BASF
BASF
BASF

Chemap Agro s.r.o.

Hnojenie ozimnej pšenice na jar

09. 05. 2024 Prof. Ing. Ladislav Ducsay, Dr.; Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Hnojení Zobrazeno 393x

V praktickej výžive rastlín je dôležité naplánovať a zabezpečiť efektívnu, biologicky a ekonomicky čo najracionálnejšiu aplikáciu živín, pri zohľadnení špecifických odrodových požiadaviek determinovaných v priestore a čase, v záujme zabezpečenia maximálnej produktivity a rentability výroby poľnohospodárskych produktov.

Proseeds

Racionálna výživa plodín všeobecne vyžaduje vytvoriť vhodnými agrotechnickými opatreniami podmienky pre zaistenie vyrovnaného príjmu živín v daných agroekologických podmienkach. Pšenica ozimná potrebuje na vytvorenie 1 t/ha zrna a príslušného množstva slamy okolo 25 kg N, 5,3 kg P, 19 kg K, 4,3 kg Ca, 2,1 kg Mg a 4,9 kg S.

Pravidelné jarné hnojenie ozimných obilnín patrí ku každoročným prácam našich poľnohospodárov. Posilňuje porasty po zimnom období, kedy bola vegetácia utlmená a príjem živín bol na veľmi nízkej úrovni. Hnojíme vtedy, keď sa oteplí natoľko (aj pri veľmi miernej zime), že je na porastoch pozorovateľný vegetačný pohyb. Samotná výživa v jarnom období je závislá od viacerých faktorov. Okrem zaradenia v osevnom postupe sú to poveternostné podmienky prostredia, obsah živín v pôde a stav porastov po prezimovaní. Vzhľadom na to, že fosforom a draslíkom sa obyčajne hnojí v rámci predsejbovej prípravy pôdy, najväčšia pozornosť v jarnom období sa venuje dusíkatej výžive.

Hnojenie dusíkom

Ak hnojíme dusíkom, musíme mať na pamäti niekoľko zásad, ktoré by sme mali dodržiavať. Pri aplikácii dusíka je nutné najprv správne stanoviť celkovú dávku a druh hnojiva, ďalej dobu aplikácie a v neposlednom rade spôsob aplikácie. Spôsob aplikácie sa volí na základe nárokov plodiny, dynamiky príjmu dusíka a pôdno-ekologických podmienok jednotlivých honov.

Pri samotnej aplikácii N je potrebné vychádzať zo známej zásady, že dusíkaté hnojivo je dôležité aplikovať vtedy, keď ho rastliny potrebujú a sú schopné ho prijať a využiť na tvorbu fytomasy. Do obdobia steblovania prijme pšenica z celkového množstva približne 41 % N, 18 % do klasenia, 12 % do kvitnutia a zostávajúcich 29 % N do plného dozretia. Z týchto čísel vidieť, že najvyšší príjem N je v období od konca odnožovania do konca kvitnutia, t. j. v jarnom období. Je to zároveň aj obdobie s najvyššou intenzitou mineralizácie organickej hmoty v pôde. Jej intenzita však nestačí pokryť potrebu porastu pre dosiahnutie úrody v požadovanom množstve a kvalite, preto je potrebné dodávať dusík vo forme priemyselných hnojív.

Na začiatku jarnej vegetácie možno predpokladať nízky obsah Nan (NH4+ + NO3-) v pôde z dôvodu nevyhovujúcich podmienok pre mineralizáciu organickej hmoty, hlavne vo vrstve pôdy s aktívnym koreňovým systémom. Pri porastoch zakladaných bezorbovou technológiou možno v porovnaní s konvenčnou technológiou predpokladať výrazne nižšiu aktivitu mineralizácie z dôvodu pomalšieho zohrievania pôdy.

Regeneračné hnojenie

Regeneračné hnojenie je prvým jarným zásahom v porastoch ozimín a považuje sa za najvýznamnejšie prihnojenie. Jeho cieľom je zlepšenie kondičného stavu prezimovaných porastov a podporenie tvorby a rastu odnoží. Malo by mu predchádzať dôkladné zhodnotenie stavu prezimovaných porastov. Do úvahy je treba brať, po akej predplodine sa pšenica pestuje, ako aj prípadné hnojenie predplodiny organickými hnojivami.

Optimalizácia dávky dusíka na regeneračné prihnojenie vychádza z momentálnej zásoby anorganického dusíka v pôde (v profile do 0,3 m) a dohnojuje sa na hladinu 80 kg N/ha. Týmto doplnením dusíka v pôde, za predpokladu jeho 50% využiteľnosti, poskytneme porastom ozimnej pšenice dostatok dusíkatej výživy do konca odnožovania, kedy začíname s produkčným hnojením. Konkrétne dávky dusíka na regeneračné hnojenie na základe obsahu Nan v pôde vidieť v tabuľke 1 (pohybujú sa od 0 do 60 kg N/ha) a nemali by prekročiť hodnotu 60 kg N/ha.

Čím rýchlejší je nástup jarnej vegetácie rastlín, a čím rýchlejšie sa prehrieva pôda, tým efektívnejšie pôsobí dusičnanová forma dusíka v aplikovaných hnojivách. Pre dusíkatú výživu je vhodnou formou kombinácia rýchlo pôsobiaceho dusičnanového dusíka (NO3-) a pozvoľnejšie pôsobiaceho amónneho dusíka (NH4+). Túto požiadavku spĺňajú z hnojív liadok amónny s vápencom (LAV) alebo s dolomitom (LAD). Vhodné je aj hnojivo DASA 26/13, t. j. podvojná soľ dusičnanu amónneho so síranom amónnym. Pri hnojení močovinou je potrebné počítať s tým, že sa dusík v amidickej forme musí premeniť na formu amónnu a následne sa amónna forma za určitých podmienok (teplota a vlhko) nitrifikáciou premieňa na formu nitrátovú, ktorá je potom rastlinami prijímaná. Tento proces trvá určitý čas, preto je močovina menej vhodná na prvé regeneračné prihnojenie (zvlášť pri oneskorenom nástupe jari), kde potrebujeme porastom pekárenskej pšenice dodať rýchle prijateľný dusík vo forme NO3-.

Použitie kvapalných dusíkatých hnojív na regeneračné hnojenie sa neodporúča, pretože v tomto období sa často vyskytujú jarné ranné mrazy. Tieto poškodzujú vo väčšej miere po aplikovaní kvapalných hnojív oslabené porasty ozimnej pšenice po zimnom období. Nekrózy vyvolané synergickým účinkom mrazu a kvapalného hnojiva môžu predstavovať až 1/3 listovej plochy ozimnej pšenice, čím sa znižuje fotosyntéza rastlín.

Často sa stáva, že pred vykonaním regeneračného prihnojenia sú nevhodné podmienky pre odobratie pôdnych vzoriek na stanovenie obsahu Nan. V takom prípade je rozhodujúcim kritériom určenia dávky dusíka stav porastu. Pri slabých porastoch nie je vhodné hnojiť vyššími dávkami N, porast nie je schopný dodaný dusík využiť, hrozí riziko jeho vyplavenia (hlavne na ľahších pôdach). Takéto porasty treba hnojiť čo najskôr na podporenie regenerácie koreňov a obnovy listov.

Porasty dobre zapojené možno hnojiť aj neskôr, hlavne ak sa aplikujú vyššie dávky N. Účinné využívanie dusíka plodinami vyžaduje, aby boli k dispozícii aj optimálne prístupné množstvá iných živín, najmä P, K a S. Tak napríklad v priemere každý kilogram síry, ktorý plodina potrebuje, ale nedokáže prijať, zníži príjem dusíka o 15 kg. A tak dusík, ktorý nie je prijatý porastom, zostáva v pôde a môže sa stratiť napr. dôsledkom splavenia, vyplavenia, resp. denitrifikáciou.

Tab. 1: Kritériá pre stanovenie dávky dusíka na regeneračné hnojenie (Michalík, Bízik, Ložek 1986)

Obsah Nan v pôde do 0,3 m

Potreba N na hladinu 80 kg N/ha

Odporúčaná dávka N

mg/kg

kg/ha

kg/ha

kg/ha

do 5,0

do 22,5

57,5–80,0

60

5,1–9,0

23,0–40,5

39,5–57,5

45

9,1–13,0

41,0–58,5

21,5–39,0

30

13,1–17,0

59,0–76,5

3,5–21,0

15

nad 17,1

nad 77,0

3,0

0

Produkčné hnojenie

Je to druhé jarné prihnojenie ozimnej pšenice a je vykonávané už v období s vyššími teplotami. Činnosť mikroorganizmov v pôde je vysoká, s čím súvisí aj vyššia mineralizácia organickej hmoty s dosiahnutím jarného maxima. V tomto období má porast pšenice najvyššie požiadavky na dusík. Pri jeho nedostatku tak dochádza ku zníženiu úrody, ako aj jej kvality. Hnojenie vykonávané na začiatku steblovania pôsobí pozitívne na počet kvietkov v kláskoch, a tým aj na počet zŕn v klase.

Pri určení dávky dusíka na produkčné prihnojenie je potrebné brať do úvahy obsah Nan v pôde (v prípade produkčného aj kvalitatívneho hnojenia z vrstvy do 0,6 m), ako aj obsah N vo fytomase, resp. kombináciu oboch údajov. V poľnohospodárskej praxi má široké uplatnenie metóda, ktorá je založená na hodnotení stavu N výživy na základe obsahu dusíka v nadzemnej fytomase pšenice a hmotnosti sušiny 100 rastlín. Metóda umožňuje priebežne hodnotiť stav N a P výživy počas celého obdobia vegetácie, eliminuje zrieďovací efekt a zohľadňuje ekologické riziká. Dávka dusíka sa najčastejšie pohybuje od 0 do 45 kg N/ha.

Najvhodnejšími hnojivami na produkčné hnojenie sú LAV, roztok močoviny alebo kvapalný DAM 390, ktorý je vhodný hlavne v arídnejších podmienkach, resp. v rokoch so suchšou jarou.

Pre úspešnosť aplikácie DAM 390 je potrebné dodržať nasledovné zásady:

  • aplikovať hnojivo pod vysokým tlakom,
  • teplota vzduchu by nemala klesnúť pod 8 °C a presiahnuť 25 °C,
  • aplikovať max. do konca steblovania (neskoršia aplikácia môže spôsobiť poškodenie vlajkového listu),
  • v neskorších rastových fázach aplikovať podlistovou aplikáciou na pôdu.

Poľnohospodári často aplikujú DAM 390 neriedený v dávke 100–150 l/ha, výhodou použitia DAMu 390 je možnosť spoločnej aplikácie s pesticídmi (herbicíd, fungicíd, resp. morforegulátor).

Kvalitatívne hnojenie

Kvalitatívne hnojenie dusíkom vytvára predpoklady pre dosiahnutie zodpovedajúcich  kvalitatívnych parametrov zrna (obsah bielkovín, mokrého lepku) s pozitívnym vplyvom na pekárske parametre (zlepšenie napučiavania pšeničných bielkovín). Pre dosiahnutie požadovaných kvalitatívnych parametrov pšeničného zrna je dôležité zabezpečiť dostatok N aj v období klasenia a nalievania zrna.

Najvhodnejší termín pre tento zásah je rastová fáza tesne pred, príp. po odkvitnutí. Často sa však realizuje v širšom časovom rozpätí, a to v rastových fázach 37–51 BBCH.

Dodanie dusíka v tomto období podporuje jeho presun z vegetatívnych častí rastliny do zrna. Ovplyvňuje sa tým obsah dusíkatých látok v zrne, obsah prolamínu a glutelínu v lepku a zlepšujú sa reologické vlastnosti cesta.

Okrem obsahu Nan v pôde treba prihliadať aj na obsah N v rastlinách. Ak sa dávka dusíka stanovuje len na základe rozborov pôdy, pri nízkom obsahu Nan by táto nemala prekročiť 20 kg, pri strednom 15 kg a pri dobrom a vyššom 10 kg N/ha.

Vhodným hnojivom pre kvalitatívne hnojenie je LAV alebo DAM 390. Pri hnojení LAV za suchého počasia hrozí možné riziko nízkej využiteľnosti dodaného N v hnojive, spojené s vysokými stratami. V takýchto podmienkach je vhodnejšie použitie kvapalného hnojiva pri dodržaní vyššie uvedených zásad.

Vylúčiť riziko popálenia posledných dvoch listov, ktoré sú pre dosiahnutie požadovanej úrody najdôležitejšie, možno aplikáciou DAM 390 aplikačnými trubicami postrekovača pod listy do riadkov. S úspechom sa používa aj roztok močoviny pri koncentrácii 5 %, po jej aplikácii dochádza k rýchlemu prieniku dusíka do rastlín (vzhľadom k tomu, že močovina vstupuje do rastliny ako molekula), čo sa v konečnej fáze prejavuje aj vyšším obsahom N-látok v zrne v porovnaní s inými použitými hnojivami.

Pri potravinárskych odrodách ozimnej pšenice sa takisto odporúča uskutočniť v dobe klasenia prihnojenie dusíkom v dávke N 40–60 kg/ha, ktoré môže mať, v závislosti obzvlášť od vlhkostných podmienok, pozitívny vplyv na zvýšenie HTZ a predovšetkým obsahu hrubých bielkovín.

Disharmónia vo výžive

Poľnohospodárska prax jednostranne hnojí dusíkom bez ohľadu na zásobu ostatných živín v pôde. Preto je v súčasnom období významnou, ale veľmi náročnou úlohou zabezpečenie  harmonickej výživy rastlín pravidelným hnojením, nielen dusíkom, ale aj ďalšími makro a mikroelementami. Poľnohospodárska prax v posledných dvoch desaťročiach významne zanedbala najmä hnojenie fosforom a draslíkom, čo sa môže prejaviť v disharmónii výživného stavu porastov a následným znížením kvality a kvantity dosiahnutých úrod.

Související články

Specifika hnojení jarního ječmene

16. 05. 2024 Ing. Jindřich Černý, Ph.D. a kol. Hnojení Zobrazeno 383x

Využití bilancí živin z polního pokusu VÚRV pro určení dávek minerálních hnojiv (3): Fosfor - 2. hon

02. 02. 2024 RNDr. Václav Macháček, DrSc., Ing. Eva Kunzová, CSc.; Výzkumný ústav rostlinné výroby, v.v.i. Praha-Ruzyně Hnojení Zobrazeno 623x

Podzimní přihnojení řepky

30. 11. 2023 Ing. Pavel Růžek, CSc. a kol. Hnojení Zobrazeno 1067x

Optimalizace plánů hnojení: výsledky dlouhodobých pokusů v různých půdně-klimatických podmínkách ČR

22. 11. 2023 Ing. Lukáš Hlisnikovský, Ph.D., Ing. Eva Kunzová, CSc., Ing. Ladislav Menšík, Ph.D.; Výzkumný ústav rostlinné výroby, v.v.i. Praha-Ruzyně Hnojení Zobrazeno 1158x

Možnosti zvýšení účinnosti digestátu ve výživě a hnojení rostlin

18. 11. 2023 Ing. Tomáš Javor, DiS. a kol. Hnojení Zobrazeno 1297x

Další články v kategorii Hnojení

detail