Škodcovia cesnaku a cibule
06. 07. 2020 Škůdci Zobrazeno 38515x
Rastliny cesnaku a inej cibuľovej zeleniny napáda mnoho druhov fytofágov počas celej vegetácie. Mnohé z nich škodia aj po zbere na uskladnených produktoch, ale len niekoľko z nich sa vyskytuje častejšie a spôsobujú významné zníženie kvality a kvantity úrody.
Medzi najvýznamnejších škodcov cibuľovín v posledných rokov patria: háďatko zhubné - Ditylenchus dipsaci, vlnovník cesnakový - Aceria tulipae, fúzavka cesnaková - Suillia lurida, mínerka pórová - Phytomyza gymnostoma a strapka tabaková - Thrips tabaci. V článku sú dané základné charakteristiky najvýznamnejších škodcov cesnaku a cibule: bionómia, ekológia, škodlivosť a spôsoby ich regulácie.
Háďatko zhubné (háďátko zhoubné)
Háďatko zhubné - Ditylenchus dipsaci (Tylenchidae: Tylanchata) má nitkovitý tvar tela, s jemne krúžkovanou kutikulou. Dĺžka tela samičky je od 1,1–1,8 mm a samčeka 1,0–1,5 mm.
Bionómia - V prírodných podmienkach sa toto háďatko najčastejšie udržuje v pozostatkoch rastlín. V pôde sa nachádza len zriedka, a to len v prípade keď opustí poškodenú rastlinu a vyhľadáva zdravú rastlinu. Do rastliny prenikajú larvy rôznych instarov, ale aj dospelci. Najčastejšie však rastlinu napádajú larvy 4. instaru (L4), preto sa označujú ako invázne larvy. Po preniknutí do rastlinných pletív sa larvy ešte raz zvliekajú a stavajú sa pohlavne zrelé. Po oplodnení samičky kladú vajíčka. Jedna samička nakladie od 200 do 500 vajíčok. Vyliahnuté larvy sa 4krát zvliekajú a dorastajú do dospelých jedincov. Rastlinu opúšťajú len ak rastlina vyschne. V tomto prípade vyhľadávajú ďalšie rastliny a ak ich nenájdu prechádzajú do diapauzi (anabióza). Všetky štádiá v nepriaznivých podmienkach môžu prejsť do stavu anabiózy a v takomto stave si môžu udržať vitalitu aj 23 rokov. Po optimalizácii podmienok sa znovu aktivujú. Vývoj jednej generácie trvá 3–5 týždňov, pri teplote 15 °C 3 týždne. Počas roka majú 5–6 generácií.
Škodlivosť - Háďatko zhubné je polyfág, napáda viac ako 450 druhov rastlín. V rámci tohto druhu je vytvorených niekoľko biologických rás, v literatúre sa uvádza, že ich je viac ako dvadsať. Najviac tomuto háďatku vyhovuje cibuľová zelenina, ďatelina, lucerna, obilniny, cukrová repa, slnečnica, tabak, zemiaky a jahody. Napadnuté rastliny cibule majú listy skrútené a deformované, viac sú napádané vnútorné listy ako vonkajšie. Cibule sú vodnaté, praskajú a korene predčasne odpadávajú. Ak rozrežeme napadnutú cibuľu a dáme ju do niekoľkých kvapiek vody, pod binokulárom môžeme vidieť háďatká. Silnejšie napadnuté rastliny hnijú. Menej napadnuté môžu zostať nezmenené počas celej vegetácie, symptómy sa môžu náhle prejaviť až v sklade. Háďatko môže infikovať aj kvety a neskôr semená, pomocou ktorých sa prenáša. Napadnutý cesnak nemá skrútené listy, ale listy žltnú a sušia sa. Cibule sú mäkké a prázdne.
Pre tento druh je charakteristické, že malý počet jedincov (8–10) môže zničiť celú rastlinu. Už jeden jedinec v 1 kg hlinitej pôdy môže spôsobiť vyschnutie rastlín. Stupeň poškodenia závisí od prítomnosti konkrétnej biologickej rasy, ak sú v pôde zmiešané populácie viacerých rás, poškodenia sú ešte väčšie. Toto háďatko sa často vyskytuje spolu s viacerými chorobami. Na cibuli je často spolu s hubou Botritis allii a tiež prenáša aj bakteriálne choroby.
Ekológia - Tomuto háďatku vyhovuje vlhké prostredie. Tiež dobre znáša nízke teploty. Je to škodca rozšírený v chladných a mierne chladných regiónoch. Larvy môžu napádať rastliny už veľmi skoro na jar, ak je pri nízkych teplotách zvýšená vlhkosť. Vo vlhkej pôde a vo vode pri teplote 3–5 °C žijú jeden rok. Optimálna teplota pre vývoj je 15–18 °C. Pri vyšších teplotách rýchlo hynú.
Ochrana - Z agrotechnických opatrení je dôležité dodržiavanie správneho osevného postupu. V prípade výskytu tohto škodcu treba 4–6 rokov pestovať plodiny, ktoré nie sú hostiteľské rastliny danej rasy a tiež ničiť buriny. Pri rase vyskytujúcej sa v cibuľovej zelenine treba do osevného postupu zaradiť pšenicu, kukuricu, repku, ďatelinu, lucernu, šalát. Niektoré odrody sú voči tomuto škodcovi odolné. Významným opatrením je vysádzanie zdravých sadbových materiálov, ničenie napadnutých rastlín počas vegetácie a ničenie pozberových zvyškov. Háďatká sa dajú v sadovom materiály zničiť aj termicky: skladovaním cibule v miestnosti, kde sa dodáva teplí vzduch (teplota vzduchu 29,5–30 °C) počas 7 dní. Okrem toho struky cesnaku môžeme ponárať do vody pri teplote 25 °C počas dvoch hodín. Do vody treba pridať 5 % formaldehydu. Následne ich treba ponoriť do vody pri teplote 49 °C na 20 minút. K zníženiu populačnej hustoty háďatiek dopomáha aj pestovanie predkultúry rastlín z rodu Tagetes (aksamietnica).
Haďatko zhubné patrí do skupiny karanténych škodcov. Výskyt tohto škodcu môže zistiť odoberaním vzorky rastlín alebo pôdy. Prah škodlivosti je výskyt 10–20 jedincov na 1 kg pôdy. Na Slovensku nie je žiaden prípravok registrovaný na reguláciu tohto škodcu.
Vlnovník cesnakový (vlnovník česnekový)
Dospelá samička vlnovníka cesnakového - Aceria tulipae (Eriophyidae: Acari) má červíkovitý tvar tela, dĺžku 0,21–0,25 mm. Na brušku má 75–90 prstencov. Vajíčka sú okrúhle, podobajú sa na kvapky vody.
Bionómia - Prezimujú všetky štádiá škodcu na cibuliach v skladoch, tak aj na poli. Zdrojom infekcie sú na poli napadnuté rastliny. Samičky kladú vajíčka na listy vedľa hlavného nervu. Pri priaznivých podmienkach prostredia trvá vývoj 8–10 dní. Optimálne podmienky na vývoj sú teplota okolo 25 °C a vysoká relatívna vlhkosť vzduchu 80–95 %. Na poli sa tieto roztoče zriedka šíria z cibule na cibuľu, ale v skladoch sa šíria aktívne alebo pasívne prúdením vzduchu z ventilácie a rôznymi aktivitami ľudí v sklade.
Škodlivosť - Hostiteľské rastliny sú z čeľade Lilaceae, v prvom rade cibuľa, cesnak ale aj okrasné rastliny z rodu Tulipa a Allium. Prvé viditeľné symptómy na cibuliach môžeme pozorovať až dva mesiace po zbere úrody. Roztoče prenikajú pod vrchnú časť suchej šupiny a vyciciavajú šťavy z dužinatej suknice, čím spôsobujú na normálnych bielych cibuliach červené, ružové alebo krémovo žlté škvrny. Postupne sa škvrny zväčšujú a môžu prekryť celý povrch cibule, neskoršie škodca preniká aj medzi vnútorné suknice a poškodzuje ich. V jednej cibuli môže byť aj niekoľko tisíc jedincov tohto roztoča. Silne napadnuté cibule sa vysušujú a hnijú. Z cibúľ, ktoré sú poškodené na 50–75 % sa vyvinú zakrpatené rastliny, kým zo slabo poškodených cibúľ sa vyvinú normálne, zdravé rastliny. Poškodenie kvetov sa prejavuje okrúhlymi zelenými škvrnami alebo stratou farby a tvaru. Listy mladých rastlín cesnaku a cibule sa krútia, žltnú a v porovnaní so zdravými rastlinami zaostávajú v raste.
Struk (1. hore) napadnutý vlnovníkom cesnakovým
Vlnovník
Ekológia - Vlnovník cesnakový je vlhkomilný a teplomilný druh. Vyhovuje mu vysoká relatívna vlhkosť vzduchu (80–90 %) a vysoká teplota vzduchu okolo 25 °C.
Ochrana - Základným preventívnym opatrením je sejba zdravého sadbového materiálu a osevný postup. Tomuto škodcovi vyhovujú vysoké teploty, preto cesnak treba skladovať pri nižších teplotách. Poškodenia cibúľ sa môžu znížiť ich skladovaním pri určitých teplotách. Napríklad cibule tulipánov pre včasnú sadbu nie sú poškodené, ak sa hneď po zbere skladujú 4 týždne pri teplote 20 °C, nasledovné 4 týždne pri 17 °C a 9 až 18 týždňov pri teplote 9 alebo 5 °C. Väčšina cibúľ iných druhov sa nedá ochrániť riadenými teplotami pri uskladnení. Vyššie teploty pri uskladnení ničia roztoče, ale často poškodzujú aj cibule. V literatúre sa uvádza, že napadnutú sadbu možno uzdraviť namáčaním vo vode pri teplote 55 °C v trvaní 15–20 minút alebo na 60 °C v trvaní 10–15 minút. Chemická ochrana sa robí aplikáciou insektoakaricídov v skladoch a tiež morením sadiva. Morenie sadiva prípravkami na baze síry je účinné aj proti tomuto škodcovi. Biologická ochrana je tiež možná, potenciálnymi prírodnými nepriateľmi roztoča cesnakového sú dravé roztoče Amblyseius cucumeris, Cheyletus spp., Lasioseius spp. a Amblyseius barker.
Fúzavka cesnaková (houbomilka česneková)
Telo dospelého jedinca fúzavky cesnakovej - Suillia lurida, (Heleomyzidae: Diptera) je hnedej farby, dĺžky 8–10 mm. Krídla má sivohnedé, priezračné s dvomi priečnymi tmavohnedými pásikmi. Vajíčko je oválneho tvaru, biele, lesklé, s dĺžkou asi 1 mm. Larva je belavá, smerom dozadu rozšírená so šikmo uťatým posledným článkom. Dorastie do dĺžky asi 10 mm.
Bionómia - Prezimuje v štádiu imága. Aktivuje sa skoro na jar a nálet trvá až do apríla. Samičky kladú vajíčka už vo februári, aj keď je porast prekrytý snehom a teploty vzduchu sú okolo 0 °C a teploty pôdy pod nulou. Rastliny vtedy majú vyvinuté 2–3 listy. Samičky kladú vajíčka na rastliny alebo na pôdu v blízkosti rastliny, pri tom preferujú kladenie vajíčok na najvyvinutejšie rastliny. Pri teplotách okolo 7 °C sa larvy z vajíčka liahnu o dva týždne a zavrtávajú sa medzi listy cesnaku, následne prenikajú do cibule. V jednej rastline sa vyvíja len jedna larva. Masové liahnutie lariev je v marci a vývoj lariev trvá 25–35 dní. Dospelé larvy odchádzajú do pôdy, kde sa kuklia. Štádium kukly trvá jeden mesiac a vyletené imága v júni prechádzajú do diapauzy. Škodca má jednu generáciu za rok.
Škodlivosť - Fúzavka cesnaková škodí nielen na cesnaku ale aj na cibuli. Hospodársky významné škody zapríčiňuje na mladých rastlinách z jesennej sadby. Larva najprv poškodzuje základ najmladšieho centrálneho listu, ktorý žltne a stáča sa. Veľmi ľahko sa takto poškodený list vyťahuje z rastliny. Larvy sa potom spúšťajú dole stonkou do cibule, poškodzujú najprv stonku potom aj cibuľu. Stonka je mäkká a cibule zahnívajú. Škodca je rozšírený v juhozápadnej a juhovýchodnej Európe.
Žltá vodná miska v cesnaku na lákanie fúzavky
Ekológia - Fúzavka cesnaková sa aktivuje veľmi skoro na jar, už pri teplote vzduchu 0 °C. V podmienkach globálneho otepľovania, kedy sú časté mierne zimy (v decembri a januári teploty nie sú pod 0 °C) môže byť tento škodca aktívny aj v týchto zimných mesiacoch, čo bolo zaznamenané aj na Slovensku. V takomto prípade treba sledovať škodcu aj v tomto období, najlepšie pomocou žltých vodných misiek s lákadlom a v prípade silného výskytu aj zasahovať.
Ochrana - Z preventívnych agrotechnických opatrení sa škody môžu znížiť skorou sadbou na jeseň, pretože väčšie rastliny sú odolnejšie. Podobne neskorá sejba na jar môže výrazne znížiť napadnutie rastlín. Odporúča sa cesnak pestovať čo najďalej od vlaňajších plôch. Odrody jarného cesnaku vysádzané na jar nie sú napadané týmto škodcom. Z nechemických spôsobov ochrany je významné zakrytie rastlín sieťami alebo netkanou textíliou počas náletu múch. Toto opatrenie sa musí vykonať skoro na jar pri prvom oteplení a porast nechať zakrytý až do konca apríla. Chemická ochrana je opodstatnená ak sa zistí, že sa v poraste vyskytuje 10 % a viac napadnutých rastlín. Aplikácia insekticídov sa vykonáva na jar v čase náletu múch, kým samičky ešte nenakládli vajíčka. Obdobie letu múch sa môže zistiť pomocou návnad, ktoré sa pripravujú z extraktu cesnaku, cukru a octu. Žlté vodné misky naplnené týmto lákadlom sa umiestňujú do porastov cibule už vo februári. V regiónoch, kde sa tento škodca vyskytuje, často treba aplikáciu vykonať hneď, ako sa zistí výskyt múch. Pretože nálet trvá dlhšiu dobu, po 10 dňoch treba aplikáciu zopakovať. Pri postreku treba použiť viac vody. Insekticídy sa aplikujú aj vo forme zálievky, ktorá sa vykonáva len raz, 14 dní po prvom oteplení.
Mínerka pórová (vrtalka pórová)
Imágo mínerky pórovej - Phytomyza gymnostoma (Agromyzidae: Diptera) je veľké 3,5–4 mm, je sivej, prípadne sivohnedej farby, boky bruška a čelo je sivej farby. Určovanie imág je veľmi obťažné pre podobnosť s mínerkami z rodu Liriomyza. Larva je bezhlavá, veľkosti 5–8 mm, belavej farby. Kukla (pupárium) má sudočkový tvar škoricovo hnedej farby, dĺžky 3,5–4 mm. Larva a kukla sa môže zameniť s kvetárkou cibuľovou.
Bionómia - Mínerka pórová má dve generácie ročne, jarnú a jesennú. Prezimuje v štádiu kukli v mladých rastlinách ozimnej cibule alebo póru alebo v pôde. Na jar začínajú vyletovať dospelé jedince - muchy už koncom marca - začiatkom apríla. Ich výskyt ľahko zistíme podľa drobných belavých škvŕn usporiadaných v rade. Tieto škvrny spôsobujú samičky kladielkom a následne sa živia šťavou, ktorá vyteká z poškodených pletív. Samičky kladú vajíčka do základu vonkajších listov. Vyliahnuté larvy mínujú v parenchymatickom pletive listov a postupujú smerom do podzemnej časti. Míny sa mierne rozširujú. V jednej cibuli môžeme nájsť 2 až 3 larvy, pri silnom napadnutí až 20. Larvy neprenikajú do vnútra rastlín. Kuklia sa prevažne na konci chodbičky, ktorú vyžrali, väčšinou sú plytko pod obalovými šupinami, takže ich možno ľahko nájsť. Kukly často vypadávajú do pôdy. Larvy sa v rastlinách nachádzajú v apríli a máji a kuklenie začína v máji. Počas letných mesiacov mínerka pórová zostáva v diapauze v štúdiu kukli. Rojenie jesennej generácie možno pozorovať v závislosti od zrážok a teplôt už koncom augusta. Zvyčajne nastáva po trvalejšom ochladení, prípadne po zrážkach. Prítomnosť imág v poraste je zasa možno najlepšie zistiť objavením spomínaných vpichov na špičkách listov póru. Pri priaznivom počasí jesenná generácia tejto muchy lieta ešte aj počas slnečných októbrových dní. Vývoj jednej generácie od vajíčka po kuklu trvá približne 4 až 5 týždňov.
Škodlivosť - Prvé údaje o premnožení mínerke pórovej a hospodárskych škodách boli zaznamenané v roku 1987 v Maďarsku. Na Slovensku boli významné škody zistené už v roku 1989. V Poľsku a vo východnom Rakúsku to bolo v roku 1991, v Srbsku 1992, v Slovinsku v roku 1998 a Chorvátsku v roku 1999. Dnes sa vyskytuje vo Francúzku, vo Veľkej Británii a v Grécku. Hlavnými hostiteľskými rastlinami mínerky pórovej sú ozimná cibuľa, ozimný cesnak, jarná cibuľa zo sadzačky, pór a niektoré okrasné rastliny. Hlavné škody zapríčiňuje larva, ktorá mínuje cibuľové listy, tie sa deformujú a zaostávajú v poraste. Vonkajšie suknice cibule a obalové šupiny sa trhajú. Najväčšia škodlivosť je na jar, na mladých rastlinách cibule, ktoré pri väčšom napadnutí vyschnú. Pri menšom napadnutí cibuľa vyrastie. Na jeseň pri silnom napadnutí rastliny póru vyschnú. Pri daždivom počasí alebo po prezimovaní v záhone často podliehajú hnilobe. Cibule cesnaku sa otvárajú, čím sa zhoršuje jeho trhová hodnota.
Ekológia - Mínerka pórová má dve generácie do roka vo všetkých krajinách kde sa vyskytuje. Začiatok náletu múch prvej generácie závisí od teplotných podmienok na jar, najmä v marci.
Ochrana - Ochrana cibuľovín proti mínerke pórovej by mala spočívať v prvom rade v nechemických metódach ochrany, ktoré zahŕňajú agrotechnické a mechanické opatrenia. Tieto vplývajú na zníženie populačnej hustoty škodcu a tým aj na intenzitu napadnutia a škodlivosť. Odporúča sa zmena miesta pestovania cibuľovín (osevný postup), obrábanie pôdy hneď po zbere cibuľovín, počas vegetácie ničenie napadnutých rastlín - negatívny výber, pri zbere zrelých cibuľovín stŕhanie a ničenie obalových šupín s larvami a kuklami. Proti mínerke pórovej sa dá úspešne bojovať pomocou netkanej textílie, ktorá zabráni prenikaniu samičiek k rastlinám. Záhony cibule na jar, póru v lete, musíme zakryť ešte pred začiatkom rojenia škodcu. Pri jarnej generácii koncom marca - začiatkom apríla a pri letnej generácii koncom augusta začiatkom septembra. Okraj textílie musí byť zapustený do pôdy. Nemusíme sa báť, že rastliny budú trpieť nedostatkom vlahy. Netkaná látka prepúšťa dažďovú a závlahovú vodu a pri tom je vzdušná. Chemická ochrana proti tomuto škodcovi sa robí počas náletu múch. Úspešnosť ochrany závisí od termínu ochrany. Dôležitým signálom na ošetrenie ohrozených cibuľovín je prítomnosť už spomínaných vpichov na špičkách listov. Najneskôr týždeň po ich zistený prvýkrát postrekujeme a o 14 dní postrek zopakujeme. Pri ošetrení cibule proti jarnej generácii stačia dva ošetrenia, ale pór zvyčajne treba ošetriť viackrát, najmä ak je jeseň teplá a tým aj dlhšia. Na jeseň ošetrujeme pór a cibuľu, ktorá zostáva na poli počas zimy a nie ten ktorý plánujeme na konzum. Podobne sa na jar chemická ochrana nerobí na mladej konzumnej cibuli.
Strapka tabaková (třásněnka zahradní)
Strapka tabaková - Thrips tabaci (Tripidae: Thysanoptera) je najčastejšie sa vyskytujúca strapka a tiež aj najškodlivejší druh na otvorenom poli. Pochádza z východného Mediteránnu a dnes je už rozšírená po celom svete. Vyhovuje jej teplá kontinentálna klíma. Je výrazný polyfág, škodí na vyše 200 rôznych rastlinách na otvorenom poli ako aj v zatvorených priestoroch. V strednej Európe je významným škodcom tabaku ale aj zeleniny, napáda cibuľu, pór, kapustu, uhorky, rajčiny a šalát. Telo dospelej samičky je dlhé asi 1 mm, svetložltej farby. Samček je trochu menší štíhlejší a svetlejší ako samička. Tykadlá majú pretiahnuté, žlté. Larvy sú bezkrídle, belaso žlté.
Bionómia - V poľných podmienkach prezimuje imágo vo vrchných vrstvách pôdy, v pozostatkoch rastlín. Na jar, po aktivácii, imága najprv žijú na burinách a neskôr migrujú na pestované rastliny. Samčeky sa vyskytujú ojedinele, takže rozmnožovanie je väčšinou bezpohlavné - partenogenetické. Samičky pomocou pílkovitého kladielka poškodia povrch lista a nakladú vajíčka do pletív. Vývoju tejto strapky vyhovuje teplota od 25 do 27 °C a relatívna vlhkosť vzduchu 65 %. Vývojový cyklus trvá 14–30 dní v závislosti od teploty. Pri teplote nad 30 °C sa vývoj skracuje a trvá len 10–11 dní. Imága môžu byť aktívne aj počas zimy, ak je zima mierna, žijú na burinách. Tiež môžu škodiť aj v skladoch na uskladnenej cibuli alebo hlúbovinách. Strapka tabaková má viac generácií počas roka.
Škodlivosť - Významné škody na cibuli táto strapka spôsobuje v suchých rokoch. Škodlivým štádiom je imágo a larva, ktoré sa koncentrujú medzi listom a stopkou a vyciciavajú tu šťavy, čo spôsobuje striebristé škvrny na týchto častiach. Pri silnejšom napadnutí stonka stmavne a uschne. Na póre sú tiež jedince koncentrované v pazuchách listov. Na miestach, kde boli vyciciavané šťavy z listov, sa objavujú žltkasté škvrny. Ak bolo poškodených viac buniek do týchto častí preniká vzduch a vytvárajú sa tu striebristé škvrny. Počas príjmu potravy strapky vylučujú trus zelenej farby, znižuje sa fotosyntéza a zvyšuje sa vyparovanie vody a tiež cez poranené časti prenikajú patogénny. Cibule dozrievajú skorej a veľkosť hlávok sa znižuje. Táto strapka je vektorom vírusu Iris yellow spot virus, Tospvirus, ktorý spôsobuje nekrotické žlté škvrny.
Príznaky poškodenia cibule strapkami
Ekológia - Strapka tabaková je teplomilný a suchomilný druh. V podmienkach globálneho otepľovania môže byť tento druh zvýhodnený, môže sa zvýšiť počet jeho generácií a tým aj intenzita napadnutia.
Ochrana - Zníženie populácie tejto strapky môžeme spôsobiť dodržiavaním osevného postupu, ničením pozberových zvyškov, pravidelným obrábaním pôdy a pravidelným a dôsledným ničením burín. Dážď spôsobuje najvýraznejšie zníženie populácie strapiek, pretože ich zmýva z povrchu rastlín. Z tých dôvodov v teplých letách, bez zrážok prichádza k premnoženiam strapiek. Tiež môžeme využívať zavlažovanie postrekom na zníženie populácie strapiek. Pestovanie odolných alebo tolerantných odrôd má tiež význam. Červené odrody cibule sú spravidla citlivejšie na strapky ako biele a žlté odrody. Sejbou medziplodiny (ďatelina) do porastov cibule sa dá znížiť napadnutie touto strapkou, ale treba si uvedomiť že pri takomto pestovaní sa nezvyšuje úroda, ale len kvalita. Nálet imág do porastov sa zisťuje pomocou modrých lepových dosiek. Žlté lepové dosky sa tiež využívajú, ale sú menej efektívne. Aplikáciu insekticídov treba vykonať na začiatku výskytu imág v poraste. V Európe sa využívajú aj prípravky zo skupiny pyrethridov a neonikotinoidov. Proti strapkám sa využíva v rámci biologickej ochrany viacero druhov bioagensov. V skleníkoch sa využívajú najmä dravé roztoče: Typhlodromips (Amblyseius) swirskii, Neoseiulus (Amblyseius) barkerii, Neoseiulus (Amblyseius) cucumeris, Iphiseius (Amblyseius) degenerans. Okrem dravých roztočov sa využívajú aj dravé bzdochy: Macrolophus caliginosus a dravé bzdocha z rodu Orius. Z biologických prípravkov povolený je prípravok na baze spinosadu.
Další články v kategorii Škůdci
RSS
RSS