Limagrain
Limagrain
Limagrain

Chemap Agro s.r.o.

Agrochemické skúšanie pôd a jeho potreba pre rastlinnú výrobu

22. 07. 2009 Ing. Stanislav Torma, PhD., Ing. Pavel Čermák, Ph.D. Hnojení Zobrazeno 10430x

Nevyhnutným podkladom pre tvorbu štátnej poľnohospodárske politiky sú informácie o stave a vývoji pôdnej úrodnosti. Tá výraznou mierou rozhoduje o výsledkoch rastlinnej výroby a predstavuje súčasne jeden z prvých článkov potravového reťazca ovplyvňujúceho kvalitu produkcie. Nielen farmár, ale aj spoločnosť potrebuje poznať chemické vlastnosti pôdneho fondu. Od pôdnych zásob sa odvíja potenciál výkonnosti celej rastlinnej výroby. Poznatky o pôdnom chemizme nie sú iba inštrumentom pre reguláciu výživy rastlín a hnojenia pôdy, ale aj pre plošné monitorovanie ekologickej rezistencie agrárne využívanej pôdy a krajiny, ako prvku životného prostredia.

Agronutrition

Stav zásobenosti jednotlivých kategórií pôd (poľnohospodárska, orná, lúky a pasienky, ovocné sady, vinice, chmeľnice) azda najpresnejšie prezentujú výsledky agrochemického skúšania pôd (ASP). Agrochemické skúšanie pôd sa na Slovensku vykonávalo od roku 1956 do 1980 v päťročných intervaloch, no vzhľadom na vysokú intenzitu aplikácie minerálnych hnojív a relatívne rýchlejšiu zmenu obsahov prístupných živín v pôde sa cykly od roku 1981 skrátili na tri roky, avšak po roku 1989 aj v dôsledku radikálneho zníženia množstva používaných hnojív sa cyklus ASP opäť predĺžil na 5 rokov. Od roku 1999 sa ustálil 6-ročný cyklus agrochemického skúšania pôd. V súčasnosti sa ASP na Slovensku riadi Vyhláškou MP SR č. 338/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pre odber pôdnych vzoriek, spôsobe a rozsahu vykonávania agrochemického skúšania pôd, zisťovania pôdnych vlastností lesných pozemkov a o vedení evidencie hnojenia pôdy a stavu výživy rastlín na poľnohospodárskej pôde a na lesných pozemkoch.

Aj v Českej republike má agrochemické skúšanie poľnohospodárskych pôd dlhodobú tradíciu, danú ešte zákonom č. 61/1964 Zb. o rastlinnej výrobe a vyhláškou MZe č. 119/1981 Zb. o agrochemickom skúšaní pôd. V súčasnej dobe je ASP riešené zákonom č. 156/1998 Zb., o hnojivách, v znení neskorších predpisov, kde § 10 upravuje podmienky ASP, ktoré sú ďalej rozpracované vo vyhláške č. 275/1998 Zb. o agrochemickom skúšaní poľnohospodárskych pôd a stanovovaní pôdnych vlastností lesných pozemkov, v znení neskorších predpisov. V Českej republike je ASP vykonávané v pravidelných cykloch, ktoré boli v minulosti taktiež tri až päťročné. Od roku 1993 bol zavedený šesťročný cyklus skúšania.

Podobne ako periodicita odberu pôdnych vzoriek, menil sa aj počet kategórií zásobenosti pôdy draslíkom (ale aj fosforom a horčíkom). V prvých cykloch skúšania sa v oboch republikách používala trojstupňová kategorizácia obsahu prístupných živín v pôde, t.j. obsah malý, stredný a dobrý. Koncom 70-tych rokov, kedy zásoby prijateľných živín v pôde v dôsledku intenzívneho hnojenia značne vzrástli, trojstupňová kategorizácia nedostatočne interpretovala praktické využitie pri hnojení. Preto došlo k prechodu z trojstupňovej na päťstupňovú kategorizáciu, keď pribudli obsahy veľmi malý a vysoký. So zavedením extrakčnej metódy Mehlich II. sa začala používať až šesťstupňová kategorizácia obsahov t.j. obsah veľmi nízky, nízky, vyhovujúci (resp. stredný), dobrý, vysoký a veľmi vysoký. Metóda Mehlich III. znamenala opätovný návrat k päťstupňovej kategorizácii - z pôvodnej stupnice bola vynechaná kategória veľmi nízkeho obsahu.

V odobratých pôdnych vzorkách sa stanovujú základné pôdne parametre, stopové prvky a rizikové prvky. Medzi základné pôdne parametre patrí pôdna reakcia (pH), obsah uhličitanov a obsah prijateľných foriem fosforu, draslíka, horčíka a vápnika. V rámci stopových prvkov sa v prípade potreby stanovujú meď, zinok, mangán, železo, bór a molybdén. Taktiež v prípade potreby sa pôda analyzuje aj na obsah niektorých ťažkých kovov, aromatických uhľovodíkov, chlórovaných uhľovodíkov, polychlórovaných bifenylov, perzistentných organochlórovaných pesticídov, polychlórovaných dibenzodioxínov a dibenzofuránov.

Pôdna reakcia sa stanovuje vo výluhu KCl, uhličitany v pôde sa rozkladajú pomocou kyseliny chlórovodíkovej a živiny (P, K, Ca a Mg) sa stanovujú vo výluhu známom ako Mehlich III. Ten obsahuje fluorid amónny pre zvýšenie rozpustnosti rôznych foriem fosforu viazaných na železo a hliník. V roztoku je prítomný aj dusičnan amónny ovplyvňujúci desorpciu draslíka, horčíka a vápnika. Kyslá reakcia vyluhovacieho roztoku sa dosiahne prídavkom kyseliny octovej a kyseliny dusičnej. Vyluhovací roztok dobre modeluje prístupnosť živín z pôdy pre rastliny.

Kritériá hodnotenia obsahov jednotlivých živín sú rôzne pre rôzne druhy pozemkov (orná pôda, trvalé trávne porasty, ovocné sady, chmeľnice a vinice). V tabuľke 2 sú uvedené hraničné hodnoty obsahov fosforu, draslíka a horčíka pre ornú pôdu .

Na základe obsahov prijateľných foriem jednotlivých prvkov je hodnotená aj potreba hnojenia, resp. či sa má hnojenie z hľadiska ekologického vynechať (tab. 3).

Agrochemické skúšanie poľnohospodárskych pôd v Českej republike metodicky a organizačne zabezpečuje Ústřední kontrolní a zkušební ústav zemědělský (ÚKZÚZ), na Slovensku je to Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP). Oba tieto ústavy organizujú odber pôdnych vzoriek, vykonávajú analýzy, spracovávajú výsledky a odovzdávajú ich k využitiu ministerstvám poľnohospodárstva, prípadne ďalším orgánom štátnej správy a príslušným podnikateľom, hospodáriacim na poľnohospodárskej pôde.

Pre ilustráciu uvádzame percentuálne zastúpenie orných pôd v Českej a Slovenskej republike podľa kategórií kyslosti a obsahov fosforu a draslíka v pôde, ako najbežnejšie používaných parametrov. Údaje sú zhrnuté za posledných 20 rokov (obr. 1–6). Pre zjednodušenie obrázkov sme pri kategorizácii pôdnej kyslosti ponechali iba štyri kategórie a pri fosfore a draslíku sme kvôli dlhodobému porovnaniu výsledkov vývoja ASP ponechali trojstupňovú kategorizáciu hodnotenia podľa predchádzajúcich cyklov. Kategória nízka zásoba znamená súčet percentuálneho zastúpenia kategórie veľmi nízkej a nízkej, kategória vyhovujúca zásoba zodpovedá vyhovujúcemu (resp. strednému) obsahu a kategória dobrá zásoba znamená súčet percentuálneho zastúpenia kategórie dobrej, vysokej a veľmi vysokej.

Aj pri povrchnom zhodnotení týchto obrázkov je vidieť, že od roku 1990 narastá plocha kyslých a slabo kyslých pôd na úkor neutrálnych a zásaditých, čo je dôsledkom výrazne zníženej aplikácie vápenatých hmôt do pôd. Podobne aj pri obsahu fosforu a draslíka v orných pôdach Slovenska je vidieť až dramatický nárast plôch z nízkym a vyhovujúcim obsahom týchto živín na úkor pôd s dobrým obsahom. V Českej republike je situácia priaznivejšia. Nie je predmetom tohto príspevku zamýšľať sa nad príčinami takéhoto poklesu, pre informáciu uvedieme len priemernú spotrebu fosforu a draslíka na orných pôdach za posledných 10 rokov – v oboch republikách je to menej ako 10 kg P2O5 a menej ako 10 kg K2O na hektár ornej pôdy. Čitateľ sám nech si urobí záver z týchto alarmujúcich čísel.

Agrochemické skúšanie pôd poskytuje vstupné podklady pre systémovo regulovaný proces výživy rastlín a hnojenia pôdy definovaním hodnôt obsahu prístupných živín, pôdnej reakcie a potreby vápnenia. Celoplošný výkon ASP na každom hone agrárne využívanej pôdy dáva podklady pre priame hnojenie plodín, či bilancovanie živinového režimu v poľnohospodárskom podniku. Odvíja sa od neho regulácia kapitálových vkladov do pôdy hnojivami a vápnením pre udržanie výkonnosti rastlinnej výroby, pôdnej úrodnosti a ekologickej rovnováhy v katastri podniku. Je povinné pre každý poľnohospodársky subjekt v zmysle dodržiavania podmienok správnej farmárskej praxe.
Agrochemické skúšanie pôd je súčasťou agrárnej politiky od úrovne podniku pri voľbe racionálneho hnojenia až po makroekonomické využitie, kedy výsledky ASP poslúžia ako podklad pre programy v oblasti výroby rastlinných komodít či environmentálnej prevencie a správy poľnohospodárskeho pôdneho fondu vo vlastníctve štát.

Tab. 1: Kritériá hodnotenia pôdnej reakcie
Hodnota pH/KCl Pôdna reakcia
do 4,5 extrémne kyslá
4,6–5,0 silne kyslá
5,1–5,5 kyslá
5,6–6,5 slabo kyslá
6,6–7,2 neutrálna
7,3–7,7 alkalická
nad 7,7 silne alkalická
Tab. 2: Kritériá pre hodnotenie obsahu fosforu, draslíka a horčíka v orných pôdach
Obsah Zrnitostná kategória pôdy
Fosfor
  ľahká stredná ťažká
nízky do 60 do 50 do 40
vyhovujúci 61–95 51–85 41–70
dobrý 96–145 86–125 71–100
vysoký 146–200 126–165 101–135
veľmi vysoký nad 200 nad 165 nad 135
Draslík
  ľahká stredná ťažká
nízky do 90 do 130 do 170
vyhovujúci 91–150 131–200 171–260
dobrý 151–230 201–300 261–370
vysoký 231–350 301–400 371–500
veľmi vysoký nad 350 nad 400 nad 500
Horčík
  ľahká stredná ťažká
nízky do 80 do 110 do 145
vyhovujúci 81–135 111–175 146–220
dobrý 136–200 176–255 221–340
vysoký 201–300 256–340 341–470
veľmi vysoký nad 300 nad 340 nad 470
Tab. 3: Kategorizácia obsahov prístupných živín, jej hodnotenie a potrebu hnojenia.
Obsah živín Hodnotenie a potreba hnojenia
nízky potreba dosýtenia príslušnou živinou k základnému odberovému normatívu
vyhovujúci hornú hranicu tejto kategórie považujeme za optimálny obsah a hnojíme ju základným ročným odberovým normatívom živín
dobrý pôdy zaradené do tejto kategórie hnojíme znížením odberového normatívu o 20–60 %
vysoký potreba vynechať hnojenie príslušnou živinou, kým sa jej obsah zníži na hodnoty dobrého obsahu
veľmi vysoký zvyšovanie tohto obsahu je nevhodné z  ekologického hľadiska, hnojenie príslušnou živinou je neprípustné
Obrázok 1. Percentuálne zastúpenie orných pôd podľa kyslosti (Česká republika) (Zdroj: ÚKZÚZ)
 
Obrázok 2. Percentuálne zastúpenie orných pôd podľa kyslosti (Slovenská republika) (Zdroj: ÚKSÚP)
 
Obrázok 3. Vývoj zásobenosti orných pôd fosforom v Českej republike (Zdroj: ÚKZÚZ)
 
Obrázok 4. Vývoj zásobenosti orných pôd fosforom v Slovenskej republike (Zdroj: ÚKSÚP)
 
Obrázok 5. Vývoj zásobenosti orných pôd draslíkom v Českej republike (Zdroj: ÚKZÚZ)
 
Obrázok 6. Vývoj zásobenosti orných pôd draslíkom v Slovenskej republike (Zdroj: ÚKSÚP)

Ing. Stanislav Torma, PhD., Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava, pracovisko Prešov
Ing. Pavel Čermák, Ph.D., Ústřední kontrolní a zkušební ústav zemědělský, Brno, pracoviště Havlíčkův Brod

Související články

Účinek NPK a statkových hnojiv na výnosy zrna a slámy pšenice ozimé

07. 11. 2018 Ing. Lukáš Hlisnikovský, Ph.D. a kol. Hnojení Zobrazeno 622x

Přihnojení řepky dusíkem v průběhu podzimního růstu

29. 10. 2018 Ing. Helena Kusá, Ph.D., Ing. Pavel Růžek, CSc., Ing. Radek Vavera, Ph.D., Ing. Alexander Rollo; Výzkumný ústav rostlinné výroby, v.v.i., Praha-Ruzyně Hnojení Zobrazeno 669x

Výživa a hnojenie ozimnej pšenice na jeseň

26. 09. 2018 Doc. Ing. Ladislav Ducsay, Dr., Ing. Marek Provazník; Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra Hnojení Zobrazeno 899x

Hnojení ozimé řepky na podzim

05. 09. 2018 Ing. Jindřich Černý, Ph.D., Prof. Ing. Jiří Balík, CSc., dr. h. c., Ing. Martin Kulhánek, Ph.D., Ing. Ondřej Sedlář, Ph.D.; Česká zemědělská univerzita v Praze Hnojení Zobrazeno 821x

Další články v kategorii Hnojení

Agro Aliance
AG NOVACHEM s.r.o.
Slunečnice - Syngenta
Kniha Biologie a regulace plevelů  - Novinka 2018

Kalendář akcí

Prohlédnout vše

Upozornění

Veškeré údaje uvedené na webu www.agromanual.cz jsou pouze informativní, při použití přípravků se řiďte etiketou přípravku.

Anketa

Jak se Vám líbí nové názvosloví chorob a používáte je?
24%
6%
5%
16%
5%
44%
detail