Chemap Agro s.r.o.

Aspekty produkčného procesu slnečnice ročnej a repy cukrovej vplyvom aplikácie Florone a Fertisilinu

13. 06. 2020 Doc. Ing. Ivan Černý, PhD., Ing. Dávid Ernst, PhD.; Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Listová hnojiva Zobrazeno 461x

Podiel výživy a hnojenia na úrode poľných plodín je relevantný a exaktne garantovaný. Ako základný intenzifikačný faktor zasahuje do všetkých fyziologických a biochemických procesov rastlín podieľajúcich sa na formovaní úrody. Z uvedeného dôvodu si vyžaduje neustály odborný prístup, pri ktorom treba vychádzať z poznatkov o vlastnostiach pôdy, dynamike a spotrebe živín, o fyziologických požiadavkách plodiny a o vplyve a dopade poveternostných podmienok na spomínané procesy.

Proseeds

Príjem živín rastlinou

Poznatky o schopnosti rastlín prijímať živiny nielen koreňmi, ale aj listami, sú známe už veľmi dlhé obdobie. S ohľadom na rastový stav a vývinové štádium rastlín je potrebné stanoviť množstvo a pomer živín, ktoré čo najpriaznivejšie ovplyvnia výšku a kvalitu úrody pestovanej plodiny.

Rastlina z aspektu normálneho rastu a vývinu potrebuje desať základných prvkov, ktoré nazývame biogénne - nevyhnutné pre život. Jedná sa o kyslík, vodík, uhlík, dusík, fosfor, draslík, vápnik, horčík, síru a železo. Okrem týchto základných prvkov sa v rastline ešte nachádzajú aj iné prvky, avšak len v nepatrných množstvách a preto sa tiež nazývajú stopové. Sú to bór, sodík, kremík, zinok a meď. Rastliny prijímajú živiny buď zo vzduchu (kyslík, uhlík), alebo a to podstatnú časť z pôdy (dusík, fosfor, draslík, horčík, vápnik a iné). Pritom rastliny neprijímajú prvky v čistej forme, ale vo forme rozličných chemických zlúčenín.

Na dosiahnutie požadovanej kvality produkcie je potrebné okrem základného hnojenia dodávať živiny i v priebehu vegetačného obdobia - aplikácia živín listovou výživou. V súlade so známymi poznatkami, hnojivami určenými na listovú výživu možno progresívnejšie optimalizovať výživu rastlín. K zásadnejšiemu využitiu a praktickému zhodnoteniu mimokoreňovej výživy dochádza aj zásluhou modernej generácie aplikačnej techniky. Za pomerne krátke obdobie mimokoreňová forma racionálnej výživy zaznamenala intenzívny rozvoj a v posledných rokoch sa stáva štandardnou súčasťou väčšiny pestovateľských technológií poľných plodín. Na druhej strane si uvedená skutočnosť vyžaduje neustálu inováciu vedeckých prístupov.

Aplikáciou a zhodnotením listových hnojív je možné dospieť k nasledovným tendenciám:

  • odstránenie prechodného nedostatku niektorej živiny, predovšetkým v období intenzívneho rastu plodín a sucha, kedy je príjem živín z pôdy sťažený;
  • pozitívne ovplyvnenie koreňovej aktivity rastlín;
  • lepšia využiteľnosť živín zo základného hnojenia dusíkom, ale i ostatnými živinami;
  • utuženie antistresovej aktivity rastlín;
  • priame pôsobenie na rozhodujúce biochemické procesy v rastlinách;
  • pri nepriaznivých hodnotách pôdnej rekcie;
  • zlepšenie kondičného stavu porastu a z toho vyplývajúceho stavu zdravotného, preventívne účinky proti chorobám a škodcom;
  • široká škála aplikácie, od vzídenia až do konca vegetačného obdobia pestovanej plodiny;
  • ekonomická rentabilita.

Výber listového hnojiva by mal vychádzať z reálneho monitoringu aktuálneho stavu porastu a z vlastností pozemku. Paušálna aplikácia celého súboru živín bez predchádzajúcej diagnostikácie výživového stavu je prinajmenšom neekonomická. Pokiaľ tento stav nepoznáme, je vhodnejší výber základného listového hnojiva, obsahujúceho viac prvkov potrebných pre konkrétne rastové fázy plodín. V prípade znalosti o nedostatku niektorej konkrétnej živiny, problém vyriešime cieleným výberom špeciálneho hnojiva.

Listová hnojiva

V súvislosti s predkladanou problematikou a nadobudnutím prehlbujúcich poznatkov vzťahujúcich sa k foliárnej aplikácii listových hnojív katedra rastlinnej výroby a trávnych ekosystémov FAPZ SPU v Nitre realizovala niekoľko experimentov zameraných na aplikáciu listových preparátov Florone a Fertisilin na úrodu a kvalitu produkcie slnečnice ročnej a repy cukrovej.

Florone je vyrobený na báze hydrolyzovaných rastlinných bielkovín, formulovaných s NPK a mikroelementmi. Konkrétne obsahuje voľné aminokyseliny (4,0 %), N (1,0 %), organický materiál (8,0 %), cytokiníny (0,03 %), P vo forme P2O (10,0 %), K vo forme K2O (10,0 %), B (0,25 %), Mo (0,20 %). Ovplyvňuje postavenie a dozrievanie plodov. Podieľa sa na spevnení stebla, čím znižuje možnosť poľahnutia porastu, podporuje tvorbu koreňového systému, priaznivo ovplyvňuje HTS, resp. HTN, skracuje obdobie dozrievania a podieľa sa na zvýšených parametroch úrody a kvality produkcie poľných plodín.

Fertisilin obsahuje kombináciu kremíka vo forme kyseliny ortokremičitej (pre rastlinu najlepšie prijateľná forma) s ďalšími mikroelementmi. Obsahuje 2,5 % Si, 0,3 % B, 1,0 % Cu, 0,2 % Mo, 0,6 % Zn. Podieľa sa na stimulácii fotosyntézy, zvyšuje obsah chlorofylu v listoch, zvyšuje odolnosť rastlín voči nepriaznivým poveternostným podmienkam, zmierňuje stresové účinky rastlín voči suchu obmedzeným vyparovaním vody z povrchu rastlín, zvyšuje výšku a kvalitu produkcie, zlepšuje skladovacie vlastnosti semien.

Kremík v rastline

Z hľadiska súčasných poznatkov má špecifické postavenie kremík, ktorý patrí medzi najviac vyskytujúce sa minerálne prvky v pôde. Vyššie percento zastúpenia má už iba kyslík. Kremík sa najčastejšie nachádza v pôde v nerozpustnej forme ako oxid kremičitý alebo kremičitan železa alebo hliníka, ktoré pre rastlinu nie sú využiteľné.

Kremík sa najľahšie absorbuje rastlinami ako kyselina ortokremičitá (H4SiO4), ktorá je rozpustná v pôdnom roztoku a dostáva sa tam po zvetraní kremičitých minerálov, alebo aplikáciou kremičitých hnojív ako kremičitan draselný. Napriek tomu, že sa kremík v dostatočnom množstve nachádza vo väčšine pôd, môže sa objaviť jeho reálny nedostatok.

Veľa rastlinných druhov je schopných rásť a rozvíjať sa s absenciou kremíka. Preto je kremík aktuálne klasifikovaný skôr iba ako užitočný a nie ako podstatný element pre rast a vývoj rastliny.

Vplyv hnojenia kremíkom bol už skúmaný v mnohých experimentoch. Bolo zistené, že po aplikácii kremíka hnojivami mali rastliny pevnejšie bunkové steny a listy boli viac vzpriamené a znížila sa náchylnosť na napadnutie rastlín chorobami a škodcami. Pri pôdnej aplikácii je kremík transportovaný z koreňov do listovej epidermálnej bunky, bunkových stien a kutikuly. Nahromadenie kremíka v epidermálnej bunke a bunkových stenách znamená vzpriamenejšie listové steblá a hrubšiu, silnejšiu vrstvu kutikuly, ktorá obmedzí straty vody odparovaním. Obmedzenie odparovania a straty vody cez vrstvu kutikuly minimalizuje spotrebu vody hlavne počas horúcich suchých podmienok.

Tab. 1: Aplikácia mimokoreňovej výživy

Plodina

Variant

Florone

Fertisilin

Slnečnica ročná

1

4–6 listov

4–6 listov

2

začiatok kvitnutia

začiatok kvitnutia

3

4–6 listov
začiatok kvitnutia

4–6 listov
začiatok kvitnutia

Repa cukrová

1

4–6 listov

4–6 listov

2

zakrytie riadkov

zakrytie riadkov

3

 

4–6 listov
zakrytie riadkov

4–6 listov
zakrytie riadkov

Poľné experimenty - výsledky

V technologickom systéme pestovania slnečnice ročnej a repy cukrovej bola aplikácia mimokoreňovej výživy realizovaná v rôznych rastových fázach plodín (tab. 1).

Hlavným aspektom hodnotenia experimentov bola na analýza vplyvu mimokoreňovej aplikácie živín - v rozsahu jednotlivých termínov ich aplikácie na produkčné parametre plodín, čo v prípade slnečnice ročnej bola úroda nažiek a obsah oleja a repy cukrovej úroda buliev a cukornatosť.

Experimentálne nadobudnuté poznatky nám umožňujú konštatovať, že vplyv listových produktov, svojou podstatou zameraných na stimuláciu rastu poľných plodín, bol v rozsahu formovania produkčného procesu oboch experimentálne sledovaných plodín pozitívny (graf 1–4).

V rozsahu slnečnice ročnej, v porovnaní s kontrolou, bola úroda nažiek aplikáciou Fertisilinu pri prvej úrovni ošetrenia (4–6 listov) vyššia o 0,51 t/ha, druhom variante (začiatok kvitnutia) o 0,44 t/ha a na úrovni aplikácie č. 3 - dvojnásobná aplikácia (4–6 listov + začiatok kvitnutia) o 0,64 t/ha. Najvyšší obsah oleja sme zistili pri aplikácii Fertisilinu v rastovej fáze 4–6 listov. Najnižší obsah oleja bol charakteristický na variante 3. Prípravkom Florone bola najvyššia úroda nažiek významne ovplyvnená dvojnásobnou aplikáciou (4,10 t/ha). Najnižšia úroda bola dosiahnutá pri aplikácii v rastovej fáze 4–6 listov (3,85 t/ha). Pri hodnotení obsahu tukov bol trend maximálnej hodnoty totožný s úrodou.

Pri repe cukrovej bola najvyššia úroda buliev pozitívne ovplyvnená variantom aplikácie Fertisilinu 1 v rastovej fáze 4–6 listov (63,24 t/ha), naopak najnižšia úroda buliev(59,33 t/ha) bola zaznamenaná pri dvojnásobnej aplikácii (4–6 listov + zakrytie riadkov - variant 3). Najvyšší parameter cukornatosti bol spojený s dvojnásobnou aplikáciou Fertisilinu (16,71 %). Aplikácia Florone najviac ovplyvnila úrodu buliev v rámci 1. a 2. aplikačného termínu (66,54 t/ha, resp. 65,59 t/ha). Finálna cukornatosť bola najvyššia pri dvojnásobnej aplikačnej formulácii, resp. 4–6 listov: 16,63 %, resp. 16,55 %.

Graf 1: Úroda nažiek slnečnice ročnej v závislosti od termínu aplikácie prípravkov Florone a Fertisilin
Graf 1: Úroda nažiek slnečnice ročnej v závislosti od termínu aplikácie prípravkov Florone a Fertisilin

Graf 2: Obsah tukov slnečnice ročnej v závislosti od termínu aplikácie prípravkov Florone a Fertisilinu
Graf 2: Obsah tukov slnečnice ročnej v závislosti od termínu aplikácie prípravkov Florone a Fertisilinu

Graf 3: Úroda buliev repy cukrovej v závislosti od termínu aplikácie prípravkov Florone a Fertisilinu
Graf 3: Úroda buliev repy cukrovej v závislosti od termínu aplikácie prípravkov Florone a Fertisilinu

Graf 4: Cukornatosť repy cukrovej v závislosti od termínu aplikácie prípravkov Florone a Fertisilinu
Graf 4: Cukornatosť repy cukrovej v závislosti od termínu aplikácie prípravkov Florone a Fertisilinu

Záver

Prostredníctvom aplikácie prípravkov Fertisilinu a Florone sme dosiahli efektívnejšie zhodnotenie genetického potenciálu plodín a to na úrovni nielen úrodových parametrov, ale i ukazovateľov týkajúcich sa kvality produkcie. Dosiahnuté produkčné parametre slnečnice ročnej a repy cukrovej v plnom rozsahu korešpondujú s teoretickými predpokladmi, vzťahujúcimi sa k praktickému využitiu stimulačne zameraných listových produktov. Je zrejmé, že každá foliárna aplikácia prípravku je špecifická pre konkrétnu plodinu a konkrétne podmienky v čase aplikácie.

Související články

Kdy, proč a jak používat mimokořenovou aplikaci živin

29. 06. 2020 Ing. Gabriela Kurešová, Ph.D., RNDr. Ivana Raimanová, Ph.D., Bc. Gabriela Lotová; Výzkumný ústav rostlinné výroby, v. v. i. Praha-Ruzyně Listová hnojiva Zobrazeno 799x

Racionální výživa v jarním období

10. 05. 2020 Ing. Martin Bohuněk; BioAktiv CZ s.r.o. Listová hnojiva Zobrazeno 424x

Aktivní přístup k formování produktivních odnoží a výnosu obilnin

23. 11. 2019 Ing. Jan Šamalík; Ing. Jiří Petrásek; Chemap Agro s.r.o., Ing. Radoslav Koprna, Ph.D.; Univerzita Palackého v Olomouci Listová hnojiva Zobrazeno 1096x

Uplatnění křemíku nejenom ve výživě cukrovky

19. 08. 2019 Prof. Dr. Ing. Luděk Hřivna. a kol. Listová hnojiva Zobrazeno 976x

Podpora vzcházení a odnožování jarních obilnin

10. 03. 2019 Ing. Jan Šamalík; CHEMAP AGRO s.r.o. Listová hnojiva Zobrazeno 1050x

Další články v kategorii Listová hnojiva

detail