BASF
BASF
BASF

Chemap Agro s.r.o.

Rastlinné zvyšky poľnohospodárskych plodín po zbere úrody - zdroj organickej hmoty

07. 11. 2016 Ing. Stanislav Torma, PhD., Prof. Ing. Jozef Vilček, PhD. Hnojení Zobrazeno 6576x

Moderná poľnohospodárska prax vo svojej podstate zahŕňa aj návrat rastlinných zvyškov do pôdy. Okrem dodania uhlíka do pôdy, čo je dôležité pre obnovu organickej hmoty v nej, rozkladajúce sa rastlinné zvyšky sú súčasne zdrojom živín, najmä dusíka, fosforu, draslíka, vápnika a horčíka.

Proseeds

Navyše, dusík obsiahnutý v rastlinných zvyškoch je oveľa menej vyplavovaný v porovnaní s dusíkom z aplikovaných minerálnych hnojív, čo možno považovať za benefit pri ochrane podzemných vôd. Zostávajúce rastlinné zvyšky na povrchu pôdy limitujú straty vody z pôdy evapotranspiráciou, ako aj chránia povrch pôdy pred veternou a vodnou eróziou.

Pozberové a koreňové zvyšky poľných plodín sú podľa doterajších poznatkov výskumu významným článkom biologického kolobehu látok v systéme „pôda - rastlina“. Bezprostredne po ich zaoraní do pôdy dochádza k vzájomným reakciám organických látok a živín prítomných v týchto zvyškoch s minerálnymi aj organickými komponentami pôdy. Tieto procesy poskytujú priaznivé bioekologické prostredie, od ktorého v značnej miere závisí rast a vývoj následne pestovaných rastlín. Je známe, že výška úrod následnej plodiny v osevnom postupe je významne ovplyvňovaná najmä prítomnosťou živín v pôde, pochádzajúcich zo zvyškov predplodiny. Množstvo týchto živín, ale aj organického uhlíka, je veľmi heterogénne, pretože je určované hlavne biologickými zvláštnosťami jednotlivých rastlinných druhov.

Poznanie potenciálu rastlinných zvyškov a jeho akceptácia vo rastlinnej výrobe v rámci osevného postupu sú vysoko aktuálne najmä pri súčasných požiadavkách biologizácie rastlinnej výroby, ktorej cieľom je dopestovanie kvalitných a zdravotne bezchybných rastlinných produktov. Naše dlhoročné experimentálne výsledky ukázali, že množstvo rastlinných zvyškov každej plodiny výrazne kolíše aj v závislosti od výšky úrod hlavného produktu.

Rastlinné zvyšky sú dôležitým zdrojom organickej hmoty - pozberové zvyšky ozimnej pšenice obsahujú v priemere 3,92 ton organického uhlíka na 1 hektári pôdy
Rastlinné zvyšky sú dôležitým zdrojom organickej hmoty - pozberové zvyšky ozimnej pšenice obsahujú v priemere 3,92 ton organického uhlíka na 1 hektári pôdy

Pokusy

Množstvo pozberových (nadzemných) a koreňových (podzemných) zvyškov najrozšírenejších poľných plodín bolo sledované počas jedenástich rokov na 7 odlišných pôdno-klimatických stanovištiach v rámci Slovenska tak v podmienkach maloparcelových poľných pokusov, ako aj vo veľkovýrobných podmienkach. Pokusné lokality boli situované vo veľmi teplom klimatickom regióne Slovenska (Kravany nad Dunajom a Rišňovce), teplom regióne (Nemšová a Gbely), relatívne teplom regióne (Lovinobaňa) a nakoniec v relatívne chladnom klimatickom regióne Slovenska (Bodovce - a Divín) (mapa). Nadmorská výška uvedených lokalít sa pohybovala medzi 106 a 468 m n. m.

Sledovaných bolo 26 najbežnejšie pestovaných plodín na Slovensku: pšenica letná, f. ozimná, pšenica letná, f. jarná, jačmeň ozimný, jačmeň jarný, raž ozimná, ovos siaty, tritikale, kukurica na zrno, kukurica na siláž, kapusta repková, f. jarná, kapusta repková, f. ozimná, slnečnica ročná, horčica biela, mak siaty, ľan olejnatý, sója fazuľová, bôb obyčajný, fazuľa obyčajná, hrach siaty, šošovica jedlá, cícer baraní, ďatelina, lucerna, zemiaky, cukrová repa a tabak. Niektoré plodiny (najmä obilniny, kukurica na zrno, ale aj olejniny) boli pri vyhodnocovaní diferencované podľa toho, či sa po ich zbere zaoráva do pôdy iba strnisko alebo aj celá úroda vedľajšieho produktu (slama, kôrovie).

Koreňové zvyšky boli odoberané z hĺbky 0,0–0,3 m. Plocha odberu koreňových a pozberových zvyškov bola určovaná spôsobom pestovania danej plodiny (počtom jedincov na 1 ha) a pri jednotlivých plodinách bola nasledovná: slnečnica 0,7×0,3 m, mak 0,45×0,25 m, kukurica na siláž 0,45×0,3 m, kukurica na zrno 0,65×0,38 m, zemiaky 0,6×0,3 m, cukrová repa 0,45×0,3 m, bôb 0,38×0,25 m, sója a cícer 0,4×0,25 m, tabak 1,0×0,45 m, ostatné plodiny 0,25×0,25 m. Vzorky koreňov boli odoberané spolu s pôdou v troch opakovaniach. Pôda sa zo vzoriek koreňov odstraňovala vyplavovaním vodou cez sadu sít s priemerom 1 mm, 0,5 mm a 0,25 mm. Následne sa z vyplavenej vzorky koreňov odstraňovali cudzie prímesi najprv opakovanou dekantáciou a nakoniec ručnou separáciou.

Pozberové zvyšky sa odoberali z tej istej plochy ako koreňové bezprostredne pred odberom koreňov. Vo vysušených vzorkách boli kvantifikované množstvá pozberových a koreňových zvyškov a v nich obsiahnuté základné makroživiny.

Kvantita podzemných a nadzemných zvyškov poľných plodín je primárne určovaná morfológiou rastlinných organizmov. Keďže každý rastlinný druh má svoju špecifickú morfológiu, táto prírodná zákonitosť sa odzrkadľuje na heterogenite kvantitatívnych ukazovateľov rastlinných zvyškov.

Mapa: Lokalizácia pokusných stanovíšť v rámci sledovania kvantifikácie rastlinných zvyškov poľnohospodárskych plodín
Mapa: Lokalizácia pokusných stanovíšť v rámci sledovania kvantifikácie rastlinných zvyškov poľnohospodárskych plodín

Výsledky

Z experimentálnych údajov, uvedených v tabuľke, vyplýva, že priemerná hmotnosť rastlinných zvyškov sledovaných plodín (prepočítaná na 100% sušinu) sa pohybuje v rozpätí od 1,11 t/ha (rastlinné zvyšky zemiakov) do 14,32 t/ha (rastlinné zvyšky kapusty repkovej pravej jarnej v prípade, že sa po zbere úrody zaorie do pôdy aj jej slama). O viac ako 10,0 t/ha suchých zvyškov sa obohacuje orná pôda aj po pestovaní ozimnej formy kapusty repkovej, bôbu obyčajného a po horčici bielej so zaoraním celej úrody slamy.

Podľa zisteného priemerného množstva sušiny koreňových a pozberových zvyškov možno skúmaný súbor plodín rozčleniť do štyroch kategórií (aj so zreteľom na spôsob ich pestovania, resp. zaoranie celej úrody vedľajšieho produktu):

a) bohatým zdrojom rastlinných zvyškov sú jarná a ozimná forma kapusty repkovej, bôb obyčajný a horčica biela, pri pestovaní ktorých sa zaoráva do pôdy celá úroda ich slamy, vďaka čomu sa po zbere úrody do pôdy dostáva viac ako 10 t/ha rastlinných zvyškov;

b) významným zdrojom rastlinných zvyškov sú zrnová kukurica so zaorávkou kôrovia, slnečnica ročná, ľan olejnatý, mak siaty, ozimná forma pšenice a v prípade zaorania slamy všetky obilniny, ďalej hrach siaty, fazuľa obyčajná, cícer baraní a šošovica jedlá - po zbere ich hlavného produktu ostáva v pôde priemerne od 5,0 do 9,3 t/ha rastlinných zvyškov;

c) menej výdatným zdrojom rastlinných zvyškov sú všetky obilniny bez zaorania slamy (s výnimkou pšenice letnej, f. ozimnej), silážna kukurica, sója fazuľová, kukurica na zrno bez zaorania kôrovia a tabak - po zbere úrody ich hlavného produktu za dostane do pôdy priemerne od 3,16 do 4,67 t/ha rastlinných zvyškov;

d) chudobným zdrojom rastlinných zvyškov sú hrach bez zaorania slamy, zemiaky a cukrová repa - po ich zbere ostáva v pôde priemerne iba 1,11 až 2,88 ton rastlinných zvyškov na hektári pôdy.

S uvedenými množstvami pozberových zvyškov jednotlivých poľnohospodárskych plodín sa do pôdy dostáva významné množstvo organického materiálu, vrátene organického uhlíka v rôznych formách. Množstvo uhlíka, inputovaného do pôdy vo forme rastlinných zvyškov, je výrazne heterogénne, čo je podmienené najmä biologickými špecifikami jednotlivých rastlinných druhov, medzi ktorými dominuje hmotnosť zvyškov a obsah uhlíka v nich, ale aj doba nepretržitého pestovania týchto rastlín na jednom pozemku (napr. viacročné pestovanie lucerny či ďateliny).

Čo sa týka obsahu uhlíka v rastlinných zvyškoch, rozdiely sú tak medzi plodinami, ako aj medzi nadzemnými a podzemnými zvyškami rovnakej plodiny. Najviac uhlíka v rámci pozberových zvyškov (priemerne 47,03–48,30 %) sa nachádza v nadzemnej časti jarnej formy pšenice letnej, šošovice jedlej, kukurice siatej, ozimnej formy kapusty repkovej pravej a ľanu olejnatého, najmenej uhlíka (v priemere 33,53 %) obsahujú pozberové zvyšky cukrovej repy. Z koreňových zvyškov najbohatší priemerný obsah uhlíka (46,00–47,02 %) bol zistený pri lucerne siatej, ozimnom jačmeni, sóji fazuľovej, tabaku, jarnej forme kapusty repkovej pravej, horčici bielej a kukurici siatej, najchudobnejšie na uhlík (menej ako 40 %) sú koreňové zvyšky ozimnej formy pšenice letnej, zemiakov, cukrovej repy a tritikale (Bielek, Jurčová, 2010).

Uvedení autori rozdelili sledované plodiny podľa množstva organického uhlíka, ktorý sa dostane po ich pestovaní do pôdy, do štyroch skupín:

a) bohatým zdrojom organického uhlíka pozberové a koreňové zvyšky oboch foriem kapusty repkovej pravej, v prípade zaorania celej úrody slamy, bôb obyčajný na zrno, horčica biela, ozimná aj jarná forma pšenice letnej, ozimná raž, tritikale, ozimný jačmeň, ovos siaty, mak siaty so zaoraním makoviny, v prípade zaorania kôrovia kukurica siata na zrno, slnečnica ročná a lucerna siata. So zvyškami týchto plodín sa dostávajú do pôdy ročne viac ako 3 tony uhlíka na 1 ha.

b) významným zdrojom organického uhlíka pozberové a koreňové zvyšky ozimnej formy pšenice letnej bez zaorania slamy, silážnej kukurice a v prípade zaorania celej úrody slamy aj zvyšky hrachu siateho, cícera baranieho, jačmeňa jarného, fazule obyčajnej a ľanu olejnatého. Vo zvyškoch týchto plodín sa nachádza priemerne od 2,19 do 2,97 ton C/ha.

c) stredne výdatným zdrojom organického uhlíka sú zvyšky jarnej formy pšenice letnej, raže ozimnej, tritikale, jačmeňa jarného aj ozimného, ovsa siateho, hrachu siateho, kukurice na zrno, sóje fazuľovej so zaoraním slamy a tabaku so zaoraním stoniek, s ktorými sa vracia do pôdne ročne v priemere 1,29–1,94 t C/ha.

d) slabým zdrojom organického uhlíka koreňové a pozberové zvyšky zemiakov a cukrovej repy s ktorými sa vracia do pôdy ročne priemerne menej ako jedna tona uhlíka na 1 ha.

Tab. 1: Priemerné množstvá sušiny rastlinných zvyškov sledovaných poľných plodín

Plodina

Úroda

Pozberové zvyšky

Koreňové zvyšky

Zvyšky spolu

t/ha

Kapusta repková pravá f. jarná + slama

0,64

11,20

3,12

14,32

Kapusta repková pravá f. ozimná + slama

2,57

8,42

2,70

11,12

Bôb obyčajný na zrno + slama

2,97

7,67

3,27

10,94

Horčica biela + slama

2,01

8,20

1,98

10,18

Kukurica siata na zrno + kôrovie

5,85

7,04

2,30

9,34

Pšenica letná, f. ozimná + slama

5,04

6,54

2,75

9,29

Tritikale + slama

4,69

6,57

2,36

8,93

Slnečnica ročná + kôrovie

2,17

6,78

2,00

8,78

Raž ozimná + slama

3,85

5,77

2,76

8,53

Pšenica letná, f. jarná + slama

3,83

4,98

2,67

7,65

Ovos siaty + slama

3,78

4,91

2,38

7,29

Lucerna siata - 3. rok v likvidácii

10,83

2,47

4,56

7,03

Mak siaty + makovina

0,36

5,37

1,64

7,01

Šošovica jedlá + slama

0,71

4,47

2,53

7,00

Jačmeň ozimný + slama

4,99

4,71

2,06

6,77

Hrach siaty + slama

3,56

5,14

1,37

6,51

Ďatelina lúčna - 3. rok v likvidácii

7,76

2,55

3,64

6,19

Cícer baraní + slama

2,78

4,21

1,78

5,99

Jačmeň jarný + slama

4,19

4,19

1,78

5,97

Fazuľa obyčajná + slama

1,95

4,14

1,68

5,82

Pšenica letná, f. ozimná

4,93

2,84

2,76

5,60

Ľan olejnatý + slama

1,56

2,65

2,41

5,06

Kukurica siata na siláž

32,13

1,36

3,31

4,67

Cícer baraní + slama

2,25

3,25

1,17

4,42

Tritikale

4,69

2,00

2,36

4,36

Pšenica letná, f. jarná

3,83

1,58

2,67

4,25

Raž ozimná

3,72

1,57

2,49

4,06

Jačmeň jarný

4,03

2,18

1,79

3,97

Ovos siaty

3,78

1,52

2,38

3,90

Sója fazuľová + slama

1,92

2,41

1,48

3,89

Jačmeň ozimný

4,89

1,63

2,02

3,65

Kukurica siata na zrno

5,85

1,12

2,26

3,38

Tabak + stonky

1,60

1,86

1,30

3,16

Hrach siaty

3,18

1,58

1,30

2,88

Zemiaky

19,50

1,57

0,87

2,44

Cukrová a kŕmna repa

49,95

0,61

0,50

1,11

Pozberové zvyšky kapusty repkovej pravej obsahujú viac ako 5 ton organického uhlíka na hektár pôdy
Pozberové zvyšky kapusty repkovej pravej obsahujú viac ako 5 ton organického uhlíka na hektár pôdy

Bilancia organickej hmoty v pôde

S množstvami organického uhlíka, ktoré sa dostávajú do pôdy vo forme koreňových a pozberových zvyškov, je treba rátať pri bilancii organickej hmoty v pôde. Táto bilancia nie je v posledných rokoch príliš priaznivá. Negatívny vplyv na hospodárenie s pôdnou organickou hmotou má okrem iného aj vedomé porušovanie základných princípov zostavovania štruktúry osevných postupov, resp. improvizácia osevných postupov s dlhodobejším preferovaním niektorých druhov plodín (napr. obilnín, resp. olejnín), ku ktorému nútia našich agronómov hlavne existenčné ekonomické záujmy. Pritom už dávno je známe, že štruktúra osevného postupu má výrazný vplyv na hospodárenie s pôdnou organickou hmotou. Tento vplyv sa prejavuje do určitej miery už v priebehu vegetačného obdobia, najmä však po zbere úrody prostredníctvom pozberových a koreňových zvyškov pestovaných rastlín.

Okrem uhlíka obsahujú rastlinné zvyšky aj významné množstvá základných živín potrebných pre rast nasledujúcich plodín (dusík, fosfor, draslík, vápnika horčík). Tejto problematike bude venovaný nasledujúci príspevok.

Ing. Stanislav Torma, PhD.; Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Prešov
Prof. Ing. Jozef Vilček, PhD.; Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Prešov a Prešovská univerzita v Prešove

Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0131-11, APVV-15-0406 a Vedeckou grantovou agentúrou MŠVVaŠ SR na základe zmluvy č. VEGA 1/0116/16 a tiež operačným programom Výskum a vývoj, pre projekt: Univerzitný vedecký park TECHNICOM pre inovačné aplikácie s podporou znalostných technológií, kód ITMS: 26220220182, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.“

Rastlinné zvyšky poľnohospodárskych plodín po zbere úrody - zdroj organickej hmoty

Rastlinné zvyšky sú dôležitým zdrojom organickej hmoty - pozberové zvyšky ozimnej pšenice obsahujú v priemere 3,92 ton organického uhlíka na 1 hektári pôdy
Pozberové zvyšky kapusty repkovej pravej obsahujú viac ako 5 ton organického uhlíka na hektár pôdy

Související články

Využití bilancí živin z polního pokusu VÚRV pro určení dávek minerálních hnojiv (3): Fosfor - 2. hon

02. 02. 2024 RNDr. Václav Macháček, DrSc., Ing. Eva Kunzová, CSc.; Výzkumný ústav rostlinné výroby, v.v.i. Praha-Ruzyně Hnojení Zobrazeno 433x

Podzimní přihnojení řepky

30. 11. 2023 Ing. Pavel Růžek, CSc. a kol. Hnojení Zobrazeno 839x

Optimalizace plánů hnojení: výsledky dlouhodobých pokusů v různých půdně-klimatických podmínkách ČR

22. 11. 2023 Ing. Lukáš Hlisnikovský, Ph.D., Ing. Eva Kunzová, CSc., Ing. Ladislav Menšík, Ph.D.; Výzkumný ústav rostlinné výroby, v.v.i. Praha-Ruzyně Hnojení Zobrazeno 952x

Možnosti zvýšení účinnosti digestátu ve výživě a hnojení rostlin

18. 11. 2023 Ing. Tomáš Javor, DiS. a kol. Hnojení Zobrazeno 1014x

Vliv zasolení na primární metabolizmus a enzymatickou aktivitu máku setého

31. 10. 2023 Bc. Jakub Špaček; Česká zemědělská univerzita v Praze Hnojení Zobrazeno 535x

Další články v kategorii Hnojení

detail