Škodcovia kapustovín (5): Škodcovia poškodzujúci listy rastlín - mory

02. 10. 2021 Ing. Ján Tancik, PhD.; Ecophyta, s. r. o., Nitra Škůdci Zobrazeno 2735x

Veľmi významnou skupinou škodcov kapustovín, ktoré škodia na listoch, sú motýle z čeľade morovité (Noctuidae): siatice a mory. Z môr najvýznamnejšie sú nasledovné tri druhy: mora kapustová - Mamestra brassicae, mora kelová - Lacanobia oleracea a mora gama - Autographa gamma.

Mora kapustová - můra zelná

Mora kapustová - Mamestra brassicae (Linnaeus, 1758), (Lepidoptera: Noctuidae) je motýľ rozšírený v celej Euroázii. Polyfágne larvy tohto druhu vystupujú predovšetkým ako škodcovia kultúrnych convariet kapusty obyčajnej, vyvíjať sa však môžu i na iných kultúrnych a divo rastúcich rastlinách. V podmienkach strednej Európy spôsobujú najväčšie škody v letnom období na kapustovej zelenine, repe cukrovej prípadne tabaku.

Rozpätie krídel imág je 4–4,5 cm. Predné krídla sú zelenkasto hnedé s čierno hnedými priečnymi vlnkami a zadné svetlo sivé. Vajíčka, kladené v skupinkách na spodnú stranu listov sú polguľovité s malým výčnelkom v strede. Zelenkastá až sivo hnedá larva s belavým pásikom na boku tela je v poslednom instare dlhá 4–4,5 cm. Na každom článku tela lariev sa nachádzajú štyri čierne bodky vytvárajúce štvorec.

Mora kapustová prezimuje v štádiu kukly v pôde, v hĺbke do 30 cm. Do roka má u nás 2 generácie. Na jar začínajú motýle prvej generácie lietať v máji, keď priemerná denná teplota dosiahne 16 až 18 °C. Let prvej generácie trvá do júla. Imága druhej generácie lietajú od augusta do októbra.

Motýle sa v priebehu svetelnej fázy dňa skrývajú pod listami rastlín. Lietajú za súmraku a najintenzívnejšie medzi 21. a 23. hodinou. Vyhovuje im teplé a mierne vlhké počasie, prítomnosť kvitnúcich rastlín a pri kladení vajíčok i intenzívna závlaha. Motýle sa počas úživného žeru živia nektárom kvetov. To vysvetľuje i skutočnosť, že najväčší počet imág (následne i lariev) sa nachádza na okrajoch parciel, kde sa v blízkosti nachádza viac kvitnúcich rastlín. Samičky začínajú klásť vajíčka 4 až 5 dní po vyletení. Kladú ich na spodnú stranu listov rôznych rastlín. Nakladené znášky vajíčok (20–150 ks) majú tvar nepravidelného mnohouholníka. Počet nakladených vajíčok závisí od teploty vzduchu, kvality úživného žeru imág a druhu potravy lariev.

Larvy sa v priebehu vývoja 5× zvliekajú. Počas prvého instaru sa larvy z jednej znášky zdržujú pohromade. Neskôr žerú individuálne. Vývoj lariev trvá 25–35 dní. Larvy možno nájsť v poľných podmienkach počas celej vegetácie od mája do októbra. Vyvinuté larvy prenikajú do pôdy, kde sa kuklia. Štádium kukly trvá v letných mesiacoch 3 týždne. Z časti kukiel sa vyvinú motýle, kým druhá časť zostáva v diapauze až do nasledujúceho roku.

Na rozmnožovanie mory kapustovej majú veľký vplyv abiotické a biotické faktory. Z abiotických faktorov má najväčší význam vlhkosť. Mora kapustová je hygrofilny druh. Vyskytuje sa hlavne v porastoch zo zvýšenou vlhkosťou (prípadne intenzívnou závlahou). Nízka relatívna vlhkosť vzduchu zapríčiňuje zvýšenú mortalitu mladých lariev. Teplota negatívne ovplyvňuje vývoj oveľa zriedkavejšie. Vývoj rôznych štádií prebieha pri teplotách 9–31 °C, s optimom 20–26 °C. Pri teplote -10 °C v priebehu dvoch dní hynú všetky húsenice.

Druh a množstvo potravy majú tiež veľký vplyv na vývin a rozmnožovanie. Keďže mora kapustová je polyfágom, vyhovujú jej zaburinenejšie porasty poskytujúce dostatok alternatívnej a doplňujúcej potravy.

Mora kapustová má veľa prirodzených nepriateľov. Najvýznamnejší sú vajíčkoví parazitoidi z rodu Trichogramma, predátory ako zlatoočky, dravé bzdochy a pestrice ako i rôzne druhy parazitoidov. Veľký počet húseníc zničia hmyzožravé vtáky (vrany, vrabce, škorce atď.) a masový úhyn húseníc zapríčiňujú aj entomopatogéne huby, baktérie a vírusy.

Človek svojou aktivitou tiež vplýva na jej premnoženie. Najväčšiu početnosť môže škodca dosiahnuť v hustých a kompletne zapojených porastoch, kde je vlhkosť v poraste vysoká aj v suchom lete. K premnoženiam mory kapustovej dochádza iba občas a trvajú 1 až 1,5 roka.

Škodlivosť - larvy mory kapustovej sú výrazné polyfágy, dokážu sa vyvíjať na viac ako 80 rastlinných druhoch z 30 čeľadí. Najčastejšie a najväčšie škody zapríčiňuje na kapuste, karfiole, repe cukrovej a hrachu. Z času na čas spôsobuje škody aj na kukurici, slnečnici, chmeli, tabaku, paprike, rajčiaku, maku, šaláte, mrkve, cibuli a melónoch. Môže sa dokonca vyvíjať aj na ovocných stromoch, jabloniach, hruškách, broskyniach a viniči. Vyvíja sa aj na mnohých divorastúcich rastlinách.

Druhá generácia je oveľa početnejšia a tým aj nebezpečnejšia ako prvá. Larvy druhej generácie vyžierajú chodby do hlávok kapusty. V jednej hlávke môže byť 5–6 lariev. Takáto hlávka býva úplne zničená. Larvy žerú podvečer a v noci. Najintenzívnejšie pri teplom počasí. Jasným signálom prítomnosti lariev, či už v porastoch kapustovitých rastlín alebo repy, je prítomnosť trusu čiernej alebo tmavej farby. Trus často vedie k nepredajnosti produktov a tiež k rozvoju sekundárnych patogénov.

Vyliahnuté larvy vyhrýzajú mäkké pletivá nepoškodzujúc hornú pokožku listu. Larvy druhého instaru vyhrýzajú na listoch malé dierky. Ďalšie instary vyžierajú pletivá medzi žilkami listu alebo vytvárajú požerky nepravidelného tvaru od okraja listu. Dospelé larvy sú najnebezpečnejšie. Pri silnom napadnutí úplne zničia listy, pričom zostava nepoškodená len listová stonka a hlavné žilky. Po zničení listov sa živia listovými stonkami vyhrýzajúc plytké či hlboké dierky a chodby rôzneho tvaru a veľkosti. Mora kapustová spôsobuje kvantitatívne i kvalitatívne zníženie úrody pestovaných plodín. Prvá generácie lariev spôsobuje škody v máji a druhá v auguste a septembri.

Kukurica, slnečnica, no i vinič či iné plodiny neumožňujú larvám ukončiť vývoj výlučne na nich. Na všetky plodiny/rastliny s výnimkou kapusty a repy migrujú až v posledných instaroch, no i tak môžu spôsobiť významné škody. K takejto situácii dochádza iba vtedy ak sú uvedené plodiny zaburinené a hlavne ak v burinom spektre dominuje pupenec roľný.

Húsenica mory kapustovej

Mora kelová - můra kapustová

Mora kelová - Lacanobia oleracea (používa sa aj názov Mamestra oleracea), Lepidoptera: Noctuidae, je euroazijsky druh vyskytujúci sa v celej Európe. Občas sa premnožuje a zapríčiňuje vážne škody. Najviac škodí na zelenine, preto v niektorých jazykoch v jej názve je zelenina alebo niektorý druh zeleniny.

Predné krídla sú hnedé alebo červenohnedé, zadné sú sivé. Húsenice sú zelené alebo sivohnedé, červenohnedé. Počas vývoja húsenice sa 5× zvliekajú, majú 6 instarov, v prvom instare húseničky merajú 3 mm, kým v poslednom šiestom od 28 do 41 mm. Kukla je tmavo hnedá, dlhá 15–19 mm.

Mora kelová prezimuje v štádiu kukly v pôde. Do roka v strednej Európe má 2 generácie. Motýle sa vyskytujú od apríla do konca júna a v auguste. Motýle sa živia nektárom na kvitnúcich rastlinách a žijú 2–4 týždne. Samičky kladú vajíčka na spodnú stranu listov rôznych pestovaných a divorastúcich rastlín. V znáškach sa nachádza 40–100 vajíčok. Znášky mory kelovej majú tvar pyramídy, tým sa líšia od znášok iných môr a zvlášť mory kapustovej, nakladené sú do viac vrstiev (poschodia) - najčastejšie sú dve vrstvi, niekedy tri. Jedna samička nakladie okolo 800 vajíčok. Embryonálny vývoj vajíčok trvá 9–12 dní a vývoj lariev 30–40 dní. V Maďarsku sa húsenice vyskytujú v júni a júli a v septembri a októbri.

Druh a množstvo potravy majú veľký vplyv na vývin a rozmnožovanie mory kelovej. Keď sa húsenice živia na rastlinách z čeľadí Compositae a Chemopodiaceae najrýchlejšie sa vyvíjajú a samičky nakladú najviac vajíčok.

Mora kelová má veľa prírodných nepriateľov, zaznamenané je okolo 30 parazitoídov. V Bulharsku je najvýznamnejší druh Euplactrus bicolor Swed, ktorý parazituje aj 60–90% húseníc.

Škodlivosť - larvy mory kelovej sú výrazné polyfágy, dokážu sa vyvíjať na viac ako 420 rastlinných druhoch. Najčastejšie a najväčšie škody zapríčiňuje na zelenine: kapuste, reďkovky, rajčiaku, uhorkách, cibuli, mrkve, šaláte a zemiakoch. Škodí aj na poľných plodinách: cukrovej repe, slnečnici, kukurici, maku, tabaku a iných. Z času na čas spôsobuje škody aj na ovocných stromoch, jabloniach, hruškách, tiež aj na viniči, malinách, ríbezliach rôznych okrasných a liečivých rastlinách.

Húsenice sa živia na listoch vo večerných hodinách a v noci, kým cez deň sa skrývajú na spodnej strane listov zriedka v pôde. Húsenice poškodzujú rastliny na rovnaký spôsob ako húsenice mory kapustovej, pri premnožení môže zapríčiniť holožery.

Vyliahnuté larvy vyhrýzajú mäkké pletivá nepoškodzujúc hornú pokožku listu. Larvy druhého instaru vyhrýzajú na listoch malé dierky. Ďalšie instary vyžierajú pletivá medzi žilkami listu alebo vytvárajú požerky nepravidelného tvaru od okraja listu. Dospelé larvy sú najnebezpečnejšie. Pri silnom napadnutí úplne zničia listy, pričom zostava nepoškodená len listová stonka a hlavné žilky. Po zničení listov sa živia listovými stonkami vyhrýzajúc plytké či hlboké dierky a chodby rôzneho tvaru a veľkosti.

Mora kelová

Požerky na hlávke kapuste zapríčinené larvami môr

Požerky na listoch karfiolu zapríčinené larvami môr

Ochrana proti morám

Regulácia početnosti mory kapustovej a kelovej by mala byť komplexná, zahŕňajúc agrotechnické, biologické a chemické metódy. Kvalitná letná alebo jesenná orba po zbere kapusty, hrachu alebo repy je základné agrotechnické opatrenie. Hlbokou orbou sa zničí až 80 % kukiel.

Hodnotenie výskytu škodcov - nálet motýľov sa sleduje pomocou svetelného alebo feromónového lapača. Svetelné lapače sú účinnejšie. Týždeň po začiatku náletu prvej vlny motýľov sa začína sledovať výskyt vajíčok a lariev v poraste. Zo sledovaním sa pokračuje raz týždenne až do konca náletu motýľov. Skontrolovať treba najmenej 100 rastlín (5 × 20 alebo 10 × 10). Hodnotí sa percento napadnutých rastlín (vajíčkami alebo húsenicami) alebo počet lariev na 1 rastlinu.

Feromónový lapač na mory

Feromonový lapač na mory a siatice

Prahy škodlivosti - prahy škodlivosti na základe percenta napadnutých rastlín závisia od vývojovej fázy rastliny. Vo fáze kotyledónych (děložních) listov prah škodlivosti je 10 % napadnutých rastlín, vo fáze pred vytvorením hlávky 15 %, vo fáze formovanie hlávky 10 %. Na základe počtu lariev prah škodlivosti je 1 larva na 1 rastlinu.

Priama regulácia - postrek sa realizuje pri výskyte mladých lariev (1–3 instar). Ošetrenie proti prvej generácii sa vykonáva zvyčajne v júni a proti druhej v auguste. Regulácia prvej generácie je jednoduchšia, pretože nálet motýľov nie je tak roztiahnutý ako nálet druhej generácie. Regulácia sa však v praxi najčastejšie robí iba proti druhej generácii, a to v najbujnejších, kompletných a zavlažovaných porastoch. Používajú sa registrované prípravky. Uprednostniť treba selektívne prípravky. Nepriamy regulačný efekt na larvy mory kapustovej majú i niektoré fungicídy, ktoré spôsobujú, že mladé larvy neprijímajú potravu a hynú.

Z biologických metód ochrany sa úspešne využívajú prípravky na baze baktérie Bacillus thuringiensis Kurstaki a tiež prípravky na baze spinosadu. Využiť sa môžu i vajíčkoví parazitoidy z rodu Trichogramma. Trichogramma sa aplikuje od začiatku kladenia vajíčok v množstve 200 000 jedincov na hektár a to v dvoch aplikáciách pri každej generácii. Účinnosť tejto metódy je vysoká a pohybuje sa od 70 do 80 %.