Chemap Agro s.r.o.

Rast repky ozimnej a neskorá aplikácia dusíku na jeseň

23. 10. 2014 Ing. Juraj Béreš, Ing. David Bečka, Ph.D., Prof. Ing. Jan Vašák CSc.; Česká zemědělská univerzita Praze Hnojení Zobrazeno 3666x

Repka ozimná v priebehu jesenného obdobia odčerpá asi 50–80 kg N/ha. Často sa repka hnojí dusíkom pred sejbou s použitím kombinovaných hnojív (Amofos, NPK, NPS 49 a pod.). Tento dusík však repke rozhodne nestačí. Nehladiac na to, že ho z veľkej časti spotrebujú mikroorganizmy na rozklad slamy.

Agromanualshop.cz- Figaro - glyfosát za výhodnou cenu

Pokiaľ repku pestujete intenzívne a chceme dosahovať rekordné výnosy, je potrebné do pestovateľskej technológie zaradiť hnojenie dusíkom na konci októbra až začiatkom novembra. V tejto dobe vplyvom nižších teplôt už nehrozí riziko prerastania listov. Rast listov na jeseň ustane pri teplotách 3–5 °C. Zatiaľ čo rast koreňov pokračuje a zastaví sa až pri teplote pod 2–3 °C.

Dusík aplikovaný v októbri využijú predovšetkým korene, ktoré potrebujeme najviac podporiť. O tom, že toto hnojenie význam má, svedčí aj dlhé obdobie jesenno-zimnej vegetácie v sezónach 2011/12, 2012/13 a hlavne 2013/14. Koncom októbra a v novembri sme posledné roky často videli fialové a inak sfarbené repky, ktoré trpeli deficitom predovšetkým dusíku ale i draslíku a iných živín. Jednalo sa o porasty, ktoré neboli dusíkom na jeseň hnojené.

Zimu už preto nemôžeme počítať len ako jedno z ročných období, kedy rastliny nerastú - obdobie kryptovegetácie. V súčasnosti ju musíme z agrobiologického hľadiska považovať za vegetačné obdobie. S výrazným dôrazom na repku ozimnú. Ako uvádza graf 1 počas zimy korene významne rastú. Ich rast sa zastavil v roku 2013/14 len na dva týždne (24. 1.–7. 2. 2014). Nadzemná biomasa dohnala korene v hmotnosti až približne 8. 4. 2014. Predpokladali sme, že korene prestanú rásť na začiatku resp. v polovici kvitnutia. Opak je pravdou, korene naďalej zvyšovali svoju hmotnosť. Tento nárast je spojený s určitým vzájomným pomerom, ktorý sa musí ustáliť, aby korene dokázali udržať nadzemnú biomasu. Rekordné úrody repky na Slovensku v roku 2014 určite súvisia i s veľmi miernou zimou, kedy neustále pokračoval rast koreňov.

 Graf 1: Dynamika rastu repky ozimnej (čerstvá hmota - 2013/14 v %; 100 % = 1. odber - 7. 10. 2013, 100 % = korene - 2,8 g/10 rastlín, nadz. biomasa - 25,8 g/10 rastlín)

Z pokusov

Silné a zdravé rastliny s mohutnými koreňmi poskytnú vyšší výnosový potenciál. Preto je potreba optimálne pripraviť porasty na prezimovanie a dodať im potrebný dusík. Dôležité je správne zvoliť dávku dusíku, zohľadniť predpoveď počasia a vlastnú úvahu agronóma. V rámci sledovania pokusov sme si všimli, že repke stačia dva až štyri dni po rozmrznutí (min. teplota pôdy 2 až 3 °C), aby dokázala opäť rásť a prijala ďalší dusík zo zásoby.

Z pokusov so stupňovanými dávkami dusíku (0, 40, 80 a 120 kg N/ha - aplikácia koniec októbra) nám vychádza spoľahlivo dávka 40 kg N/ha. Dusík v tejto dávke rastliny bez problémov príjmu na jeseň. Ak sa dávka zvyšuje (80 a 120 kg N/ha), časť sa príjme na jeseň, časť čaká na ďalšie rozmrznutie pôdy a následný príjem rastlinami. Vyššie dávky dusíku sú vhodnejšie do teplejších oblasti - predovšetkým nížiny ČR a SR (vyššia intenzita rozmrznutia pôdy počas zimy). Nárast sušiny koreňov repky ozimnej počas zimy je bližšie uvedený v grafe 2.

Ďalšou problematikou je zvolenie správneho druhu hnojiva. V pokusoch máme jak bežné hnojivá: DAM, LAV, močovina, a taktiež hnojivá s pomaly pôsobiacim dusíkom: Ureastabil, Ensin a Sulfammo (všetky v dávke 40 kg/ha). Aplikácia hnojív prebehla v jednotnom termíne 29. 10. 2013. V prvom a druhom odbere dominovalo hnojivo DAM. Postupne sa ale dostávali dopredu hnojivá s pomaly pôsobiacim dusíkom: Ensin a Ureastabil - v druhom odbere, Sulfammo - v treťom odbere (graf 3). Z týchto uvedených aspektov nám vyplýva: ak máme predpoveď, že spadnú zrážky cca do 3–4 dní, veľmi pekne vychádza močovina a DAM. V prípade, že je predpoveď bez zrážok, volíme Ureastabil,poprípade Ensin a Sulfammo. V oblastiach s nižšou zásobou síry v pôde, alebo pri výdatnejších dažďoch (sírany sú pohyblivé a preplavia sa) je účelné zvoliť hnojiva obsahujúce popri dusíku i hnojivá so sírou (Sulfammo, Ensin).

Z hľadiska výnosových výsledkov nám v pokuse s rôznymi dávkami dusíku v hnojive Ureastabil veľmi pekne vychádza 40 kg N/ha (tab. 1). U tejto varianty sa navýšil výnos oproti nehnojenej kontrole o 10 % (0,52 t/ha). Určitá polemika nastala nad variantou 80 kg N/ha, ktorá dosiahla ten istý výnos ako 40 kg N/ha. V tejto variante nám zrejme nedopatrením nastala chyba v pokuse. Naopak varianta s 120 kg N/ha na jeseň dosiahla navýšenie výnosu o 17 % (0,94 t/ha). V pokuse s rôznymi druhmi hnojív najlepšie vychádzali varianty s pomaly pôsobiacim dusíkom, kde hnojivá Ensin a Ureastabil dosiahli zrovnateľný výnos (tab. 2). U týchto hnojív došlo k navýšeniu o 10 % oproti nehnojenej kontrole. Prekvapila i varianta s klasickou močovinou, ktorá nám v pokuse dosiahla výnos 107 % (5,76 t/ha).

Graf 2: Zmeny sušiny 10 koreňov repky ozimnejpo aplikácii rôznych dávok dusíku v hnojive Ureastabil,, 2013/14
Graf 3: Zmeny sušiny 10 koreňov repky ozimnej po aplikácii rôznych hnojív v dávke 40 kg N/ha, 2013/14

 

Tab. 1: Výnos semien repky ozimnej po aplikácii rôznych dávok dusíku v hnojive Ureastabil na jeseň (maloparcelkový pokus VS Červený Újezd, 2013/14)
Dávky dusíku
0 kg N/ha
40 kg N/ha
80 kg N/ha
120 kg N/ha
Výnos v %
100
(5,41 t/ha)
110
110
117

 

Tab. 2: Výnos semien repky ozimnej po aplikácii rôznych hnojív na jeseň v dávke 40 kg N/ha (maloparcelkový pokus VS Červený Újezd, 2013/14)
Druhy hnojív
LAV
DAM
Sulfammo
Močovina
Ensin
Ureastabil
Výnos v %
100
(5,42 t/ha)
103
104
107
110
110

 

Záver a odporúčanie pre prax

  • Pri jesennom hnojení dusíkom by sme mali zohľadniť: termín aplikácie, dávku dusíku a druh hnojiva.
  • Najlepším termínom je koniec októbra až začiatok novembra, kedy sa už zastavil rast listov.
  • Plne dostačujúca dávka nám vychádza 40 kg N/ha.
  • Najlepšími hnojivami sú Ensin, Ureastabil a v prípade očakávaných zrážok taktiež klasická močovina. Tam, kde sú problémy s deficitom síry, je dobré sa orientovať na Sulfammo a Ensin.

 

Související články

Foliární aplikace síry a její vliv na výnos a kvalitu zrna

22. 06. 2017 Ing. Ladislav Černý, Ph.D.; Česká zemědělská univerzita v Praze Hnojení Zobrazeno 404x

Využití přírodních způsobů pro intenzivní pěstování kukuřice

03. 05. 2017 Ing. Jaroslav Tomášek, Ph.D., Ing. Pavel Cihlář, Ph.D.; Česká zemědělská univerzita v Praze Hnojení Zobrazeno 607x

Hnojení pšenice ozimé na jaře

24. 04. 2017 Doc. Ing. Pavel Ryant, PhD., Ing. Jiří Antošovský, Doc. Ing. Petr Škarpa, Ph.D.; Mendelova univerzita v Brně Hnojení Zobrazeno 1212x

Regenerační hnojení s Ureastabil

13. 04. 2017 Ing. Jaroslav Mráz; AGRA GROUP a.s. Hnojení Zobrazeno 537x

Jarní stimulace výnosového potenciálu pomocí listové výživy

27. 03. 2017 Ing. Jan Grznár; Timac Agro Czech Hnojení Zobrazeno 482x

Další články v kategorii Hnojení

Agro Aliance
Syngenta Czech s.r.o.
AG NOVACHEM s.r.o.
Insekticid Huter SPU
AgromanaualShop.cz Roundup

Kalendář akcí

Prohlédnout vše

Upozornění

Veškeré údaje uvedené na webu www.agromanual.cz jsou pouze informativní, při použití přípravků se řiďte etiketou přípravku.

Anketa

Jak se Vám líbí nové názvosloví chorob a používáte je?
15%
6%
2%
24%
4%
50%
detail