Chemap Agro s.r.o.

Zvláštnosti výživy sóje a jej vplyv na odolnosť voči chorobám

07. 07. 2020 Ing. Peter Mižík; Agrofert o. z. Agrochémia Hnojení Zobrazeno 373x

V súčasnosti prevažuje zaradenie sóje medzi dve obilniny, prípadne ako prerušovač sledu pšenice. Zanecháva v pôde pre následnú plodinu 20–40 kg čistého N/ha po rozložení pozberových zvyškov a dobre rozvinutou koreňovou sústavou zlepšuje pôdnu štruktúru.

Proseeds

Rozhodujúci je výber vhodných parciel z hľadiska vhodnosti pôdneho typu a druhu s uprednostnením fluvizemí, černozemí a hnedozemí. Menej vhodné sú veľmi ťažké a vlhké pôdy glejové a oglejené s utuženým podorničím. Sóju možno s úspechom pestovať aj na takýchto ťažkých pôdach, spodné vrstvy ornice však musia byť priepustné.

Biologické vlastnosti sóje

Žije v symbióze s tyčinkovitou baktériou Brandyrhizobium japonicum. Baktérie enzýmami narušujú povrch buniek koreňových vláskov. Vytvárajú infekčné vlákno, ktorým prenikajú až dovnútra buniek. Tam sa mení tyčinkovitá forma na bakteroidnú, schopnú pútať vzdušný dusík. Zvýšená meristematická aktivita spôsobuje tvorbu hrčiek. Prvé hrčky sa objavujú asi 10 dní po vzídení sóje, aktívne začínajú pôsobiť asi po ďalších 2 týždňoch.

Inokulácia osiva je potrebná na plochách, kde sa ešte sója nepestovala. Inokulované osivo je potrebné okamžite vysiať, baktérie sú slnečným svetlom ničené.

Interakcia pôdnych patogénov a hnojenia

Prvky potrebné pre rast a vývoj rastlín sú takisto potrebné aj pre fytopatogénne mikroorganizmy. Všetky makroživiny sú schopné ovplyvňovať intenzitu napadnutia a pritom jednotlivé prvky môžu mať opačný efekt, ale aj ten istý prvok môže pôsobiť rozdielne v odlišnom pôdnom prostredí. Okrem toho existuje množstvo súčasne pôsobiacich faktorov, ktoré sa na tomto podieľajú. Biogénene prvky ovplyvňujú napadnutie rastlín a početnosť populácie patogénov, ktoré môžu imobilizovať živiny v rizosfére, vo vrstve pôdy obklopujúcej koreňový systém a spôsobovať nedostatok živín, ktorý môže spôsobiť oslabenie rastlín sóje.

Infekcia koreňov, ktorá je spoločná pre všetky pôdou prenosné patogény spôsobuje obmedzenie množstva koreňovej hmoty a značne obmedzuje schopnosť rastlín prijímať vodu a živiny. V našich podmienkach sa bežne vyskytujú: Fusarium oxysporumF. solani (najčastejšie, ale aj ostatné druhy napr. F. culmorum, F. graminearum a i.) spôsobujúce padanie klíčnych rastlín a vädnutie rastlín, Rhizoctonia solani - hniloba koreňov, Pythium spp. spôsobujúce padanie klíčnych rastlín, Phytophthora soyae zapríčiňuje hnilobu koreňov a stoniek.

V systéme pestovania kukurica - sója - pšenica je potrebné sledovať výskyt fuzárióz, početnosť výskytov v sóji siatej po kukurici v posledných rokoch značne narastá, najmä pri hnojení vysokými dávkami N. Následne aj v pšenici siatej po sóji je zvýšené riziko hojného výskytu fuzarióz a tomu je potrebné prispôsobiť systém fungicídnej ochrany vrátane morenia.

Ostatné pôdne mikroorganizmy

Patogénne huby majú prirodzených antagonistov, medzi ktoré patria mykoparazitické huby a baktérie nachádzajúce sa v pôde. Opatrenia smerujúce k zvýšeniu mikrobiálnej aktivity pôd pomáhajú pri regulácii početnosti pôdnych patogénov, napr. druh Trichoderma harzianum parazituje na patogénnych hubách Rhizoctonia solani, Fusarium oxysporum, ktoré patria medzi dôležitých patogénov sóje.

Vplyv pôdnej reakcie

Patrí k rozhodujúcim faktorom, ktoré ovplyvňujú úrodu. Ideálne pH je 6,2–6,8. Na veľmi kyslých pôdach s pH pod 5,0 je aktivita hrčkotvorných baktérií nízka a sója je vo väčšej miere odkázaná na hnojenie priemyselnými N hnojivami. Pritom sa zvyšuje početnosť mikroskopických húb, ktoré sú pri nízkych hodnotách pH viac konkurencieschopné ako baktérie. Redukcia úrod sóje je pozorovateľná pri pH 5,5 a menej. Znižuje sa počet aktívnych hrčiek na rastlinách. Pri hodnotách pH pod 5 sa na rastline často vytvorí len niekoľko hrčiek, alebo sa nevytvoria vôbec.

Vápnením sa upravuje pH na potrebné hodnoty, vytvárajú sa vhodné podmienky pre činnosť hrčkotvorných baktérií a zlepšuje sa prístupnosť fosforu. Tento úkon je potrebné uprednostniť pred aplikáciou P, K. Jednorazová aplikácia vápenca, najmä na veľmi kyslých pôdach nepostačuje, je potrebné vytvoriť systém vápnenia nižšími dávkami do 2 t vápenca/ha aspoň každý druhý rok. Na aluviálnych hlinitých pôdach straty na úrode sa výraznejšie neprejavia ani pri hodnotách pH okolo 5,5.

Počas roka však hodnota pH nie je konštantná, môže mierne kolísať. Nízke hodnoty pH vyhovujú mikroskopickým hubám, medzi ktorými sa nachádzajú aj fytopatogénne druhy napádajúce sóju.

Dusík

Na vytvorenie 1 t sójových bôbov a zodpovedajúceho množstva slamy je potrebných približne 70 kg N. Sója púta ročne v závislosti od zdravotného stavu, pôdnych a klimatických podmienok od 50 do 160 kg N/ha, pričom horná hranica zabezpečuje až 75% potreby N. Nadmerným zvyšovaním dávok dusíka sa znižuje aktivita baktérií, znižuje sa tvorba hrčiek a klesá fixácia vzdušného N a rastlina využíva dusík z priemyselných hnojív, čo je pre ňu menej náročné ako udržiavanie hrčiek.

Prebytok N spôsobuje nadmerný rast vegetatívnych orgánov na úkor generatívnych. Dôsledkom je zvýšená náchylnosť na choroby, zvlášť Sclerotinia sclerotiorum a poliehanie ňou spôsobené, prípadne poliehanie vplyvom vetra. Ideálne je vytvoriť optimálne podmienky pre činnosť N pútajúcich baktérií.

Pre potreby rastlín v začiatočných rastových fázach je vhodné aplikovať štartovaciu dávku N, tj. 30–60 kg N pred sejbou. Horná hranica je na pôdach chudobnejších na živiny a po hustosiatých obilninách, ak bolo veľa slamy a na pôdach s nízkym obsahom minerálneho N. V prípade ak biologická fixácia N nefunguje alebo osivo nebolo inokulované, je možné zvýšiť dávku až na 120 kg/ha, delenej do dvoch aplikácií. 1. vo fáze 2 až 3 trolistov a 2. pri ukončení kvitnutia. Vhodným hnojivom je liadok amónny s vápencom, resp. dolomitickým vápencom.

Pri dobre vyvinutých porastoch s plánovanou úrodou okolo 4 t a viac biologická fixácia nepostačuje zabezpečiť dostatok N a úrodový potenciál porastu je vyšší. Vtedy dodatočná aplikácia N je potrebná na navýšenie úrody. Rozhodujúcim faktorom je ale dostatok vlahy. Možnosťou je aplikácia roztoku močoviny v období tvorby strukov, keď je potreba N najvyššia. Ďalšou možnosťou je aplikácia pomaly pôsobiacich inhibovaných N hnojív pred sejbou alebo počas nej.

Nielen množstvo N ale aj jeho forma zohráva dôležitú úlohu vo vzťahu k patogénom a ovplyvňujú intenzitu napadnutia. Amoniakálna forma N stimuluje rozvoj F. oxysporum, Rhizoctonia solani. Na druhej strane nitrátová forma N potláča intenzitu napadnutia F. oxysporum, Pythium spp. a Rhizoctonia solani a to pôsobením na pH pôdy, kde amoniakálna forma okysľuje pôdu a vytvára vhodné podmienky pre patogény žijúce v kyslom prostredí. Nitrátova forma N pôsobí opačne. Samozrejme okrem toho pôsobí množstvo iných biotických aj abiotických faktorov. Pri chorobách listov vysoká hladina N zvyšuje náchylnosť k infekcii.

Fosfor

Sója dokáže získavať fosfor aj z menej prístupných foriem a z celej hĺbky pôdneho profilu. Napriek tomu sa najvyššie úrody dosahujú na pôdach s vysokou zásobou P a neutrálnou pôdnou reakciou, ktorá podmieňuje prístupnosť P.

Fosforečné hnojivá je najlepšie aplikovať v jeseni a zapracovať do pôdy, ak je dostatočná zásoba P. Mobilita fosforu v pôde je minimálna a ak koreňová sústava nie je dostatočne vyvinutá, rastlina nedokáže využiť ani vysokú zásobu P. Často sa to stáva na pôdach, kde je zhutnená vrstva.

Aplikácia P hnojív v jari je opodstatnená na pôdach s nízkym pH a nízkym obsahom P, inde je vhodnejšie aplikovať v jeseni. Pri aplikácii do veľmi kyslých pôd sa zlučuje a katiónmi železa a hliníka a vznikajú pre rastliny neprístupné zlúčeniny a často je to až 90 % dodaného P. Na pôdach s pH pod 5,5 je to 55–65%. Bez úpravy pH je hnojenie neefektívne a na pôdach s pH pod 5 je potrebné primárne riešiť úpravu pôdnej reakcie.

Na vytvorenie 1 t semena a príslušného množstva slamy je potrebných 8–10 kg P. Dostatok fosforu podmieňuje vysokú kvalitu oleja. Možno použiť trojitý superfosfát (46 % P2O5; MAP 12 % N, 52 % P2O5 a DAP 18 % N, 46 % P2O5). Priamy vplyv P na rozvoj alebo potláčanie chorôb nie je zrejmý, jeho dostatok priaznivo vplýva na celkový stav porastu.

Draslík

Zásoba K v pôdach je relatívne dostačujúca, ale pomaly klesajúca, preto hnojenie K nie je vhodné podceňovať. Možno aplikovať síran draselný, 60% draselnú soľ. Najrozšírenejšou formou je NPK s vyšším obsahom K.

Je tu ale vzájomná interakcia medzi draslíkom a horčíkom, kde na pôdach s vysokým obsahom Mg dochádza k obmedzeniu príjmu K, najmä pri poškodených rastlinách. Pri aplikácii vyšších dávok KCl je vhodnejší termín v jeseni, keď je dlhšie obdobie na odbúranie toxického chlóru. Na vytvorenie 1 t semien a slamy je potrebných približne 20 kg K.

Vysoké dávky K môžu podporiť rozvoj hniloby koreňov a stoniek spôsobených hubou Phytophthora sojae. Naopak, nízka zásoba K môže zvyšovať intenzitu napadnutia hubou Fusarium oxysporum.

Horčík

Je základnou zložkou molekuly chlorofylu. Vo väčšine našich pôd je vysoká až veľmi vysoká zásoba Mg. Avšak na pôdach s pH pod 5,5 môže dochádzať k obmedzeniu príjmu Mg. Takisto príliš vysoká zásoba K v pôde môže obmedzovať príjem Mg.

Horčík je možné aplikovať foliárne postrekom vo forme roztoku horkej soli s veľmi pozitívnym vplyvom na sóju. Potreba Mg je okolo 6 kg/1t bôbov + slamy.

Vápnik

Sója má pomerne vysoké nároky na Ca. Spotreba dosahuje asi 5–7 kg na 1 t semien, ale na 1 t slamy je to 30–35 kg Ca. Na rozdiel od ostatných živín väčšie množstvo vápnika ostáva v stonkách a listoch ako v bôboch a ostáva na poli. Najvhodnejšie je vápnenie v jeseni alebo k predplodine. Upravuje sa aj pH a štruktúra pôdy.

Vápnik zvyšuje odolnosť rastlín voči hubám rodu Fusarium, PythiumSclerotinia.

Síra

Obsah síry v pôdach je v súčasnosti väčšinou nízky. V jeseni je možná aplikácia NPK s obsahom S, alebo v jari na štartovaciu dávku N použiť hnojivo DASA, nie však na veľmi kyslých pôdach, kde hrozí ďalšie okysľovanie pôdy. Je možné hnojiť aj elementárnou sírou, ale s dostatočným časovým predstihom. Potreba je asi15 kg S na 1 t bôbov + príslušné množstvo slamy.

Mikroelementy

Nedostatok Mo, B, Fe, Cu, Zn, Mn možno doplniť foliárnou aplikáciou kvapalných hnojív s obsahom potrebných mikroelementov, napr. Molysol, Fertigreen, Borosan, Lovofos, Mikrokomplex, príp. iné. Je potrebné zdôrazniť, že efekt hnojenia na list je za vysokých teplôt a nízkej vzdušnej vlhkosti veľmi nízky, vhodné podmienky pre príjem živín je vysoká vzdušná vlhkosť a zamračené počasie, prípadne nočné aplikácie.

Organické látky

Sója priaznivo reaguje na dostatok organických látok v pôde. Keďže plochy hnojené maštaľným hnojom klesajú je možnosť využiť hnojenie slamou alebo zelené hnojenie pestovaním medziplodín.

Ťažké kovy

Nevýhodou je, že ľahko prijíma ťažké kovy z pôdy a ovzdušia. Pri pestovaní v blízkosti priemyselných podnikov, ale aj frekventovaných ciest alebo železničných tratí sa môže v rastlinách zvýšiť obsah ťažkých kovov.

Predplodinová hodnota sóje je vysoká. Priaznivo ovplyvňuje štruktúru pôdy a zvyšuje pôdnu úrodnosť. Následnej plodine zanecháva približne 20–40 kg N/ha, pri vysokých úrodach aj o niečo viac. Pozberové zvyšky majú priaznivý pomer C : N a zvyšujú obsah organických látok v pôde. Prevažná časť dusíka sa však odvezie úrodou bôbov, takže zvlášť pri nižších úrodách množstvo dusíka po sóji môže byť dosť nízke a pri pestovaní následnej plodiny je potrebné to zohľadniť a takisto čas potrebný na rozklad rastlinných zbytkov.

V súčasných osevných postupoch s vysokým podielom obilnín je zvyčajne zaraďovaná medzi dve obilniny a má dobré fytosanitárne účinky.

Funkčná hrčka
Funkčná hrčka

Padanie klíčiacich rastlín spôsobené hubou Pythium sp.
Padanie klíčiacich rastlín spôsobené hubou Pythium sp.

Napadnutie semien fuzáriózami pri klíčení
Napadnutie semien fuzáriózami pri klíčení

Hniloba spôsobená koreňomorkou Rhizoctonia solani
Hniloba spôsobená koreňomorkou Rhizoctonia solani

Související články

Síra na list - vhodný doplněk výživy máku

10. 07. 2020 Doc. Ing. Petr Škarpa, Ph.D. a kol. Hnojení Zobrazeno 432x

Vliv různých způsobů aplikace dusíkatých hnojiv na výnos brambor

22. 06. 2020 Ing. Andrea Svobodová, Ph.D., Ing. Pavel Kasal, Ph.D.; Výzkumný ústav bramborářský Havlíčkův Brod, s. r. o. Hnojení Zobrazeno 616x

Vhodná dávka síry a termín aplikace při jarním hnojení ozimé pšenice

12. 06. 2020 Ing. Jindřich Černý, Ph.D. a kol. Hnojení Zobrazeno 629x

Hořčík patří do systému hnojení luskovin

14. 05. 2020 Doc. Ing. Petr Škarpa Ph.D. a kol. Hnojení Zobrazeno 807x

Hnojení ozimé pšenice dusíkem podle vývoje porostu a vědeckých poznatků

30. 04. 2020 Ing. Jindřich Černý, Ph.D. a kol. Hnojení Zobrazeno 1033x

Další články v kategorii Hnojení

detail