BASF
BASF
BASF

Chemap Agro s.r.o.

Monitoring kvality pšenice na Slovensku

04. 04. 2022 Ing. Soňa Gavurníková, PhD., RNDr. Andrea Lančaričová, PhD., RNDr. Jana Hendrichová; NPPC - VÚRV, Piešťany Sklizeň Zobrazeno 334x

Kvalitu zrna ovplyvňujú dominantným spôsobom odroda a podmienky pestovania. Podmienky pestovania, predovšetkým priebeh počasia počas vegetačnej doby, zohrávajú veľmi významnú úlohu pri tvorbe technologickej kvality. Agrotechnické postupy a úroveň minerálnej výživy majú následne aditívny vplyv na technologickú kvalitu a môžu potlačiť alebo naopak zvýrazniť geneticky daný potenciál odrody. Pšenica patrí medzi tie plodiny, ktoré sa s väčším alebo menším úspechom môžu pestovať prakticky na celej výmere ornej pôdy Slovenska.

Limagrain

Vďaka projektu ÚOP MPRV SR: „Monitoring kvalitatívnych parametrov pšenice letnej dopestovanej v Slovenskej republike“ môže byť každoročne od roku 2010 na pracovisku Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra, Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch sledovaný stav technologickej kvality pšenice dopestovanej v SR.

Kvalita pšenice v rokoch 2018 až 2021

V roku 2021 v rámci celej SR bolo analyzovaných 207 vzoriek pšenice letnej z 88 odberových miest, v roku 2020 - 197 vzoriek z 91 odberových miest, v roku 2019 to bolo 194 vzoriek z 86 odberových a v roku 2018 - 209 vzoriek z 88 odberových. Všetky vzorky boli získané priamo od pestovateľov (od poľnohospodárskych a roľníckych družstiev) a zo skúšobných staníc ÚKSUP-u.

U sledovaných vzoriek boli stanovované parametre technologickej kvality podľa STN 46 1100-2: Zrno potravinárskej pšenice letnej (2018), triedy kvality A, čo zodpovedá minimálnym požiadavkám kvality pre pekárske účely. Príslušná norma delí pšenicu na 4 triedy kvality: E - elitná, A -  štandardná, B - základná, P - pečivárenská. Požiadavky pre A triedu kvality v jednotlivých parametroch sú nasledovné: objemová hmotnosť (min. hodnota 77,0 kg/hl), obsah dusíkatých látok N × 5,7 (min. 12,0 %), obsah mokrého lepku v sušine (min. 26 %), sedimentačný index, Zelenyho test (min. 30 ml), číslo poklesu (min. 220 s) a súčasťou STN je aj hodnotenie kvality lepku na základe hodnoty gluten indexu pre triedu kvality E (min. 65).

V rámci celej SR dosiahla úroda pšenice v roku 2021 triedu kvality A (tab. 1). Najnižšia kvalita pšenice (trieda kvality B) bola zaznamenaná za posledné 4 roky v roku 2019, pre priemerne nízku objemovú hmotnosť. V roku 2021 bol takisto ako v predchádzajúcich rokoch najviac rizikový parameter objemová hmotnosť, kde triedu kvality A dosiahol najmenší podiel zo všetkých hodnotených vzoriek (55,1 %), čo je oproti predchádzajúcemu roku menej o 13,4 %. V roku 2019 iba 51,5 % hodnotených vzoriek dosiahlo hodnotu objemovej hmotnosti 77,0 kg/hl. V roku 2021 bol okrem objemovej hmotnosti výrazne rizikovým parametrom aj obsah mokrého lepku, kedy triedu A kvality dosiahlo iba 57,5 % hodnotených vzoriek, čo je výrazne menej oproti predchádzajúcim rokom.

Z pohľadu priebehu počasia kvalita pšenice v roku 2021 bola ovplyvnená júnovými vysokými teplotami a júlovými vyššími lokálnymi zrážkami. Predovšetkým na nižšie hodnoty objemovej hmotnosti malo vplyv veľmi teplé a suché počasie v júni, kedy v čase nalievania zrna pšenice nemali dostatok vlahy. Vysoké teploty v čase zberu spôsobili zahorenie zrna a tým sa znižoval podiel plných zŕn a následne aj jeho objem. Naopak v lokalitách, kde prevládali búrky a vysoké úhrny zrážok, znižoval sa obsah mokrého lepku, nakoľko množstvo zrážok je v negatívnej korelácii k obsahu bielkovín a lepku.

Najmenej rizikovým parametrom bolo číslo poklesu, kedy bol zaznamenaný najväčší podiel vzoriek, ktoré vyhoveli A triede kvality (96,6 %). Priemerná hodnota gluten indexu za celú SR bola v roku 2021 na úrovni 88, čo je najviac za posledné štyri roky. Lepky z kvantitatívneho hľadiska boli síce nižšie, avšak po kvalitatívnej stránke sa vyznačovali vyššou pevnosťou. Takisto percentuálne zastúpenie vzoriek s vyhovujúcim gluten indexom bolo z posledných štyroch rokov najvyššie (89,4 %, tab. 3). Oproti predchádzajúcim rokom, vzorky vo všetkých parametroch dosahovali najnižší podiel vyhovujúci triede kvality A. Celkovo triedu kvality A súčasne vo všetkých parametroch dosiahlo iba 30,4 % hodnotených vzoriek, čo je až o 23,7 % menej oproti roku 2018 (tab. 3).

Rok úrody 2018 sa vyznačoval priemerne najvyšším obsahom N-látok, mokrého lepku a sedimentačného indexu, rok úrody 2021 zasa priemerne najnižšími hodnotami obsahu N-látok a mokrého lepku (tab. 1).

Minimálne a maximálne hodnoty kvalitatívnych parametrov pšenice za roky 2018–2021 sú uvedené v tabuľke 2. Maximálna najvyššia hodnota objemovej hmotnosti (z rokov 2018–2021) bola nameraná v roku 2021 v Trnavskom kraji (85,5 kg/hl). Maximálna najvyššia hodnota N-látok a mokrého lepku (z rokov 2018–2021) bola nameraná v roku 2019 v Košickom kraji (21,2 %; 49,4 %).

Najvyššia kvalita pšenice podľa priemerných hodnôt jednotlivých parametrov bola dosiahnutá v roku 2018 v Košickom kraji, kde pšenica dosiahla triedu kvality E. V Žilinskom a Bratislavskom kraji pšenice dosiahli triedu kvality B - základnú, v ostatných krajoch bola dosiahnutá trieda kvality A (mapa 1a).

V roku 2019 bola najvyššia priemerná kvalita dosiahnutá v Trenčianskom, Nitrianskom a Bratislavskom kraji, zodpovedali A triede kvality (mapa 1b). V Žilinskom, Banskobystrickom a Košickom kraji pšenice priemerne nevyhoveli požiadavke žiadnej z tried kvality pre nízke hodnoty objemovej hmotnosti. Na nízke hodnoty objemovej hmotnosti vplývalo predovšetkým veľmi suché počasie počas apríla, kedy dochádza ku klaseniu a nalievaniu zrna. Deficit zrážok sa na mnohých oblastiach podpísal práve nízkymi hodnotami objemovej hmotnosti, ale na druhej strane vyššími hodnotami obsahu bielkovín.

V roku 2020 najvyššia kvalita pšenice podľa priemerných hodnôt jednotlivých parametrov bola dosiahnutá v Trnavskom kraji, kde priemerne bola dosiahnutá trieda kvality E, potom nasledovali Bratislavský, Nitriansky a Košický kraj, ktoré priemerne dosiahli A triedu kvality. V Žilinskom kraji pšenice priemerne nevyhoveli požiadavke žiadnej z tried kvality pre nízke hodnoty objemovej hmotnosti, nízky obsah bielkovín a mokrého lepku, prípadne pre nízky sedimentačný index (mapa 1c).

V roku 2021 podľa priemerných hodnôt v žiadnom kraji nebola dosiahnutá trieda kvality E. Priemerne triede kvality A zodpovedali Bratislavský, Nitriansky, Trnavský a Košický kraj. Rovnako ako v roku 2020 triede kvality B zodpovedali Trenčiansky, Banskobystrický a Prešovský kraj a žiadnej triede kvality nevyhovel Žilinský kraj (mapa 1d).

Okrem hodnotenia kvality produkcie pšenice nemej dôležitá je i otázka bezpečnosti zo zdravotného hľadiska. Za najvýznamnejšie kontaminanty poľnohospodárskych komodít sú považované mykotoxíny. V pšenici má najväčší význam deoxynivalenol, ktorý je produktom patogénnej huby rodu Fusarium. Mykotoxíny majú v Európe stanovené legislatívne limity pro maximálny obsah v potravinách, vrátane nespracovaných obilnín. Maximálna povolená hodnota pre obsah deoxynivalenolu v zrne pšenice letnej je 1 250 µg/kg. Na základe tejto požiadavky sme okrem základných kvalitatívnych parametrov v pšeniciach z úrody r. 2021 hodnotili aj obsah deoxynivalenolu (metódou HPLC-DAD). Zo 100 hodnotených vzoriek u 14 vzoriek sme zaznamenali výskyt obsahu deoxynivalenolu, ktorý sa pohyboval od 21,8 do 449,8 µg/kg. Ostatné hodnotené vzorky boli negatívne, obsah deoxynivalenolu bol nižší ako 15 µg/kg, čo je minimálny detekovateľný limit. Žiadna z hodnotených vzoriek neprekročila maximálny povolený limit, čo je veľmi významné predovšetkým z pohľadu bezpečnej konzumácie výrobkov zo pšenice dopestovanej na Slovensku.

Tab. 1: Priemerné hodnoty kvalitatívnych parametrov pšenice v SR v rokoch 2018–2021

Objemová hmotnosť  (kg/hl)

N-látky × 5,7 (%)

Mokrý lepok v sušine (%)

Gluten index

Číslo poklesu (s)

Sedimentačný index (ml)

Trieda kvality

SR - priemer 2018

78,1

13,8

31,0

73

339

43

A

SR - priemer 2019

76,5

13,6

30,4

70

349

38

B

SR - priemer 2020

78,2

13,2

28,3

79

342

40

A

SR - priemer 2021

77,4

12,9

26,9

88

354

37

A

Tab. 2: Minimálne a maximálne hodnoty kvalitatívnych parametrov pšenice letnej v Slovenskej republike v rokoch 2018–2021

Rok

Ukazovatele

Objemová hmotnosť (kg/hl)

N-látky × 5,7 (%)

Mokrý lepok v sušine (%)

Gluten index

Číslo poklesu (s)

Sedimentačný index podľa Zelenyho (ml)

2018

Minimum

67,9

8,7

16,5

12

120

19

2018

Maximum

85,0

18,2

44,2

99

442

72

2019

Minimum

64,6

9,1

14,2

16

157

15

2019

Maximum

83,2

21,2

49,4

100

434

72

2020

Minimum

65,4

9,4

5,0

18

154

18

2020

Maximum

84,8

16,8

42,0

100

466

66

2021

Minimum

69,7

9,3

12,5

20

164

16

2021

Maximum

85,5

18,8

46,2

100

420

69

Tab. 3: Percentuálny podiel vzoriek vyhovujúcich STN triede kvality A v jednotlivých parametroch a výška úrody v rokoch 2018–2021 (* zdroj: ŠÚ SR)

Rok

Objemová hmotnosť (%)

N-látky × 5,7 (%)

Mokrý lepok v sušine (%)

Gluten index (%)

Číslo poklesu (%)

Sedimentačný index podľa Zelenyho (%)

Vzorky vyhovujúce triede A vo všetkých parametroch

(%)

Úroda (t/ha)

2018

66,5

86,1

82,3

71,3

97,6

93,3

54,1

4,78*

2019

51,5

82,5

76,3

62,9

96,9

80,4

38,7

4,77*

2020

68,5

84,8

69,0

79,2

95,4

87,8

51,3

5,51*

2021

55,1

72,9

57,5

89,4

96,6

81,6

30,4

5,70*

Mapa 1: Triedy kvality podľa krajov v rokoch 2018–2021
Kvalita: E - elitná; A - štandardná; B - základná; N - nevyhovuje žiadnej triede kvality
Mapa 1: Triedy kvality podľa krajov v rokoch 2018–2021

Záver

Na základe zistených výsledkov môžeme konštatovať, že každoročne z hodnotených kvalitatívnych parametrov pšenice je najviac rizikovým objemová hmotnosť. V roku 2021 sa k tomuto parametru pridal aj obsah mokrého lepku. Naopak najmenej rizikovým parametrom je číslo poklesu, kedy viac ako 95 % vzoriek každoročne dosiahne hodnotu min. 220 s. Pomerne stabilným a nízko rizikovým parametrom je tiež sedimentačný index. Samozrejme pre bližšie určenie pekárskej kvality sú ďalej potrebné stanovenia reologických vlastností múky a cesta, prípadne i vykonanie pekárskeho pokusu. Tieto analýzy ešte upresnia a bližšie definujú kvalitu a vlastnosti mlynských produktov vhodných pre prípravu rôznych pekárskych, cukrárskych a pečivárenských výrobkov.

Vďaka priaznivým, i keď rozdielnym klimatickým podmienkam, vhodnému výberu odrôd a agrotechnickým postupom pestovatelia na Slovensku dokážu vyprodukovať pšenicu v dobrej kvalite i napriek rôznemu vplyvu počasia počas vegetácie. Pšenica vypestovaná na Slovensku v požadovanej kvalite je vhodnou surovinou na potravinárske spracovanie a následne na výrobu kvalitných a bezpečných pekárenských produktov.

Související články

Možnosti desikace slunečnice po restrikci diquate

03. 10. 2021 Doc. Ing Miroslav Jursík, Ph.D.; Česká zemědělská univerzita v Praze, Ing. Božetěch Málek; Svaz pěstitelů a zpracovatelů olejnin Sklizeň Zobrazeno 730x

Předčasné ukončení vegetace u brambor

12. 09. 2021 Ing. Ervín Hausvater, CSc., Ing. Petr Doležal, Ph.D., Ing. Petra Baštová; Výzkumný ústav bramborářský Havlíčkův Brod, s.r.o. Sklizeň Zobrazeno 976x

Co ovlivňuje kvalitu kukuřice pro siláž

01. 03. 2021 Ing. Yvona Tyrolová; Výzkumný ústav živočišné výroby, v. v. i., Praha-Uhříněves Sklizeň Zobrazeno 2180x

Vliv termínu sklizně brambor na výskyt chorob a škůdců na hlízách

06. 10. 2020 Ing. Ervín Hausvater, CSc., Ing. Petr Doležal, Ph.D., Ing. Petra Baštová; Výzkumný ústav bramborářský Havlíčkův Brod, s.r.o. Sklizeň Zobrazeno 1738x

Sklizeň semenných porostů jetelovin

18. 09. 2020 Ing. Zuzana Kubíková, Ph.D. a kol. Sklizeň Zobrazeno 3484x

Další články v kategorii Sklizeň

detail