BASF
BASF
BASF

AGRA

Vplyv hnojív obohatených lignitom na kvantitatívne a kvalitatívne parametre zrna pšenice ozimnej

19. 08. 2022 Prof. Ing. Ladislav Ducsay, Dr., Ing. Mária Vicianová, PhD., Prof. Ing. Otto Ložek, CSc.; Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Hnojení Zobrazeno 220x

Medzi najdôležitejšie intenzifikačné a racionalizačné zásahy pri pestovaní obilnín patrí výživa a hnojenie. Vo výžive pšenice má osobitné postavenie dusík, ktorý je popri agroekologických podmienkach prostredia limitujúcim faktorom úrody za predpokladu, že aj ostatné živiny sú optimalizované. Množstvo hospodárskej úrody závisí od celkového dusíka prijatého koreňovým systémom, ako aj od efektívnosti jeho využitia najmä pre proces fotosyntézy a alokácie asimilátov do hospodársky dôležitých orgánov - zŕn. Efektívne využitie živín z pôdy a hnojív pri pestovaní pšenice ozimnej do značnej miery ovplyvňuje úspešnosť jej pestovania.

Proseeds

Lignit

Jednou z možností zvýšenia využitia minerálnych živín pri pestovaní ozimnej pšenice je podporenie ich prijateľnosti aplikáciou lignitu. Lignit je najmladšie a najmenej karbonizované hnedé uhlie. Chemicky ide predovšetkým o makromolekulový komplex polyelektrolytov (napr. humínových kyselín), polysacharidov, polyaromatických zlúčenín, uhlíkových reťazcov so sírnymi a dusíkatými skupinami a kyslíkovými článkami.

Humínové látky prítomné v lignite sa v širokom rozsahu využívajú v poľnohospodárskej praxi buď ako priamo aplikované roztoky humínových substancií, alebo prostredníctvom kompostovaných organických hnojivých doplnkov. Dôležitým efektom aplikácie humínových látok na pôdne charakteristiky je zvýšenie potenciálnej prijateľnosti minerálnych živín v dôsledku ich schopnosti formovať stabilné organo-minerálne komplexy.

Poľné pokusy

Maloparcelové poľné pokusy boli založené 7. 10. 2015 v Sládkovičove, 15. 10. 2016 a 29. 9. 2017 v Želiezovciach. Každý variant výživy bol štvornásobne opakovaný s plochou parcely 10 m2 s rozmermi 8 × 1,25 m. V maloparcelovom pokuse bol sledovaný vplyv hnojív obohatených lignitom na výšku úrody a kvalitatívne parametre zrna pšenice ozimnej (Triticum aestivum). Použité boli hnojivá Dasamag, Dasamag H, Magnisul a Magnisul H.

Charakteristika a aplikácia hnojív

Hnojivo Dasamag je granulované dusíkaté hnojivo (24 % N) s obsahom vodorozpustnej síry (10 % S) a horčíka (6 % MgO). Dasamag H je granulované dusíkaté hnojivo na báze Dasamag s prídavkom 1 % lignitu vo forme suspenzie. Magnisul je granulované dusíkaté hnojivo (21 % N) s obsahom vodorozpustnej síry (10 % S) a vodorozpustného horčíka (5 % MgO). Magnisul H je granulované dusíkaté hnojivo na báze Magnisul s prídavkom 1 % lignitu vo forme suspenzie. Schéma hnojenia pšenice je uvedená v tabuľke 1.

Hnojivá boli aplikované ručne. Regeneračné hnojenie bolo uskutočnené 17. 3. 2016, 15. 3. 2017 a 26. 3. 2018. Produkčné hnojenie bolo realizované 15. 4. 2016, 04. 4. 2017 a 19. 4. 2018. Kvalitatívne hnojenie bolo vykonané pred kvitnutím 4. 5. 2016, 23. 5. 2017 a 16. 5. 2018. Zber úrody sa uskutočnil maloparcelovým kombajnom dňa 20. 7. 2016, 21. 7. 2017 a 9. 7. 2018.

Výsledky poľných pokusov

V pokusnom roku 2015/16 boli relatívne priaznivé poveternostné podmienky pre pestovanie ozimných obilnín. Počas celého vegetačného obdobia bol zaznamenaný, v porovnaní s normálom, nadbytok zrážok. Napriek vyšším denným teplotám v mesiacoch január–júl bola dosiahnutá relatívne vysoká priemerná úroda 7,56 t/ha. Najvyššia priemerná úroda, 7,92 t/ha, bola dosiahnutá na variante 5 Magnisul H (tab. 2). V porovnaní s nehnojeným, kontrolným variantom to predstavuje nárast o 12,82 %. Na variante 5 Magnisul H, kde bolo použité hnojivo s pridaným lignitom, bola úroda o 4,49 % vyššia ako na variante 4 Magnisul bez pridaného lignitu. Na variante 2 Dasamag bola zistená úroda 7,43 t/ha. V porovnaní s variantom 3 Dasamag H bola úroda o 5,36 % nižšia.

V pokusnom roku 2016/17 prevládal deficit zrážok. V období zberu úrody bol zaznamenaný nadbytok zrážok. V porovnaní s normálom boli mesiace február–júl teplejšie. Výrazný deficit zrážok a vysoké teploty ovplyvnili výšku úrody a pridanie lignitu k hnojivám sa prejavilo menej ako pri priaznivých poveternostných podmienkach. Celkovo najvyššia priemerná úroda, 5,73 t/ha, bola dosiahnutá na variante 5 Magnisul H. V porovnaní s variantom 4 Magnisul, kde dosiahnutá úroda predstavovala 5,56 t/ha, to znamená nárast o 3,06 %. Na variante 3 Dasamag H bola úroda o 4,44 % vyššia ako na variante 2 Dasamag bez pridania lignitu.

Podobne, ako pokusný rok 2016/17, aj pokusný rok 2017/18 sa vyznačoval relatívne nepriaznivými poveternostnými podmienkami pre pestovanie ozimných obilnín. Počas vegetačného obdobia sa nadbytok zrážok striedal s deficitom čo sa spolu s vysokými teplotami mierne prejavilo na výške úrod a nižšiemu účinku pridaného lignitu. Priemerná úroda zo všetkých variantov predstavovala 7,55 t/ha. Rovnako ako v predošlých pokusných rokoch, najnižšia priemerná úroda, 6,41 t/ha, bola zaznamenaná na nehnojenom, kontrolnom variante 1 0. Najvyššia priemerná úroda, 8,06 t/ha, bola zaznamenaná na variante 5 Magnisul H. V porovnaní s variantom 4 Magnisul, kde bolo hnojivo aplikované bez pridania lignitu, to predstavuje nárast o 4,95 %. Po aplikácii hnojiva Dasamag H na variante 3 Dasamag H bola zaznamenaná úroda o 4,99 % vyššia ako na variante 2 Dasamag.

Z hodnotenia priemeru úrod troch pokusných rokov vyplýva, že najnižšia úroda, 6,01 t/ha, bola zistená na kontrolnom, nehnojenom variante. Celkovo najvyššia priemerná úroda, 7,24 t/ha, bola dosiahnutá na variante 5 Magnisul H. V porovnaní s nehnojeným, kontrolným variantom to predstavuje nárast o 20,47 %. Pri porovnaní priemerných úrod na variantoch 5 Magnisul H a 3 Dasamag H s variantami, kde boli aplikované hnojivá bez pridania lignitu, bol zaznamenaný nárast o 4,32 % a 4,99 %. Podobné výsledky dosiahol aj Slamka et al. (2018), ktorý deklaruje preukazný vplyv pridania lignitu k hnojivám Dasamag a Magnisul na výšku úrody pšenice ozimnej.

Obsah hrubého proteínu, mokrého lepku a HTZ boli vo všetkých pokusných rokoch najnižšie na kontrolnom, nehnojenom variante (tab. 3).

Celkovo najvyšší obsah hrubého proteínu na všetkých variantoch bol zaznamenaný v pokusnom roku 2016/17. V každom pokusnom roku bol, v porovnaní s variantami, ktoré boli hnojené hnojivom bez pridania lignitu, zistený nárast percenta hrubého proteínu na variantoch, kde bol pridaný lignit.

Rovnako, hodnoty obsahu mokrého lepku boli najvyššie v pokusnom roku 2016/17. V oboch variantoch, kde bol aplikovaný lignit, bol zaznamenaný nárast, v porovnaní s variantmi bez lignitu. V pokusnom roku 2017/18 došlo po aplikácii Dasamag H k nárastu o 7,68 % v porovnaní s variantom, kde bol aplikovaný Dasamag.

Podobne, pri sledovaní HTZ vo všetkých pokusných rokoch bol, v porovnaní s variantami bez pridania lignitu, zaznamenaný na variantoch s pridaním lignitu mierny nárast HTZ. Celkovo najvyššia HTZ bola zaznamenaná v pokusnom roku 2015/16, ktorý sa vyznačoval veľmi priaznivými poveternostnými podmienkami.

Hodnoty podielu zrna 1. triedyobjemovej hmotnosti boli taktiež mierne vyššie na variantoch, kde bol aplikovaný lignit. Hodnoty oboch parametrov boli najvyššie v pokusnom roku 2015/16, ktorý bol priaznivý z hľadiska úhrnu zrážok a teplôt vzduchu.

Pri hodnotení obsahu makroživín v sušine zrna boli v prípade N, P, Ca, Mg a S zaznamenané najnižšie hodnoty na nehnojenom, kontrolnom variante (tab. 4). Z porovnania priemeru obsahu jednotlivých živín za všetky pokusné roky vyplýva, že v prípade obsahu N, P, K, Mg a S došlo k zvýšeniu na variantoch, kde bol aplikovaný lignit. V prípade obsahu síry nedošlo k žiadnemu, príp. len k miernemu nárastu.

Vplyv lignitu na úrodu ovsa siateho

V inom pokuse bol vplyv pridania lignitu k hnojivám Dasamag a Magnisul sledovaný aj na úrodu ovsa siateho. Po pridaní lignitu v 1% koncentrácii bol zaznamenaný nárast o 0,8–7,8 % (Slamka, Ložek, 2017).

Vplyv lignitu na úrodu kapusty repkovej pravej

Výsledky iného pokusu realizovaného na kapuste repkovej pravej, kde bol lignit pridávaný k hnojivu DASA, indikujú nárast výšky úrody o 5,5 % v porovnaní s variantom bez aplikovaného lignitu, ako aj ďalších sledovaných ukazovateľov. Obsah oleja v semenách bol na variante s pridaným lignitom o 1,2 % vyšší ako na iných variantoch, čím sa zvýšila aj produkcia oleja z hektára. Pridanie lignitu taktiež ovplyvnil aj príjem makroživín rastlinou, a to najmä dusíka, fosforu, draslíka a síry (Varényiová et al., 2017).

Záver

Z výsledkov pokusu realizovaného v pokusných rokoch 2015/16 až 2017/18 v Sládkovičove a Želiezovciach vyplýva, že prídavok lignitu v hnojivách Dasamag H a Magnisul H má pozitívny vplyv na výšku úrody, kvalitatívne parametre a obsah makroelementov v zrne pšenice ozimnej.

Tab. 1: Varianty hnojenia pšenice ozimnej

Variant výživy

Dávky živín (kg/ha)

Regeneračné hnojenie

Produkčné hnojenie

Kvalitatívne hnojenie

N

S

MgO

N

S

MgO

N

S

MgO

1 0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

2 Dasamag

60

25

15

50

20,8

12,5

30

12,5

7,5

3 Dasamag H

60

25

15

50

20,8

12,5

30

12,5

7,5

4 Magnisul

60

28,6

14,3

50

23,8

11,9

30

14,3

7,1

5 Magnisul H

60

28,6

14,3

50

23,8

11,9

30

14,3

7,1

Tab. 2: Vplyv hnojenia na výšku úrody pšenice ozimnej v pokusných rokoch 2015/16–2017/18

Variant výživy

Úroda zrna

2015/16

2016/17

2017/18

priemer

t/ha

%

1 0

7,02

4,61

6,41

6,01

100,00

2 Dasamag

7,43

5,41

7,61

6,82

113,48

3 Dasamag H

7,85

5,65

7,97

7,16

119,13

4 Magnisul

7,58

5,56

7,68

6,94

115,47

5 Magnisul H

7,92

5,73

8,06

7,24

120,47

Tab. 3: Vplyv hnojenia na kvalitatívne parametre zrna pšenice ozimnej v pokusných rokoch 2015/16–2017/18

Variant výživy

Hrubý proteín
(%)

Mokrý lepok
(%)

Podiel zrna 1. triedy
(%)

Objemová hmotnosť
(g/l)

HTZ
(g)

2015/16

1 0

10,12

23,43

85,10

735,00

39,20

2 Dasamag

11,27

25,42

84,10

731,00

41,40

3 Dasamag H

11,59

25,54

84,90

738,00

41,80

4 Magnisul

11,27

25,54

85,10

732,00

40,80

5 Magnisul H

11,72

25,65

85,90

737,00

41,20

2016/17

1 0

14,28

33,06

24,10

712,00

33,80

2 Dasamag

14,87

36,25

26,70

718,00

33,90

3 Dasamag H

14,96

36,65

29,00

720,00

34,00

4 Magnisul

14,55

36,23

32,20

720,00

35,60

5 Magnisul H

15,00

37,14

35,70

723,00

35,80

2017/18

1 0

11,19

24,41

57,50

714,00

37,00

2 Dasamag

12,31

27,10

58,30

722,00

37,60

3 Dasamag H

12,55

29,18

60,50

725,00

37,80

4 Magnisul

12,93

27,96

59,20

721,00

37,20

5 Magnisul H

13,11

29,96

60,80

725,00

37,50

Priemer rokov 2015/16–2017/18

1 0

11,86

26,97

55,57

720,33

36,67

2 Dasamag

12,82

29,59

56,37

723,67

37,63

3 Dasamag H

13,03

30,46

58,13

727,67

37,87

4 Magnisul

12,92

29,91

58,83

724,33

37,87

5 Magnisul H

13,28

30,92

60,80

728,33

38,17

Tab. 4: Vplyv hnojenia na obsah makroelementov v zrne pšenice ozimnej v pokusných rokoch 2015/16–2017/18

Variant výživy

Obsah makroživín (mg/kg sušiny zrna)

N

P

K

Ca

Mg

S

2015/16

1 0

17 750

2 830

3 490

438

1 325

1 550

2 Dasamag

19 774

2 966

3 785

508

1520

2 260

3 Dasamag H

20 335

3 179

3 795

508

1 864

2 260

4 Magnisul

19 774

2 896

3 616

565

1 478

2 401

5 Magnisul H

20 565

3 390

3 736

565

1 508

2 401

2016/17

1 0

25 045

3 610

3 515

311

2 439

3 260

2 Dasamag

26 085

4 034

3 340

340

2 755

3 797

3 Dasamag H

26 255

4 246

3 433

340

2 971

4 104

4 Magnisul

25 521

3 751

3 170

340

2 653

3 821

5 Magnisul H

26 313

3 821

3 340

350

2 886

4 246

2017/18

1 0

19 640

3 314

3 712

365

2 675

2 358

2 Dasamag

21 593

3 676

3 995

388

2 925

2 900

3 Dasamag H

22 026

3 775

4 050

388

3 059

3 035

4 Magnisul

22 681

3 765

3 773

388

2 822

2 913

5 Magnisul H

22 992

3 884

3 884

388

2 992

3 051

Priemer rokov 2015/16–2017/18

1 0

20 811

3 251

3 572

371

2 146

2 389

2 Dasamag

22 484

3 558

3 706

412

2 400

2 985

3 Dasamag H

22 872

3 733

3 759

412

2 631

3 133

4 Magnisul

22 922

3 470

3 519

431

2 317

3 045

5 Magnisul H

23 290

3 698

3 653

434

2 462

3 232

Související články

Malá velká nanohnojiva

21. 09. 2022 Ing. Ondřej Sedlář, Ph.D. a kol. Hnojení Zobrazeno 148x

Historický přehled vývoje metodik pro intenzivní hnojení orných půd draslíkem vypracovaných VÚRV (1)

04. 08. 2022 RNDr. Václav Macháček, DrSc., Ing. Eva Kunzová, CSc.; Výzkumný ústav rostlinné výroby, v.v.i. Praha-Ruzyně Hnojení Zobrazeno 247x

Možnosti snížení hnojení ozimů dusíkem při zachování výnosu

02. 08. 2022 Ing. Martin Bagar, Ph.D.; BIOCONT Laboratory, spol. s r.o. Hnojení Zobrazeno 5102x

Využijte drahá hnojiva efektivně

01. 08. 2022 Ing. Martin Bohuněk; BioAktiv CZ Hnojení Zobrazeno 9092x

Reakce brambor pro výrobu škrobu na aplikace hnojiva Lyckeby koncentrát

23. 06. 2022 Ing. Martin Doubek; Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích Hnojení Zobrazeno 318x

Další články v kategorii Hnojení

detail