Výživa a hnojenie ozimnej pšenice na jeseň
26. 09. 2018 Hnojení Zobrazeno 14009x
Efektívne a racionálne hnojenie porastov poľných plodín predstavuje komplikovaný proces analytickej práce, výsledky ktorej sa viac či menej úspešne uplatňujú v technologickom procese výživy rastlín, ktorá sa v podmienkach Slovenska podieľa na realizácii genetického potenciálu pestovanej plodiny približne 35%. Úroveň tejto hodnoty je významne závislá od úrodnosti pôdy, v dôsledku čoho sa prejav efektu aplikácie hnojív môže nachádzať i v podstatne širšom intervale (6–80%). Z tohto dôvodu patrí hnojenie rastlín a to i napriek neustálemu rastu cien priemyselných hnojív k najvýznamnejším faktorom ovplyvňujúcim výšku a kvalitu dopestovanej naturálnej produkcie.
Živiny
Výsledky viacerých vedeckovýskumných štúdií a poznatky z praxe potvrdzujú, že pre dostatočné množstvo a kvalitu zrna pšenice ozimnej je rozhodujúce zabezpečiť optimálny prísun všetkých biogénnych prvkov, pričom zvláštny význam má v systéme výživy všetkých poľných plodín dusík. Za spolupôsobenia agroekologických podmienok prostredia je dusík limitujúcim prvkom úrody za predpokladu, že aj ostatné živiny sú optimalizované. Príkladom agroekologického vplyvu je vyššia teplota vzduchu so spolupôsobením zrážkového deficitu. Tieto podmienky v mnohých prípadoch ovplyvnili kvalitatívne zloženie zrna formou nárastu koncentrácie dusíkatých látok. V podmienkach zvýšenej teploty môže dochádzať k vyššej redukcii akumulácie sacharidov v porovnaní s obsahom dusíkatých látok, znižuje sa intenzita fotosyntézy a rastu, čo sa prejavuje urýchlením dozrievania zrna.
Dusíkaté hnojivá je najvhodnejšie aplikovať v období najintenzívnejšieho rastu, t. j. vo fázach odnožovanie až steblovanie, keď sa z celkového prijatého dusíka utilizuje až 70 %. Z hľadiska vplyvu dusíkatej výživy na tvorbu úrody zrna pšenice sa považuje za najdôležitejšie regeneračné a produkčné prihnojenie. Kvalitatívne prihnojenie porastov dusíkom, v rastovej fáze po odkvitnutí, zvyšuje vyrovnanosť zrna, obsah dusíkatých látok a mokrého lepku.
Ontogenetický vývin pšenice, priamo súvisiaci s jej výživou, začína už na úrovni zrna (osiva). Pri jeho napučaní sa mobilizuje činnosť enzýmov vplyvom ktorých sa zložité látky (škrob, disacharidy atď.) premieňajú na jednoduché látky. Ktoré zárodok využíva pre svoj rast. Od „materskej“ výživy závisí kvalita zakorenenia rastlín (prechod na výživu z pôdy) a ich ďalší rast. Preto pri hodnotení kvality osiva pšenice, okrem mechanicko-fyzikálnych a biologických vlastností, by sa malo zohľadňovať aj chemické zloženie zrna. Osivo pšenice, pri predpokladanej úrode 6 t/ha, by malo obsahovať nasledujúcu koncentráciu makroživín: dusík (N) - 2,2 %, fosfor (P) - 0,35 %, draslík (K) - 0,4 %, horčík (Mg) - 0,16 %, vápnik (Ca) - 0,08 %.
Počas zimy a skoro na jar je odber živín nízky, nakoľko rastlina ešte netvorí väčšie množstvo biomasy. Príjem živín rastlinami sa zvyšuje počas predlžovacieho rastu, vrcholu dosahuje väčšinou v dobe kvitnutia. V období klasenia prichádza k väčšej spotrebe draslíka než dusíka, ku koncu vegetácie sa príjem draslíka znižuje. Zo znázorneného priebehu potreby živín (graf 1) možno usudzovať, že rastliny prijímajú veľkú časť živín v krátkej dobe. Je teda dôležité, zaistiť ich dostatok v tých fázach rastu, v ktorých sú najviac potrebné.
Celková potreba živín na 1 tonu základnej produkcie pšenice ozimnej vrátane slamy predstavuje podľa odrody 25–30 kg N, 13 kg P2O5 (5,7 kg P) a 25 kg K2O (21 kg K). Potreba živín v jednotlivých rastových fázach nie je rovnaká. Ak sa v jednotlivých rastových fázach v plnej miere splnili požiadavky ozimnej pšenice na živiny, v súlade s jej biologickými vlastnosťami, vysoká úroda sa formuje už na začiatku vegetácie. V období diferenciácie klasu a tvorby kláskov sa dusík a fosfor majú nachádzať v správnom pomere. Dostatok fosforu v pôdnom roztoku v tomto období priaznivo vplýva na výšku úrody. Keďže základy klasu sa vytvárajú a jeho prvky (pri priaznivom počasí) sa diferencujú už na jeseň, celú dávku fosforu, draslíka, časť dusíka v hnojivách (asi 20–25 kg/ha), zvlášť na chudobných pôdach, pri neskorej sejbe treba aplikovať na jeseň pred sejbou.
Pšenica ozimná patrí medzi plodiny, pre ktoré sú najviac rozpracované metódy optimalizácie výživy makroprvkami. Akákoľvek metóda, vychádzajúca z analýzy pôdy alebo z analýzy rastlinného materiálu alebo ich vzájomnej kombinácie, sa vyznačuje snahou optimalizovať hnojenie a zlepšiť naturálne, kvalitatívne a najmä ekonomické parametre produkcie zrna pšenice.
Graf 1: Dynamika odberu ozimnou pšenicou a nárast sušiny (podľa Agnera et al 1998, cit Vaněk a kol. 2002
Hnojenie pšenice dusíkom
Základné úrodotvorné prvky obilnín, t. j. počet klasov na jednotku plochy, počet zŕn v klase a hmotnosť zŕn sa formujú postupne v priebehu vegetácie. Na uvedené úrodotvorné znaky možno výrazne, cielene pôsobiť práve dusíkatým hnojením. Je potrebné si uvedomiť, že okrem pozitívneho pôsobenia možno pri nesprávnej aplikácii dusíka vyvolať depresiu úrody. Pri hnojení pšenice dusíkom je potrebné vychádzať z celkovej dávky dusíka a jej rozdelenia na:
- dávku základnú - predsejbovú;
- dávku v priebehu vegetácie - regeneračnú, produkčnú a kvalitatívnu.
Základné faktory (obmedzenia) determinujúce spôsob stanovenia potreby živín a hojenia:
- potreba živín pre dosiahnutie predpokladanej úrody a kvality produkcie;
- charakteristika pestovateľského stanovišťa (poveternostné vplyvy, pôdny druh a typ, vodný režim pôdy);
- pôdne podmienky (pH, obsah prístupných živín a organickej hmoty, pomer katiónov);
- pestovateľské podmienky (predplodina, organické hnojenie, spracovanie pôdy, závlaha);
- ekologické a iné obmedzenia.
Stanovenie potreby, dávky a formy dusíka je vecou komplexného spracovania dostupných, multidisciplinárnych údajov, ktoré predpokladaným scenárom ich vzájomnej interakcie v reálnom čase, formujú výsledné rozhodnutie pestovateľa.
Dusíkom na jeseň obyčajne nehnojíme, najmä ak je obsah anorganického dusíka (Nan) stanoveného pred sejbou nad 10 mg/kg pôdy. Takisto, ak sme hnojili predplodinu maštaľným hnojom alebo nasleduje obilnina po ďatelinovinách hnojenie dusíkom vynechávame. V jesennom období rastliny ozimnej pšenice prijímajú relatívne málo živín a cez zimu sa ich príjem úplne zastavuje. Podiel odobratého dusíka na jeseň nie je väčší ako 12 % z celkového odberu, a preto aplikovať vysoké dávky dusíka pred sejbou sú zbytočné, neekonomické a neekologické. Na pozemkoch menej úrodných, po zlej predplodine a pri zaorávke väčšieho množstva pozberových zvyškov je možné aplikovať časť dusíka v dávke do 40 kg/ha.
Aplikácia nižších dávok dusíka na základné, jesenné hnojenie ozimnej pšenice je nevyhnutná, najmä pri neskorej sejbe odrôd s dobrou odnoživosťou, a na pôdach s nízkym obsahom anorganického dusíka. Ďalej pri sejbe po predplodinách, ktoré odčerpávajú veľa dusíka z pôdy a nechávajú pozberové zvyšky so širokým pomerom C : N, ako aj pri opakovanej sejbe po obilninách.
Pri základnom hnojení sa nesmie podceniť tzv. výživná hodnota stanovišťa, musia sa zohľadniť agrochemické vlastnosti pôdy a rešpektovať odrodové rajonizácie vrátane špecifických požiadaviek jednotlivých odrôd na výživu. Vzhľadom na vysoký podiel ozimných obilnín v osevných postupoch má veľký význam vplyv predplodiny. Často je zaradená pšenica po obilnine a výnimkou nie sú aj niekoľkoročné zaradenie obilnín po sebe. V podmienkach s dostatkom jesenných zrážok patrí k najvhodnejším predplodinám lucerna, ďatelina a strukoviny. Silná redukcia ich plôch v dôsledku zníženia stavu hospodárskych zvierat zvyšuje v súčasnej dobe význam olejnín. Význam predplodiny spočíva v tom, že môže podstatne ovplyvniť pôdne vlastnosti dôležité pre rast a pre formovanie úrodotvorných prvkov a kvality zrna. Bôbovité rastliny priaznivo pôsobia preto, že v pôde zanechávajú značné množstvo kvalitných pozberových zvyškov s úzkym pomerom C : N (1 : 20–25) a pozitívne ovplyvňujú fyzikálne a fyzikálno-chemické vlastnosti pôdy. Významné je aj ich priaznivé pôsobenie na redistribúciu fosforu, draslíka, vápnika, horčíku a síry z hlbších vrstiev do orničnej vrstvy. Pri zaorávaní pozberových zvyškov repky ale aj slnečnice môžeme priaznivo zlepšiť živinný režim pôd. Ak nasleduje pšenica po obilnine, a ak sú pozberové zvyšky predplodiny zaorané, musíme pre ich lepší rozklad upraviť pomer C : N. Doporučená dávka sa pohybuje v rozpätí 8–10 kg N na 1 tonu slamy. Pôdne podmienky a kvalitu predplodiny musíme akceptovať s predstihom pred prípravou pôdy k sejbe, prípadne ihneď pri ošetrení rozdrvenej slamy. V tejto fáze je nutné podľa predpokladanej úrody a agrochemických vlastností pôdy upraviť zásobu P, K, Mg, Ca, ale takisto aj S tak, aby bol zaistený optimálny rast rastlín až do zberu a boli vytvorené predpoklady pre dosiahnutie optimálnych kvalitatívnych parametrov úrod.
Hnojenie pšenice fosforom
Dostupnosť fosforu pre rastliny je dôležitá už od začiatku vývoja. Hoci v tomto období (jeseň) je odber fosforu veľmi malý, pre rastliny je jeho príjem nenahraditeľný. Fosfor sa pri klíčení a vzchádzaní rýchlo spotrebováva zo zásobných látok nachádzajúcich sa v zrne (fytín) a jeho nedostatok už na začiatku vývoja môže mať významný vplyv na ďalší vývoj porastu. Výsledky z poľných pokusov s obilninami (pšenica, ovos, jačmeň) ukázali, že v niektorých rokoch optimálna zásoba fosforu v osive spôsobila až 20% zvýšenie úrod zrna pšenice v porovnaní s porastmi, kde bola nízka zásoba fosforu v osive. Je preto žiaduce aby obsah fosforu v osivovom zrne pšenice bol na úrovni minimálne 0,3 % a tak rastliny rastúce z takéhoto osiva lepšie odolávajú rôznym stresovým podmienkam, ktoré sa v niektorých pestovateľských ročníkoch môžu vyskytovať.
Hnojenie fosforom by tak nemali podceňovať predovšetkým pestovatelia, ktorí si produkujú vlastné farmárske osivo a samozrejme pestovatelia s množiteľskými plochami.
Aplikácia fosforečných hnojív sa obyčajne realizuje súčasne s draselnými hnojivami prostredníctvom zmesí jednozložkových hnojív, alebo použijeme hnojivá kombinované. Dávku volíme podľa predpokladanej úrody a obsahu prístupného fosforu v pôde. Pri výpočte normatívu vychádzame z potreby P na 1 tonu produkcie (5 kg) a predpokladanej úrody. Vynásobením získame množstvo P, ktoré bude pri danej úrode odčerpané. Pokiaľ boli zaorané pozberové zvyšky, musíme však počítať so živinami, ktoré sa v nich nachádzajú a následne môžeme uskutočniť ďalšiu korekciu dávky hnojiva.
Vzhľadom na to, že fosfor je živina v pôde málo pohyblivá a pri nevhodných pôdnych podmienkach ľahko prechádza do menej rozpustných (a tým aj menej prijateľných) foriem, nie je hnojenie fosforom jednoduchou záležitosťou. S ohľadom na chovanie sa P v pôde je zrejmé, že nie je vhodné aplikovať P iba na povrch (napríklad prihnojením počas vegetácie), pretože využitie P ozimnou pšenicou bude veľmi nízke.
Najvhodnejšie je aplikovať fosforečné hnojivá už pred sejbou ozimnej pšenice ich zapracovaním do pôdy. Ideálne je zapracovanie hnojiva rovnomerne v celom orničnom profile. Za predpokladu dobrej pôdnej zásoby nie je potrebná vysoká dávka, je však nevyhnutné rešpektovať pôdne vlastnosti, najmä pH pôdy. Bežnou praxou je napríklad jesenná aplikácia amofosu pred sejbou pšenice. Je potrebné však upozorniť, že fosfor v amofose (podobne aj v superfosfátoch) je v hnojive vo vodorozpustnej forme. Pri nevhodnom pH pôdy potom dochádza k vyzrážaniu dodaných vodorozpustných foriem a účinnosť hnojenia sa výrazne znižuje. Do kyslých pôd sú vhodnejšie hnojivá typu mletých fosfátov a hyperfosfátov.
Hnojenie pšenice draslíkom
Pri stanovení dávky draselného hnojiva počítame s potrebou 20 kg draslíka na 1 t produkcie. Pri vyhodnocovaní obsahu prístupného draslíka v pôde musíme rešpektovať okrem iného aj pôdny druh. Pri výpočte skutočnej dávky K musíme zohľadniť nielen jeho obsah v pôde, ale takisto aj prípadné zaoranie pozberových zvyškov, ktoré sú na draslík relatívne bohaté.
Z draselných hnojív používame najčastejšie draselnú soľ.
Hnojenie pšenice horčíkom a sírou
Množstvo horčíka potrebné pre vytvorenie 1 t produkcie je 2,4 kg horčíka. Rozhodujúci je obsah prístupného Mg v pôde. Aplikáciu horečnatých hnojív môžeme uskutočniť buď samostatne, alebo v rámci vápnenia, kedy použijeme dolomitický vápenec, prípadne pri aplikácii draselných a dusíkatých hnojív, z ktorých niektoré horčík obsahujú. Pre základné hnojenie používame najčastejšie Kieserit alebo horkú soľ.
S ohľadom na pokles imisií síry (cca do 15 kg/ha/rok) sa odporúča použiť pri predsejbovej príprave pôdy i hnojiva so sírou. Dobré skúsenosti sú so sadrovcom, jednoduchým superfosfátom, draselnými a horečnatými hnojivami s obsahom síry resp. v prípade hnojenia dusíkom aj s dusíkatými hnojivami so sírou a horčíkom. Ich pozitívny vplyv sa prejavuje najmä v oblastiach s dlhodobo nízkymi imisiami síry a na pôdach s nízkym obsahom vodorozpustnej síry. Pri výpočte potreby hnojenia sírou vychádzame z predpokladanej úrody podobne ako pri predchádzajúcich živinách. S obsahom síry v pozberových zvyškoch sa nepočíta.
Záver
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti nie je vhodné, ak sa hnojenie ozimnej pšenice zovšeobecňuje a paušalizuje. Je potrebné prispôsobiť celý systém hnojenia konkrétnym prípadom, predovšetkým zohľadniť agrochemické vlastnosti pôdy a rešpektovať mobilitu jednotlivých živín v pôde.
Už v jesennom období je dôležité zabezpečiť dostatočné množstvo prístupných živín pre optimálny rast porastov ozimnej pšenice. Hnojenie fosforom, draslíkom a horčíkom by malo byť realizované pri predsejbovej príprave. Dávka hnojiva s obsahom P, K a Mg sa stanovuje podľa plánovanej úrody pri zohľadnení obsahu živín v pôde, prípadne s ohľadom na obsah živín, ktoré vraciame do pôdy v podobe pozberových zvyškov. Optimálne využitie jednotlivých živín však prichádza do úvahy len ak sú v poriadku aj ďalšie agrochemické vlastnosti pôdy (pôdna organická hmota, pH pôdy, nasýtenosť sorpčného komplexu jednotlivými katiónmi), ktoré je nevyhnutné upravovať dlhodobo.
Další články v kategorii Hnojení
RSS
RSS