokladali sme, že korene prestanú rásť na začiatku resp. v polovici kvitnutia. Opak je pravdou, korene naďalej zvyšovali svoju hmotnosť. Tento nárast je spojený s určitým vzájomným pomerom, ktorý sa musí ustáliť, aby korene dokázali udržať nadzemnú biomasu. Rekordné úrody repky na Slovensku v roku 2014 určite súvisia i s veľmi miernou zimou, kedy neustále pokračoval rast koreňov.

Z pokusov

Silné a zdravé rastliny s mohutnými koreňmi poskytnú vyšší výnosový potenciál. Preto je potreba optimálne pripraviť porasty na prezimovanie a dodať im potrebný dusík. Dôležité je správne zvoliť dávku dusíku, zohľadniť predpoveď počasia a vlastnú úvahu agronóma. V rámci sledovania pokusov sme si všimli, že repke stačia dva až štyri dni po rozmrznutí (min. teplota pôdy 2 až 3 °C), aby dokázala opäť rásť a prijala ďalší dusík zo zásoby.

Z pokusov so stupňovanými dávkami dusíku (0, 40, 80 a 120 kg N/ha - aplikácia koniec októbra) nám vychádza spoľahlivo dávka 40 kg N/ha. Dusík v tejto dávke rastliny bez problémov príjmu na jeseň. Ak sa dávka zvyšuje (80 a 120 kg N/ha), časť sa príjme na jeseň, časť čaká na ďalšie rozmrznutie pôdy a následný príjem rastlinami. Vyššie dávky dusíku sú vhodnejšie do teplejších oblasti - predovšetkým nížiny ČR a SR (vyššia intenzita rozmrznutia pôdy počas zimy). Nárast sušiny koreňov repky ozimnej počas zimy je bližšie uvedený v grafe 2.

Ďalšou problematikou je zvolenie správneho druhu hnojiva. V pokusoch máme jak bežné hnojivá: DAM, LAV, močovina, a taktiež hnojivá s pomaly pôsobiacim dusíkom: Urea^stabil, Ensin a Sulfammo (všetky v dávke 40 kg/ha). Aplikácia hnojív prebehla v jednotnom termíne 29. 10. 2013. V prvom a druhom odbere dominovalo hnojivo DAM. Postupne sa ale dostávali dopredu hnojivá s pomaly pôsobiacim dusíkom: Ensin a Urea^stabil - v druhom odbere, Sulfammo - v treťom odbere (graf 3). Z týchto uvedených aspektov nám vyplýva: ak máme predpoveď, že spadnú zrážky cca do 3–4 dní, veľmi pekne vychádza močovina a DAM. V prípade, že je predpoveď bez zrážok, volíme Urea^stabil,poprípade Ensin a Sulfammo. V oblastiach s nižšou zásobou síry v pôde, alebo pri výdatnejších dažďoch (sírany sú pohyblivé a preplavia sa) je účelné zvoliť hnojiva obsahujúce popri dusíku i hnojivá so sírou (Sulfammo, Ensin).

Z hľadiska výnosových výsledkov nám v pokuse s rôznymi dávkami dusíku v hnojive Urea^stabil veľmi pekne vychádza 40 kg N/ha (tab. 1). U tejto varianty sa navýšil výnos oproti nehnojenej kontrole o 10 % (0,52 t/ha). Určitá polemika nastala nad variantou 80 kg N/ha, ktorá dosiahla ten istý výnos ako 40 kg N/ha. V tejto variante nám zrejme nedopatrením nastala chyba v pokuse. Naopak varianta s 120 kg N/ha na jeseň dosiahla navýšenie výnosu o 17 % (0,94 t/ha). V pokuse s rôznymi druhmi hnojív najlepšie vychádzali varianty s pomaly pôsobiacim dusíkom, kde hnojivá Ensin a Urea^stabil dosiahli zrovnateľný výnos (tab. 2). U týchto hnojív došlo k navýšeniu o 10 % oproti nehnojenej kontrole. Prekvapila i varianta s klasickou močovinou, ktorá nám v pokuse dosiahla výnos 107 % (5,76 t/ha).

Záver a odporúčanie pre prax

• Pri jesennom hnojení dusíkom by sme mali zohľadniť: termín aplikácie, dávku dusíku a druh hnojiva.
• Najlepším termínom je koniec októbra až začiatok novembra, kedy sa už zastavil rast listov.
• Plne dostačujúca dávka nám vychádza 40 kg N/ha.
• Najlepšími hnojivami sú Ensin, Urea^stabil a v prípade očakávaných zrážok taktiež klasická močovina. Tam, kde sú problémy s deficitom síry, je dobré sa orientovať na Sulfammo a Ensin.